Uznesenie Judgement was issued on Thursday, February 26, 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1Er/303/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516204737
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8516204737.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO:
35792752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, proti povinnému: L. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX
XX L. J. č. XXX, v konaní o vymoženie 2 326,78 eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša, Exekútorský úrad Mlynárska 16, 040

01 Košice zo dňa 27.12.2016, doručenú súdu 30.12.2016, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného zo dňa 14.12.2016 začalo exekučné konanie proti povinnému
za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného podľa rozhodcovského rozsudku sp. zn. 265/07/15
zo dňa 4.2.2016, vydaného Slovenským rozhodcovským súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských
arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava. Súdny exekútor následne doručil

tunajšiemu súdu 30.12.2016 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

3. Podľa § 44 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
sospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti

je prípustné odvolanie.

4. V posudzovanom prípade bol ako exekučný titul predložený rozhodcovský rozsudok Slovenského
rozhodcovského súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o sp. zn.
265/07/15 zo dňa 4.2.2016. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.6.2016 a
vykonateľnosť dňa 5.7.2016. Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku,

právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovskázmluvakzmluveorevolvingovomúvereč.85000026319,uzavretádňa13.6.2013medziPROFICREDIT
Slovakia, s.r.o. a povinným.

5. Je nepochybné, že dlžník uzatvorením Zmluvy o revolvingovom úvere č. 85000026319 vystupoval
ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým spoločnosť PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., pri poskytovaní úveru vystupovala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda
ako dodávateľ. Z uvedeného potom vyplýva, že uzavretá zmluva mala charakter spotrebiteľskej zmluvy
a táto musí spĺňať aj požiadavky upravené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú úpravu

spotrebiteľských zmlúv.

6. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu
aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany
extenzívnymspôsobom,atonapr.ajvrozsudkuzodňa6.10.2009voveciAsturcomTelecomunicaciones
SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol

vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v

rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

7. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, súd uvádza, že táto nie je
bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Práve takouto
výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého rozhodcovský rozsudok
podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu aj v štádiu rozhodovania o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje,

či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

8. Pri skúmaní, či tu ako exekučný titul predložený rozsudok bol vydaný orgánom na to oprávneným,
má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), ak exekučným

titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej zmluvy (doložky),
čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo
dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcieoznačízaexekučnýtitulrozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveň
povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc
rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť
v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom,
t.j.ajto,čibolvydanýorgánomsprávomocounajehovydanie,jelogické,žeexekučnýsúdmusípritomto
zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá,

ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.3.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil,
že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v
prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,

znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

9. V posudzovanom prípade bola rozhodcovská zmluva uzavretá dňa 13.6.2013. Podľa bodu 5
(Rozhodcovskej zmluvy) akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami
vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou

Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní
pre niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych
rozhodcovských súdov: - Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO:
44130481, so sídlom Križná 56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súduBratislava I., oddiel: Sro, vložka č.: 52189/B, - Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený
pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44826460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 941 01 Banská Bystrica
zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.: 16626/S. Výber

rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane
podávajúcej žalobný návrh.

10. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník),
(v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

14. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

16. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými

zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách
a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom
dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom
procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých
mravov je plne opodstatnená.

17. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods. 5 Obč. zák. je takáto neprijateľná podmienka absolútne

neplatná.

18. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka znemožňuje
voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý.
Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným

súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť
sa arbitráži. Súd má v danom prípade zato, že predmetnú doložku je nutné posúdiť ako neprijateľnú
podmienku, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť,
že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou

osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu
účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.19. Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi
predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani o individuálnom dojednaní
rozhodcovskej zmluvy, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o

revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval
vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie
rozhodcovskejzmluvy,resp.,žebysipovinnýosobitnevymieniljejdojednanie.Naopakideoformulárovú
zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť
alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom

je pravdepodobné, že nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o
revolvingovom úvere, keďže obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň.

20. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že dojednaná Rozhodcovská
zmluva je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech povinného a je v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami § 52 a nasl.

OZ ako aj Smernicou Rady 93/13/EHS. Zároveň je takto dojednaná Rozhodcovská zmluva v rozpore s
dobrými mravmi a podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná.

21. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. V prípade ak by exekučný súd

akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,
akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného contra legem - nevykonateľného, majúceho účinky
tzv. paktu. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského
rozsudku.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a citovanú zákonnú úpravu rozhodol súd tak, ak je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Stará Ľubovňa, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).