Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 18, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/171/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316213128
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2316213128.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: O. X., narodený
X.X.XXXX, bytom V. XXXX/XX, P., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO 35 792
752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., IČO 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o neplatnosť právnych
úkonov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 15Csp/20/2016-193 zo
dňa 20.6.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi sa n e p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 15Csp/20/2016-134 zo dňa 21.9.2017 výrokom I. určil, že Dohoda
o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500116643 uzatvorená medzi žalovaným a žalobcom
ako dlžníkom dňa 27.5.2015 je neplatná, výrokom II. určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných
príjmov) dlžníka č. 8500116635 uzatvorená medzi žalovaným a žalobcom ako dlžníkom dňa 27.5.2015
je neplatná, výrokom III. určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500083400
uzatvorená medzi žalovaným a žalobcom ako dlžníkom dňa 6.10.2014 je neplatná, výrokom IV. určil,

že Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva č. 8500116643 uzatvorená medzi žalovaným ako veriteľom a
žalobcom ako dlžníkom dňa 27.5.2015 je neplatná, výrokom V. určil, že Spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva č. 8500116635 uzatvorená medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom dňa
27.5.2015 je neplatná, výrokom VI. určil, že Rozhodcovská zmluva č. 8500083400 uzatvorená medzi
žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom dňa 6.10.2014 je neplatná, výrokom VII. určil, že
Spotrebiteľské úvery poskytnuté žalovaným ako veriteľom žalobcovi ako dlžníkovi na základe zmlúv
o revolvingovom úvere č. 8500116643 zo dňa 27.5.2015, č. 8500116635 zo dňa 27.5.2015 a č.

8500083400 zo dňa 6.10.2014 sú poskytnuté bez úrokov a poplatkov, výrokom VIII. vo zvyšnej časti
žalobu zamietol, výrokom IX. nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania. nepriznáva.

2. Rozsudok č. k. 15Csp/20/2016-134 zo dňa 21.9.2017 súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou
ustanovení § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, ods. 2 písm. c), f), g), i), j), k), m), n), o), y), §
11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53

ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k), r), s), t), ods. 5, ods. 6, ods. 7, § 39 Občianskeho zákonníka, § 255
ods. 1 Civilného sporového poriadku. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že strany sporu
uzavretím zmlúv o revolvingovom úvere založili spotrebiteľské právne vzťahy, na ktoré treba aplikovať
právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. a ust. § 52 i nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštanciehodnotil úver poskytnutý podľa označených zmlúv za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z., keďže neobsahuje obligatórnu náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z. z., a to výšku splátok istiny, úrokov, poplatkov, ktoré mal žalobca žalovanému zaplatiť.

Zmluva obsahuje len počet splátok, keď z toho údaja nie je zrejmá skladba splátky, t. j. aká suma
je započítaná na istinu, aká na úroky, prípadne na iné poplatky. Dohody o zrážkach zo mzdy neboli
so žalobcom ako spotrebiteľom osobitne, individuálne dojednané, jednalo sa o vopred pripravené a
naformulované ustanovenia zmlúv o spotrebiteľských úveroch revolvingového typu, ktorých súčasťou
boli aj dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť sa dostatočne oboznámiť

aj s ostatnými podkladmi a tak prejaviť svoju slobodnú vôľu ohľadom dohôd o zrážkach zo mzdy.
Zabezpečenie záväzku vopred uzavretou dohodou o zrážkach zo mzdy je neprimeranou požiadavkou
veriteľa - žalovaného, keď viacnásobne a bez akéhokoľvek obmedzenia chce disponovať s príjmom
dlžníka. Veriteľ (žalovaný) výšku dlhu sám diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Napriek
tomu, že neexistuje žiadne rozhodnutie súdu, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa zrážky
zo mzdy a dlžník (žalobca) nemá možnosť ich priamo zastaviť. Súd prvej inštancie preto určil, že

dohodyozrážkachzomzdysúneplatné.Neprijateľnoupodmienkoujeajrozhodcovskádoložkavoforme
rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovské zmluvy vo formulárovej podobe vyhotovil žalovaný - dodávateľ
služby, veriteľ, ide o jednostranné nastavenie podmienok, ktoré druhá - slabšia zmluvná strana, dlžník,
spotrebiteľ (žalobca) ani nemohol ovplyvniť. Žalovaný od počiatku sledoval v súvislosti s koncipovaním
rozhodcovskej zmluvy to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto riešené na rozhodcovskom

súde. Súdprvejinštancievkonanínemalpreukázané,žebyžalovanýnejakýmspôsobompoučilžalobcu
o význame a priebehu rozhodcovského konania, aký význam má jeho výsledok a rovnako tak ani o
štatúte rozhodcovského súdu. Preto aj v týchto prípadoch súd prvej inštancie určil, že rozhodcovské
zmluvy sú neplatné.

3. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 24Co/102/2018-165 zo dňa 21.11.2018 v
dôsledku podania odvolania žalovaným odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k.
15Csp/20/2016-134 zo dňa 21.9.2017 vo výroku VIII. odmietol a rozsudok súdu prvej inštancie č. k.
15Csp/20/2016-134zodňa21.9.2017vovýrokochI.,II.,III.,VII.potvrdil,vovýrokochIV.,V.,VI.,IX.zrušil
a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdu

prvej inštancie v zrušených výrokoch nedostatočné odôvodnenie rozsudku, keď vo vzťahu k určeniu
neplatnosti rozhodcovských zmlúv v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie absentovalo akékoľvek
vyhodnotenie skutkových zistení v nadväznosti na závery vykonaného dokazovania, keďže obsahom
odôvodneniarozsudkusúduprvejinštancieboliničímnepodloženékonštatovaniaoformulárovejpodobe
rozhodcovských zmlúv, o jednostrannom nastavení podmienok a o tom, že žalovaný nepoučil žalobcu

o význame a priebehu rozhodcovského konania. Za týchto okolností nezostávalo odvolaciemu súdu len
konštatovať, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vo vzťahu k určeniu neplatnosti rozhodcovských
zmlúvneodôvodnilústavneprijateľnýmspôsobom,čímodňalstranámmožnosťkonaťpredsúdom.Preto
odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancieč.k.15Csp/20/2016-134zodňa21.9.2017 zrušilvovýrokoch
IV., V., VI., IX. a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1

písm. b) a § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku) s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude
opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok na určenie neplatnosti rozhodcovských zmlúv vychádzajúc
z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191
Civilného sporého poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty
odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo

veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2
Civilného sporého poriadku odôvodniť.

4. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolacím
súdom opäť vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 15Csp/20/2016-193 zo dňa 20.6.2019 (ďalej aj

„napadnutý rozsudok“). Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že Spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva č. 8500116643 uzatvorená medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako
dlžníkom dňa 27.5.2015 je neplatná, výrokom II. určil, že Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva č.
8500116635 uzatvorená medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom dňa 27.5.2015 je
neplatná, výrokom III. určil, že Rozhodcovská zmluva č. 8500083400 uzatvorená medzi

žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom dňa 6.10.2014 je neplatná a výrokom IV. žalobcovi
právo na náhradu trov konania nepriznal.5. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b),
d), § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods.

6 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 2, ods. 4 písm. r), ods.
5 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy zo dňa 6.10.2014, § 53 ods.
2, ods. 4 písm. r), ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného v čase uzatvorenia zmlúv zo dňa
27.5.2015, § 39 zákona č. 40/1964 Zb., § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

6. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že ak majú byť rozhodcovské zmluvy, ktorých neplatnosť
je predmetom daného konania, posúdené ako nie neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách,
je dôležité posúdiť, či žalobca (spotrebiteľ) mohol ovplyvniť ich obsah, pretože ak nie, tak by neboli
individuálne dojednané, a teda boli by neplatné pre ich neprijateľnosť, pričom platí vyvrátiteľná
domnienka, že rozhodcovská zmluva nie je individuálne dojednaná, a teda napĺňajúc skutkovú podstatu
§ 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve.

Žalovaného v predmetnom konaní teda zaťažovalo bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno (pokiaľ ide
o individuálne dojednanie), prostredníctvom ktorého by vyvrátil vyššie uvedenú domnienku. Žalovaný
nielenže nepreukázal, ale ani len netvrdil také skutočnosti, z ktorých by malo vyplývať individuálne
dojednanie rozhodcovskej doložky, teda že by žalobca mal možnosť ovplyvniť obsah žalovaným vopred
predformulovaných rozhodcovských zmlúv, resp. že by si takúto rozhodcovskú zmluvu žalobca ako

spotrebiteľ výslovne vymienil. Z týchto dôvodov sa predmetné rozhodcovské zmluvy v zmysle § 53
ods. 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom ku dňu ich uzavretia ex lege nepovažujú za
individuálne dojednanú, a teda sú neplatné podľa § 53 ods. 4 písm. r) v spojení s § 53 ods. 5
zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom ku dňu ich uzavretia. V danom prípade boli síce rozhodcovské
zmluvy obsiahnuté na samostatnej, individuálnej listine, avšak boli spotrebiteľovi predložené formou

predtlačeného formulára, kedy spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah, teda ich mohol iba ako
celok prijať alebo odmietnuť. Rozhodcovské zmluvy sú neplatné pre ich neprijateľnosť, ktorá spočíva v
tom,žesúdprvejinštancieichnepovažovalzaindividuálnedojednané.Žalovanýlenžalobcovipredostrel
na podpis pripravené formulárové znenie rozhodcovských zmlúv, v texte ktorých sa mení len spotrebiteľ
a číslo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa vzťahujú. Rozhodcovské zmluvy vo formulárovej podobe

vyhotovil žalovaný - dodávateľ služby, veriteľ, a teda jedná sa o jednostranné nastavenie podmienok
riešenia sporov prostredníctvom rozhodcovských súdov, ktoré druhá - slabšia zmluvná strana, dlžník,
spotrebiteľ (žalobca) ani nemôže ovplyvniť.

7. Súd prvej inštancie žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu náhradu trov konania nepriznal, keďže

mu žiadne trovy nevznikli, žiadne si neuplatnil a žiadne mu ani zo súdneho spisu nevyplývajú.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ustanovenia §
365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že skutočnosť,
že akékoľvek ustanovenie je individuálne dojednané neznamená, že je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou. Zmluvný dokument je takmer vždy vopred niekým pripravený a jeho platnosť, či neplatnosti
nie je primárne založená, na tom, či bol alebo nebol individuálne dojednaný. Individuálnosť by iba
vylučovala možnosť namietať jeho neprijateľnosť, ale sama osebe nie je podmienkou platnosti právneho
úkonu. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva číslo 850011643 a spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
číslo 850011635 boli uzavreté v súlade so zákonom č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní. Tento zákon a rovnako ani znenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinné
od 1.1.2015 súd prvej inštancie pri rozhodovaní nepoužil. Je nepreskúmateľné, na základe akého
zákonného dôvodu súd prvej inštancie na rozhodcovskú zmluvu zo dňa 27.5.2015 retroaktívne aplikuje
znenie právnej normy § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka z 6.10.2014, ak od 1.1.2015 táto
právnanormabolakompletnezmenená.Napadnutýrozsudokneobsahuježiadnedokázanéskutočnosti,

z ktorých by mohol dospieť k záveru, že rovnaká rozhodcovská zmluva, ako je rozhodcovská zmluva
uzavretá medzi sporovými stranami pod číslom 8500083400 bola opakovane posúdená ako platný
právny úkon. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a sám
rozhodol tak, že žalobu zamietne alebo vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie nevyjadril.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, vktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku)

a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného
sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného
sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného
sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby

zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie

(§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

11.Predmetomkonanianasúdeprvejinštanciejenárokžalobcuvočižalovanémunaurčenie neplatnosti
Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy č. 8500116643 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným
dňa 27.5.2015, Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy č. 8500116635 uzatvorenej medzi žalobcom

a žalovaným dňa 27.5.2015 a Rozhodcovskej zmluvy č. 8500083400 uzatvorenej medzi žalobcom
a žalovaným dňa 6.10.2014. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom
odvolacieho konania posúdiť, či v konaní pred súdom prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva strán na
spravodlivý súdny proces, či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam

a či vec správne právne posúdil.

12. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdených nárokov, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i

vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na
správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže

dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada
dodať už len nasledovné:

13. Podstatou odvolacej argumentácie žalovaného bolo, že všetky tri rozhodcovské zmluvy bolo
uzatvorené individuálnym spôsobom a samotná skutočnosť, že akékoľvek ustanovenie je individuálne

dojednané neznamená, že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

14. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ predmetný
právny vzťah uzavretý medzi dodávateľom (žalovaným) a spotrebiteľom (žalobcom) posúdil ako vzťah
spotrebiteľský. Na uvedený vzťah správne aplikoval ustanovenia príslušných právnych predpisov na

ochranu spotrebiteľa, ktoré majú aplikačnú prednosť pred inými ustanoveniami vzťahujúcimi sa na
predmetné vzťahy medzi veriteľom (dodávateľom) a dlžníkom (spotrebiteľom). Žalovaný v konečnom
dôsledku ani spotrebiteľský vzťah nespochybnil.

15. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné uviesť, že jej cieľom je dosiahnuť

prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali
takúto právomoc, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovania doložky
do všeobecných zmluvných podmienok versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na
samostatnom liste (hárku) papiera. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach

a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.
Keďžesatakstanevsúkromnomprávnomprocese,požiadavkanarešpektovanieprincípovsúkromného
práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov, je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluvanebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou
je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste.

16. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o neplatnosti rozhodcovských zmlúv ako neprijateľnej
zmluvnej podmienke, pričom dôvod neprijateľnosti a tým aj neplatnosti vyvodil z toho, že neboli
individuálne dojednané. Podstatné pritom bolo to, či uzavretie rozhodcovských zmlúv, ktoré formuloval
dodávateľ, je alebo nie je výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, či spotrebiteľ mal
možnosť voľby prijať alebo odmietnuť návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez

toho, aby tým zmaril uzavretie zmlúv o úvere. Ďalej bolo podstatné, či spotrebiteľovi boli vopred
poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom
konaní. Posúdenie platnosti alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorú vopred formuloval žalovaný
dodávateľ, vychádzalo z predpokladu, že spotrebiteľ bol informovaný o možnosti riešenia vzájomných
sporov v rozhodcovskom konaní, ako aj o možnosti neprijať rozhodcovskú zmluvu. Formulárový obsah
rozhodcovských zmlúv a zmlúv o úvere však dával spotrebiteľovi len formálnu možnosť neprijať

rozhodcovské zmluvy, preto bolo dôkazné bremeno na strane žalovaného. V prípade nepreukázania
opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané. Rozhodcovské zmluvy boli uzatvorené na predtlačenom
formulári v čase uzatvorenia zmlúv o úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter ich
dojednaní.

17. Rozhodcovské zmluvy boli uzavreté v deň uzavretia zmlúv o úvere a prevzatia peňažných
prostriedkov žalobcom. I z toho, že zmluvy o úvere a rozhodcovské zmluvy boli uzavreté popri
sebe v rovnakom čase možno usudzovať, že poskytnutie úverov bolo podmienené uzavretím
formulárových rozhodcovských zmlúv. Nebolo spochybnené, že obsah zmlúv o úvere a rozhodcovských

zmlúv formuloval žalovaný. Na preukázanie individuálneho dojednania rozhodcovských zmlúv totiž
nepostačuje existencia osobitnej listiny. Rozhodcovské zmluvy hoci uzatvorené na samostatnom tlačive,
majú charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o úvere
so spotrebiteľmi.

18. Rozhodcovské zmluvy v predmetnej veci predstavuje notoricky používanú formu rozhodcovskej
zmluvy, ide o rutinný postup zo strany dodávateľa. Takýmto postupom pri podpise hlavného kontraktu,
ktorý je však výsledkom individuálneho dojednania, lebo vzniká na základe požiadavky spotrebiteľa,
dodávateľ už bez aktivity a záujmu spotrebiteľa, jednostranne vnucuje spotrebiteľovi ďalší zmluvný
vzťah. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľovi za stavu, keď nepozná pravidlá arbitráže

(predmet rozhodcovských zmlúv) a prirodzene nevenuje dostatočnú pozornosť tomuto formuláru, sa
zneužíva k záverom o individuálnom dojednaní zo strany spotrebiteľa. Technická samostatnosť listín
- zmlúv o úvere a rozhodcovských zmlúv v tomto prípade neznamená individuálnosť jej dojednania.
Podpis spotrebiteľa na nej neverifikuje jej individuálne dojednanie v tom zmysle, v akom to zakotvuje
ustanovenie § 53 odsek 2 Občianskeho zákonníka. Je evidentné, že spotrebiteľ pristúpil na dodávateľom

vopred pripravené, vzájomne nevyjednané a ním neovplyvnené podmienky.

19. Rozhodcovské zmluvy uzatvorené so spotrebiteľom, ak majú byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musia byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorených rozhodcovských

zmlúv žiadne podstatné informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom
a všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, že žalobcovi
poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

20. Za tohto stavu neboli rozhodcovské zmluvy medzi stranami sporu platne dojednané. Rozhodcovské

zmluvy tak napĺňajú znaky neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 53 ods.
2 Občianskeho zákonníka, ako správne konštatoval súd prvej inštancie.

21. Ďalej žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie retroaktívne aplikoval znenie ustanovenia
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské rozhodcovské zmluvy č. 850011643 a č.

850011635 zo dňa 27.5.2015 a neaplikoval zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní. V preskúmavanom prípade boli dňa 27.5.2015 uzavreté dve spotrebiteľské rozhodcovské
zmluvy č. 850011643 a č. 850011635 zo dňa 27.5.2015 a dňa 6.10.2014 bola uzatvorená jedna
rozhdovská zmluva č. 8500083400. Súd prvej inštancie v preskúmavanom prípade správne aplikovalna spotrebiteľské rozhodcovské zmluvy č. 850011643 a č. 850011635 zo dňa 27.5.2015 ustanovenia
§ 53 ods. 2, § 53 ods. 4 písm. r) a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu ich
uzavretia 27.5.2015 (pozri odsek 25., 26., 27. rozsudku súdu prvej inštancie) a na rozhodcovskú zmluvu

č. 85000834002015 ustanovenia § 53 ods. 2, § 53 ods. 4 písm. r) a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom ku dňu jej uzavretia 6.10.2014 (pozri odsek 22., 23., 24. rozsudku súdu prvej inštancie).
Tiež súd prvej inštancie v danom prípade aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 335/2014 Z. z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (pozri odsek 16. - 21. rozsudku súdu prvej inštancie). Preto sú
uvedené odvolacie námietky bezpredmetné.

22. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania
dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
preskúmavaného rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu prvej inštancie na strane druhej. Naproti tomu v

priebehu odvolacieho konania žalovaný nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávanou
vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie.

23. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno
napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať

len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

24. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

25. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365
ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku uvádzané žalovaným nie sú naplnené.

26. Žalovaný použil aj odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d) Civilného sporového
poriadku. Žalovaný okrem paušálneho odkazu na uvedené ustanovenie bližšie nezdôvodnil tieto použité

odvolacie dôvody a odvolací súd nevzhliadol v konaní vady, ktoré má na mysli toto ustanovenie.

27. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,

II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu, nespôsobilú privodiť úspech
odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

28. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne odvolacie dôvody.
Nakoľko žalovaný žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o náhrade trov konania v rozsudku

súduprvejinštancievychádzajúcehoztzv.zásadyúspechunespochybnil,niejejehoodvolacianámietka
opodstatnená.

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vecne správny potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. 1
v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a contrario Civilného sporového poriadku tak, že plne úspešnému
žalobcovi nepriznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisuvyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho
konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací
súd vychádzal z Článku 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúceho procesnú

ekonómiu, keďže rozhodovanie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku najskôr o nároku na
náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, že
žalobcovi žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné ale i v rozpore
so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania.

31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).