Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Eliška Har Tzvi
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/131/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718206234
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8718206234.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľa I. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P., F. X, proti osobe oprávnenej z platenia výživného R. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. L. XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou R. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. L. XXX/XX,
o zníženie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Poprad
č. k. 14Pc/93/2018-37 zo dňa 28.03.2019, takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u jrozsudok.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti
voči plnoletému dieťaťu, R., oprávnenej z platenia výživného, na sumu 30,- eur mesačne.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom návrh
zamietol. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 62 ods. 1 až 5, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“).
4. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k.
14P/132/2014-33zodňa05.09.2014bolomanželstvorodičovrozvedené,vtedymaloletáR.bolazverená
do osobnej starostlivosti matke a navrhovateľ bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 100,- eur
mesačne. V tom čase príjem matky činil 200,- eur mesačne, navrhovateľ bol nezamestnaný, brigádne
však pracoval s príjmom 400,- eur mesačne, mal. R. navštevovala 8. ročník základnej školy.
5. V súčasnosti je navrhovateľ naďalej nezamestnaný, opätovne, ako aj v minulosti, uviedol, že pracuje
brigádnicky s príjmom 400 - 500,- eur. Tvrdenia navrhovateľa, že pracovať nemôže, vzhľadom na
exekúcie, ktoré sú proti nemu vedené, je pre posúdenie výživného právne irelevantné, keďže výživné
má prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodiča. Navrhovateľovi pribudla vyživovacia povinnosť k
maloletému I., avšak na strane oprávnenej osoby sa podstatne zmenili pomery, ide už o dospelú osobu,žiačku strednej umeleckej školy, ktorá si vyžaduje zvýšené náklady na výučbu. Možno konštatovať, že u
navrhovateľa ide o už o dlhodobú nezamestnanosť, pričom svoje príjmy zabezpečuje rôznymi brigádami,
teda je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať i vyšší príjem, než len brigádami, a preto aj z
vyššie uvedených dôvodov súd návrh zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
III. Obsah odvolania otca
7.Protirozsudkupodalodvolanienavrhovateľ.Uvádza,žejehozdravotnýstavmunedovoľujevykonávať
prácu na pracovný úväzok. S manželkou vychováva dcéru z jej predchádzajúceho vzťahu, bývajú v
podnájme, kde nájom nie je najnižší. Požiadal o zmenu sudcu pre jeho možnú zaujatosť, pretože je
nepochopiteľne,abypritoľkýchuvedenýchdôvod,súdnávrhunazníženievýživnéhonevyhovel.Navrhol
vydanie rozsudku o znížení vyživovacej povinnosti voči osobe oprávnenej na sumu 30,- eur mesačne.
8. Osoba oprávnená so znížení výživného nesúhlasila. Navrhovaných 30,- eur je absolútne
nepostačujúcich. Navrhovateľ zavádza súd svojimi tvrdeniami, najprv, že nebude pracovať za 500,-
eur mesačne, potom namieta práceneschopnosť. Osoba oprávnená má zvýšené náklady, súvisiace so
štúdiom na strednej škole. Navrhla odvolanie zamietnuť.
9. V rámci odvolacej repliky zotrval navrhovateľ na tvrdeniach o nepriaznivom zdravotnom stave,
neumožňujúcom mu zamestnať sa, neschopnosť platenia výživného odôvodňuje zlou finančnou
situáciou.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané
odvolaniemá zákonnénáležitosti(§127a§363CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutiebezviazanosti
rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli
a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
11. Zhrnúc skutočný stav veci, vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči osobe oprávnenej bola
naposledy upravená v roku 2014, v čase maloletosti dieťaťa. Navrhovateľ bol nezamestnaný, privyrábal
si len brigádnickou činnosťou s príjmom 400,- eur mesačne. V súčasnosti sa zárobkové pomery otca
nezmenili, nezamestnanosť na jeho strane pretrváva, brigádnickou činnosťou si privyrába 400-500,-
eur mesačne. Navrhovateľovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. dieťaťu, narodenému v roku
2018. R. nastúpila na stredoškolské štúdium, deklaruje zvýšené výdavky.
12. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci
a tento správe právne posúdil. Odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť podaného odvolania, napadnutý
rozsudok považuje za vecne správny, pričom svoje rozhodnutie argumentuje nasledovne.
13. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd dopĺňa:
Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
14. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 230 CSP i ust. § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z.o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). CSP v uvedenom
ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka
res iudicata - veci rozhodnutej).CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu
dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery.
Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu
vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).
15. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné
prihliadnuťnavšetkyokolnosti,ktorébymohliodôvodniťzmenuvýživného.Lenvtedymôžubyťdôvodom
na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o
podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne
zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom
pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
16. Zaoberajúc sa odôvodnenými potrebami osoby oprávnenej, táto sa od času poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti navrhovateľa prirodzene vyvíja, zvyšujú sa jej požiadavky na stravu, ošatenie,
obuv či hygienické potreby. Okrem toho, nastúpila na stredoškolské štúdium, ktoré so sebou prináša
zvýšené výdavky na nákup školských potrieb a tieto je nevyhnutné vo výške vyživovacej povinnosti
reflektovať. Vychádzajúc z uvedeného, na strane osoby oprávnenej, R., nastala zmena pomerov,
súvisiaca s objektívnym nárastom životných nákladov, na ktorý je potrebné prihliadať v zmysle ust. §
78 ods. 3 zákona o rodine.
17. Pridržiavajúc sa výsledkov vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, príjmové pomery
navrhovateľa sa od času posledného rozhodnutia o výške výživného nezmenili, preto tieto nemôžu
byť dôvodom zníženia vyživovacej povinnosti. Navrhovateľ je dlhodobo vedený v evidencii uchádzačov
o zamestnanie, privyrába si brigádnickou činnosťou. V priebehu konania uviedol navrhovateľ viacero
dôvodov svojej nezamestnanosti, tieto odvolací súd vyhodnocuje ako neopodstatnené a účelové.
Vedené exekučné konania voči navrhovateľovi samozrejme nesmú ísť na vrub vyživovacej povinnosti,
tvrdeniaonepriaznivomzdravotnomstavesaobjavujúprvýkrátažvodvolacomkonaní,zrejmevnádejio
privodenie priaznivejšieho rozhodnutia. Za kruciálnu považuje odvolací súd skutočnosť, že navrhovateľ
si privyrába brigádnickou činnosťou, je práceschopný a je teda v jeho možnostiach a schopnostiach
platiť doposiaľ určené výživné.
18. Odvolací podporne zohľadnil aj rozhodovaciu prax súdov Českej republiky v otázkach určovania
výživného, a to vzhľadom na podobnosť právneho prostredia. Pri určovaní výšky výživného je potrebné
zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená
výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v
otázkách výživného na nezaopatřené děti“ (https://justice.cz/web/msp?clanek=opatrovnicka-agenda),
podľa ktorého vekovej kategórii oprávneného dieťaťa 18 rokov a viac zodpovedá 19 - 25% čistého
príjmu povinného rodiča. Po prepočte percentuálneho podielu, zodpovedajúceho vekovému rozpätiu
osoby oprávnenej, je zrejmé, že doposiaľ určená suma výživného zodpovedá príjmovým pomerov
navrhovateľa, dosahujúcim 400-500,- eur mesačne. Kolísajúci príjem navhovateľa v jednotlivých
mesiacov bol aj v tomto prípade spomenutý až v rámci odvolacieho konania, bez akéhokoľvek
preukázania tejto skutočnosti, preto naň odvolací súd prihliadať ani nebude. Ak navrhovateľ pracuje len
brigádnicky je otázkou jeho snahy aktívne vyhľadávať si brigády, ktoré prinesú zvýšenie jeho príjmových
pomerov.
19. Odvolací súd reflektuje ďalšiu vyživovaciu povinnosť navrhovateľa, uvádza však, že otec si
bol vedomý výšky vyživovacej povinnosti voči dcére R. pred založením novej rodiny. Bez potreby
zasahovania súdu do práva na súkromný a rodinný život, je teraz zodpovednosťou navrhovateľa
zabezpečiť obživu rodiny, pri zachovaní vyživovacej povinnosti voči oprávnenej R.. Ako už bolo
vyššie uvedené, na strane osoby oprávnenej došlo k nárastu jej odôvodnených potrieb, preto by
zníženie výživného bolo kontraproduktívne, s možným dopadom na výživu R. či plneniu jej školských
povinností. Odvolací súd zohľadňuje predovšetkým zákonné vyživovacie povinnosti navrhovateľa, preto
síce oceňuje jeho snahu o výchovu a výživu dcéry jeho novej manželky, táto však nie je biologickýmani osvojeným dieťaťom, preto pri počte vyživovacích povinností navrhovateľa nenachádza svoje
opodstatnenie.
20. Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom
vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
21. Podľa § 52 ods. 2 CSP, v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania
uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si
námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to
pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa
prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o
odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
22. Keďže námietka zaujatosti nespĺňala zákonom vyžadované náležitosti, odvolací súd na ňu v zmysle
ust. § 52 ods. 2 CSP neprihliadal.
23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.