Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 21, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1CoPr/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211227014
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7211227014.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu P.. V. Š., bytom v A., A.. Z. Č.. X, proti žalovanému F. A.,
so sídlom v A., K. Q. Č.. XX/A o neplatnosť výpovede, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Košice II zo dňa 10.12.2012, č.k. 28Cpr/1/2011-529 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou
žalovaného zo dňa 26.5.2011 je neplatné, návrh na začatie konania v časti o určenie, že pracovný pomer
žalobcu so žalovaným trvá, zamietol a na samostatné konanie vylúčil nárok žalobcu v časti o zaplatenie
náhrady mzdy.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o návrhu žalobcu na určenie, že výpoveď daná mu
žalovaným listom zo dňa 26.5.2011 je neplatná a pracovný pomer trvá a o mzdových nárokoch.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že účastníci uzatvorili pracovnú zmluvu dňa
28.2.2007, na základe ktorej vznikol žalobcovi u žalovaného pracovný pomer s dojednaným dňom
nástupu do práce 1.3.2007 a ktorý trval i v čase doručenia výpovede dňa 26.5.2011. Žalobca bol

prijatý do pracovného pomeru na výkon prác vymedzených ako referent pre právnu a sporovú agendu
s miestom výkonu práce Košice. Ďalej vychádzal zo zistenia, že Mestské zastupiteľstvo v Košiciach
na svojom rokovaní dňa 19.4.2011 schválilo nový organizačný poriadok Magistrátu mesta Košice,
ktorým dovtedajšia organizačná štruktúra Magistrátu mesta Košice bola nahradená novou organizačnou
štruktúrou. Dňa 26.4.2011 primátor mesta Košice vydal rozhodnutie, ktorým v nadväznosti na zmenu
OrganizačnéhoporiadkuMagistrátumestaKošicerozhodoloorganizačnejzmenespočívajúcejvznížení

stavu zamestnancov a zvýšenie efektívnosti práce o 19 pracovných miest. Toho istého dňa primátor
mesta rozhodnutím stanovil počty zamestnancov na jednotlivých odborných útvaroch mesta Košice.
Dňa 23.5.2011 primátor mesta rozhodol o zrušení 19 pracovných miest, medzi inými tiež pracovného
miesta referenta pre právnu a sporovú agendu - oddelenia školstva obsadeného žalobcom. Listom zo
dňa 23.5.2011 žalovaný požiadal Odborovú organizáciu zamestnancov mesta Košice o prerokovanie
výpovedí zamestnancov navrhnutých na skončenie pracovného pomeru. Dňa 24.5.2011 primátor mesta

v nadväznosti vydal obsahovú náplň činnosti jednotlivých oddelení a referátov Magistrátu mesta Košice.
Dňa 26.5.2011 žalovaný osobne doručil žalobcovi výpoveď, v ktorej sa okrem iného konštatuje, že
dovtedajšie pracovné miesto žalobcu bolo zrušené, pričom nemá pre žalobcu iné vhodné pracovné
miesto, ani možnosť ho ďalej zamestnávať.

Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že

nárok žalobcu v časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou je dôvodný.
Mal za preukázané, že primátor mesta Košice ako štatutárny orgán rozhodol dňa 26.4.2011 oorganizačnej zmene spočívajúcej v znížení stavu zamestnancov mesta Košice o 19 pracovných miest.
Táto organizačná zmena bola premietnutá do systematizácie pracovných miest vychádzajúcich z
Organizačného poriadku Magistrátu mesta Košice, účinného od 26.4.2011. Vychádzajúc zo zistenia,

že organizačná štruktúra bola nahradená úplne novou organizačnou štruktúrou, podľa ktorej sa úrad
Magistrátu mesta Košice členil na nové (oproti predchádzajúcemu organizačnému poriadku) oddelenia
ani na nové referáty, obsahovú náplň činností, ktorú stanoví primátor mesta, pričom žalobca nikdy
nebol zaradený do systematizácie pracovných miest, vychádzajúc z Organizačného poriadku Magistrátu
mesta Košice, účinného od 26.4.2011. To podľa názoru súdu znamená, že ku dňu rozhodnutia o

organizačnej zmene (26.4.2011) pôvodná pracovná pozícia žalobcu u žalovaného už bola zrušená
rozhodnutím Mestského zastupiteľstva mesta Košice o zmene organizačného poriadku a nová pracovná
pozícia (zaradenie pod oddelenia referát) žalobcu nebola určená a nevyplynula ani z v tom čase
ešte nestanovenej náplne jednotlivých oddelení a referátov. Pokiaľ nebola známa obsahová náplň
novozriadených referátov, nemohlo byť bez ďalšieho zrejmé zaradenie žalobcu na výkon práce k
tomu, ktorému referátu, či oddeleniu. Preto pokiaľ zamestnávateľ dňa 23.5.2011 rozhodol o zrušení

pracovného miesta žalobcu, realizoval len skoršie organizačné rozhodnutie o znížení celkového
počtu zamestnancov o 19, určením žalobcu spolu s ďalšími 18 zamestnancami, ktorých sa podľa
jeho rozhodnutia toto organizačné opatrenie týkalo, a ktorí sa tak stali nadbytočnými. Z rovnakých
dôvodov nemožno vyvodiť zrušenie pracovného miesta žalobcu ani z rozhodnutia, ktorým primátor
mesta Košice dňa 26.4.2011 stanovil počet zamestnancov na jednotlivých odborných útvaroch mesta.

Súd prvého stupňa však bol toho názoru, že vzhľadom na to, že predpokladané zníženie počtu
zamestnancov mohlo byť dosiahnuté inak, ako pomocou skončenia pracovného pomeru so žalobcom
výpoveďou, medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu neexistovala príčinná súvislosť. V
tejto súvislosti poukázal súd na skutočnosť, že od rozhodnutia primátora mesta Košice o organizačnej
zmene spočívajúcej v znížení stavu zamestnancov o 19 pracovných miest do uplatnenia výpovede voči

žalobcovi, žalovaný skončil pracovný pomer so 6 zamestnancami podľa § 71 Zákonníka práce a 8
zamestnancom pracovný pomer skončil uplynutím dohodnutého času. Žalovaný skončil dňa 31.5.2011
pracovný pomer dohodou s 5 zamestnancami, dňa 8.6.2011 s 1 zamestnancom a dňa 30.6.2011 s
tromi zamestnancami, ktorých sa predmetná organizačná zmena týkala a všetci už dňa 23.5.2011 so
skončenímpracovnéhopomerudohodousúhlasili.Súdmaltedazato,žeskončeniepracovnéhopomeru

so žalobcom tak nepredstavoval realizáciu organizačné opatrenia z 26.5.2011, ale malo základ v iných
skutočnostiach, ktoré so znížením počtu zamestnancov nesúviseli. Z uvedeného dôvodu, podľa názoru
súdu prvého stupňa, žalovaný voči žalobcovi uplatnil výpovedný dôvod neplatne.

Odhliadnuc od tohto dôvodu skončenia pracovného pomeru výpoveďou je podľa názoru súdu prvého

stupňa neplatná výpoveď i pri nesplnení si tzv. ponukovej povinnosti žalovaného ako zamestnávateľa.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v čase uplatnenia výpovede voči žalobcovi
bolo u žalovaného voľné pracovné miesto vodiča a pred uplatnením výpovede žalovaný dňa
16.5.2011 obsadil voľné pracovné miesto referenta pre vnútornú správu novým zamestnancom.
Z pracovných miest súd zistil, že pracovné činnosti vykonávané na týchto pracovných miestach

nepredpokladali osobitnú kvalifikáciu zamestnanca, nevyžadovali také skúsenosti, ktorými by žalobca
nedisponoval, alebo ktoré by nemohol získať jednoduchou prípravou a nekládli zvláštne nároky ani na
zdravotný stav zamestnanca. Minimálne tieto pracovné miesta nepochybne boli pre žalobcu vhodnými
pracovnými miestami. Pokiaľ ich preto žalovaný pred uplatnením výpovede žalobcovi neponúkol,
nesplnil podmienku, uvedenú v § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce a výpoveď by z tohto dôvodu

považoval za neplatnú.

Súdzamietolnávrhnazačatiekonaniažalobcuvčastiurčenia,žepracovnýpomeržalobcuužalovaného
trvá, mal za to, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na takomto určení. Vec o návrhu na začatie
konania žalobcu v časti o zaplatenie náhrady mzdy vylúčil súd na samostatné konanie.

Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcom výroku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobu zamietne. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie o
organizačnej zmene je nutné brať v spojitosti s ďalším rozhodnutím - stanovenie počtu zamestnancov.
Podstatou organizačnej zmeny bolo zníženie stavu zamestnancov v záujme pružného a efektívneho

využívania pracovných síl. Jeho primárnym účelom ako zamestnávateľa bolo efektívne využitie
pracovných síl, či je nepochybne spojené so skladbou jednotlivých pracovných pozícií. K rozhodnutiu
primátora o stanovení počtu zamestnancov bola priložená štruktúra jednotlivých pracovných pozícií,
pričom s pracovnou pozíciou žalobcu sa tam už nepočítalo. Štruktúra pracovných miesta bolaznázornená v organizačnej štruktúre. Súhlasil s tým, že obsahová náplň jednotlivých znovuvytvorených
útvarov bola vydaná až 23.5.2011, táto skutočnosť je však vo vzťahu k žalobcovi irelevantná. Vydanie
novej obsahovej náplne reflektovalo prijaté rozhodnutie o organizačnej zmene. Žalovaný bol toho

názoru, že ak by ostal pracovný pomer žalobcu zachovaný, zaradenie zachované pracovné miesta
navrhovateľapodkonkrétnyodbornýútvarbybolopraktickynemožné.Tátoprekážkabybolaodpočiatku
trvalého charakteru, a to vzhľadom na počty zamestnancov a ich funkčné zaradenie pod jednotlivé
novovzniknuté útvary. Iný záver, ako konštatovanie o nadbytočnosti zamestnanca nemôže prichádzať
ani do úvahy. Je teda toho názoru, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel ohľadom tejto

otázky k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vo vzťahu k ponukovej povinnosti žalovaný uviedol, že
nemohol ponúknuť žalobcovi v čase uplatnenie výpovede žiadne pracovné miesto, ktoré v tej dobe
nebolo obsadené, nakoľko žiadna iná práca spojená s príslušnou pracovnou pozíciou nespĺňala atribút
vhodnosti pre žalobcu. Väčšinu voľných pracovných miest bolo možné obsadiť výlučne takými osobami,
ktoré spĺňali príslušný kvalifikačné predpoklady, prípadne sa vyžadovala aj viacročná prax, vzhľadom na
náročnosť prác. Bol toho názoru, že ak aj niektoré z predmetných voľných pracovných miest boli v danej

dobe, resp. neskoro obsadené novými zamestnancami, vždy sa jednalo o osoby z potrebným vzdelaním
a s viacročnou praxou, prípadne spĺňali iné požadované predpoklady - preto tento postup v žiadnom
prípade nemožno hodnotiť ako rozporný s dobrými mravmi, ktorý by obchádzal zákonné princípy
pracovnoprávnych vzťahov v neprospech žalobcu. Žalobca pôsobil na magistráte ako referent pre
právnu sporovú agendu, ktorej výkon práce bol nemysliteľný bez vysokoškolského vzdelania II. stupňa

v odbore právo; žalobca v tomto odbore získal doktorát. So zreteľom na tieto okolnosti sa relevantne
domnieval, že pracovné miesto referenta vnútornej správy ako vodiča s príslušnou pracovnou náplňou
žiadnym spôsobom nezodpovedá kvalifikácii žalobcu a vôbec nesúviselo s pôvodnou pracovnou
činnosťou žalobcu.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné a ním
uvádzané dôvody nijako nepreukazujú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku

a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ani
pre zmenu rozhodnutia, pretože súd prvého stupňa zaťažil rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce
tzv. inou vadou, ktorá sama o sebe mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Tzv. inou vadou je vada konania, ktorá je (rovnako ako vady konania vymenované v § 221 ods.1 O.s.p.)
spôsobená porušením procesných noriem upravujúcich Občianske súdne konanie, na rozdiel od nich,
ale nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná správnosť, ktorej základom je porušenie
procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Za takúto vadu treba
považovať aj nedodržanie postupu zo strany súdu prvého stupňa v zmysle § 118 ods.2 O.s.p..

Podľa § 118 ods.2 O.s.p. po vykonaní úkonov podľa ods.1 predseda senátu alebo samosudca podľa
doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné
považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých
dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.

Obsah zápisníc o pojednávaniach pred súdom prvého stupňa nedávajú podklad pre záver, že súd
prvého stupňa dôsledne postupoval podľa tohto ustanovenia. Citovaný § 118 ods.2 O.s.p. ukladá
súdu povinnosť oboznámiť účastníkov konania na pojednávaní s predbežným zhrnutím sporných a
nesporných skutkových okolnosti a tiež s predbežným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhnutých

dôkazov treba vykonať a ktoré vykonané nebudú. Účastníkom konania sa tým má vytvoriť možnosť,
aby tomu, s čím ich oboznámil súd, prispôsobili ich ďalší procesný postup v konaní. Vzhľadom na
uvedené bola v konaní pred súdom prvého stupňa zistená iná vada, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 205 ods.2 písm. b/ O.s.p.).

Nedodržaním postupu podľa § 118 ods.2 O.s.p., ku ktorému došlo v danej veci, treba vidieť procesnú
nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti preskúmavanej veci viedla k zmareniu účelu
sledovaného týmto zákonným ustanovením a neprispela k predvídateľnosti postupu a rozhodnutia súdu
prvého stupňa.Uvedená skutočnosť, že konanie pred súdom prvého stupňa bolo postihnuté vadou v zmysle § 205 ods.2
písm. b/ O.s.p. odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§

221 ods.1, 2 O.s.p.). Vzhľadom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku nezaoberal sa odvolací súd
napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa z hľadiska jeho vecnej správností, ani ďalšími námietkami
uvedenými v odvolaní.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vec opätovne prejednať a dôsledne postupovať

podľa ust. § 118 ods.2 O.s.p. a teda oboznámiť účastníkov konania na pojednávaní s predbežným
zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tiež s predbežným náhľadom súdu na to, ktoré
z navrhnutých dôkazov treba vykonať a ktoré vykonané nebudú. Následne vo veci opätovne rozhodne
a v rozhodnutí sa vyporiada aj s námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3

O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.