Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 19, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/105/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212967
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vojtech Ševčík

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412212967.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred sudcom JUDr. Vojtechom Ševčíkom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36
864 421, proti žalovanému Slovenská republika za, ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na Okresnom súde v Žiari nad Hronom dňa 27.09.2012 si žalobca uplatnil voči
žalovanému právo na zaplatenie majetkovej škody v sume 7 107,23 eur a z titulu nemajetkovej ujmy vo
výške 1 421,45 eur. V odôvodnení žaloby uviedol, že žalobca, ako oprávnený subjekt žiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, proti povinnému N. Y., pričom exekučné konanie bolo vedené pod
spr. J. XXXXX/XX.

Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že v exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel
obsiahnutých v ustanovení § 44 ods. 2 exekučného poriadku je založená povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od
doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,
nevyžiadalo si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu (návrh na vykonanie exekúcie, ako aj

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) spĺňali všetky materiálne a formálne záležitosti
predpokladané zákonom (rozhodol o žiadosti udelenia poverenia a vykonanie exekúcie až dňa
21.02.2011 a rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom exekučné konanie začalo
dňa 20.07.2010). K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie
viac ako 216 dní).

Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej

škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktoré vyčíslil nasledovne: majetková škoda vo výške 7
107,23 eur prestavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní. Náhrada nemajetkovej ujmy vpeniazoch vo výške 1 421,45 eur to jest 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnota
majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou).

Žalovaný v písomnom vyjadrení doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.10.2014 žiadal návrh žalobcu, ako
neodôvodnený zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré
sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle Zákona číslo 514/2003 Z. z. Poukázal na nedostatky
podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania, keď navrhovateľ uviedol časť dôkazov avšak
v skutočnosti priniesol celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša

navrhovateľ sám. Taktiež z podania žalobcu nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Pokiaľ ide o
uvádzané prieťahy v konaní žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu,
neuviedolanipovyžiadanejsúčinnostivrámcipredbežnéhoprerokovaniazostranyžalovaného,čivyužil
možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu,
respektíve možnosť podania ústavných sťažností, to znamená či v príslušných konaniach predsedovi
okresného súdu, respektíve možnosť podania ústavnej sťažnosti, to znamená či využil účinné právne

prostriedky nápravy na urýchlenie konania. V ďalšom poukázal žalovaný na skutočnosť, že všeobecný
súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Túto právomoc
má iba predseda súdu alebo ústavný súd. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody boli doručené dňa 23.04.2012 ale už dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená žaloba
z čoho je zrejmé, že žalobca nepodal žalobu po uplynutí 6 mesačnej lehoty ale skôr. V takomto

prípade ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
adresovalo žalobcovi po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, výzvu
na doplnenie žiadosti. Žalobca však neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podanej
žiadosti a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktoré
prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako orgán príslušný podľa

§ 4 ods. 1 písmeno a) Zákona číslo 514/2003 Z. z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne
prerokovaný. Ustanovenie Zákona číslo 514/2003 Z. z. ustanovujú všeobecné podmienky pri splnení,
ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to
nezákonné rozhodnutie, respektíve nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím, respektíve nesprávnym úradným postupom a vzniku škody. Pre vznik

zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky 3 podmienky súčasne. K samotnému nesprávnemu
úradnému postupu žalovaný uviedol, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho
aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica,
alebo rozhodcovský rozsudok najmä v prípade existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písmeno c) Zákona
číslo 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií

a zbytočnému vzniku trov exekučného konania. V tomto smere je dôležitý rozsudok súdneho dvora
EU (astrucom C-40/08), ktorý nevylúčil posúdenie zmluvnej podmienky v exekučnom konaní. Unáhlené
konanie zo strany súdu by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalifikovanému posúdeniu prípadu a
tým aj otázky, či rozhodcovský súd spĺňa všetky kritéria zákonnosti. V zmysle ustanovenia § 44 ods.
2 exekučného poriadku účinného od 01.06.2011 15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri

rozhodnutí rozhodcovského súdu, ako v exekučnom titule. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podaná súdu po 01.06.2011 nárok je v tejto časti neopodstatnený. Otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je pritom kompetentný preskúmať ústavný
súd, ktorý ju v súlade so svojou ústavnou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu, najmä kritéria ako sú zložitosť veci, správanie účastníkov a postup
súdu. Súd konajúci o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z
existencie prieťahov v súdnom konaní, v prípade ak by tieto boli konštatované predsedom súdu, alebo
Ústavným súdom Slovenskej republiky. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinnými skutočnosťami,
ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a

subjektívnemu vyčísleniu škody zo strany žalobcu. Rovnako žaloba navrhovateľ nepreukázal ani nárok
na vznik nemajetkovej ujmy keď s poukazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky je
potrebné uviesť, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému
skúmaniu prípadu zo strany ústavného súdu. Vznik nemajetkovej ujmy právnických osôb a u fyzických
osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe (frustrácie, úzkosti, neistoty a

nedôvery) sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody na nemajetkovú ujmu uplatňuje
spoločnosť ako právnická osoba. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky spis.
značka 30Cdo/675/2011, poškodenie právnickej osoby za majetkovú ujmu spôsobnému prípadnými
prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osobynejakým spôsobom nezúčastňujú alebo im nevzniká ujma priamo. Taktiež „zánik podnikateľských
aktivít a podnikateľských plánov“ nebol zo strany žalobcu preukázaný a ani to akým spôsobom
uvedená situácia „ovplyvnila ďalšie podnikanie, podnikateľské postupy navrhovateľa“. S prihliadnutím na

charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa považuje žalovaný za konanie v rozpore s dobrými
mravmi pokiaľ si žalobca uplatní nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala
navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa.
Taktiež žalovaný poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
a prípadnou škodou.

Súd sa oboznámil s prípisom právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý ospravedlnil neprítomnosť na
pojednávaní. Zároveň žiadal konanie prerušiť, až do právoplatného ukončenia konania vedenom na
Okresnom súde Prešov, ktoré prebieha pod spis. zn. 7C 6/2010 o náhrade škody pre porušenie práva
Európskej únie. Súd preto vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p..

Súd sa oboznámil s prípisom zástupcu odporcu, ktorý žiada návrh zamietnuť v zmysle svojho písomného
vyjadrenia, pričom namietal zmätočnosť žalobných návrhov, nesplnenie podmienky predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, nesplnenie podmienok nevyhnutných pre vznik zodpovednosti štátu za škodu,

nepreukázaním nesprávneho úradného postupu, nepreukázanie vzniku a výšky škody, nesplnením
podmienok pre možnosť priznania náhrady v peniazoch a napokon neexistenciu príčinnej súvislosti.
Zároveň zástupca odporcu žiada návrh zamietnuť. Zároveň poukázal na svoje písomné vyjadrenie k
znaleckému posudku číslo 1/2014, ktoré je založené na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod spisovou
značkou Z. XXX/XX.

Podľa § 109 ods. 1 písmeno b) Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie preruší, ak rozhodnutie
závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

Podľa§109ods.2písmenoc)Občianskehosúdnehoporiadku,pokiaľsúdneurobíinévhodnéopatrenia,

môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Súd preskúmal návrh navrhovateľa na prerušenie konania, pričom dospel k záveru, že návrh nie je
dôvodný. Povinnosť súdu prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písmeno b) Občianskeho súdneho

poriadku vzniká len vtedy, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú súd nie je oprávnený riešiť. Možnosť
súdu prerušiť konanie podľa § 109 ods. 2 písmeno c) Občianskeho súdneho poriadku, vzniká len
vtedy, ak prebieha konanie v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.
Takouto otázkou môže byť len rozhodnutie o takej skutočnosti, ktorá je objektívne spôsobilá mať vplyv
na rozhodnutie vo veci samej a nie o náhradu škody pre prerušenie práva Európskej únie. Vzhľadom na

túto skutočnosť súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania ako neodôvodnený zamietol.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom
pripojeného spisu tunajšieho súdu spis. značka XEr XXX/XXXX, pričom zistil a ustálil nasledovný
skutkový právny stav veci. Dňa 09.09.2010 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad,

Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava na tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
pod spis. značkou Ex 10436/10 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti povinnému N. Y. na
vymoženiepohľadávky1570,33eurspríslušenstvompriznanejoprávnenémuvykonateľnýmrozsudkom
Stáleho rozhodcovského súdu číslo SR 17438/09 zo dňa 20.11.2009, právoplatného dňa 14.02.2009,
vykonateľného dňa 17.12.2009. Tunajší súd v pojednávanej veci vydal dňa 28.01.2011 Uznesenie

číslo XEr XXX/XXXX-9, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o vykonanie exekúcie. Oprávnený
nepodal voči uzneseniu opravný prostriedok v dôsledku čoho uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 23.02.2011. Súd následne exekučné konanie zastavil a to Uznesením XEr XXX/XXXX-19 zo dňa
04.04.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2011.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písmeno d) Zákona číslo 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom.Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za

nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1, 2 Zákona číslo 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a o exekučnej
činnosti, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.

V prejedávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody v sume 7 107,23 eur a
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 1 421,45 eur a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu lebo nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej 15 dňovej
lehote.

Súd poukazuje na to, že v samotnej dikcií § 44 ods. 2 exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní
sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. Lehota 15
dní sa týka prípadu keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu (okrem
exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písmeno c) a d) exekučného poriadku), ak ho súd nepoverí 15

dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o
zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu.

V zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. marca 2011 číslo konania IV US

60/2011-13, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 pod spisovou
značkou 3Cdo 146/2001, Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.09.2011
spis. značka 3Mcdo 11/2010 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.03.2011
spisová značka 5Cdo 291/2010, Vnútroštátny súd má pravo pexofo preskúmať materiálnu spôsobilosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, rozhodcovského súdu vydaného bez

účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebiehalo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy a v takomto rozsahu mu to umožňujú vnútroštátne pravidlá v rámci dlhodobých opravných
prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takom prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z tohto podľa neho vnútroštátneho práva s cieľom zabezpečiť aby spotrebiteľ nebol
prípade nekalou doložkou viazaný.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na judikatúru ústavného súdu spisová značka 16/02, ktorá
konštatuje „pri posúdení či došlo, alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v článku 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v
ústave alebo zákone ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného

práva, pretože v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Z uvedeného vyplýva, že
ani samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo
skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku si vyžaduje osobitnú úvahu najmä s
ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.

Uvedené právne úvahy exekučného súdu sú obsahom uznesenia číslo konania XEr XXX/XXXX-9
zo dňa 28.01.2011, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o vykonanie exekúcie.Je potrebné uviesť, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej
pomoci iba pri splnení 3 podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne:
1) Nesprávny úradný postup

2) Vznik škody
3) Príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Žalobca však v prejednávanej veci nepreukázal nesprávny úradný postup, vznik škody ani výšku škody.
Rovnako nepreukázal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mu mala poskytnúť náhrada
v peniazoch. S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú

splnené hmotné právne podmienky pre zodpovednosť štátu uvedené v ustanovení § 9 ods. 1 Zákona
číslo 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci., preto potom žalobu
žalobcu ako neodôvodnenú zamietol. Na viac je potrebné uviesť, že konanie na tunajšom súde začalo
dňa09.09.2010arozhodnutieopovereníbolovydanédňa28.01.2011anieakotvrdížalobca,žekonanie
začalo dňa 20.07.2010 a rozhodnuté o poverení bolo dňa 21.02.2011 a preto ani tvrdenie žalobcu o
omeškaní viac ako 216 dní nie je pravdivé a ničím podložené.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a to na základe zásady úspech.
Žalovaný mal vo veci plný úspech. V spojení s konaním mu trovy nevznikli, preto súd vyslovil, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu/rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3
vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali
písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z.
o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.