Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 2, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 42C/134/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116206962
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5116206962.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: A., I. J., J. J. E.

X, XXX XX T., O.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Dagmar Kubovičovou, advokátkou so sídlom
Nám. Biely kríž 3, P.O.Box 39, 930 03 Bratislava, proti žalovanému: J. - C., I..J.., J. J.C. M. XX, XXX XX
Ž., O.: XX XXX XXX, (predtým J., I..J.., J. J. X. E. XX/XXX, XXX XX S.É. Q., O.: XX XXX XXX), právne
zastúpený PETKOV & Co s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO:
50 430 742, o zaplatenie 3.127,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 162 ods.1, písm. a) CSP zamieta.

Súd návrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 162 ods.1, písm. b) CSP zamieta.

Súd návrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1, písm. c) CSP zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.127,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne
zo sumy 3.127,- EUR od 14.03.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobnýmnávrhomzodňa14.03.2016doručenýmOkresnémusúduŽilinadňa16.03.2016sažalobca
domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu
3.127,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.127,- EUR od 14.03.2016
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že nadobudol postavenie organizácie
kolektívnej správy v zmysle zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s
autorským právom, nakoľko mu bolo udelené oprávnenie na výkon Kolektívnej správy práv Č.. X/

XXXX E. P. J. zo dňa 11.05.2010 pod č.k. E.-XXX/XXXX-XX/XXXX, a to na výkon kolektívnej správy
majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým a
choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým
dielam a dielam úžitkového umenia. Postavenie organizácie kolektívnej správy autorských práv má
žalobca aj v zmysle novej právnej úpravy platnej od 01.01.2016, t. j. v zmysle zákona č. 185/2015 Z.z.
V zmysle uvedeného žalobca vykonáva kolektívnu správu na použitia diel ním zastúpených autorov
prostredníctvom tzv. ďalšieho verejného prenosu vysielania /retransmisie/ prostredníctvom technických

zariadení. Pri takýchto spôsoboch použitia diel ide predovšetkým o použitie diel prostredníctvom
zvukovoobrazových alebo zvukových zariadení, ktoré sú umiestnené v izbách alebo v iných priestoroch
ubytovacích zariadení alebo v iných prevádzkach, ako reštaurácie, kaviarne, bary a pod. Na použitie
predmetu ochrany, ku ktorým spravuje práva žalobca takýmto verejným prenosom uzatvára žalobca sprevádzkovateľmi daných zariadení hromadné licenčné zmluvy, pričom základom na určenie licenčnej
odmeny je sadzobník žalobcu a to konkrétne Časť II. sekcia B, ods.2. Žalovaný je prevádzkovateľom
ubytovacieho zariadenia V. U. C., ktoré sa nachádza na adrese X. E. XX/XXX, S. Q., pričom ide o

zariadenie v štandarde U. X*. Žalobca má za to, že žalovaný v ním prevádzkovanom zariadení používal
v roku 2015 predmety ochrany spravované žalobcom a to prostredníctvom tzv. ďalšieho verejného
prenosu vysielania /retransmisie/ prostredníctvom technických zariadení. Žalobca má z webovej stránky
žalovaného a z ďalších zdrojov voľne prístupných na internete vedomosť o tom, že v zariadení
prevádzkovanom žalovaným dochádza k verejnému prenosu technickými zariadeniami v rozsahu 53

zvukovoobrazových zariadení v izbách ubytovacieho zariadenia V. U. C.. Žalobca poukazoval na ust.
§ 190 ods. 1 zák. č. 185/2015 (nový autorský zákon), podľa ktorého sa ustanoveniami tohto zákona
spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 01.01.2016, pričom vznik týchto vzťahov, vrátane nárokovo
z nich vyplývajúcich ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa
posudzujú podľa predpisu účinného do 31.12.2015. Predpisom účinným do 31.12.2015 bol zák. č.
618/2003 Z.z. (autorský zákon), podľa ktorého sa tak posudzujú nároky žalobcu uplatňované touto

žalobou. Podľa uvedeného zákona je možné použiť dielo autora výlučne na základe jeho súhlasu
udeleného prostredníctvom licenčnej zmluvy, okrem prípadov zákonných licencií. V danom prípade,
nakoľko pri danom spôsobe použitia diel ide o kolektívne spravované práva, ktoré spravuje žalobca, na
takéto použitie diel autorov zastupovaných žalobcom sa vyžaduje súhlas vo forme hromadnej licenčnej
zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako organizáciou kolektívnej správy a žalovaným ako používateľom

diel. Žalobca navrhoval žalovanému uzatvorenie hromadnej licenčnej zmluvy na predmetné použitie
diel. Žalovaný ako člen W. U. I. S. J. (W. J.) osobitnou príkaznou zmluvou splnomocnil W. J. k
jeho zastupovaniu vo veci usporiadania práv a povinností vyplývajúcich z použitia diel používajúcich
autorskoprávnu ochranu v súvislosti s verejným prenosom. Medzi žalobcom a W. J. prebiehali v
roku 2015 rokovania o podmienkach hromadnej licenčnej zmluvy, avšak rokovania boli neúspešné.

Žalobca v zmysle vyššie uvedeného emailom a aj písomne prostredníctvom právneho zástupcu
upozornil žalovaného koncom roka 2015 na skutočnosť, že používa ním spravované predmety ochrany
neoprávnene a zároveň ho vyzval k dobrovoľnému vydaniu bezdôvodného obohatenia a uzatvoreniu
hromadnej licenčnej zmluvy za zvyšok roka 2015, nakoľko žalovaný dobrovoľne žalobcovi bezdôvodné
obohatenienevyplatilanaďalejneoprávnenepoužívalpredmetyochranyspravovanéžalobcom,žalobca

sitoutožalobouuplatňujevočižalovanémunároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniazaneoprávnené
použitie diel a to za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015. Sumu uplatneného bezdôvodného
obohatenia vyčíslil na 3.127,- EUR a to v súlade so sadzobníkom licenčných odmien za jeden rok, kde
pri X* U. za zvukovo obrazové zariadenie predstavuje 29,50 EUR a za 53 zvukovoobrazových zariadení
za rok predstavuje sumu 1.563,50 EUR. Výška bezdôvodného obohatenia, na ktoré má žalobca voči

žalovanému nárok je teda určená ako dvojnásobok obvyklej licenčnej odmeny, ktorá by žalobcovi
prislúchala za dané obdobie pri oprávnenom použití diel žalovaným.

2. Zo strany tunajšieho súdu bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené vydaním Platobného rozkazu č.
k. 42C/134/2016-20 zo dňa 27.04.2016.

3. Proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor,
v ktorom uviedol, že neuznáva žalobcom uplatnený nárok, a to ani čo do dôvodu ani do výšky.
Žalovaný v podanom odpore namietal absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Podľa vyjadrenia
žalovanéhožalobcavosvojomnávrhunijakýmspôsobomnepreukázal,kohovlastnezastupuje. Žalobca

uvádza len veľmi všeobecné zastúpenie autorov, čo v tomto prípade nemôže žalovanému ukladať
povinnosť na úhradu žalobcom uvádzaného nároku. Podľa vyjadrenia žalovaného žalobca taktiež
nepreukázal či a v akom rozsahu by údajne malo dochádzať k používaniu práve tých autorských diel,
ku ktorým vykonáva kolektívnu správu autorských práv. Žalovaný má jednoznačne za to, že žalobca
nepreukázal opodstatnenosť výšky prípadného nároku. Žalobca ako organizácia kolektívnej správy v

zmysle autorského zákona (AZ) zastupuje nositeľa práv podľa § 81 ods. 3 AZ „vo vlastnom mene a na
jeho účet“ a to v rozsahu s ním dohodnutom v súlade s § 81 ods. 1, písm. c) AZ. Žalobca je oprávnený
domáhať sa vydania údajného bezdôvodného obohatenia podľa § 81 ods. 1, písm. i) AZ vo vlastnom
mene ale v prospech nositeľov práv. Súčasne potom v súlade s § 456, prvá veta Občianskeho zákonníka
sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Žalobca je oprávnený

konať a teda aj uplatňovať právne nároky len a výlučne v prospech (na účet) tých nositeľov práv, ktorých
na základe dohody zastupuje. Z uvedenej dohody musí byť zrejmé v akom rozsahu je žalobca oprávnený
toho ktorého nositeľa práv zastupovať a síce aj a najmä vo vzťahu, ku ktorým jeho autorským dielam
(predmetom ochrany). Ak potom žalobca ďalej tvrdí, že žalovaný používa predmety ochrany ku ktorýmsú nositeľmi práv práve subjekty, ktoré žalobca zastupuje pri výkone správy a súčasne, že túto správu
vykonáva práve ku konkrétnym predmetom ochrany, ktoré mu títo nositelia práv do správy zverili, musí
toto svoje oprávnenie v tomto konaní preukázať a až následne môže preukazovať, či vôbec k použitiu

tých ktorých predmetov ochrany v rozhodujúcom období došlo. Žalovaný pre prípad, ak by sa rozhodol
používaťpredmetyochranyvosvojejprevádzkerokovalvpriebehuroku2015prostredníctvomW.U.I.S.
J. (W. J.), ktorého je členom o uzavretí tzv. kolektívnej licenčnej zmluvy na použitie predmetov ochrany,
ku ktorým vykonáva správu v prospech nositeľov práv žalobca. Uvedenú skutočnosť uvádza v žalobe
aj sám žalobca, pričom konštatuje, že k dohode so W. J. nedošlo. Neuvádza však dôvod, pre ktorý ku

dohode nedošlo. W. J., konajúc aj v mene žalovaného totiž žiadalo od žalobcu predloženie zoznamu
ním zastúpených nositeľov práv a súčasne aj zoznamu predmetov ochrany, ku ktorým v rozhodnom
období vykonáva správu práv patriacim týmto zastúpeným nositeľom, aby bolo možné posúdiť, či na
strane toho ktorého člena W. J., a teda aj žalovaného, vôbec môže eventuálne dôjsť k použitiu toho
ktorého diela za predpokladu, že by sa rozhodol vykonávať ďalší verejný prenos vysielania dodávaného
tým ktorým vysielateľom alebo retransmiterom. Uvedené bolo základným predpokladom pokračovania

v rokovaniach o licenčných podmienkach. Žalobca odmietol tieto informácie W. J. poskytnúť a spôsobil
tak stav, kedy žiadny z členov W. J. a teda aj žalovaný sám nemal možnosť posúdiť a rozhodnúť
sa, či je vôbec potrebné uzatvárať licenčnú zmluvu práve so žalobcom. Ďalej uviedol, že nemožno
po každom ubytovacom či reštauračnom zariadení paušálne požadovať, aby platil za použitie /možné
hypotetické, nie však reálne/ „nevedno čoho“ práve žalobcovi len preto, že je registrovanou organizáciou

kolektívnej správy a to bez znalostí zoznamu zastúpených autorov a rozsahu ich diel, ktorých sa
zastúpenie týka a postúpiť riziko, že následne bude čeliť žalobe samotného autora, ktorý sám zastúpený
žalobcom nie je alebo síce je, ale nie práve vo vzťahu k dielu, ktorého sa prípadný verejný prenos
bude týkať. Ak nie je preukázané koho žalobca vlastne v rozhodnom období zastupoval a v akom
rozsahu, nie je možné ani ustáliť či je žalobca vecne legitimovaný na podanie žaloby uplatňujúc nárok

v prospech ním zastúpených nositeľov práv v znení v akom ju podal. Žalobca v žalobe produkuje ničím
nepodložené tvrdenia, z ktorých za žiadnych okolností ani len nevyplýva skutočnosť, žeby na strane
žalovanéhovôbecmohlodôjsťtobôžnie,žedošlo krealizáciiďalšiehoverejnéhoprenosuvysielaniaauž
vôbec nie k verejnému prenosu diel ku ktorým vykonáva žalobca správu. Pre preukázanie vykonávania
verejnéhoprenosuprostredníctvomtechnickéhozariadeniatotižnepostačujelenpreukázanieexistencie

a prítomnosti televízneho prijímača v ubytovacom zariadení žalovaného, čo žalobca žiadnym spôsobom
nepreukazuje, žalobca musí preukázať že uvedené televízne prijímače boli spôsobilé sprostredkovať
signál, prostredníctvom ktorého sa šíri vysielanie, tiež že žalovaný tento signál aj v skutočnosti reálne
prijímal a sprostredkovával prostredníctvom týchto televíznych prijímačov svojim zákazníkom a súčasne
že do programovej štruktúry šíreného vysielania boli zaradené aj diela, ku ktorým vykonáva správu

žalobca.

4. K odporu žalovaného sa žalobca vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 28.06.2016
v ktorom uviedol, že už vo svojej žalobe uvádzal, že medzi žalobcom a W. J. prebiehali rokovania
ohľadne uzatvorenia kolektívnej licenčnej zmluvy už od začiatku roka 2015. W. J. nikdy nespochybňoval

skutočnosť, že žalobca je oprávnený k uzatvoreniu kolektívnej licenčnej zmluvy a tak isto nikdy
nevzniesol požiadavku uvedenia zoznamu zastupovaných autorov a zoznamu predmetov ochrany.
Medzi žalobcom a W. J. bola sporná výška odmeny. Medzi žalobcom a W. J. prebiehali rokovania, k
dohode však nedošlo. W. J. podalo podnet H. Ú.S. J., odboru zneužívania dominantného postavenia
a vertikálnych dohôd so žiadosťou o preverenia sadzobníka žalobcu, ako aj o získanie informácií

týkajúcich sa žalobcom zastupovaných nositeľov práv. Vzhľadom na skutočnosť, že názory žalobcu a
W. J. sa na obsah kolektívnej licenčnej zmluvy líšili do tej miery, že nebolo možné očakávať uzatvorenie
dohody, vyzval žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu jednotlivých členov W. J., teda
aj žalovaného k vydaniu bezdôvodného obohatenia. Nie je pravdou to čo žalovaný uvádza, teda že
k uzatvoreniu kolektívnej licenčnej zmluvy nedošlo z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimity

žalobcu. Dôvodom neuzatvorenia kolektívnej licenčnej zmluvy bola nedohoda o výške licenčných
odmien, kedy W. J. odmietol akceptovať sadzobník žalobcu. K namietanej k aktívnej vecnej legitimácii
žalobcu žalobca uviedol, že túto preukázal oprávnením Ministerstva kultúry SR č. 2/2004. Poukázal
na ust. § 56 ods. 1, písm. g) AZ, § 57 ods. 1 AZ, § 81 ods. 1, písm. i), j) a k) AZ. Pokiaľ žalovaný
bez uzatvorenia licenčnej zmluvy používal diela chránené autorským právom, tak týmto samotným

neoprávnene zasiahol do autorských práv autorov, ktorých zastupuje žalobca, pričom z tejto skutočnosti
samotnej vyplýva právo žalobcu ako organizácie kolektívnej správy domáhať sa voči neoprávnenému
porušiteľovi autorských práv, v tomto prípade žalovanému, vydania bezdôvodného obohatenia a to v
zákonomstanovenejvýškedvojnásobkuobvyklejlicenčnejodmeny.Žalovanýzjavneúčelovonesprávneinterpretuje ust. § 40 ods. 4, AZ, § 48 ods. 1 a 49 ods. 1 AZ, keď žiada aby žalobca preukázal na
aké konkrétne diela poskytuje žalobca licencie. Predmetné ustanovenia AZ nevyžadujú špecifikáciu
konkrétnych diel, ale naopak výslovne hovoria o možnosti udeliť hromadnou alebo kolektívnou licenčnou

zmluvou, uzatváranou v zákonom predpísanej písomnej forme, súhlas na použitie všetkých diel, ktoré
spravuje daná organizácia kolektívnej správy práv alebo niektorých z nich. Z podania žalovaného a jeho
žiadosti, aby žalobca preukázal k akým konkrétnym dielam vykonáva správu práv je tak evidentné, že
žalovaný zjavne nechápe alebo účelovo ignoruje podstatu kolektívnej správy práv a podstatu inštitútu
hromadných či kolektívnych licenčných zmlúv. Hromadné či kolektívne licenčné zmluvy sa uzatvárajú

na konkrétny spôsob alebo spôsoby použitia diela a na všetky alebo niektoré diela, ku ktorým daná
organizácia kolektívnej správy vykonáva správu. Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ chce ktorýkoľvek
používateľ legálne použiť dielo, musí mať predchádzajúci súhlas autora, teda uzatvorenú licenčnú
zmluvu. Je na používateľovi aby uviedol, ktoré diela chce používať a akým spôsobom ich chce použiť
a aby autora požiadal o udelenie súhlasu na takto používateľom špecifikované predmety ochrany a
spôsoby použitia. Nie je na autorovi aby preukazoval používateľovi, ktoré diela a akým spôsobom bude

používateľ používať. Pri aplikácii tohto základného pravidla pri verejnom prenose, čo je predmetom
konania, by tak nastala situácia, žeby si používateľ musel zistiť programovú štruktúru jednotlivých
vysielateľov, ďalej by si musel zistiť autorov a nositeľov práv, ktorých diela budú súčasťou vysielania a
tak požiadať buď týchto autorov a nositeľov práv alebo ich zástupcov o udelenie licencie. Práve z dôvodu
faktickej nemožnosti udeľovania licencií na konkrétne špecifikované diela pri masovom použití diel, čo

je nesporné prípad použitia diel verejným prenosom, sú v právnej úprave zavedené inštitúty kolektívnej
správy práv, oprávnenia na jej výkon kontroly a dohľadu nad činnosťou organizácií kolektívnej správy
práv, inštitút hromadných a kolektívnych zmlúv a inštitút plnenia povinnosti zo strany používateľov
priamo organizácii kolektívnej správy podľa § 84 AZ. Na základe takejto právnej úpravy používateľ
získa právnu istotu legálneho použitia diel a autor má prostredníctvom organizácie kolektívnej správy

zabezpečenú licenčnú odmenu. Žalobca trvá na tom, že v zmysle právnej úpravy a jej princípov
nie je potrebné ani žiadúce alebo možné, aby sa pred uzatváraním hromadnej alebo kolektívnej
licenčnej zmluvy, pre daný prípad použitia diel, jednotlivo preukazoval presný výpočet spravovaných
predmetov ochrany tak ako to tvrdí žalovaný. Žalobca poukázal aj na § 81 ods. 1, písm. g) AZ, v
zmysle ktorého je organizácia kolektívnej správy povinná oznámiť tomu, kto o to písomne požiada,

či zastupuje nositeľa práv a na žiadosť a náklady žiadateľa vydať o tom písomne potvrdenie. V tejto
súvislosti poukázal aj na stanovisko E. P. J. z 20.05.2015, kde samotné E. P. J. vykonávajúce podľa
§ 83 AZ dohľad nad výkonom činností žalobcu, poukazuje na § 81 ods. 1, písm. g) AZ a tiež uvádza,
že väčšina Z. má navyše zoznam nositeľov práv, ktorých zastupuje uverejnený na svojom webovom
sídle. Používateľ teda má na účely uzavretia licenčnej zmluvy možnosť zistiť, ktorých nositeľov práv

Z. zastupuje, či už priamo alebo na základe recipročných zmlúv so zahraničnými Z.. Žalobca na svojej
www stránke uverejňuje zoznamy nositeľov práv, ktorých na zmluvnom základe zastupuje. V roku 2015
žalobca zastupoval na základe zmlúv o zastupovaní 2933 slovenských nositeľov práv. Napriek tomu
že zoznam autorov je verejne prístupný, žalobca zakladá zoznam nositeľov práv SR, ako aj zoznam
zahraničných organizácií kolektívnych práv, s ktorými má žalobca recipročné zmluvy o zastupovaní.

Pokiaľ ide o uvedené zahraničné organizácie kolektívnej správy poukázal na skutočnosť, že zastupuje
v SR všetkých autorov, ktorých uvedené kolektívnej správy zastupujú v ich domovských štátoch.
Preukazovanie konkrétnych autorov a konkrétnych predmetov ochrany, ktoré boli súčasťou vysielaní
v roku 2015 je nereálne, objektívne nemožné a nezmyselné. Práve pre vylúčenie takýchto situácií s
cieľom zabezpečenia ochrany práv autorov je zavedený inštitút kolektívnej správy hromadnej licenčnej

zmluvy. Pokiaľ žalovaný namieta, žeby na jeho strane mohlo dôjsť, tobôž žeby došlo k realizácií ďalšieho
verejného prenosu tvrdí, že žalobca nepreukázal, že televízne prijímače boli spôsobilé sprostredkovať
signál, že reálne žalovaný prijímal signál a že do programovej štruktúry boli zaradené aj diela, ku ktorým
žalobca vykonáva správu uviedol a poukázal na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 7.12.2016 spis.
zn. B. XXX/XX /ďalej rozsudok SD/ v ktorom sa uvádza, že „Hoci samotné zabezpečenie fyzických

zariadení nepredstavuje ako také verejný prenos v zmysle smernice Európskeho parlamentu a rady
XXXX/XX/ES z 22.05.2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich
právvinformačnejspoločnosti,poskytovaniesignáluhotelovýmzariadenímprostredníctvomtelevíznych
prijímačov klientom, ktorí sú ubytovaní v izbách tohto zariadenia predstavuje nezávisle od používanej
techniky prenosu signálu verejný prenos v zmysle čl. 3 ods. 1 tejto smernice.“ Taktiež poukázal aj na

rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 12.03.2012, sp. zn. B. XXX/XX, kedy súd uviedol: „Prevádzkovateľ
hotelového zariadenia, ktorý poskytuje v izbách svojich hostí televízne alebo rozhlasové prijímače,
do ktorých prenáša signál je používateľom, ktorý uskutočňuje verejný prenos...“. Žalobca zároveň
uviedol, že v zmysle právnych predpisov judikatúry, právnej teórie a praxe sa tak samotné poskytovaniesignálu prostredníctvom technických zariadení pre klientov ubytovacích zariadení považuje za verejný
prenos diel, to znamená, že ak má žalovaný vo svojej prevádzke umiestnené zvukové alebo zvukovo
obrazové zariadenia vybavené príjmom, tak týmto samotným dochádza k ďalšiemu verejnému prenosu.

Hromadnou licenčnou zmluvou organizácie kolektívnej správy, v danom prípade žalobca udeľuje
používateľom súhlas na používanie predmetov ochrany, teda právo a nie povinnosť používať diela
verejným prenosom. Je na používateľovi, do akej miery toto právo využíva a žalobca ani nekontroluje
využívanie tohto práva používateľov. Podstatou licencie je právo používať predmety ochrany a nie
povinnosť používať predmety ochrany. Pokiaľ chcel žalovaný realizovať verejný prenos prostredníctvom

zvukovoobrazových v roku 2015, tak bolo jeho povinnosťou mať uzatvorené licenčné zmluvy buď so
všetkými autormi, ktorých diela sú súčasťou televízneho a rozhlasového vysielania, čo je nereálne,
alebo mať uzatvorené hromadné licenčné zmluvy s organizáciami kolektívnej správy, ktoré zastupujú
autorov a nositeľov práv k dielam, ktoré sú súčasťou televízneho a rozhlasového vysielania. Žalobca
poukázal na to, že nie je jedinou organizáciou kolektívnej správy. V Slovenskej republike pôsobí
viacero organizácií kolektívnej správy. J. R.ykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a

iných nositeľov práv k hudobným dielam, J. vykonáva kolektívnu správu majetkových práv výkonných
umelcov, výrobcov zvukových záznamov a výrobcov zvukovo obrazových záznamov a vysielateľov
a iných nositeľov týchto práv a žalobca vykonáva kolektívnu správu práv autorov a iných nositeľov
práv literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým
dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. K duplicite

kolektívne spravovaných práv medzi jednotlivými organizáciami kolektívnej správy v SR nedochádza,
čo potvrdilo a dôsledne objasnilo aj Ministerstvo kultúry SR ako vydavateľ oprávnení pre výkon
činností organizácie kolektívnej správy vo svojom stanovisku z 20.05.2015. Žalovaný nezískal súhlas
autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým,
audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam

úžitkového umenia. Napriek tomu nakladal s dielami týchto autorov a iných nositeľov práv zastúpených
žalobcom formou verejného prenosu diel. Žalovaný sa tak dopúšťal neoprávneného používania
autorských diel, keďže zasahoval do práv autorov bez súhlasu autorov alebo nositeľov práv, resp.
žalobcu ako ich zástupcu. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia za neoprávnené používanie
predmetov ochrany vychádzal žalobca zo Sadzobníka uverejneného na www stránke žalobcu a počtu

zvukovoobrazových zariadení žalovaného v prevádzke V. U. C.. Výška bezdôvodného obohatenia
sa odvíja od obvyklej odmeny. Obvyklá odmena môže byť len taká, za akú v rozhodnom období
skutočne boli poskytované licencie iným používateľom a za akú používatelia získavali licenciu. Žalobca
uzatvoril 218 hromadných licenčných zmlúv, kedy pri všetkých zmluvách bola odmena dohodnutá
podľa Sadzobníka žalobcu, čo ju robí odmenou obvyklou. Nerešpektovanie takejto dohodnutej odmeny

by znamenalo poskytnutie neoprávnenej výhody pre porušovateľov autorských práv oproti takým
používateľom, ktorí si plnia svoje povinnosti. Žalobca zakladá do spisu všetky hromadné licenčné
zmluvy, ktoré uzatvoril v roku 2015 a ktorými poskytol licencie na ďalší verejný prenos, a to na CD
nosiči. Na základe uvedeného žalobca vypočítal obvyklú licenčnú odmenu za rok 2015 vo výške
1.563,50 EUR. Najširšie portfólio zo všetkých organizácií kolektívnej správy má žalobca. Z povahy

veci je zrejmé, že žalobca zastupuje nositeľov práv a spravuje predmety ochrany, ktoré tvoria výraznú
väčšinu tvorivej autorskoprávne relevantnej zložky televízneho vysielania požívaného žalovaným. J.
síce tak isto zastupuje vysoký počet nositeľov práv, ide výhradne o autorov hudobných diel a teda ide
o predmety ochrany, ktoré v porovnaní s predmetmi ochrany spravovanými žalobcov tvoria podstatne
menšiu časť tvorivej autorskoprávnej relevantnej zložky televízneho vysielania používaného žalovaným.

Rovnako tak vysoký počet výkonných umelcov zastupovaných J. nemení nič na skutočnosti, že v
prípade televízneho vysielania ide o výkonných umelcov, ktorí z veľkej časti len realizujú predmety
ochrany spravované samotným žalobcom. Keďže nejde o autorov diel a tiež rovnako ide o veľký počet
výkonných umelcov, ktorých výkony sa z povahy veci takmer nikdy nestanú obsahom televízneho
vysielania používaného žalovaným. Žalobca osobitne poukázal na skutočnosť, že žalovaný nerozlišuje

medzi právami autorov a právami súvisiacim s autorskými právami a nerozlišuje medzi licenčnou
odmenou a primeranou odmenou. Práva súvisiace s autorskými právami sú svojou samotnou podstatou
odvodené od práv autorov (výkonní umelci len vykonávajú diela autorov), a preto nemajú a nikdy
nemôžu mať silnejšiu povahu ako autorské práva. Zatiaľ čo autori musia predom udeliť súhlas na
použitie ich diel (licenciu), výkonným umelcom vzniká len nárok na tzv. primeranú odmenu bez toho,

aby udeľovali licenciu. Ani prípadný vyšší počet použitých umeleckých výkonov alebo vyšší počet
zastupovaných výkonných umelcov inou organizáciou kolektívnej správy ako je žalobca, preto nemôže
v konečnom dôsledku priznať výkonným umelcom lepšie postavenie ako autorom, ktorých tvorivý
vklad predchádza akémukoľvek umeleckému výkonu, je jeho základom a podmienkou jeho vzniku.Sadzobník žalobcu vychádza z kritérií stanovených pre licenčné odmeny v § 45 ods. 1 AZ a zohľadňuje
požiadavky uplatňované pre licenčné odmeny zahraničnými partnermi žalobcu. Žalovaný mal vedomosť,
že v prípade používania predmetov ochrany verejným prenosom je jeho povinnosťou mať uzatvorenú

hromadnú licenčnú zmluvu s príslušnou organizáciou kolektívnej správy a mal vedomosť o tom,
že v prípade ak zmluvu neuzatvorí a bude používať predmety ochrany, tak sa dostane do pozície
neoprávneného používateľa predmetom ochrany. Tvrdenie žalovaného, že zo strany žalobcu ide o
konanie vykazujúce znaky porušenia zákazu ľubovôle vyplývajúceho z čl. 2 Ústavy SR, o porušenie
princípu zákazu zneužitie práva jeho šikanózny výkon v rozpore s dobrými mravmi je tak v danej právnej

situácií viac ako neprimerané a bez sebareflexie, nakoľko je to práve žalovaný kto hrubo, vedome a
dlhodobo porušuje autorské práva požívajúce maximálnu právnu ochranu. V závere svojho vyjadrenia
uviedol, že chápajúc pozíciu žalovaného ponúkol pri podaní tejto žaloby uzatvorenie mimosúdnej
dohody. Žalobca uzatvoril ku dňu vyjadrenia s viac ako sto neoprávnenými využívateľmi dohody o
urovnaní, túto možnosť ponúkol aj žalovanému, ten však na návrh žalobcu o mimosúdne urovnanie
nereflektoval.

5. K vyjadreniu žalobcu doručil dňa 24.04.2017 vyjadrenie žalovaný, v ktorom uviedol, že považuje
uplatnený nárok žalobcu za neopodstatnený, no najmä za neoprávnený. Okrem iných skutočností
žalovaný poukazuje na to, že pokiaľ si žalobca zvolil na ochranu údajných právnych nárokov formu
žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia nesie aj riziko svojej dôkaznej núdze, ktorú podľa jeho

názoru v tomto konaní nepreukázal. Nie je pravdou, že W. J. konajúci v mene žalovaného nikdy
nevzniesol požiadavku uvedenia zoznamov ochrany a že spor sa má týkať len výšky licenčnej odmeny.
Je sčasti pravdou, že základným dôvodom neúspechu rokovaní bola absencia dohody o výške licenčnej
zmluvy. Podľa nich je legitímna požiadavka konfrontovať návrh licenčnej odmeny žalobcu podľa jeho
sadzobníka so zákonnou požiadavkou primeranosti vo vzťahu k spôsobu, rozsahu, účelu a času použitia

diela. Ak boli uzavreté kolektívne zmluvy s inými organizáciami bez preukazovania zoznamu predmetov
ochrany a naopak od žalobcu tieto zoznamy požaduje nie je na tom nič zvláštne ani špekulatívne a
nie je to v rozpore so skutočným stavom. Tých organizácií, kde je suma odmeny už na prvý pohľad
akceptovateľná vzhľadom na ekonomické správanie nie je dôvod domáhať sa vysvetlení vo vzťahu k
predmetom ochrany. Poukazuje na to, že žalobca zastupuje len tých nositeľov práv, ktorí s ním uzatvorili

dohodu o výkone kolektívnej správy a to len v dohodnutom rozsahu. Oprávnenie žalobcu zastupovať
subjekty, na úkor ktorých malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu musí byť v konaní preukázané. V
tomto je teda povinnosť žalobcu preukázať s kým je a s kým nie je uzatvorená dohoda o zastupovaní.
Taktiež žalobca poukazuje na neoprávnené používanie predmetov ochrany, avšak ak žalovaný by
vykonával verejný prenos prostredníctvom technického zariadenia nie je možné tvrdiť, že vykonával

verejný prenos práve tých diel, ktoré spravuje žalobca a že tým zasiahol do práv práve tým nositeľom
práv, ktorých zastupuje žalobca. Ak žalobca žiadnym spôsobom pri výkone kolektívnej správy riadne a
s náležitou starostlivosťou nezískava informácie o programových štruktúrach jednotlivých vysielateľov
za určité obdobie, potom nemôže ani reálne vykonávať rozúčtovane prijatých odmien. Čo sa týka výšky
bezdôvodného obohatenia, podľa žalovaného je predčasné vyjadrovať sa k výške tohto bezdôvodného

obohatenia vzhľadom na nepreukázanie iných kľúčových predpokladov úspešnosti žaloby. Ďalej vo
svojom vyjadrení opätovne namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie a žiadal návrh žalobcu v
celom rozsahu zamietnuť.

6. K vyjadreniu žalovaného bolo dňa 17.05.2017 doručené súdu vyjadrenie žalobcu, ktorý v ňom

poukázal na skutočnosť, že kto chce používať diela, musí mať predchádzajúci súhlas autorov,
žalovaný (zastúpený W. J.) o obsahu kolektívnej licenčnej zmluvy rokoval so žalobcom, žalovaný bez
akýchkoľvek pochybností realizoval vo svojich zariadeniach ďalší verejný prenos, súčasťou ktorého
nemohli nebyť diela autorov a nositeľov práv zastúpených žalobcom, žalobca a žalovaný sa na obsahu
licenčnej zmluvy nedohodli, napriek tomu žalovaný naďalej realizoval verejný prenos a nevykonal

úkony podľa § 82 AZ, čím neoprávnene zasahoval do autorských práv a sám seba vedome dostal do
postavenia neoprávneného používateľa predmetov ochrany, pri preukazovaní neoprávneného zásahu
do autorských práv je s takýmto konaním spojený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého
výška je pevne stanovená hmotným právom ako dvojnásobok odmeny, ktorá je obvyklá za získanie
licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva a

odmenou obvyklou je odmena podľa sadzobníka žalobcu, nakoľko je odmenou, za ktorú v rozhodnom
čase poskytoval žalobca licencie iným používateľom a títo takúto odmenu rešpektovali a na jej základe
získali licenciu.7. Podaním zo dňa 12.06.2017, doručeným súdu dňa 16.06.2017 žalovaný po dôkladnom oboznámení
sa s dôkazmi predloženými do konania žalobcom zistil, že podľa neho žalobca predložil súdu zoznam
autorov, o ktorých tvrdí, že ich zastupuje a zároveň priložil CD s prehľadom o vysielaní audiovizuálnych

diel.Medzitýmitozoznamaminieježiadnaspojitosť.Ztohtonevyplývatáskutočnosťoakýtypautoraide
(režisér, autor scenára, autor prekladov a podobne) ani to vo vzťahu ku akým jeho dielam zaradeným do
zoznamu predmetov ochrany podľa § 81 ods. 1 písm. f) autorského zákona žalobca vykonáva kolektívnu
správu. Z tohto potom vyplýva, že žalobca je povinný preukázať podstatne rozhodujúce skutočnosti t. j.
uniesť bremeno tvrdenia. Poukázal na to, aby súd vyzval žalobcu v zmysle § 150 ods. 2 CSP a požiadal

žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia vo vzťahu k tým skutočnostiam, kto je nositeľom práv (autorov) pri
jednotlivých typoch nositeľov práv uvedených skratkami. Pokiaľ nie je zo strany žalobcu na základe jeho
tvrdení vytvorené aj prepojenie medzi zoznamom autorov na zoznam audiovizuálnych diel použitých
vo vysielaní podľa štatistiky roku 2015 nemožno overiť či autori, ktorých zoznam predložil do konania
žalobca sú práve tými autormi, ktorých diela boli obsahom vysielania roku 2015. Poukázal na to, že
niektoré osoby sa nenachádzajú v zozname autorov, ktoré na CD nosiči predložil žalobca v konaní.

8. Na pojednávaní zotrvali sporové strany prostredníctvom svojich právnych zástupcov na svojich
písomných vyjadreniach. Zároveň na pojednávaní žalovaný písomnými podaniami zo dňa 02.10.2017
navrhol aj prerušenie konania, jednak podľa § 162ods. 1 písm. a) CSP s tým, aby súd prerušil
konanie kým na základe ich písomného oznámenia podľa § 158 CSP v spojení s § 25 ods. 2 zákona

o hospodárskej súťaži Protimonopolný úrad Slovenskej republiky právoplatne nevyrieši otázku, ktorá je
podstatná pre rozhodnutie o merite veci a súčasne ju súd nie je oprávnený riešiť a síce či vyššie opísané
konanie žalobcu je alebo nie je zakázaným zneužitím dominantného postavenia na trhu, ďalej návrh
na prerušenie konania v zmysle § 162 ods. 1písm. b) CSP a to, aby súd prerušil konanie do času kým
Ústavný súd Slovenskej republiky v rámci konania podľa článku 125 ods. 1 písm. a) Ústavy právoplatne

nerozhodne o návrhu súdu s tým, že sa domáhal, aby súd inicioval konanie pred ústavným súdom a
zároveň žiadal prerušiť konanie podľa § 162 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku a to, aby súd
prerušil konanie ak sa podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej
únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

9. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav tak, ako ho vo svoje žalobe preukazoval
žalobca.

10. Žalobca je organizáciou kolektívnej správy podľa autorského zákona, ktorý získal oprávnenie na

výkon kolektívnej správy práv č. X/XXXX E. P. J. zo dňa 11.05.2010 pod Č. E.-XXX/XXXX-XX/XXXX a to
na výkon kolektívnej správy majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým,
hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného
umenia, architektonickým dielam alebo dielam úžitkového umenia, okrem iného v odbore káblová
retransmisia literárneho dramatického, hudobnodramatického, choreografického, audiovizuálneho,

fotografického diela, diela výtvarného umenia, architektonického diela alebo diela úžitkového umenia,
ako aj dobrovoľnú správu v odbore verejného prenosu vyššie uvedených diel predvedením akýmikoľvek
technickými prostriedkami.

11. Žalobca na svojej V. J., V..A..sk uverejňuje zoznamy nositeľov práv, ktorých na zmluvnom základe

zastupuje. Podľa výročnej správy uverejnenej na predmetnej stránke, ktorej prvú časť predložil do
spisu, žalobca v roku 2015 zastupoval na základe zmlúv o zastupovaní XXXX slovenských nositeľov
práv. Zoznam autorov je verejne prístupný a žalobca zároveň založil do spisu zoznamy autorov v SR
zastupovaných žalobcom na CD nosiči, ako aj zoznam partnerských Z. zastupovaných žalobcom na
CD nosiči. Zároveň na CD nosiči predložil štatistiku vysielania len základných slovenských televíznych

staníc s uvedením zoznamu predmetov ochrany. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní tieto
skutkové tvrdenia žalobcu nespochybňoval ani nenavrhol vykonať oboznámenie s údajmi uvedenými
na predmetnom CD nosiči.

12. Na webovej stránke žalobcu je uverejnený sadzobník licenčných odmien za 1 rok, pri hoteli 4* je

uvedená sadzba 29,50 EUR.

13. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou - akciová spoločnosť a medzi sporovými stranami nebolo
sporné, že prevádzkuje hotelové zariadenie V. U. C. R. Š. U. X*.14. Z internetových stránok predmetného hotela z roku 2015, predložených žalobcom, súd zistil, že V.
U. C. ponúka 34 štandard izieb, 4 malé apartmány, 9 apartmánov štandard, 4 veľké rodinné apartmány

a jedinečný VIP apartmán.

15. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný je členom W. U. I. S. J. (W. J.) a že
žalovaný splnomocnil W. J. k jeho zastupovaniu vo veci usporiadania práv a povinností vyplývajúcich z
použitia diel požívajúcich autorskoprávnu ochranu v súvislosti s verejným prenosom, pričom v priebehu

roka 2015 prebiehali medzi žalobcom a W. J. rokovania o podmienkach kolektívnej licenčnej zmluvy,
avšak rokovania neboli úspešné a neviedli k uzatvoreniu kolektívnej licenčnej zmluvy ani k uzatvoreniu
hromadnej licenčnej zmluvy na rok 2015 medzi stranami sporu.

16. Žalobca emailom a aj písomne prostredníctvom svojej právnej zástupkyne upozornil žalovaného
koncom roka 2015 s odkazom na príslušné ustanovenia Autorského zákona, že má postavenie

neoprávneného používateľa uvedených predmetov ochrany podľa zák. č. 618/2003 Z.z., nakoľko
dochádza k ďalšiemu verejnému prenosu predmetov ochrany bez uzatvorenia licenčnej zmluvy.
Zároveň mu oznámil, že výška bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015
je 3.127,- EUR, výška bezdôvodného obohatenia vychádza zo sadzobníka A., I. J. a bola stanovená
podľa verejných prístupných údajov o umiestnení zvukových a zvukovo obrazových zariadeniach v

ubytovacom zariadení.

17. Podľa § 190 ods. 1 Zák. č. 185/2015 Z.z., Autorský zákon účinný od 1.1.2016 ustanoveniami tohto
zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.1.2016, pričom vznik týchto právnych vzťahov
vrátane nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich

vyplývajúcich sa posudzujú podľa predpisu účinného do 31.12.2015.

18. Podľa § 5 ods. 14 Zák. č. 618/2013 Z.z. Autorský zákon, účinný do 1.1.2016, /ďalej len AZ/, verejný
prenos je šírenie alebo predvedenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami na šírenie zvukov
alebo zvukov a obrazov súčasne alebo ich vyjadrenie po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu

vnímať osoby na miestach, kde by ich bez tohto prenosu nemohli vnímať; verejný prenos zahŕňa aj
káblovú retransmisiu, vysielanie a sprístupňovanie verejnosti.

19. Podľa § 18 ods. 2, písm. h) AZ, autor má právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä
na verejný prenos diela.

20. Podľa § 48 ods. 1 AZ, organizácia kolektívnej správy môže s nadobúdateľom uzatvoriť aj hromadnú
licenčnú zmluvu. Hromadnou licenčnou zmluvou udeľuje táto organizácia nadobúdateľovi súhlas na
použitie všetkých diel alebo niektorých diel, ku ktorým spravuje práva dohodnutým spôsobom alebo
spôsobmi v dohodnutom rozsahu, na dohodnutý čas a nadobúdateľ sa zaväzuje, ak nie je dohodnuté

inak, uhradiť odmenu.

21. Podľa § 49 ods. 1, 2 AZ, organizácia kolektívnej správy môže uzatvoriť kolektívnu licenčnú zmluvu
s právnickou osobou, ktorá združuje používateľov diel. Kolektívnou licenčnou zmluvou táto organizácia
udeľuje súhlas na použitie všetkých diel alebo niektorých diel, ku ktorým spravuje práva dohodnutým

spôsobom alebo spôsobmi v dohodnutom rozsahu, na dohodnutý čas a za dohodnutú odmenu. Z
kolektívnej licenčnej zmluvy vznikajú práva a povinnosti priamo jednotlivému členovi právnickej osoby
združujúcej používateľov diel od okamihu, keď s ňou prejaví súhlas. Ustanovenia osobitného predpisu
sa použijú primerane.

22. Podľa § 56 ods. 1, písm. g) AZ, autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého
právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
2-násobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase
neoprávneného zásahu do tohto práva.

23. Podľa § 57 ods. 1 AZ, nárokov podľa § 56 sa okrem autora môže domáhať aj nadobúdateľ výhradnej
licencie alebo osoba, ktorá má majetkové právo k dielu alebo jej bol zverený výkon majetkových práv
autora.24. Podľa § 78 ods. 1 AZ, účelom kolektívnej správy podľa tohto zákona /ďalej len „kolektívna správa“/ je
kolektívne uplatňovanie a kolektívna ochrana majetkových práv autora a majetkových práv výkonného
umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovoobrazového záznamu a vysielateľa a umožnenie

uvedenia predmetu týchto práv na verejnosti.

25. Podľa § 78 ods. 5 AZ, kolektívnu správu vykonáva organizácia kolektívnej správy; a to sústavne vo
vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a ako hlavný predmet činnosti.

26. Podľa § 79 ods. 1 AZ, organizácie kolektívnej správy je právnická osoba, ktorej bolo udelené
oprávnenie na výkon kolektívnej správy.

27. Podľa § 80 ods. 1 a 9 AZ, o udelení oprávnenia na výkon kolektívnej správy rozhoduje Ministerstvo
kultúry SR na základe písomnej žiadosti právnickej osoby. Ministerstvo vedie evidenciu organizácií
kolektívnej správy, ktorým udelilo oprávnenie; evidencia obsahuje názov, sídlo organizácie kolektívnej

správy a vymedzenie kolektívne spravovaných práv a predmetu týchto práv alebo ak ide o diela,
vymedzenie ich druhu.

28. Podľa § 81 ods. 1 písm. h) AZ, organizácia kolektívnej správy je povinná riadne s náležite
odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia uzatvárať s používateľmi alebo s osobami

oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú predmety ochrany
alebo s osobami povinnými uhrádzať náhradu odmeny podľa tohto zákona za primeraných a rovnakých
podmienok zmluvy, ktorými sa 1.Používateľovi poskytuje oprávnenie na použitie predmetu ochrany,
ku ktorému právo kolektívne spravuje.2.Dohodne s používateľom alebo s povinnou osobou odmenu,
primeranú odmenu alebo náhradu odmeny a spôsoby jej uhradenia.

29. Podľa § 81 ods. 1 písm. i) a j) AZ, organizácia kolektívnej správy je povinná riadne s náležitou
odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia domáhať sa vo vlastnom mene v prospech
nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne
spravovaného práva; to neplatí, ak sa nositeľ práva, ktorý je na to oprávnený, takého nároku sám

domáha alebo ak je to nehospodárne; j/ vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa písm. h/ pre
nositeľa práv odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a prípadné príjmy z vydania bezdôvodného
obohatenia, rozdeľovať ich a vyplácať v súlade so svojím vyúčtovacím poriadkom.

30. Podľa § 84 ods. 1 AZ, ak používateľ nepreukáže, že nositeľ práv výslovne vylúčil kolektívnu správu

svojich práv a ak bolo v odbore použitia predmetov ochrany udelené oprávnenie podľa § 80, používateľ
je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetu ochrany prostredníctvom organizácie
kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy vo vymedzenom odbore
použitia predmetom ochrany.

31. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky
z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokovo z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

32. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je skutkovo a právne

dôvodná.

34. Na základe skutkového vymedzenia žaloby, súd žalobcom uplatnený nárok posudzoval ako osobitný
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý je upravený osobitným predpisom. Týmto predpisom
je Autorský zák. č.185/2015 Z.z., ktorý s účinnosťou od 01.01.2016 zrušil zákon č. 618/2003 Z.z.

(Autorský zákon) a ktorý v ustanovení § 190 ods. 1 odkazuje na použitie Autorského zákona č.
168/2003 Z.z., čo sa týka vzniku právnych vzťahov vzniknutých pred 01.01.2015, resp. nárokov z nich
vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich. Súd pretoaplikoval na právny vzťah sporových strán, Autorský zákon č. 168/2003 Z.z., keďže predmetom konania
sú uplatnené nároky za rok 2015.

35. Z citovaných ustanovení § 78 ods. 5 v spojení s § 79 ods. 1 AZ, kolektívnu správu práv môže
vykonávať jedine organizácia kolektívnej správy, ktorá je právnickou osobou a ktorej bolo udelené
oprávnenie na výkon kolektívnej správy. Podstatou kolektívnej správy je zastupovanie viacerých autorov
v rôznych odboroch vymedzených v oprávnení na výkon kolektívnej správy. Súd sa nestotožnil s
námietkou žalovaného, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Z dôkazov

predložených žalobcom bolo jednoznačne preukázané, že žalobca je takouto osobou, nakoľko E. P. J.
mu udelilo oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv. Č.. X/XXXX H. Č.. P. E.-XXX-XXXX-XX/XXXX
zo dňa 11.05.2010 a to okrem iného v odbore káblová retransmisia a aj na dobrovoľnú kolektívnu správu
podľa autorského zákona v odbore verejný prenos literárneho, dramatického, hudobnodramatického,
choreografického, audiovizuálneho, fotografického diela, diela výtvarného umenia, architektonického
diela a diela úžitkového umenia, prevedením akýmikoľvek technickými prostriedkami. Žalobca ako

organizácia kolektívnej správ je teda aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby o
vydanie bezdôvodného obohatenia a to s poukazom na ustanovenie § 81 ods. 1, písm. i) AZ, pričom
takéto oprávnenie mu vyplýva priamo zo zákona. V konaní nebolo sporné, že žalovaný za obdobie
od 01.01.2015 do 31.12.2015 nemal so žalobcom uzatvorenú hromadnú licenčnú zmluvu, ani so W.
J. tzv. kolektívnu licenčnú zmluvu, ktorá by ho oprávňovala k použitiu diel, ku ktorým žalobca ako

organizácia kolektívnej správy spravuje práva. Žalovaný je prevádzkovateľom hotelového zariadenia V.
U. C. X* kategórie s izbami, kde je umiestnených 53 zvukovoobrazových zariadení, v ktorých pre hostí v
žalovanom období poskytoval v rámci vybavenia okrem iného aj káblovú TV, čím im umožnil sledovanie
televíznych programov. Uvedenú skutočnosť preukázal žalobca predložením ponuky predmetného
hotela uvedenej na webovej stránke hotela, v ktorom žalovaný uvedené skutočnosti uvádza a ponúka

ich potencionálnym klientom. Pokiaľ teda žalovaný takto vybavil izby hostí, je zrejmé, že tieto mali slúžiť
na účely zodpovedajúce ich určeniu a teda na sledovanie televíznych programov ubytovanými hosťami.
Samotné umiestnenie zvukovoobrazových zariadení v izbách ubytovacieho zariadenia ako také síce
nepredstavuje verejný prenos, avšak poskytovanie signálu hotelovým zariadením prostredníctvom
televíznych prijímačov klientom ubytovaným v zariadení predstavuje nezávisle od používanej techniky

prenosu signálu verejný prenos v zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a rady XXXX/XX/
ES z 22.05.2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv informačnej
spoločnosti /Rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. B.-XXX/XX zo dňa 7.01.2006/. Uvedené potvrdzuje
tiež Rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. B.-XXX/XX zo dňa 12.03.2012, v ktorom súdny dvor EÚ
uvádza, že: „Prevádzkovateľ hotelového zariadenia, ktorý poskytuje v izbách svojich hostí televízne

alebo rozhlasové prijímače, do ktorých prenáša signál je používateľom, ktorý uskutočňuje verejný
prenos“. Z uvedeného je teda bez všetkých pochybností zrejmé, že v prípade ak poskytoval žalovaný
prostredníctvom svojho ubytovacieho zariadenia na ubytovanie izby vybavené káblovou TV, že tieto
boli vybavené televíznym, príp. rozhlasovým prijímačom zabezpečeným signálom a teda jednalo sa
o verejný prenos, sám žalovaný prostredníctvom webovej stránky za obdobie roka 2015 deklaroval,

že vo svojom zariadení má umiestnených 53 zvukovoobrazových zariadení. Súd teda mal za to, že
žalovaný bol v tomto prípade používateľom predmetov ochrany práv, ktorých správu vykonáva žalobca.
Súd sa nestotožnil s námietkami žalovaného, že v konaní je potrebné preukázať reálne uskutočnenie
verejného prenosu konkrétnych diel konkrétnych autorov. Takéto námietky popierajú samotný zmysel
a účel právnej úpravy ochrany majetkových práv prostredníctvom organizácií kolektívnej správy. Súd

návrh žalovaného na výsluch svedka Miroslavy Brezovskej z dôvodu neúčelnosti, nehospodárnosti
a nadbytočnosti zamietol. Súd bol toho názoru, že žalovaný si aj bol vedomý povinnosti uzavrieť
hromadnú, príp. kolektívnu licenčnú zmluvu za účelom získania súhlasu s používaním diel so žalobcom,
čo nesporne vyplýva aj zo vzájomných rokovaní uskutočnených prostredníctvom W. S.. Z vykonaného
dokazovania taktiež vyplynulo, že žalobca mal snahu uzavrieť so žalovaným hromadnú licenčnú zmluvu,

resp. so W. J. (ktorej členom je aj žalovaný) kolektívnu licenčnú zmluvu, avšak zo strany žalovaného ani
W. J. k uzavretiu zmlúv nedošlo, nakoľko žalovaný a W. J. mali za to, že licenčné poplatky žalobcu sú
neprimerane vysoké. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že poplatky za výkon správy vyplývajú zo
sadzobníka žalobcu a vzťahujú sa na všetkých používateľov predmetov ochrany. Z tohto dôvodu nie je
možné dospieť k záveru, že poplatky ktoré boli v sadzobníku schválené a sú rešpektované ostatnými

používateľmi, sú pre žalovaného neprijateľné. Tejto skutočnosti nasvedčuje aj fakt, že so žalobcom
uzavrelo hromadné licenčné zmluvy 218 subjektov, čo žalovaný nespochybňoval, pričom odmena bola
stanovenávzmysleplatnéhosadzobníkažalobcuprerok2015.Vychádzajúczpojmuobvyklý-zvyčajný,
bežný, je za obvyklú odmenu podľa názoru súdu potrebné považovať odmenu stanovenú sadzobníkomžalobcu, ktorý je používateľmi, ktorí majú uzatvorené licenčné zmluvy akceptovaný. Žalovaný navyše
len popieral výšku žalobcom uplatňovanej odmeny, avšak vlastné skutkové tvrdenia k výške odmeny
neuvádzal. Súd ďalej poukazuje na to, že uzavretie hromadnej licenčnej zmluvy je predpokladom pre

využívanie diel prostredníctvom verejného prenosu. Podstatou udelenej licencie je právo a nie povinnosť
používať predmety ochrany. Podľa § 56 AZ postačuje, ak sa v konaní preukázalo, že do autorského
práva sa zasiahlo a to neoprávneným spôsobom. V prejednávanej veci je evidentné, že zo strany
žalovaného sa tak udialo. Žalovaný ani W. SR, ktorého členom je žalovaný, nemajú udelený súhlas na
používanie diel, či už formou hromadnej alebo kolektívnej licenčnej zmluvy, napriek tomu má žalovaný v

izbách prevádzkovaného ubytovacieho zariadenia televízne prijímače s káblovou TV, z čoho je zrejmé,
že svojim hosťom umožňuje prístup k predmetom ochrany, ktorých ochranu zabezpečuje žalobcu a
to s plným vedomím, že tak koná neoprávnene, bez platne uzatvorenej licenčnej zmluvy. Na základe
uvedeného je žalovaný ako používateľ predmetov ochrany povinný zaplatiť žalobcovi ako organizácií
kolektívnej správy práv podľa § 56 ods. 1 písm. g) AZ sumu rovnajúcu sa dvojnásobku odmeny, ktorá
je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu

do tohto práva. Podľa sadzobníka platného pre rok 2015 bola ročná odmena za jedno zvukovoobrazové
zariadenie R. U. P. X* vo výške 29,50 EUR, čo pri počte 53 zvukovoobrazových zariadení predstavuje
obvyklú odmenu v celkovej výške 1.563,50 EUR za rok. Výšku žalovanej sumy teda žalobca uplatnil
v súlade s ust. § 56 ods. 1 písm. g) AZ.

36. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.127,- EUR.

37. Nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením uvedenej sumy súd priznal žalobcovi aj
uplatnený úrok z omeškania od 14.03.2016 do zaplatenia, s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1,2
Občianskeho zákonníka, keďže k uvedenému dňu bol žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu,

na zaplatenie ktorého bol vyzvaný žalobcom. Výška úroku z omeškania zodpovedá ustanoveniu § 3
Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z.

38. Knávrhunaprerušeniekonaniapodľa§162ods.1písm.a)CSPnazákladetoho,žeProtimonopolný
úrad Slovenskej republiky oznámil, že sa nebude zatiaľ vecou zaoberať a zatiaľ, že sa ani nezaoberá

preto má súd za to, že prerušenie konania z uvedeného dôvodu je nadbytočné a nehospodárne.
Taktiež tu súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca uzatvoril zmluvy s 218 subjektmi prevádzkujúcimi
ubytovaciezariadenia,čímdošlokakceptovaniusumycenynavrhnutejžalobcomatátonadobudlaurčitý
charakter ceny obvyklej. Z týchto dôvodov súd konanie neprerušil a návrh žalovaného zamietol.

39. Vo veci návrhu na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP súd zamietol toto s
odôvodnením, že nedospel k záveru o neústavnosti ustanovení autorského zákona tak ako na ne
poukazoval žalovaný. Je len na posúdení súdu či takýto návrh podá alebo nie, pričom v tejto súvislosti
sa poukazuje na skutočnosť, že viaceré súdy prejednávajúce žalobu opierajúce sa o rovnaké skutkové
a právne okolnosti dospeli k záveru, že nie je tu dôvod na prerušenie konania.

40. V časti na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP súd návrh zamietol z dôvodu, že
nie je možné podať otázku formulovanú žalovaným s tým, aby ako prejudiciálnu otázku Súdny dvor
posúdilnímpoloženúotázku,pretožeSúdnydvornerozhodujeokonkrétnychskutkovýchaleboprávnych
okolnostiach prejednávaného prípadu, ale poskytuje výklad európskeho práva. Výklad vnútroštátneho

práva prislúcha len do právomoci vnútroštátnych súdov.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a § 256

ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko tento
bol v konaní plne úspešný.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.