Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/100/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619011260
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5619011260.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Moniky

Liptákovej a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom 14. januára 2020 prejednal
odvolanie podané obžalovanou X. D., nar. XX.XX.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, č.k. 0T/40/2019-84 zo dňa 26.8.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
č.k. 0T/40/2019-84 zo dňa 26.8.2019 v časti - vo výroku o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe
jeho výkonu.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por., pri nezmenenom výroku o vine a výroku o treste zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 0T/40/2019-84 zo dňa 26.8.2019,

obžalovanú X. D., nar. XX.XX.XXXX v Z. H., trvale bytom
Z. H., X. X. C. XXXX/XX,

o d s u d z u j e :

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák. na
peňažný trest vo výške 1 000,- (jedentisíc) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. obžalovanej u s t a n o v u j e náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2
(dva) mesiace pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 0T/40/2019-84 zo dňa 26.8.2019 bola obžalovaná
X. D. uznaná za vinnú, že:

dňa 10.7.2019 v čase o 00.48 hod. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedla osobné
motorové vozidlo značky VW Golf, ev. č. LM 220 CD v Liptovskom Mikuláši po
ceste č. I/18 - Ulici 1. mája smerom na Okoličiansku ulicu a pri autobusovej zastávke vedľa Základnej
školy v Okoličnom bola zastavená a kontrolovaná hliadkou Obvodného oddelenia PZ Liptovský Mikuláš
a podrobená dychovej skúške na prítomnosť alkoholu elektronickým meračom značky
AlcoQuant 6020 plus, číslo: A410203, ktorou jej bolo o 00.53 hod. zistené 0,66 mg/l alkoholu v dychu,
čo je v prepočte 1,38 promile alkoholu v krvi,

čím spáchala prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a za to bola
odsúdená podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 3 mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odložil.Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd jej určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr.
zák. súd obžalovanej uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere
1 rok a 6 mesiacov.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 26.8.2019 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení
a po poučení o opravnom prostriedku sa obžalovaná nevyjadrila. Prokurátor sa vzdal práva podať
odvolanie.
Dňa 10.9.2019 súdu prvého stupňa bolo doručené odvolanie obžalovanej, prostredníctvom zvoleného

obhajcu, proti rozsudku okresného súdu, čo do výroku o treste, s tým, že odvolanie písomne odôvodní
po doručení písomného vyhotovenia rozsudku.

Dňa 21.10.2019 súdu prvého stupňa bolo doručené odôvodnenie odvolania obžalovanej,
prostredníctvom zvoleného obhajcu, ktorá uviedla po konštatovaní základných faktov veci nasledovné
odvolacie argumenty:

„Predmetný skutok za ktorý som bola obžalovaná som priznala a tento som úprimne oľutovala. Avšak
dovoľujem si poukázať na skutočnosť, že samotným cieľom sankcie v trestnom konaní nie je len trest
sám o sebe ale aj jeho výchovný charakter, ktorý má celé trestné konanie docieliť. Môžem úprimne
povedať, že pre mňa to bola nová skúsenosť, z ktorej si beriem veľké ponaučenie a keďže viem, ako sa

spáchané skutky riešia od počiatku, a to obmedzenie na osobnej slobode, zadržanie osoby, umiestnenie
domiestaurčenéhonavytriezvenieakoajdocelypolicajnéhozaisteniaviem,žetakétoužzažiťnechcem
a teda mám zato, že samotné trestné konanie malo na mňa výrazný výchovný charakter.
Samotný trestný kódex preferuje ukladanie alternatívnych trestov, pokiaľ sú splnené podmienky na jeho
uloženie. Mám zato, že tieto podmienky spĺňam pri peňažnom treste a nie je dôvodné skúmať, aký je

vysoký môj mesačný príjem. Na stranu druhú, keď už sa súd rozhodol skúmať môj príjem rada by som
poukázala aj na moje výdaje, nakoľko nie je až tak podstatné aký príjem mám, ale koľko mi reálne z
príjmu mesačne ostane a čo sa na hlavnom pojednávaní neskúmalo a čo aj absentuje v odôvodnení
Rozsudku. Moje výdavky sú úplne minimálne, takmer žiadne. Doposiaľ žijem s mamou v byte, kde moja
mama nepožaduje odo mňa žiadne nájomné ani platby. Peniaze, ktoré si zarobím si odkladám a míňam

výlučne na svoje potreby. Nemám žiadne záväzky voči bankám a ani tretím osobám a nevyživujem
žiadnu osobu. Preto mám zato, že uloženie peňažného trestu je týmto možné a dovolené.
V neposlednom rade by som si dovolila poukázať na skutočnosť, že aj uloženie peňažného trestu je
„dvojitým“ trestom, nakoľko ak ho nesplním, viem, že budem musieť vykonať náhradný trest a teda
trest odňatia slobody, čo ma dostatočne motivuje takýto trest vykonať. Preto konštatovanie súdu, že

nie sú splnené podmienky na uloženie peňažného trestu respektíve, že nemám dostatočný príjem je
bezdôvodné, nakoľko príjem mám, moje výdavky sú minimálne a mám zato, že alternatívny trest je
prínosom aj pre spoločnosť, nakoľko ide o platbu do štátneho rozpočtu a teda tieto finančné prostriedky
z peňažného trestu budú neskoršie použité na iný, potrebný účel, pričom trest odňatia slobody s
podmienečným trestom nemá vyšší ciel ako potrestanie, ktoré bolo pre mňa vykonané celým trestným

konaním od zadržania.
Ďalej si dovoľujem poukázať, že súdna prax alternatívne tresty a teda peňažný trest uprednostňuje ako
dostatočný trest za takto spáchaný skutok.
V zmysle ust. § 57 ods. 1 Trestného zákona súd neuloží peňažný trest ak je zrejmé, že ho odsúdený
nebude môcť zaplatiť. Mám zato, že tento trest mám z čoho uhradiť a teda nie je obava, že by som

nemala finančné prostriedky na jeho vykonanie.
Ďalej si dovoľujem poukázať, že na úhradu peňažného trestu by som mala dostatočné finančné
prostriedky, nakoľko som zdedila majetok. Z tohto majetku sme niečo odpredali a z tohto som inkasovala
2 700,- €. Aj keď je to pre mňa príjem, ktorý som dostala z dedičstva, radšej by som prijala peňažný
trest, ktorý by mal väčší prínos, ako by som tieto finančné prostriedky mala určiť na niečo malicherné

alebo spotrebné.
Dôkazy:
Kúpna zmluva zo dňa 02.10.2019 - fotokópia;
Potvrdenie o disponibilnom zostatku úveru - fotokópia
Ďalejchcempoukázaťnaskutočnosť,žetrestzákazučinnostijeneprimeranýskutku,ktorýsomspáchala

ako aj tomu, že protiprávne konanie som spáchala prvý raz. Absolvovala som psychologické vyšetrenia,
ktoré poukazujú, že nie som závislá na alkohole a teda mám zato, že išlo o skratové
konanie. Dovoľujem si poukázať, že do dnešného dňa som nemala žiaden ani len obdobný
skutok riešený ani len v priestupkom konaní. Dovoľujem si ďalej poukázať, žebez vodičského oprávnenia v dnešnej dobe je ťažšie si nájsť normálne zamestnanie ako
aj skutočnosť, že iné zamestnanie mimo mesta Liptovský Mikuláš by bolo takmer nemožné, nemenej v
prípade, že by sa pracovalo na zmeny, kde nie je klasický nástup do zamestnania.

Vzhľadom na vyššie opísané odvolaciemu súdu navrhujem, aby v zmysle ust. § 321 ods. 1 písm.
e) Trestného poriadku zrušil napadnutý výrok o treste, Rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
spisová značka 0T/40/2019 zo dňa 26.08.2019 a v zmysle ust § 322 ods. 3 Trestného poriadku
nahradil výrok novým znením „Obžalovaná sa odsudzuje podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona na
primeraný peňažný trest vzhľadom na závažnosť skutku, spôsobené následky ako aj majetkové pomery

obžalovanej; ďalej podľa § 61 ods. 1 a 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanej trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá vo výmere 12 mesiacov“; nakoľko je možné urobiť nové rozhodnutie na podklade
dostatočne odôvodneného skutkového stavu.“

Dňa 8.11.2019 súdu prvého stupňa bolo doručené vyjadrenie prokurátora k odvolaniu obžalovanej, v
ktorom uviedol:

„Odvolanie obžalovanej navrhujem zamietnuť ako nie dôvodné. Sudca na hlavnom pojednávaní dňa
26.8.2019 zisťoval aj majetkové pomery obžalovanej. Obžalovaná tvrdila, že má finančné prostriedky a
že si aj privyrába tak, že pracuje na čiastočný pracovný úväzok a jej príjem je približne 60,- € za týždeň.
Obžalovaná neuvádzala, že ďalšie finančné prostriedky zdedila. Na hlavnom pojednávaní nepredložila

žiadnydôkaz ojejmajetkovýchpomeroch.Súdsprávnevyhodnotiljejmajetkovépomerytak,ženestačí
jej finančný príjem na zaplatenie peňažného trestu a zároveň aj pokrytie jej osobných potrieb, preto uložil
obžalovanej podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom na
skúšobnúdobu18mesiacov.Vymeranýtrestsúdompovažujemzaspravodlivýazákonný,atovzhľadom
na osobu obžalovanej, že doposiaľ nebola súdne trestaná, nebola ani v minulosti prejednávaná za

priestupok, prejavila úprimnú ľútosť a tiež nebola u nej potvrdená závislosť na alkohole. Vzhľadom aj na
zistenú hladinu alkoholu v krvi obžalovanej mám za to, že súd uložil trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá spravodlivo a zákonne, pričom trest vymeral pri dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby.
Z týchto dôvodov navrhujem Krajskému súdu v Žilina, aby odvolanie obžalovanej zamietol ako nie
dôvodné.“

Odvolací súd po splnení zákonom stanovených podmienok (§ 293 ods. 5 Tr. por.) vykonal verejné
zasadnutie v neprítomnosti obžalovanej X. D..

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátorka mala za to, že obžalovaná mala

už v konaní pred súdom prvého stupňa preukazovať svoje majetkové pomery. Ponechala však na úvahu
odvolacieho súdu vyhodnotenie potvrdenia o disponibilnom zostatku na účte
obžalovanej, tak ako bol predložený v odvolacom konaní, vo vzťahu k prípadnému uloženiu peňažného
trestu. Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti vodiča, tento považovala za uložený v súlade so zákonom.
Obhajca obžalovanej navrhol, aby krajský súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por.,

§ 322 ods. 3 Tr. por. zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste odňatia slobody a sám uložil
obžalovanej peňažný trest.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie obžalovanej bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie bolo

podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolanie spĺňa náležitosti
§ 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu
podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi odvolania obžalovanej, pretože po preskúmaní
odvolaním obžalovanej napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa o uloženom treste odňatia
slobody dospel k záveru, že uložený trest odňatia slobody je neprimerane prísny.Obžalovaná podala odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa len proti výroku o treste, ale odvolací
súd vykonal všeobecný prieskum rozhodnutia súdu prvého stupňa o vine, ako i prieskum konania, ktoré
predchádzalo odvolaním napadnutému výroku rozsudku súdu prvého stupňa, pretože z pohľadu zákona

a spravodlivosti žiadny trest nemôže obstáť pri nezákonnom rozhodnutí o vine páchateľa.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd v rámci procesného postupu
rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por.,
najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7, právo na obhajobu - § 2 ods. 9, voľného hodnotenia

dôkazov - § 2 ods. 12, rovnosti (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14. Odvolací súd teda konštatuje, že
súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe v súlade so
všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu
(prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.) je napadnutý rozsudok

výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym
chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. V tejto súvislosti
poukazuje odvolací súd na priebeh hlavného pojednávania v konaní pred prvostupňovým súdom,
na ktorom obžalovaná X. D. urobila vyhlásenie, že je vinná zo skutku, ktorý jej je kladený za vinu.
Obžalovaná zároveň odpovedala kladne na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. a

súd prvého stupňa uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovanej X. D. o tom, že
je vinná zo spáchania skutku kladeného jej za vinu.

Súdu prvého stupňa treba vytknúť, že sa v dôvodoch svojho rozhodnutia nezaoberal materiálnym
korektívom (§ 10 ods. 2 Tr. zák.) vzhľadom k tomu, že obžaloba bola podaná pre prečin.

Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen
všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách odseku 2 § 10 Tr. zák.,
to znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív).

Záver o tom, či pri prečine je materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 Tr. zák., je záverom právnym.

Tento právny záver o materiálnom korektíve prečinu sa však musí zakladať na
skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, rovnako ako záver o objektívnych

a subjektívnych znakoch prečinu. Skutočnosti významné pre právny záver o tom, či tu je materiálny
korektív prečinu, musia byť predmetom dokazovania práve tak ako všetky ostatné okolnosti naplňujúce
znaky trestného činu.

Pri zisťovaní okolností, ktoré majú význam pre záver o materiálnom korektíve prečinu, nemožno vopred

prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému prostriedku, ale na jeho naplnenie treba usudzovať zo
všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol prečin spáchaný, a zo všetkých relevantných dôkazov.

Krajský súd mal naplnenie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. pri prečine ohrozenia pod
vplyvomnávykovejlátkypodľa§289ods.1Tr.zák.zpohľadu,čijejehozávažnosťnepatrná,sozreteľom

na spôsob vykonania činu, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru
zavinenia a pohnútku páchateľa, za preukázaný.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa si vytvoril dostatočný skutkový základ k rozhodnutiu o druhu a
výmere trestu. Súd prvého stupňa odôvodnil svoje skutkové a právne úvahy vo vzťahu k výroku o treste,

s ktorými sa ale krajský súd v plnom rozsahu nestotožnil, pretože na rozdiel od trestu zákazu činnosti,
ktorý krajský súd považuje za spravodlivý, uložený trest odňatia slobody považuje z hľadiska
generálnej a individuálnej prevencie za neprimerane prísny.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 56 ods. 2 Tr. zák. bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť,
ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest
odňatia slobody neukladá.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali
v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv

a slobôd jednotlivých občanov, robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými
činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných
členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej
prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným
členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto

spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno
potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne
doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,
ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi

páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov

spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na

páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

V súvislosti s namietanou neprimeranosťou uloženého trestu odvolateľkou treba dodať, že záver o
primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným
prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj

so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu, z toho
vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie
spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom
vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest,
ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal

nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest
nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti
trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na
jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.
Krajský súd teda dospel k záveru, že trest odňatia slobody uložený prvostupňovým súdom je vzhľadom

na všetky okolnosti prípadu, ako aj vyhodnotenie osoby obžalovanej trestom neprimerane prísnym.
V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožnil s argumentmi obžalovanej, ktoré boli uvedené v podanom
odvolaní. Trest odňatia slobody sa ukladá v prípadoch, keď uloženie iných - alternatívnych trestov sa javí
ako neúčinné. Treba poukázať, že v prípade súdeného trestného činu (prečin ohrozenia pod vplyvomnávykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.) je horná hranica trestu odňatia slobody v osobitnej časti
Trestného zákona ustanovená až na jeden rok. Krajský súd zvýrazňuje aj tú okolnosť, podľa ktorej
bol obžalovanej trest uložený za prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností, kedy sa podľa § 38

ods. 3 Tr. zák. horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu. Obžalovaná
neuváženého konania úprimne oľutovala a vyjadrila sľub, že v budúcnosti povedie riadny život. V čase
rozhodovania odvolacieho súdu mala obžalovaná dostatočné prostriedky na zaplatenie peňažného
trestu (skutočnosť okresnému súdu v čase rozhodovania neznáma).

V zmysle týchto dôvodov preto krajský súd prijal záver, že obžalovaná má dostatočný zdroj príjmov, aby
mohla byť za stíhané protiprávne konanie potrestaná peňažným trestom tak, ako to definuje ustanovenie
§ 56 ods. 2 Tr. zák. Aj konštantná judikatúra slovenských súdov pri trestnom čine ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. (naviac pri páchateľovi s čistým registrom trestov)
uprednostňuje ukladanie alternatívnych trestov. Peňažný trest vo výmere 1 000,- eur preto podľa názoru
odvolacieho súdu v plnom rozsahu spĺňa základné zásady platné pre ukladanie trestov uvedené v §

34 Tr. zák. Krajský súd prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť nápravy.

Krajský súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu obžalovanej X. D. zohľadnil všetky okolnosti veci
tak z hľadiska spáchaného skutku, jeho právnej kvalifikácie, ako i z hľadiska osoby obžalovanej, a

to z pohľadu jej doterajšieho spôsobu života, ako i aktuálnych osobných pomerov. Obžalovaná nemá
doposiaľ v registri trestov záznam a registri priestupkov má 2 priestupky na úseku dopravy, a to menšej
závažnosti. Obžalovaná sama prejavila záujem o uloženie alternatívneho trestu - peňažného trestu.
Krajský súd si osvojil aplikáciu hmotnoprávnych noriem, ktoré súd prvého stupňa použil pri rozhodovaní
o druhu a výmere trestu (§ 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/, l/ Tr. zák.), ale s poukazom na správne

dôvody odvolania obžalovanej, ktoré si krajský súd osvojil v plnom rozsahu a v podrobnostiach na ne
poukazuje a spolu s novopredloženými listinami v konaní pred odvolacím súdom, dospel krajský súd k
záveru, že stavu veci, zákonu a spravodlivosti bude zodpovedať uloženie peňažného trestu obžalovanej
X. D. vo výške 1 000,- eur s tým, že obžalovanej podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovil náhradný trest
odňatia slobody vo výmere 2 mesiace pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne

zmarený, pri aplikácii procesného postupu podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. a na podklade
§ 322 ods. 3 Tr. por. Trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 1 rok a 6
mesiacov, uložený okresným súdom, považoval krajský súd za zákonný a spravodlivý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.