Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Cob/60/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116212743
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8116212743.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., so sídlom
Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti
žalovanému:K.N.,J..XX.XX.XXXX,G.I.Š.,XXXXXK.,právnezastúpenémuJUDr.MatúšomMotykom,
advokátom, so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, IČO: 50487108, o zaplatenie 1.179,24 Eur s
príslušenstvom,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduPrešov,č.k.21Cb/141/2016-105
zo dňa 02. mája 2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 595,34 Eur s príslušenstvom
a vo výroku o trovách konania.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol takto:
„I. Konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny 583,90 eura, ako aj v časti týkajúcej sa zaplatenia 8,5
% ročného úroku z omeškania zo sumy 583,90 eura od 05.07.2013 do zaplatenia zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 595,34 eura

s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 28,80 eura od 21.10.2014 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 47,22 eura od 21.11.2014 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 47,22 eura od 21.12.2014 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 47,22 eura od 21.01.2015 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 47,22 eura od 21.02.2015 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 47,22 eura od 21.03.2015 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 47,22 eura od 21.04.2015 do zaplatenia,

s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 47,22 eura od 21.05.2015 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 47,22 eura od 21.06.2015 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 47,22 eura od 21.07.2015 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 47,22 eura od 21.08.2015 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 47,22 eura od 21.09.2015 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 47,22 eura od 21.10.2015 do zaplatenia, všetko
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že 15. decembra 2011 bola uzatvorená formulárová
písomná zmluva o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX (ďalej len „zmluva“) medzi obchodnou spoločnosťou
U. P. E., M.. N.., ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. V úvodnej časti sú údaje o žalovanom, z

ktorých vyplýva, že je ženatý, s vlastným domom alebo bytom, je fyzickou osobou - podnikateľom, má
štyri vyživovacie povinnosti a priemerný čistý mesačný príjem 900,- Eur. Zo zmluvy nie je zrejmé, že
boli predložené doklady žalovaného ohľadom zisťovania pomerov. V ďalšej časti zmluvy sú uvedené
podmienky prefinancovania pôžičky, z ktorých vyplýva schválená výška pôžičky 1.700,- Eur, celková
suma pôžičky 2.457,36 Eur, celkové náklady spotrebiteľa 757,36 Eur, 36 mesačných splátok vo výške

po 68,26 Eur, termín konečnej splatnosti 12/2014, mesačná výška poistenia 1,98 Eura, sadzba poistenia
2,90 %, ročná úroková sadzba 29,01 %, RPMN 29,01 %, priemerná hodnota RPMN 20,37 %. V ďalšej
časti zmluvy sa nachádza Žiadosť o poskytnutie Najľahšej pôžičky podpísaná 9. decembra 2011, ktorou
žalovaný žiadal o pôžičku 3.000,- Eur a poistenie schopnosti splácať splátky pôžičky, kde žalovaný zvolil
možnosť, že žiada kompletný súbor poistenia (pre prípad straty zamestnania, plnej alebo trvalej invalidity
a smrti). Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky, kde v bode 6.2 sa uvádza, že pokiaľ

nie je v splátkovom kalendári alebo zmluve alebo podmienkach alebo VOP stanovené inak, sú splátky
splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Bod 7 zmluvných podmienok obsahuje vzorec
pre výpočet RPMN a vysvetlenie všetkých jeho symbolov. Znamená to, že predpokladmi pre výpočet
RPMN tak, ako je uvedené v tejto časti zmluvy, bola výška pôžičky, počet splátok, výška splátky bez
poistenia a interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom

nasledujúceho čerpania. Žalovaný celkovo zaplatil veriteľovi 1.104,66 Eur.

3. Predmet sporu súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d)
(v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 7102656 (ďalej len „zmluva“)), §
7 ods. 1 (v znení účinnom od 10. júna 2013), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2 (v znení účinnom ku dňu

uzatvorenia zmluvy) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), § 53 ods. 9, § 103, § 517 ods. 1, 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
Občiansky zákonník), § 497, § 503 ods. 1, 2, § 504, § 506 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník,
§ 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, § 144, § 145 ods. 1, 2, § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“).

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že celú pohľadávku možno zosplatniť iba vtedy, ak to bolo
dohodnuté v zmluve alebo určené v rozhodnutí. Zo zmluvy predloženej žalobcom ani zo Všeobecných

obchodných podmienok nevyplýva, že by si strany sporu pri uzatváraní zmluvy dohodli predčasné
zosplatnenie celého úveru v prípade nezaplatenia niektorej zo splátok. Preto argumentácia žalovaného
a aj jeho námietka premlčania nie je dôvodná. Nárok by bol premlčaný, ak by naozaj išlo o zosplatnenie
úveru predčasne na základe nezaplatenia niektorej zo splátok. Súd teda konštatoval, že účinky
predčasného splatenia nenastali. Nakoľko žalobca uviedol, že žalovaný mu už zaplatil sumu 1.104,66

Eur, súd na základe toho zistil, že žalovaný zaplatil 23,39 z 36 splátok, pričom 23. splátka pripadla na 20.
septembra 2014, s 24. splátkou (s jej pomernou časťou vo výške 28,80 Eura sa už žalovaný dostal do
omeškania, preto má žalobca nárok aj na úrok z omeškania. Každá z dlžných splátok počnúc októbrom
2014 sa stávala splatnou v riadnych termínoch dojednaných zmluvou o spotrebiteľskom úvere tak, ako
keby úkon zosplatnenia ani učinený nebol. Z uvedeného dôvodu preto žalovaný žalobcovi dlží celkovo

sumu 595,34 Eur na súčte dlžných splátok k októbru 2015 (nie titulom predčasnej splatnosti) a taktiež
je povinný zaplatiť žalobcovi, keďže je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu, príslušný 5,05%
zákonný úrok z omeškania, avšak odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej - ktorej príslušnej splátky tak,
ako sa do omeškania s ich zaplatením dostával.

5. Súd v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 CSP konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny 583,90
Eur, ako aj v časti týkajúcej sa zaplatenia 8,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 583,90 Eur od 05.
júla 2013 do zaplatenia zastavil a priznal žalobcovi voči žalovanému už len nárok na zaplatenie istiny
595,34 Eur ako dlžných splátok istiny, počnúc októbrom 2014 a končiac októbrom 2015, ako aj nárok
na zaplatenie ročného úroku z omeškania vo výške 5,05 %, a to zo sumy 28,80 Eur od 21. októbra

2014 do zaplatenia, zo sumy 47,22 Eur od 21. novembra 2014 do zaplatenia, zo sumy 47,22 Eur od 21.
decembra 2014 do zaplatenia, zo sumy 47,22 Eur od 21. januára 2015 do zaplatenia, zo sumy 47,22
Eur od 21. februára 2015 do zaplatenia, zo sumy 47,22 Eur od 21. marca 2015 do zaplatenia, zo sumy
47,22 Eur od 21. apríla 2015 do zaplatenia, zo sumy 47,22 Eur od 21. mája 2015 do zaplatenia, zo sumy47,22 Eur od 21. júna 2015 do zaplatenia, zo sumy 47,22 Eur od 21. júla 2015 do zaplatenia, zo sumy
47,22 Eur od 21. augusta 2015 do zaplatenia, zo sumy 47,22 Eur od 21. septembra 2015 do zaplatenia,
zo sumy 47,22 Eur od 21. októbra 2015 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti uplatneného nároku, v časti

uplatneného príslušenstva, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. Po citácii ustanovení § 255 ods. 1, 2 CSP, § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP súd o náhrade
trov konania rozhodol, s ohľadom na čiastočný úspech sporových strán v konaní tak, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.

7. Proti tomuto rozsudku, v rozsahu jeho výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 595,34 Eur
s príslušenstvom a výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.
V odvolaní žalovaný poukázal na skutočnosť, že pôvodný žalobca listom z 26. júna 2013 vyzval
žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, čo vyplýva zo samotnej žaloby a jej
príloh, pričom túto skutočnosť žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepoprel. Preto podľa jeho názoru

súd nemôže vykonávať dokazovanie ohľadom tejto skutočnosti a musí ju bez dokazovania zobrať za
základ svojho rozhodnutia. Súčasne zdôraznil, že súd nemal za preukázané, či v následných verziách
Všeobecných obchodných podmienok (účinných pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru) nebolo
doplnené ustanovenie o tomto štandardnom oprávnení veriteľa, ani či medzi stranami nedošlo k ústnej
alebo akejkoľvek inej dohode o možnosti vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Tvrdil, že z prehľadu

splátok a úhrad predložených žalobcom v konaní vyplýva, že úver sa stal mimoriadne splatným k
20. júnu 2013, kedy bola žalovanému predpísaná splátka vo výške 1.082,62 Eur a žiadne ďalšie
splátky už žalovanému predpisované neboli, avšak zákonné požiadavky zakotvené v ustanoveniach
§ 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru spĺňa splátka splatná najneskôr 20. februára 2013. Konštatoval, že ak by súd správne

skutkovo a právne posúdil účinky mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru, uplatnená pohľadávka
sa vzhľadom na vznesenú námietku premlčania javí ako v celom rozsahu premlčaná. Na základe
uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil
tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100
%, alternatívne, aby rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

8. K tomuto odvolaniu sa vyjadril žalobca podaním z 15. januára 2020, v ktorom uviedol, že sa v plnej
miere stotožňuje s napadnutým rozsudkom a považuje ho za vecne správny. Popritom navrhol, aby

odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalovaného na
náhradu trov odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §
34 CSP preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade

s ustanovením § 379 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. O
odvolaní žalovaného bolo rozhodnuté postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a cotrario, pričom miesto a čas
vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej
5 dní pred rozhodnutím.

10. Z dispozičnej zásady v odvolacom konaní vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Vymedzením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ vymedzuje to, akých výrokov sa týka suspenzívny účinok odvolania a zároveň
stanovuje medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie
preskúmať.

11. Keďže odvolanie žalovaného smeruje iba proti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
595,34 Eur s príslušenstvom a výroku o trovách konania, súd nemohol podrobiť súdnemu prieskumu
výrok rozsudku, ktorým súd zastavil konanie v časti zaplatenia istiny 583,90 Eur s príslušenstvom a
výrok, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

12. Odvolací súd vo vzťahu k odôvodneniu napadnutých výrokov rozsudku súdu prvej inštancie
uvádza, že v celom rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, a to čo sa týka aj
ich právnej kvalifikácie. Preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje len naskonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a len k odvolacím námietkam žalovaného
uvádza nasledovné.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu (obchodnou spoločnosťou U. P.
E., M.. N..) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola 15. decembra 2011 uzatvorená zmluva, na
základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku vo výške 1.700,- Eur.

14. Odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo sporné, že právny vzťah medzi stranami sporu je

spotrebiteľským vzťahom, na ktorý sa okrem ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka vzťahuje
aj zákon o spotrebiteľských úveroch.

15. V konaní tiež nebolo sporné, že zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v ustanovení § 9 odsek
2 písm. a), c), f), k) zákona o spotrebiteľských úveroch, s čím zákon spája sankciu bezúročnosti a
bezpoplatkovosti, v dôsledku čoho by mal mať žalobca ako právny nástupca veriteľa nárok na vrátenie

istiny poskytnutého úveru.

16. Z obsahu žaloby vyplýva, že právny predchodca žalobcu na základe predžalobnej upomienky
adresovanej žalovanému z 26. júna 2013 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok
jednorázovo. Treba však prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom smere, že k samotnému predčasnému

zosplatneniu úveru nedošlo, keďže zo zmluvy, ani zo všeobecných obchodných podmienok
nachádzajúcich sa v spise nevyplýva, že by si strany sporu pri uzatváraní zmluvy dohodli predčasné
zosplatnenie celého úveru v prípade nezaplatenia niektorej zo splátok.

17. Za situácie, že nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru sa nemožno stotožniť s argumentáciou

žalovaného o premlčaní nároku a námietku premlčania vznesenú žalovaným na pojednávaní 5. marca
2019 považovať za dôvodnú. Nárok by bol premlčaný, ak by na základe nezaplatenia niektorej zo splátok
bolo došlo k predčasnému zosplatneniu úveru a od tohto momentu by uplynula doba troch rokov.

18. K námietke premlčania opakovane vznesenej žalovaným v odvolaní, odvolací súd uvádza, že ak

by aj boli splnené podmienky na zosplatnenie úveru (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s
§ 565 Občianskeho zákonníka), bolo na vôli žalobcu, či k takémuto úkonu pristúpi alebo nie. Aj keď
žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie všetkých splátok jednorázovo listom z 26. júna 2013, nie je
možné takúto výzvu posúdiť ako zosplatnenie úveru. Vychádzajúc z celého znenia výzvy ide o výzvu
na zaplatenie všetkých omeškaných splátok.

19. Nakoľko sa úver poskytnutý žalovanému na základe zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov,
žalobca má nárok na vrátenie nezaplatenej a už splatnej istiny. Keďže všetky nezaplatené splátky úveru
boli v čase rozhodovania súdu prvej inštancie už splatné a keďže žalovaný žalobcovi zaplatil 1.104,66
Eur, súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ žalobcovi priznal sumu 595,34 Eur, ktorá predstavuje

rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a žalovaným zaplatenou sumou.

20. Vychádzajúc z uvedeného preto odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi 595,34 Eur s príslušenstvom ako vecne správny potvrdil.

21. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, stotožňujúc sa s odôvodnením
rozhodnutia o trovách konania, potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana mal v odvolacom konaní plný úspech, teda má nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech
nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).