Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 18, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/225/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414215540
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1414215540.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu

JUDr. Martina Murgaša a Karola Riháka v právnej veci žalobcu: X. X., Z.. XX.X.XXXX, K. B. O. XX, B.,
zastúpený F.. V. U., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. O.O. XX, B. a žalovanej: D.. T.. F. Q., Z.. XX.X.XXXX, X. B.
Š. C. XX, K., o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV č.k. 9C/263/2014-362 zo dňa 15.6.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku, ktorým
bola žaloba v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy 1.000 eur zamietnutá
p o t v r d z u j e .

Odvolanie žalovanej čo do výroku o trovách konania a čo do výroku, ktorým bol jej vzájomný návrh
uplatnený podaním zo dňa 1.5.2016 vylúčený na samostatné konanie sa
o d m i e t a .

Žiadnej zo strán sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú do 25 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku zaslať desiatim vlastníkom bytov v objekte bytového domu na O. XX V. B. T. K.: G. A.,

P. U., K. X., X. M., D.. F. A., F. F., P. O., J. Q., F. Q. T. D.. F. Č. na D. T. R. na E. V. Č.. XXXX pre
H. B. D., H. F. Č. E., A.. Ú.. E., formou doporučenej zásielky list s textom: „Vážený vlastník bytu, po
dni 28.7.2014 som Vám dala k dispozícii písomnosť týkajúcu sa problematiky správy a údržby objektu
bytového domu na O. R.. Č.. XX V. B., V. ktorej som v súvislosti s výkonom správy označeného bytového
domu uviedla nepravdivé a hanlivé tvrdenia, týkajúce sa občianskej cti zástupcu vlastníkov bytov v
objekte X. X. a cti jeho rodiny a hanlivými výrazmi ho urážala. Za obsah uvedenej písomnosti sa X.
X. na základe právoplatného rozsudku súdu v predmetnej veci v spore o ochranu osobnosti touto

cestou ospravedlňujem“. Vo zvyšnej časti ako aj v časti návrhu na zaplatenie nemajetkovej ujmy 1.000
eur súd prvej inštancie žalobu zamietol; konanie o nároku žalobcu, ktorým sa pôvodne domáhal uložiť
žalovanej povinnosť doručiť ospravedlňujúci list všetkým 55. vlastníkom v bytovom dome, ale napokon
len 10. vlastníkom zastavil; žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom
poplatku 66 eur. Nároky žalovanej uplatnené podaním zo dňa 1.5.2016 samostatným výrokom vylúčil
na samostatné konanie.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žalovaná v presne nezistenom
čase po dni 28.7.2014 odovzdala v žalobnom petite bližšie označeným vlastníkom bytov v bytovom
dome Q.. Č.. XXXX na O. R.. XX V. B. - E. list datovaný 28.7.2014 v ktorom reagovala na problematiku
týkajúcu sa správy a údržby bytového domu. Žalovaná v predmetnom liste uviedla na adresu žalobcuslová a slovné spojenia: „vašu reakciu ste mi nevložili do schránky, dali ste ju iba za sklo - to robia
iba chrapúni“; „nikdy som Vám neodporúčala, aby ste sa v budúcnosti vyhli fetovaniu, protidrogovému
liečeniu v rodine s čím máte nezávidenia hodné skúsenosti“; „od roku 1990 ste zástupca vlastníkov Vy,

robili ste len najnutnejšie opravy a objekt ste nechali schátrať, (najhorší stav v E.)“; „práce, ktoré sú na
objekte urobené, sú cca. za posledných 5 rokov za nekresťanské peniaze a doplácame na neodbornosť
Vás a Vašej oddanej honorovanej suity“; „viem, že máte enormne vyvinutý vzťah k peniazom ako každý
Žid, že ním ste, to nehaním. Všetci naši projektanti, dodávatelia, správca, stav. dozor, investor takisto.
Zdá sa, že zámerne vyberáte takúto spoluprácu, pritom je známe, že v stavebných profesiách odborne

nevynikajú. Ale vedia, že ,,všimné“ otvára dvere k spolupráci. Váš charakter?“; „váš vzťah k peniazom
ma usvedčil aj v prípade odkupovania pozemku pod domom“; „zabudli ste, že ste ako ,, profesionál“
chceli, aby sme podľa Vašich pokynov premiestňovali svoje kobky - teda všetkých 55. Celkovo je 56,
kto má 56? Vy? Sťahovaniu ,,národov“ som zabránila dôkazmi, potom ste o tom mlčali.“; „zneužívate
dôverčivosť a neznalosť ľudí. Málokto (aj Vašu suitu nevynímajúc) si vie skontrolovať napr. vyúčtovanie.
Podstatné je pre nich, či je preplatok alebo nedoplatok. Ako sa môžete pozrieť ľuďom do očí? Viackrát

ste sa zachovali ako podliak“; „v roku 2001 sme v rozpore so zákonom s vašim 100% pričinením zo dňa
na deň zmenili správcu z SBD BA IV na SBD.... Prvý, kto prestúpil, sme boli my - čo je Váš záslužný
čin. Ľudia ani nevedeli, aký podvod sa urobil; „za rok 2002, 2003 vôbec neboli predložené doklady
Tvorba a čerpaniu prostriedkov, čo sa neudialo doposiaľ “; „pri výbere dodávateľa stavebných prác pre
rekonštrukciu objektu ste pred tzv. komisiou otvárali zalepené obálky s cenovými ponukami a malo sa

hneď rozhodnúť, čo som odmietla ako jediný odborník. Následne sa zistilo, že zmluva s firmou B. bola
podpísaná 3 dni pred otvorením obálok. To môže skutočne urobiť iba podliak, chrapúň...., vtedy som
pochopila, že ste schopný za ,,všimné“ urobiť akúkoľvek podlosť.“; „...pôžička sa mala splácať 10 rokov,
v zmluve je uvedené 15 rokov !!! Zálohové predpisy sa neupravili. Je to fair play?“; „nepravdivé tvrdenie
o dvojnásobnej cene projektu oproti priemerným cenám porovnateľného obsahu“; ….. robil sa dodatok

na odkvapový chodník - dosiaľ sa nerobil, peniaze sa asi minuli,“; „….... kvôli reklame ste dali sťať zdravý
krásny strom a ďalšie ste dokaličili“; „dosiaľ nebolo urobené rozúčtovanie (a už chcete míňať ďalšie
peniaze, totálne všetko zneprehľadniť)“; „najteplejšie priestory v dome sú pivnice - zateplili sa steny,
stropy, vymenili okná, zateplilo sa aj to, čo nebolo treba - škoda peňazí,, dôkaz odbornosti“.

3. Z tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 11, § 13 ods. 1 Obč. zák., mal súd prvej inštancie
za preukázané, že návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovanej morálnej satisfakcie je dôvodný.
Skonštatoval, že žalovaná písomnými výrokmi uvedenými v liste zo dňa 28.7.2014 zasiahla do práva
žalobcu na ochranu osobnosti, najmä do jeho dobrého mena a občianskej cti, keď v ňom konanie
žalobcu v súvislosti s vykonávaním jeho činnosti ako zástupcu vlastníkov bytov v bytovom dome

prirovnala ku chrapúňom a podliakom, ako toho, kto prijíma úplatky, kto na úkor ostatných vlastníkov
zabezpečuje finančné výhody tretím osobám, kto vykonáva činnosť zástupcov vlastníkov bytov vo svoj
vlastný prospech, v liste poukazovala na drogovú závislosť neidentifikovaných členov rodiny žalobcu.
Predmetným listom mala žalovaná snahu osobu žalobcu znevážiť, ponížiť, podceniť, zneistiť vážnosť
a dôveru vlastníkov a užívateľov bytov v bytovom dome k nemu a opakovane bezdôvodne poukázať

na jeho nečestné konanie v súvislosti s výkonom funkcie zástupcu vlastníkov bytov v bytovom dome.
K jednotlivým písomným výrokom žalovanej v inkriminovanom liste súd prvej inštancie bližšie ozrejmil,
že prirovnanie žalobcu k množine ľudí, ktorí sú chrapúni je netolerovateľný exces; ďalším výrokom
žalovaná uviedla nepravdivé tvrdenie o drogových problémoch v rodine žalobcu, keď žiadne fetovanie
žalobcu, ani protidrogové liečenie v jeho rodine nepreukázala a rovnako tak nepreukázala ani pravdivosť

tvrdenia, že žalobca má v tejto súvislosti nezávidenia hodné skúsenosti. Podľa názoru súdu prvej
inštancie oba tieto prvé dva písomné výroky majú tak urážlivý, nedôstojný a ponižujúci charakter,
že bez ďalšieho odôvodňujú nárok žalobcu na uplatnenú morálnu satisfakciu. Súd prvej inštancie
k ďalšiemu obsahu listu uviedol, že nemá žiadnu relevanciu, pretože zástupca vlastníkov bytov a
nebytových priestorov vôľu vlastníkov ohľadom správy a údržby bytového domu netvorí, ale v intenciách

zákona č. 182/1993 Z.z. zabezpečuje ich kontakt so správcom bytového domu. Skutkové tvrdenie, že
žalobca nechal predmetný činžiak schátrať, vyhodnotil ako difamózne; zasahujúce do osobnostných
práv žalobcu vyhodnotil aj slovné spojenie ,,honorovaná suita“, pretože evokuje pocity a myšlienkové
pochody odvodené od slova ,,honorovať“. Skonštatoval, že žalovaná nepreukázala žiadne konanie
žalobcu, ktoré by bolo v súvislosti s výkonom správy bytového domu možné považovať za nezákonné

a škodiace vlastníkom bytov. Za zásah do osobnostných práv vyhodnotil aj tvrdenie žalovanej, ktorým
naznačuje, že žalobca za ,,všimné“ otvára dvere k spolupráci, pretože toto tvrdenie možno vyvodiť tak,
že ak dotyčný zaplatí ,,všimné“, môže sa spolupráca žalobcu a osoby v tej-ktorej profesii začať, čo však
v konaní nebolo preukázané. Podľa súdu prvej inštancie z tvrdenia žalovanej, v ktorom uviedla: ,,Vášvzťah k peniazom ma usvedčil aj v prípade odkupovania pozemku pod domom“ možno vyvodiť jej snahu
vyvodiť vo vzťahu k žalobcovi dojem, že mal v súvislosti s odkupovaním pozemku pod domom snahu
získať určitú odmenu alebo zisk; tvrdenie žalovanej ohľadom premiestňovania pivníc má podľa súdu

prvej inštancie cieľ vykresliť žalobcu ako osobu, ktorá neoprávnene užíva pivnicu č. 56, čo však nie je
pravdou, pretože z dokazovania vyplynulo, že pivnica č. 56 sa využíva na prevádzkové účely bytového
domu; z kontextu časti listu „zneužívate dôverčivosť a neznalosť ľudí...“ jednoznačne vyplýva snaha
vykresliť žalobcu ako osobu, ktorá sa so svojou „suitou“ podieľa na manipulovaní s vyúčtovaniami, s
cieľom bezdôvodne sa obohatiť. Slovné spojenie ,,viackrát ste sa zachovali ako podliak“ vyhodnotil

ako mimoriadne expresívny a znevažujúci výraz. Obsahom listu „V roku 2001 sme v rozpore so zákona
s Vašim 100% pričinením zo dňa na deň zmenili správcu z SBD Ba IV do SBD...., ľudia ani nevedeli
aký podvod ste urobili“ výrazne zasiahla do osobnostných práv žalobcu aj z toho dôvodu, že žalobca
nevytvára vôľu vlastníkov, ale ju len prenáša ako zástupca vlastníkov správcovi objektu, čo platí aj pri
rozhodovaní o zmene správcu. Existujú právne prostriedky, ktorými je možné, ktorékoľvek rozhodnutie
vlastníkov napadnúť, medzi ktoré osočovanie, že žalobca inicioval nejaký podvod, alebo že sa mal na

podvodnom konaní zúčastňovať nepatrí; v súvislosti s výrokom žalovanej ohľadom vyúčtovaní za rok
2002, 2003 skonštatoval, že každý vlastník bytu alebo nebytového priestoru je v zmluvnom vzťahu so
správcom z čoho mu vyplýva právo žiadať si príslušné doklady a preto niet dôvodu spájať túto situáciu
s osobou žalobcu; tvrdeniami „ pri výbere dodávateľa stavebných prác pre rekonštrukciu objektu ste
pred tzv. komisiou otvárali zalepené obálky, atď.....“ žalovaná zasiahla do osobnostných práv žalobcu

keď tam uvádzané konania prirovnala ku konaniu chrapúňa a podliaka, a to slovným spojením „to
môže skutočne urobiť iba podliak, chrapúň“!, rovnako tak aj druhá časť vety, v ktorej uviedla, že vtedy
pochopila,že„steschopnýzavšimnéurobiťakúkoľvekpodlosť“.Vkontextespredchádzajúcimobsahom
listu žalovaná navodila dojem, že žalobca mal konajúci ako „podliak“ a „chrapúň“ vykonať podlosť tým,
že za úplatok ovplyvnil výber dodávateľa na rekonštrukciu objektu. Keďže výšku zálohových predpisov

stanovuje správca, spojitosť so žalobcom v súvislosti s vyúčtovaním za rok 2002, 2003 vyhodnotil
súd ako nenáležitú, z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že v čase rozhodovania o pôžičke bola
doba splatenia dojednaná na 10 rokov, neskôr štát vydal rozhodnutie, ktorým dobu splatenia pôžičky
zmenil na 15 rokov, pričom vlastníci sa sami bez akéhokoľvek zásahu žalobcu alebo správcu rozhodli,
že zálohový predpis sa napriek tomu meniť nebude a preto ako nedôvodné vyhodnotil súd prvej

inštancie aj osočovanie osoby žalobcu v tomto smere („Pôžička sa mala splácať 10 rokov, v zmluve
je uvedené 15 rokov !!! Zálohové predpisy ste neupravili. Je to fair play?“). Za nepravdivé vyhodnotil
aj tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého bol projekt dvakrát predražený. Ohľadom výroku žalovanej „Kvôli
reklame ste dali sťať zdravý krásny strom...“ mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca, ani
správca nedali nikdy žiadny podnet na zrezávanie alebo úpravu stromov na dotknutej severozápadnej

strane objektu bytového domu, na výrob stromov bol potrebný súhlas príslušného orgánu, takýto súhlas
nebol žiadaný, ani udelený a výrub stromov, na ktorý poukazovala žalovaná v liste sa udial mimo
žalobcu i správcu. Pokiaľ išlo o ďalšie tvrdenia žalovanej ohľadom vyúčtovaní, súd prvej inštancie
uviedol, že vypracovanie rozúčtovania je kompetenciou správcu bytového domu a preto je pre žalobcu
urážajúce konštatovanie, že „chce míňať ďalšie peniaze a totálne všetko zneprehľadniť“. S poukazom

na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaná zasiahla do osobnostných práv žalobcu, do jeho
dobrého mena a občianskej cti, keď v predmetnom liste uviedla viaceré hanlivé, nepravdivé a pravdu
skresľujúce informácie a skutočnosti o jeho osobe. Z uvedených dôvodov vznikol žalobcovi nárok na
poskytnutie navrhovanej ochrany vo forme ospravedlnenia. Súd prvej inštancie dodal, že predmetom
sporunebolohľadanieoptimalityprivýkonečinnostizástupcuvlastníkovbytov,naktorúotázku žalovaná

môže mať odlišný názor ako žalobca, resp. ostatní vlastníci, čo však nie je možné riešiť spôsobom
atakujúcim osobnosť žalobcu a členov jeho rodiny, ktorý formou uvedeného listu žalovaná zvolila.
Nakoľko žalovaná predmetný list doručila konkrétnym vyššie označeným desiatim vlastníkom bytov na
O. XX V. B. (jedenástym bol zástupca žalobcu), pričom žalobca nepreukázal, že by sa obsah predmetnej
písomnosti rozšíril a dozvedeli sa o nej aj ďalší vlastníci, súd prvej inštancie neuložil žalovanej povinnosť

umiestniť ospravedlňujúci list aj na vývesnú tabuľu obytného domu a v tejto časti žalobu zamietol. Pokiaľ
išlo o nárok žalobcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd prvej inštancie dospel k záveru,
že v tejto časti nebol nárok dôvodný. Ozrejmil, že pre priznanie finančnej náhrady sa vyžaduje aj vznik
nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby znížením jej dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v
značnej miere a príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vznikom tejto ujmy. Jej výška sa v

takomprípadeurčujesprihliadnutímnazávažnosťvzniknutejujmyanaokolnosti,zaktorýchkporušeniu
došlo(§13ods.3Obč.zák.).Keďžežalobcaneoznačilaninepredložildôkaz,ktorýmbypreukázalmieru,
akou bola jeho dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti znížená a ohľadom tohto nároku sa obmedzil
len na svoje tvrdenia, súd prvej inštancie v časti, ktorou sa domáhal zaplatenia finančného odškodnenia1.000 eur žalobu zamietol. Skonštatoval, že žalobca nepreukázal, že by sa o obsahu listu dozvedela
širšia verejnosť v mestskej časti, ani skutočnosti, na ktorých by sa odrazil jeho nepriaznivý účinok v jeho
rodinnom alebo pracovnom živote. Žalobca je dlhé roky zástupcom vlastníkov v bytovom dome na O.

R.. XX V. B., ktorým zostal aj po doručený sporného listu. Ak by obyvatelia bytového domu mali čo len
najmenšie pochybnosti o jeho čestnosti, slušnosti, zodpovednosti a bezúhonnosti, nepochybne by tomu
tak nebolo. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie peňažnej satisfakcie
zamietol.

4. Konanie v časti nároku žalobcu, ktorým sa pôvodne domáhal uložiť povinnosť ospravedlňujúci list
doručiť všetkým 55. vlastníkom v bytovom dome, napokon len 11. vlastníkom, súd prvej inštancie podľa
§ 96 ods. 1 a 2 O.s.p. zastavil.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Skonštatoval, že žalobca
bol úspešný v časti žaloby o uloženie povinnosti písomného ospravedlnenia a preto mu priznal náhradu

trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku v sume 66 eur.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bol zamietnutý žalobný
návrh čo do uplatňovaného nároku na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy 1.000 eur. Argumentoval
tým, že vzhľadom k spôsobu rozosielania difamujúceho listu nemal a nemá možnosť identifikovať mieru

rozšírenia jeho obsahu aj na iné osoby než adresátov listu, takéto rozšírenie však možno dôvodne
predpokladať v okruhu rodinných príslušníkov adresátov, ich známych a v ďalšom v neidentifikovanej
množine osôb, vr. členov orgánov mestskej časti Bratislava - Lamač, zamestnancov Miestneho úradu
mestskej časti Lamač a zamestnancov Správcovského bratislavského družstva vykonávajúceho správu
bytového domu, s ktorými je z titulu jeho postavenia zástupcu vlastníkov bytov v priebežnom pracovnom

kontakte.Vzhľadom k charakteru listu nie je v jeho záujme zisťovať okruh rozšírenia obsahu listu a
nemožno predpokladať, že by bol inými osobami v súvislosti s jeho obsahom aktívne priamo oslovený,
čo však neznamená, že by vzťahy mnohých osôb voči nemu nemohli byť obsahom difamujúceho listu
negatívne ovplyvnené o to viac, že ako aktívny člen obecnej komunity je v mestskej časti Lamač známy
širokému okruhu občanov. Umelo produkovať dôkazy v tomto smere bolo možné, takéto konanie však

bolo pod jeho morálnu úroveň. Dopad difamujúceho listu na pracovnú oblasť objektívne súvisí s jeho
pracovným postavením, nakoľko je z titulu svojho povolania držiteľom osvedčenia podľa § 26 ods. 1
zákona č. 215/2004 Z.z. Osvedčenia podľa zákona vydáva NBÚ, ktorý v súvislosti s jeho aktualizáciou
skúma v prostredí záujmovej osoby aj jej povesť. Difamujúce výroky žalovanej obsahujúce osočenia
jeho osoby z úplatkárstva, podvodu a spojenia s alkoholickou a drogovou závislosťou sú v tejto súvislosti

spôsobilé privodiť mu aj pracovnú ujmu, prinajmenej vyvolať v ňom oprávnené obavy, že bude podliehať
opakovaného preverovaniu. Z uvedených dôvodov sa požadovaná výška finančnej náhrady 1.000 eur
javí nielen ako primeraná, ale až symbolická a jej priznanie by mohlo vo vzťahu k žalovanej pôsobiť
preventívne. Vzhľadom na uvedené navrhol odvolaciemu, aby napadnutý zamietajúci výrok týkajúci sa
finančnej náhrady zmenil tak, že v tejto časti žalobe vyhovie.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie aj žalovaná. Napadla ním jeho vyhovujúci výrok,
ktorým bola zaviazaná zaslať doporučený list desiatim vlastníkom bytov s ospravedlnením, výrok o
trováchkonaniaavýrok,ktorýmboljejprotinávrhvylúčenýnasamostatnékonanie.Navrhlaodvolaciemu
súdu, aby v napadnutých častiach rozsudok zrušil. Dôvodila tým, že list zo dňa 28.7.2014 vznikol

ako reakcia na konanie a „vývesky“ žalobcu voči jej osobe, ako aj upozornenia na nedodržanie zák. č.
182/1993 Z.z., na podvody a nečestnosti, ktorých sa žalobca ako zástupca vlastníkov dopustil. Svoje
zvolenie za zástupcu vlastníkov nepreukázal takmer 16 rokov, a keďže nebol zvolený, nemohol byť ani
odvolaný. Vyjadrenia žalobcu, ako aj jeho zástupcu považuje za vyfabulované, vytrhnuté z kontextu a
neodborné. Jednoznačné dôkazy zostali bez povšimnutia a zo strany žalobcu súdu stačili iba ústne

výpovede, mnohé nepravdivé a zveličené.

8. Žalobca vo vyjadreniu k odvolaniu žalovanej uviedol, že rozsudok v ňou napadnutých častiach
považuje za vecne správny a navrhuje ho potvrdiť. Dodal, že žalovaná vo svojej odvolacej argumentácii
neuviedla žiadne vecné dôvody, ktorými by mohli byť difamujúce výroky voči nemu a jeho rodine

uvedené v jej liste zo dňa 28.7.2014 podložené, motív jeho napísania, ani okolnosti, za ktorých bol
napísaný považuje v danej veci za irelevantné. Vo vzťahu k odvolaniu voči výroku o vylúčení nárokov
uplatnených žalovanou jej podaním zo dňa 1.5.2016 na samostatné konanie poukázal na neprípustnosť
odvolania podľa § 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p., resp. § 357 C.s.p.9. Žalovaná vo vyjadreniu k odvolaniu žalobcu uviedla, že jeho odvolacia argumentácia je založená na
hypotéze, kto všetko sa mohol s obsahom listu oboznámiť, čo nie je možné považovať ako konkrétny

dôkaz s negatívnym dopadom na žalobcu, ktorý v mestskej časti býva asi 40 rokov, takže mienku o ňom
(negatívnu alebo pozitívnu) už bolo možné si vytvoriť. V súvislosti s listom, ktorý vložila 10. vlastníkom
ako originál nebola žiadna odozva, a preto žalobca neutrpel žiadnu ujmu. Vzhľadom na uvedené nie je
dôvod na to, aby sa mu ospravedlnila, tobôž nie na zaplatenie sumy 1.000 eur z titulu nemajetkovej ujmy.

10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
rozsudok v napadnutých častiach, prejednal obe odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a
dospel k záveru, že odvolania čo do veci samej nie sú dôvodné.

11. Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a
konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v

potrebnom rozsahu, správne zistil a vyhodnotil skutkový stav veci a tento aj správne právne posúdil.

12. V spornej veci sa žalobca domáha voči žalovanej ochrany osobnosti v podobe zadosťučinenia
zaslaním ospravedlňujúceho listu a zaplatením nemajetkovej ujmy 1.000 eur za neoprávnený zásah
spočívajúci v obsahu písomnosti datovanej 28.7.2014 zaslanej celkom desiatim v žalobe bližšie

špecifikovaným vlastníkov bytov v bytovom dome na O. R.. Č.. XX V. B.. Žalobcu v konaní zaťažovalo
dôkazné bremeno preukázať, že konaním žalovanej nastal protiprávny zásah do jeho osobnostných
práv, a že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť mu ujmu na právach chránených v ust. § 11 Obč.
zák. Aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo domáhať sa ochrany podľa ust. § 11 Obč. zák.
a znášať súdom uložené sankcie, musia byť obe náležitosti splnené súčasne. Ak určité konanie vykazuje

zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv, má fyzická osoba právo najmä sa domáhať,
aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie podľa
§ 13 ods. 1 Obč. Zák. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa tohto ustanovenia najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Obč. Zák.). Výšku

náhrady určuje súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo (§ 13 ods. 3 Obč. Zák.). Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j.
materiálnej satisfakcie) je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach prípadu - existencia závažnej
ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, považuje za ujmu značnú.

Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú
ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala
aj každá iná fyzická osoba.

13. K zásahom do osobnostných práv môže dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným

konaním difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej, dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy. Ak k takému
porušeniu malo dôjsť slovom, resp. písmom, treba pri skúmaní primeranosti „konkrétnych“ výrokov v
prvom rade odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenia alebo hodnotiaci úsudok (kritiku), pretože podmienky
kladenénaprípustnosťkaždejztýchtokategóriísalíšia.Skutkovétvrdeniasaopierajúofakty,objektívne
existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. Na

rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor autora, ktorý k danému
faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti a to na základe
vlastných (subjektívnych) kritérií.

14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neoprávnenosť zásahu

zo strany žalovanej obsahom sporného listu preukázal. Sporná písomnosť žalovanej, ktorú zaslala
jedenástim vlastníkom bytov v bytovom dome, v ktorom žalobca zastáva funkciu zástupcu vlastníkov,
totiž obsahuje nielen nepravdivé skutkové tvrdenia difamačného charakteru („Robili ste len najnutnejšie
opravy, objekt ste nechali schátrať (najhorší stav v Lamači)“, „Kvôli reklame ste dali sťať zdravý a
krásny strom a ďalšie ste dokaličili“; „nikdy som Vám neodporúčala, aby ste sa v budúcnosti vyhli

fetovaniu, protidrogovému liečeniu v rodine, ... s čím máte nezávideniahodné skúsenosti“, ale aj
neprípustné hodnotiace úsudky o žalobcovi, s pohľadu použitých výrazov a formulácii prekračujúce
hranice oprávnenej kritiky, ktorých primárnym cieľom nebola oprávnená kritika ale hanobenie žalobcu,
ako napr. : „máte enormne vyvinutý vzťah k peniazom ako každý Žid“; „To môže urobiť iba podliak,chrapúň,.... vtedy som pochopila, že ste schopný za všimné urobiť akúkoľvek podlosť“; „Zneužívate
dôverčivosť a neznalosť ľudí. Málokto (aj Vašu suitu nevynímajúc) si vie skontrolovať napr. vyúčtovanie.
Podstatné je pre nich, či je preplatok alebo nedoplatok. Ako sa môžete pozrieť ľuďom do očí? Viackrát

ste sa zachovali ako podliak“ (viď listinný dôkaz na č.l. 19, 20). Citovaným obsahom spornej písomnosti,
ktorý sa dostal do dispozičnej sféry vyššie označeným spoluvlastníkom žalobcu, boli aj podľa názoru
odvolacieho súdu dané všetky znaky neoprávnenosti zásahu žalovanej do osobnostnej sféry žalobcu
(§ 11 Obč. zák.). Z uvedeného dôvodu je preto morálna satisfakcia v podobe žalobcom požadovaného
ospravedlnenia opodstatnená (§ 13 ods. 1 Obč. zák.).

15. V súvislosti s posúdením dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch (§ 13 ods. 2 Obč. zák.), súd prvej inštancie správne vychádzal zo záverov, či neoprávnený
zásah žalovanej vyvolal následnú reakciu okolia žalobcu v rodinnom, pracovnom, či inom prostredí.
Žalobca svoje tvrdenie o následkoch zásahu, t. j. o znížení jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti, vr.
pracovnej sféry v značnej miere založil len na svojich domnienkach a obavách, ktorých dôvodnosť a

opodstatnenie však dôkazne nepreukázal. Keďže náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch môže byť
podľa ust.§13ods.2Obč.zák. fyzickejosobepriznanálenvprípadedostatočnéhopreukázaniareakcie
svedčiacej o znížení dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere, čo v prejednávanom
prípade dôkazne preukázané nebolo, súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu v časti o
zaplatenie požadovanej nemajetkovej ujmy zamietol.

16. Odvolacie námietky žalovanej, ani žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu
prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a
vo výroku, ktorým bola žaloba v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy 1.000 eur zamietnutá ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

17. Žalovaná v odvolaní čo do výroku o trovách konania neuviedla konkrétne odvolacie dôvody a preto
odvolaciemu súdu neostávalo nič iné ako jej odvolanie v tejto časti podľa § 386 písm. d/ C.s.p. v spojení
s § 363 a § 373 ods. 1 C.s.p. odmietnuť.

18. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh žalovanej zo dňa 1.5.2016 vylúčený
na samostatné konanie je rozhodnutím, ktorým sa upravuje vedenie konania. V danom prípade
bolo odvolanie žalovanej podané po 1.7.2016, kedy nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok
(26.8.2016). Podmienky, za ktorých možno podať odvolanie bolo preto potrebné posudzovať podľa
právnej úpravy účinnej od uvedeného dňa. Keďže napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie je

rozhodnutím, voči ktorému nie je možné podľa § 357 C.s.p. podať odvolanie, odvolací súd odvolanie
žalovanej v tejto časti podľa § 386 písm. c/ C.s.p. odmietol.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s §
396 ods. 1 C.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech oboch sporových strán v odvolacom konania vyslovil,

že žiadnej z nich právo na ich náhradu nepriznal.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky,
a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,
že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).