Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 19, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517200457
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8517200457.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu Q., zastúpeného JUDr.
Vierou Huťanovou, advokátkou, so sídlom Advokátska kancelária, Hlavná 1843/63A, 900 31 Stupava
proti žalovanému E., zastúpenému JUDr. Ladislavom Zátorským, advokátom, Štefánikovo námestie
č. 5, 052 01 Spišská Nová Ves, za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, o zaplatenie 3.986,94
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa
17.10.2018 č. k. 6C/14/2017 - 88 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
3.986,94 eur s prísl. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 100 % vo vzťahu k žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný v súvislosti so spáchaním
prečinu ublíženia na zdraví dňa 13.7.2012 bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.
zn. 1T/5/2014, ktorý sa stal právoplatným dňa 17.4.2015. V predmetnom konaní bol žalobca so svojim
nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie a žalobca si uplatnil tento nárok
v súvislosti so vzniknutými nákladmi pri odstránení havárie, nakoľko hrozilo znečistenie podzemných
vôd. Uviedol, že v konaní žalovaný, ako aj intervenient vystupujúci na jeho strane, vzniesli námietku
premlčania žiadaného nároku a v tejto súvislosti poukázal na ust. § 106 Občianskeho zákonníka.

Uviedol, že dňa 7.8.2012 začala žalobcovi plynúť subjektívna premlčacia doba, kedy sa o rozsahu
škody dozvedel. Skutočnosť, že podaním doručeným Polícii ČR 14.8.2012 neurčil žalobca presnú výšku
škody, nezakladá fakt, že žalobca si túto škodu neuplatnil riadne a včas a včasnosť takto uplatneného
nároku preukazuje to, že žalobca si uplatnil túto náhradu do konania hlavného pojednávania. 1.10.2012
žalobca doplnil svoju žiadosť o náhradu škody a spresnil výšku na sumu uplatňovanú aj v tomto konaní.
Nárok žalobcu na náhradu škody bol teda ním uplatnený v trestnom konaní dňa 14.8.2012 a týmto
okamihom došlo k prerušeniu plynutia tak objektívnej, ako aj subjektívnej premlčacej doby podľa §

112 OZ. Začiatok objektívnej premlčacej doby je viazaný na vznik škodovej udalosti, v danom prípade
je to deň 13.7.2012 a začiatok subjektívnej premlčacej doby bol stanovený na dňa 7.8.2012. Koniec
spočívania oboch premlčacích dôb nastal právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa
sp. zn. 1T/5/2014, a to konkrétne dňa 17.4.2015, kde žalobca bol odkázaný so svojim nárokom na civilnýproces. Uviedol, že pred uplatnením nároku na náhradu škody uplynula časť premlčacích dôb, a to pri
objektívnej premlčacej dobe 32 dní a pri subjektívnej premlčacej dobe 7 dní, v dôsledku čoho koniec
plynutia premlčacích dôb pri objektívnej premlčacej dobe bol dňa 16.3.2018 a pri subjektívnej premlčacej

dobe 10.4.2017. Žalobca si svoj nárok uplatnil žalobou na súde dňa 2.2.2017, a teda včas. Vo vzťahu
k uplatnenému nároku na náhradu škody mal súd prvej inštancie za preukázané splnenie všetkých
podmienok, a to porušenie právnej povinnosti žalovaným, ako aj vznik škody a príčinnú súvislosť
medzi škodou a protiprávnym úkonom žalovaného, ako aj zavinenie žalovaného. Tieto skutočnosti
neboli žalovaným rozporované, rovnako ako aj výška škody, preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel,

príslušenstvo pohľadávky odôvodnil § 517 OZ a o trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255
a nasl. CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba
žalobcu bola zamietnutá a uplatnil si nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %. Žalovaný
je presvedčený, že súd prvej inštancie dospel k záverom, ktoré sú právne neudržateľné a sú prejavom

jeho svojvoľnej úvahy súdu. Žalovaný nebol nikdy pred Políciou Českej republiky v procesnom postavení
a v tejto súvislosti je potrebné vyvrátiť záver súdu prvej inštancie. Neobstojí záver, že žalobca si nárok
na náhradu škody uplatnil dňa 14.8.2012 na Polícii ČR, keďže v danom čase nebolo začaté trestné
stíhanie proti žalovanému, čo vyplýva aj z obsahu spisového materiálu. Ďalej uvádza, že nie každé
uplatnene si nároku na náhradu škody v adhéznom konaní je možné považovať za kvalifikované, a

to aj napriek výslovnej snahe poškodeného subjektu si účinne uplatniť nárok na náhradu škody. Súd
prvej inštancie opomenul, že v zmysle trestného práva je možné si účinne uplatniť nárok na náhradu
škody až po vznesení obvinenia konkrétnej osobe. Len kvalifikovaným uplatnením si nároku v adhéznom
konaní sa prerušuje plynutie premlčacej lehoty a súd prvej inštancie mal aplikovať aj normy trestného
práva, čo opomenul. Vo veci poškodeného sa konanie začína uplatnením si nároku na náhradu škody

voči určitej osobe, ktorej určitosť je vyjadrená najskôr vznesením obvinenia. Poškodený žalobca si
teda nemohol uplatniť nárok na náhradu škody dňa 14.8.2012, ako to konštatuje súd prvej inštancie, a
preto nemohlo týmto momentom dôjsť k prerušeniu plynutia objektívnej aj subjektívnej premlčacej doby.
Nemožno súhlasiť s rozsudkom ani v časti jeho záveru o opätovnom uplatnení nároku na náhradu škody
pred slovenskými orgánmi činným v trestnom konaní dňa 30.9.2013, keďže práve v ten deň došlo po

prvýkrát ku kvalifikovanému uplatneniu nároku na náhradu škody zo strany žalobcu. V tejto súvislosti tak
existuje nejednotný pohľad na to, kedy došlo, resp. malo dôjsť k premlčaniu nároku žalobcu. Opakovane
uvádza, že objektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 13.7.2012. Ak by plynula nepretržite, skončila
by 13.7.2015. Premlčacia doba však spočívala od 30.9.2013 do 17.04.2015 a o ten čas, počas ktorého
premlčacia doba neplynula, je potrebné ju predĺžiť, a teda k dátumu 13.7.2015 je potrebné prirátať

565 dní, čím by uplynula dňa 27.1.2017. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, táto začala plynúť
30.8.2012, spočívala 565 dní a k tomuto dátumu po prirátaní doby 565 dní je zrejmé, že by uplynula
15.3.2016. Žalobca si teda nárok na náhradu škody uplatnil oneskorene a na základe týchto dôvodov
navrhol žalovaný podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalobca ani intervenient vystupujúci na strane žalovaného sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného opodstatnené nie je.

6. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav,
vec správne právne posúdil o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia prvoinštančného súdu
majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

7. Podľa § 101 ods. 1, Občanskeho zakoníka účinného do 31.12.2013 právo se promlčí, jestliže nebylo
vykonáno v době v tomto zákoně stanovené (§ 101 až 110). K promlčení soud přihlédne jen k námitce
dlužníka. Dovolá-li se dlužník promlčení, nelze promlčené právo věřiteli přiznat.

8. Podľa § 106 ods. 1 , ods. 2 Občanskeho zakoníka účinného do 31.12.2013 právo na náhradu škody
se promlčí za dva roky ode dne, kdy se poškozený dozví o škodě a o tom, kdo za ni odpovídá. Nejpozději
se právo na náhradu škody promlčí za tři roky, a jde-li o škodu způsobenou úmyslně, za deset let ode
dne, kdy došlo k události, z níž škoda vznikla; to neplatí, jde-li o škodu na zdraví.9. Podľa § 112 Občanskeho zakoníka účinného do 31.12.2013 uplatní-li věřitel v promlčecí době právo
u soudu nebo u jiného příslušného orgánu a v zahájeném řízení řádně pokračuje nebo je-li ohledně jeho

práva zahájena mediace podle zákona o mediaci, promlčecí doba neběží od tohoto uplatnění po dobu
řízení nebo od tohoto zahájení po dobu mediace. To platí i o právu, které bylo pravomocně přiznáno a
pro které byl u soudu nebo u jiného příslušného orgánu navržen výkon rozhodnutí.

10. Podľa § 415 Občanského zákoníka účinného do 31.12.2013 každý je povinen počínat si tak, aby

nedocházelo ke škodám na zdraví, na majetku, na přírodě a životním prostředí.

11. Podľa § 420 Občanského zákoníka účinného do 31.12.2013 každý odpovídá za škodu, kterou
způsobil porušením právní povinnosti.

12. V prejednávanej veci medzi stranami konania nebolo sporné, že žalovaný bol rozsudkom Okresného

súdu Stará Ľubovňa zo dňa 16.4.2015 č. k. 1T/5/2014 - 480 uznaný vinným, že dňa 13.7.2012 v obci
P. L., okr. V., E. Y., po miestnej komunikácii v smere jazdy na X.., viedol nákladnú motorovú súpravu s
ťahačom zn. Q., EČ: W. spolu s návesom zn. S., pričom nedodržal bezpečnú vzdialenosť od nákladnej
motorovej súpravy s ťahačom idúcej pred ním a v dôsledku spomalenia rýchlosti jazdy tejto nákladnej
súpravy včas nereagoval na túto situáciu, aby sa vyhol stretu, strhol riadenie vľavo, kde prednou časťou

ťahača narazil do zadnej časti pred ním idúceho návesu, prešiel so súpravou do protismeru, kde čelne
narazil do oproti idúceho nákladného motorového vozidla zn. Y. Q., A.: XZX XXXX s návesom, ktoré
riadil Q. S., čím tento utrpel ťažké poranenia s dobou liečenia v trvaní 8 - 12 týždňov.

13. Týmto konaním žalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal

závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím
spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na ust. § 138 písm. h) Trestného zákona.

14. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.4.2015 a žalobca spolu s ďalšími poškodenými bol

s jeho nárokmi na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

15. Žalobca v tomto konaní žiada náhradu škody, ktorá pozostáva z nákladov súvisiacich s odstránením
havárie, nakoľko hrozilo znečistenie podzemných vôd, predmetné náklady boli žalobcovi vyúčtované
faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, vystavenou spoločnosťou W. CZ, a.s., ktorá likvidovala

vzniknutú škodu a hroziace nebezpečenstvo. Uvedená faktúra bola žalobcovi doručená dňa 7.8.2012 v
sume 107.763,- Kč, s dobou splatnosti 13.8.2018.

16. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

Škodou je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi
ako všeobecným ekvivalentom. Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku
zodpovednosti za škodu, znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah
príčiny a následku, ktorý musí byť bezprostredný (priamy). Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a
následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Pokiaľ ide

o zavinenie, toto môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné a má charakter subjektívny.

17. Zo spomínaného právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Stará Ľubovňa vydaného v konaní sp.
zn. 1T/5/2014 nesporne plynie, že žalovaný spáchal prečin ublíženia na zdraví v súvislosti s dopravnou
nehodou, ku ktorej došlo dňa 13.7.2012 a pri odstránením následkov havárie, vznikla žalobcovi škoda

v spomínanom rozsahu 107.763,- Kč, výška ktorej vyplýva z predloženej faktúry č. XXXXXXXXXX a
rozsah tejto škody (suma 3.986,94 eur) žalovaný ani intervenient vystupujúci na jeho strane relevantne
nespochybňovali.

18. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia

subjektívna a dlhšia objektívna a ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú
plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie
jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčaciadoba. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže
presiahnuť.

19.Subjektívnapremlčaciadobajedvojročnáanazačatiejejplynutiavždytrebarešpektovaťsubjektívnu
stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho vedomosti o škode ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej
ujmy určitého druhu a rozsahu a vedomosti o tom, kto za škodu zodpovedá. Právo na náhradu škody
sa premlčí najneskôr za 3 roky, ak ide o škodu spôsobenú z nedbanlivosti a v tom prípade objektívna
premlčacia doba začína plynúť od udalosti, z ktorej škoda vznikla, teda od škodnej udalosti.

20. Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo na inom príslušnom orgáne, premlčacia
doba počas konania neplynie, a to za predpokladu, že veriteľ v konaní riadne pokračuje. Význam
zastavenia premlčania spočíva v tom, že počas riadneho pokračovania v konaní sa premlčacia doba
nemôže skončiť.

21. Predpokladom spočívania premlčacej doby je, aby oprávnený (veriteľ) riadne pokračoval v začatom
konaní, či už na súde alebo inom príslušnom orgáne. Strana v konaní riadne pokračuje, ak svojimi
procesnými úkonmi nebráni riadnemu priebehu konania, tak že toto môže skončiť vydaním rozhodnutia
vo veci.

22. Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní včas nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená
trestným činom a v konaní riadne pokračuje, plynutie premlčacej doby sa zastaví. Ak v trestnom konaní
nedošlokuloženiupovinnostinahradiťpoškodenémuuplatnenúnáhraduškody,mápoškodenýmožnosť
uplatniť nárok na náhradu škody v občianskom súdnom konaní v premlčacej dobe, ktorej plynutie
pokračovalo po skončení trestného konania (R 31/1974).

23. Uplatnením práva v zmysle § 112 OZ je aj uplatnenie nároku na náhradu škody pred orgánmi
prípravného trestného konania (R III./1967 s. 67).

24. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca riadne a včas uplatnil

nárok na náhradu vzniknutej škody dňa 14.8.2012, stalo sa tak v štádiu prípravného trestného konania
podaním doručeným Krajskému riaditeľstvo Polície Českej republiky, R. kraja, ktorý dňa 16.7.2012 začal
vykonávať úkony trestného konania proti podozrivému - žalovanému pre prečin ťažkého ublíženia na
zdraví z nedbanlivosti a tento orgán následne 3.4.2013 postúpil danú trestnú vec Okresnému riaditeľstvu
PZ SR v W. I..

25. Ak poškodený uplatní svoj nárok na náhradu škody v oznámení pre priestupok na národnom výbore
a ten postúpi vec orgánu Verejnej bezpečnosti pre podozrenie z prečinu, premlčacia doba od uplatnenia
nároku na národnom výbore až do skončenia trestného konania v zmysle ust. § 112 OZ neplynie;
nezáleží na tom, že nedošlo k začatiu trestného stíhania a že vec bola podľa výsledku objasňovania

vykonávaného orgánom Verejnej bezpečnosti odložená.

Nárok na náhradu škody je riadne uplatnený, ak ho poškodený uplatní aj pred orgánmi prípravného
konania a možno ho uplatniť aj skôr, než bolo začaté trestné stíhanie (1Cz 88/74).

26. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že pokiaľ žalobca ďalším podaním doručeným Polícii Českej
republiky dňa 1.10.2012 doplnil svoju žiadosť o náhradu škody a spresnil jej rozsah na sumu, ktorá je aj
predmetom aktuálneho konania, nešlo v tejto súvislosti z jeho strany o iný právny nárok, žalobca naďalej
požadoval náhradu škody iba v upresnenej výške s ohľadom na predloženú faktúru spoločnosti, ktorá
odstraňovala následky dopravnej nehody spôsobenej žalovanými.

27. Súd prvej inštancie v nadväznosti na uvedené správne vyhodnotil, že riadnym a včasným uplatnením
škody v štádiu prípravného trestného konania dňom 14.8.2012, došlo k prerušeniu plynutia objektívnej
aj subjektívnej premlčacej doby tak, ako to určuje citované ustanovenie § 112 OZ. Začiatok objektívnej
premlčacej doby je daný vznikom škodovej udalosti, a to konkrétne dňom 13.7.2012 a subjektívna

premlčacia doba začala plynúť dňom 7.8.2012 s tým, že koniec spočívania premlčacích dôb nastal
okamihom právoplatnosti rozsudku OS Stará Ľubovňa, ktorý bol vydaný v konaní sp. zn. 1T/5/2014
dňom 17.4.2015. Pred uplatnením nároku na náhradu škody pri objektívnej premlčacej doby uplynulo
32 dní (od 13.7.2012 do 14.8.2012) a pri subjektívnej premlčacej dobe išlo o počet 7 dní (od 7.8.2012 do14.8.2012). V závislosti od uvedeného súd prvej inštancie správne ustálil, že koniec plynutia premlčacích
dôb v prípade objektívnej lehoty nastal dňom 16.3.2018 a pri subjektívnej lehote sa tak stalo dňa
10.4.2017. Pokiaľ žaloba zo strany žalobcu vo vzťahu k žalovanému bola doručená súdu prvej inštancie

dňa 2.2.2017, nárok na náhradu žiadanej škody premlčaný nebol.

28. Za situácie, že súd prvej inštancie rozhodol správne o príslušenstve pohľadávky, ako aj o trovách
konania strán sporu, odvolací súd vzhľadom na vyššie uvádzané dôvody napadnutý rozsudok potvrdil
ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP.

29. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a
nasl.CSP.Žalovanývzhľadomnavýsledokodvolaciehokonanianemáprávonanáhradutrovažalobcovi
v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).