Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118269253
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6118269253.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny

Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci
žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105,
právne zastúpeného advokátom JUDr. Oskarom Chnápkom, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 45 018 201, proti žalovanému L. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom J. L. XXX/XXX, XXX XX L., o zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica,
č.k. 4Odi/1/2018-104, zo dňa 19.júna 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Odi/1/2018-104 zo dňa 19.júna 2019 v znení

opravného uznesenia č.k. 4Odi/1/2018-123 zo dňa 6. augusta 2019 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete zamietol návrh žalobcu na
zrušenie oddlženia žalovaného dlžníka XX.X.XXXX,., narXXX XXX/XXX,XXXc. V druhej výrokovej vete
rozhodol o priznaní náhrady trov konania žalovanému voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou zo dňa 25.4.2018

domáhal zrušenia oddlženia žalovaného z dôvodu, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer. Tvrdil,
že žalovaný v návrhu na oddlženie uviedol nepravdivú dôležitú informáciu, a zároveň v prílohe návrhu
neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel, alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o
dôležitú informáciu. Konkrétne žalovaný v Zozname majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných
troch rokoch neuviedol viacero nehnuteľností, ktorých bezpodielovým spoluvlastníkom bol ešte dňa
10.7.2014, čo je v rozpore s vyhlásením žalovaného v návrhu na vyhlásenie konkurzu z 2.5.2017.
Žalovaný v ňom vyhlásil, že posledné tri roky nevlastnil majetok väčšej hodnoty. Uvedie nepravdivej

informácie, resp. neuvedenie dôležitej informácie bez ďalšieho preukazuje nepoctivý zámer žalovaného
podľa § 166g ods. 2 písm.c) ZKR. Zo správania žalovaného pred podaním návrhu možno usudzovať,
že mal snahu poškodiť svojich veriteľov, keď svoje spoluvlastnícke podiely previedol bezodplatne
darovacou zmluvou na blízku osobu žalovaného.

3. Žalobca uviedol, že konkurz vyhlásený na majetok žalovaného je vedený na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp.zn. 4Odk/305/2017. Žalobca je veriteľom žalovaného na základe pohľadávky zo Zmluvy

o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzatvoril žalovaný s Poštovou bankou, a.s. Bratislava dňa 15.6.2011
a bola postúpená na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, Arch. Makariou & Kalograion 4,
Nicolaides Sea View City, 9th Floor, Flat/Office 903-906, Block A-B, P.C. 6016, Larnaca, Cyprus, č. reg:
HE 275 225. Následne dňa 26.6.2015 bola pohľadávka postúpená spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o.,Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava a od 9.8.2017 došlo k zlúčeniu tejto spoločnosti a žalobcu. Žalobca
si prihlásil pohľadávku do konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka. Podľa žalobcu žalovaný naplnil
zákonné predpoklady nepoctivého zámeru podľa § 167g ods. 2 písm. c) a h) ZKR tým, že v Zozname

majetku väčšej hodnoty priloženom k návrhu na vyhlásenie konkurzu neuviedol viacero nehnuteľností,
ktoré vlastnil v posledných troch rokoch a rovnako v návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol nepravdivú
dôležitú informáciu, keď dňa 2.5.2017 vyhlásil, že posledné tri roky nevlastnil majetok väčšej hodnoty.

4. Žalobca zároveň poukázal na to, že žalovaný bol ešte minimálne 10.7.2014 vlastníkom nehnuteľností

vedených Okresným úradom v Brezne, katastrálny odbor, v katastrálnom území L. zapísaných na
LV č. XXXX. Žalovaný bol v posledných troch rokoch pred vyhlásením konkurzu vlastníkom majetku
väčšej hodnoty, keď vlastnil ako bezdpodielový spoluvlastník spoluvlastnícke podiely k uvedeným
nehnuteľnostiam v podiele 1. Povinnosťou žalovaného bolo v súlade s § 167g ods. 2 písm. c) ZKR
uviesť v návrhu pravdivé informácie, v opačnom prípade žalovaný nemá a nemal pri návrhu poctivý
zámer. Preto je jeho vyjadrenie k návrhu na konkurz, resp. k prílohe k návrhu nepravdivé a zakladá

nepoctivý zámer žalovaného pri návrhu na konkurz. Žalovaný bezodplatne previedol vlastnícke právo
k podielom na nehnuteľnostiach na spriaznenú osobu - syna žalovaného a to darovacou zmluvou zo
dňa 10.7.2014 a tieto nehnuteľnosti sú majetkom väčšej hodnoty, ktorú žalobca odvodzuje od zistenia
z verejne dostupných zdrojov, podľa ktorých rodinné domy v obci Šumiac s porovnateľnou výmerou
zastavenej plohy ( 100 - 150m2 ) a porovnateľnou výmerou priľahlého pozemky, boli ponúkané realitnými

kanceláriami v roku 2014 v rozmedzí od 46.490,-Eur do 65.300,-Eur. Žalobca vyslovil názor, že žalovaný
poškodil svojich veriteľov, keď pri podaní návrhu naplnil zákonné predpoklady nepoctivého zdroja podľa
§ 167g ods. 2 písm. h) ZKR tým, že uzatvorením darovacej zmluvy z 10.7.2014 bezodplatne previedol
do vlastníctva svojho syna celý svoj podiel k nehnuteľnostiam napriek tomu, že v čase prevodu bol
v omeškaní s uhradením minimálne jedného svojho záväzku a to pohľadávky zo zmluvy o úvere č.

5220115388, zosplatneného dňa 4.5.2012 v celom rozsahu.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nie je právnik, má minimálne právne povedomie, dokonca
nevie poriadne čítať a nepamätá sa, že by podpísal vyjadrenie, na ktoré sa odvoláva žalobca. Poukázal
na to, že návrh na oddlženie vypracovalo za neho Centrum právnej pomoci, na otázky, ktoré sa ho pýtali

odpovedal pravdivo, určite sa ho nepýtali, či vlastnil nejaký majetok v minulosti, či vlastnil majetok v
čase podávania návrhu. Podaním zo dňa 20.11.2018 doplnil svoje vyjadrenie a uviedol, že pred štyrmi
rokmi daroval svojmu synovi len časť domu z dôvodu, že časť domu bola vedená na ďalšie jeho deti. K
vyjadreniu priložil čiastočný výpis LV č. XXXX, k.ú. L. z ktorého vyplýva, že R. Y. nar. X.XX.XXXX, L., je
spoluvlastníkom nehnuteľností v rozsahu X/X v pomere k celku, ktorý nadobudol na základe darovacej

zmluvy V XXXX/XX zo dňa 7.8.2014.

6.Okresnýsúdvykonaldokazovanieanazistenýskutkovýstavaplikovalustanovenia§166fods.1ZKR,
§ 166g ods. 1 ZKR, § 166g ods. 2 ZKR, § 166g ods. 3 ZKR, § 166g ods. 4 ZKR a § 166g ods. 5 ZKR, §
167 ods. 2 ZKR. Poukázal na to, že návrh na oddlženie konkurzom má podobu formulárového podania,

ktoré obsahuje viaceré vyhlásenia označovaní účastníkmi a bohužiaľ aj jeho právnym zástupcom len
mechanickybezvysvetleniaprávnychdôsledkov.Uviedol,ževrámcitohtokonaniasúdnanávrh veriteľa
dotknutého oddlžením skúma poctivý zámer dlžníka, ako jednu zo základných podmienok oddlženia v
záujme predchádzania zneužívania inštitútu oddlženia. Uviedol, že poctivý zámer zákonodarca vymedzil
jednak pozitívne a jednak negatívne. Obe vymedzenia sú v zásade postavené na demonštratívnych

enumeráciách prípadov, kedy dlžník poctivý zámer má resp. kedy ho nemá. Ustanovenia o poctivom
zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale bol vedený pomocnými
kritériami úvah jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu a to najmä s
ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti. Súd rešpektoval uvedené teoretické legislatívne
vymedzenie procesu oddlženia resp. osobného bankrotu a posudzoval konkrétne podmienky v danej

veci.

7. V prvom rade súd skúmal splnenie procesných podmienok a uviedol, že žalobca má oprávnenie na
podanie návrhu na zrušenie oddlženia na základe ust. § 166 ods. 1 ZKR ďalej skúmal, či v danom
prípade boli naplnené znaky konania dlžníka s nepoctivým zámerom posúdením okolností z ktorých

vznikla platobná neschopnosť dlžníka. Z vyjadrení žalovaného na pojednávaní zistil, že ide o osobu, na
ktorújepotrebnéhľadieťmiernejšie.Žalovanýdosiahollenzákladnévzdelanieajevdôchodkovomveku.
Evidentne nemá žiadne odborné skúsenosti, zvlášť právne, nerozumie dôvodom a závažnosti otázky
vlastníctva majetku v období troch rokov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a pri podávanínávrhu na oddlženie konkurzom sa plne spoľahol na Centrum právnej pomoci ako svojho právneho
zástupcu ustanoveného na základe zákona. Poukázal na to, že návrh na oddlženie konkurzom má
podobu formulárového podania, ktoré obsahuje viaceré vyhlásenia označovaní účastníkmi a bohužiaľ aj

jeho právnym zástupcom len mechanicky bez vysvetlenia právnych dôsledkov. Konštatoval, že v tomto
prípade žalovanému nebola poskytnutá právna pomoc pri vypĺňaní návrhu, ktoré sú zo dňa 2.5.2017.
Z rozhodnutia o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci vyplýva, že žiadosť o poskytovanie
právnej pomoci bola Centru právnej pomoci doručená dňa 22.5.2017 a rozhodnuté o nej bolo dňa
1.6.2017. Keďže touto skutočnosťou nemôžu byť bezdôvodne dotknutí, či poškodení veritelia dlžníkov,

súd preto vychádzal zo zámeru zákonodarcu vyjadreného v dôvodovej správe k zákonu č. 377/2016
Z.z., ktorým bola zásadne zmenená právna úprava oddlženia fyzických osôb. Podľa dôvodovej správy
k tomuto zákonu vyplýva jednoznačný zámer zákonodarcu riešiť sociálnoekonomický problém dlžníkov,
ktorí majú málo majetku a aj nízke príjmy a hodnota ich záväzkov spravidla významne presahuje
hodnotu ich majetku. Veritelia takýchto dlžníkov spravidla vymáhajú svoje pohľadávky v exekučných
konaniach, ktoré sú vedené neefektívne a dlhodobo s minimálnou alebo žiadnou možnosťou vymoženia

pohľadávok. Takéto osoby sú na účely oddlženia konkurzom považované za platobne neschopné. Ako
nespornú posúdil skutočnosť, že žalovaný bola v čase tri roky pred podaním návrhu na oddlženie
konkurzom vlastníkom majetku označeného žalobcom, ktorý žalovaný neuviedol v zozname majetku,
ktorý vlastnil v posledných troch rokoch. Nestotožnil sa však s názorom žalobcu o nepoctivom zámere
žalovaného. Vykonaným dokazovaním zistil, že veriteľ si do konkurzu prihlásil pohľadávku zo zmluvy

o úvere priznanú právoplatným rozhodnutím rozhodcovského súdu dňa 25.4.2014, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 30.6.2014. Mal za to, že zmluva o úvere, na základe ktorej vznikla žalobcovi
pohľadávka je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, preto kládol dôraz na určitú mieru proporcionality. Zistil,
že žalovaný je osobou, ktorá dosiahla základné vzdelanie, je na čiastočnom invalidnom dôchodku vo
veku 60 rokov. S ohľadom na tieto skutočnosti sa nestotožnil s vyjadrením žalobcu, že jednoznačne

preukázal uvedené konanie žalovaného smerujúce k poškodeniu veriteľov, čím nastali skutočnosti
predpokladané zákonom a to bez ohľadu na to, z akých dôvodov tieto skutočnosti nastali. Konštatoval,
že žalobca vychádzal z prísne formálneho výkladu ust. § 166g ods. 2 ZKR, ktoré je nielen v rozpore so
zámerom zákonodarcu, ale takýto výklad nie je ústavnokonformný a poukazoval na Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky, sp.zn. IIIÚS 72/2010. V nadväznosti na už zmienenú zásadu proporcionality

súd považuje žalobcu za dostatočne erudovaný subjekt v porovnaní so žalovaným na to, aby sa
svojho práva domáhal efektívne. Z prihlášky je zrejmé, že žalobca mal judikovanú pohľadávku už
od 30.6.2014, kedy nadobudol právoplatnosť rozhodcovský rozsudok. Z dokazovania nevyplynulo,
že by sa žalobca domáhal vymoženia svojej pohľadávky voči žalovanému pred jej prihlásením do
konkurzného konania, hoci v záujme ochrany svojho vlastníckeho práva tak urobiť mohol. Pohľadávka

voči žalovanému, resp. jeho právnemu predchodcovi vznikla na základe zmluvy o úvere zo dňa
15.6.2011. V zmysle § 7 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bol poskytovateľ povinný
posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného dlžníka splácať spotrebiteľský úver. Pri
preskúmavaní majetkových pomerov žalovaného v záujme zistenia schopnosti splácať poskytnutý úver
by postupom s odbornou starostlivosťou určite zistil, či je žalovaný vlastníkom nehnuteľnosti, teda

v prípade tvrdenej bonity, resp. hodnoty spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam mal možnosť
nielen svoju pohľadávku vymôcť, ale v prípade vykonania odporovateľného právneho úkonu aj možnosť
domáhať sa svojho práva na zaplatenie pohľadávky. V súvislosti s uvedením okresný súd toto konanie
nevnímal ako konštruktívne domáhanie sa svojho práva zo strany žalobcu, ale skôr šikanózne, či
vykazujúce znaky zneužívajúceho výkonu práva, ktoré popiera zámer zákonodarcu pri zavedení inštitútu

žaloby na zrušenie oddlženia. Pri posudzovaní veci okresnú súd zohľadnil skutočnosť, že k prevodu
majetku žalovaného nedošlo tesne pred podaním návrhu na oddlženie konkurzom, čo by mohlo
vyvolávať pochybnosti o poctivom zámere žalovaného, či účelovosti jeho konania, ale cca dva roky a
desať mesiacov pred podaním žiadosti o poskytnutie právnej pomoci.

8. Okresný súd na základe prezentovaných úvah dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie
podmienok pre zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. K tomuto záveru dospel okresný súd na základe
už spomínanej proporcionality a nedostatočnej miery obozretnosti žalobcu, ale aj z pohľadu návratnosti
úveru a z dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov, ale aj s prihliadnutím na
právne následky zrušenia oddlženia, ktoré má účinky erga omnes. V súvislosti s tvrdením žalobcovoho

majetku väčšej hodnoty okresný súd v tomto prípade zohľadnil skutočnosť, že v prípade majetku
žalovaného nejde o nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve úpadcu, ale o spoluvlastnícky podiel v
rozsahu 1 v pomere k celku, ktoré ma žalovaný v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželkou. Zuvedených dôvodov žalobu žalobcu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a
žalovanému priznal náhradu trov konania.

9. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie
žalobca, ktorý odôvodňoval podané odvolanie ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Argumentoval, že v
konaní žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by žalovanému nebola poskytnutá adekvátna právna
pomoc prostredníctvom Centra právnej pomoci. Má za to, že okresný súd vychádza len z nepodložených
dohadov a prípadne z tvrdení žalovaného. Tvrdenia žalovaného možno v tomto prípade považovať aj

za účelové, pretože v prípade ak sa pripustí právna „nevedomosť“ žalovaného, tak potom ani sám
žalovaný nevie posúdiť, či a v akej „kvalite“ mu boli poskytnuté právne služby. Súd tak spochybnil
akúkoľvek funkciu poskytovania právnej pomoci prostredníctvom Centra právnej pomoci. Konštatovanie
súdu o tom, že žalobca voči žalovanému mal judikovanú pohľadávku a tejto pohľadávky sa od roku
2014 nedomáhal, nemá žiadnu oporu v právnom predpise, nakoľko je výlučne na vôli veriteľa, kedy
a akým spôsobom sa bude svojej pohľadávky od dlžníka domáhať. Napriek tomu, že okresný súd v

odôvodnení svojho rozsudku v bode 18. citoval ust. § 166g ods. 2 ZKR konštatoval, že zámer dlžníka
nebol nepoctivý. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie odporuje kogentným právnym ustanoveniam
a súd na základe vlastného subjektívneho hľadiska a v rozpore s právnymi predpismi návrh žalobcu
zamietol. V ust. § 166g ods. .... ZKR v písm.a), sa výslovne uvádza, že dlžník nemá poctivý zámer,
ak v zozname majetku neuviedol časť svojho majetku, o ktorej vedel a nešlo o majetok nepatrnej

hodnoty. Okresný súd v rozpore s týmto ustanovením konštatoval, že zámer dlžníka nebol nepoctivý z
dôvodu, že tento majetok previedol dlžník dva roky a 10 mesiacov pred podaním žiadosti o poskytnutie
právnej pomoci pri oddlžení. Žalobcu ako veriteľa stavia akoby do pozície toho „ zlého“ a žalovaného
do pozície toho „ublíženého“ a tomu aj prispôsobuje výklad právnych predpisov. Nespornou a jedinou
preukázanou skutočnosťou je, že dlžník uviedol v Zozname majetku nepravdivé údaje. V súvislosti

s nepoctivým zámerom dlžníka žalobca preukázal existenciu majetku väčšej hodnoty, a to inzerciou
nehnuteľností s obdobnou výmerou v danej lokalite, ktorú okresný súd nezohľadnil pričom žalovaný
túto skutočnosť žiadnym spôsobom nerozporoval. Vzhľadom na to, že rozhodnutie okresného súdu sa
zakladá na jeho vlastných subjektívnych úvahách, ktoré nemajú žiadnu oporu v právnych predpisoch,
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a uviedol, že je onkologický pacient, jeho vzdelanie je
tri triedy, nevie o aké pôžičky sa jedná, nevie čítať, písať a nevie ani čo mu dávali podpisovať. V
Centre právnej pomoci mu nepomohli, povedali mu aby si to napísal sám. Uviedol, že pánovi Kotlebovi

advokátovi zaplatil 100,-Eur a tento advokát mu povedal, že ak týchto 100,-Eur zaplatí, tak nebude mať
žiadne dlžoby. Nemá žiadne majetky ani pozemky tak, ako to tvrdí JUDr. Oskar Chnápko.

11. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok ( dalej len „CSP“) prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP, nenariadil
pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 385 ods. 1
CSP ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal svojím návrhom zrušenia oddlženia žalovaného
pre nepoctivý zámer.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

15.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k
zopakovanie alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade
pretovychádzalzoskutkovéhozisteniasúdomprvejinštancie.Popreskúmanívecinazákladepodanéhoodvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu
skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP a
svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP.

17. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto
dôvody odkazuje.

18. Odvolací súd k tvrdeniam žalobcu uvádza, že sa nestotožňuje s jeho dôvodmi uvedenými v podanom

odvolaní. Odvolací súd uvádza, že žalobca odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP v odvolaní
nevymedzil konkrétnymi okolnosťami v ktorých má spočívať nakoľko nešpecifikoval k akým nesprávnym
skutkovým zisteniam mal okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospieť a v čom konkrétne mohli
spočívať nesprávne skutkové zistenia okresným súdom. Preto odvolací súd nepovažuje tento odvolací
dôvod za daný. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nepochybne vyplýva, že okresný súd v tomto
konkrétnom prípade posudzoval poctivý zámer dlžníka - žalovaného , zohľadnil nielen znenie ust. §

166g ods. 2 ZKR ale aj znenie ust. § 166g ods. 4 ZKR. Nepoctivý zámer dlžníka v tomto konkrétnom
prípade správne posudzoval a vyhodnotil v súvislosti s prihliadnutím na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý
zámer dlžníka ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku, má vážne zdravotné
problémy a nerozumie otázkam vlastníctva majetku. Nemá žiadne odborné skúsenosti a pri podávaní
návrhu na oddlženie konkurzom sa plne spoľahol na Centrum právnej pomoci ako svojho právneho

zástupcu ustanoveného na základe zákona . Skutočnosť, že žalovaný v návrhu uviedol nepravdivú
dôležitú informáciu a neuviedol informáciu týkajúcu sa jeho nehnuteľného majetku, v tomto konkrétnom
prípadejepotrebnéhodnotiťaposudzovaťmiernejšieavýlučnevsúvislostisjehosociálnympostavením
v súvislosti s jeho životnou situáciou čo napokon je aj v súvislosti so zámerom zákonodarcu vyjadreného
v dôvodovej správe k zákonu č. 377/2016. S prihliadnutím na všetky uvedené zistenia nie je možné

dospieť k záveru o nepoctivom zámere žalovaného, ktorý v návrhu síce uviedol nepravdivú informáciu
a neuviedol dôležitú informáciu a jeho nevedomé konanie nesmerovalo k poškodzovaniu veriteľov.

19. Na uvedené skutočnosti okresný súd v tomto konkrétnom prípade prihliadol, posudzoval ich, a na
základe správne zisteného skutkového stavu a na základe správneho právneho posúdenia veci rozhodol

správne, preto odvolací súd napadnutý rozsudok posúdil podľa § 387 ods. 1.

20. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na ich náhradu voči žalobcovi
v rozsahu 100 %.

21. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)