Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/248/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517220377
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7517220377.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek
senátu JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s.,
so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubrikova, PhD, s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368 proti žalovanej
U. Č., O.. XX.XX.XXXX, V. M. M. XX, M., o zaplatenie 961,71 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo 17. apríla 2018 č.k. 10Csp/429/2017 - 57 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku II., ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku
III. o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej iba „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol týmito

výrokmi:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 769,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25%
ročne zo sumy 769,92 eur od 08.06.2017 až do zaplatenia, všetko to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 60%.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu Poštová banka
a.s. uzavrela so žalovanou Zmluvu o úvere s výškou 1.000,- eur. Žalovaná sa úver zaviazala splácať
v 72 pravidelných mesačných splátkach vo výške po 28,- eur mesačne splatných k 15. dňu mesiaca
počínajúc júlom 2013 pri úrokovej sadzbe 25,5 %, RPMN 32,03 % a priemernej RPMN 26,38 % s
tým, že celková výška nákladov žalovaného činí sumu 1.004,82 eur. Žalovaná bola listom z 19.09.2014

vyzvaná na zaplatenie plnenia vo výške 1.161,79 eur, čím bol úver zosplatnený. Súd prvej inštancie
posúdil zmluvný vzťah medzi sporovými stranami podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ)
a podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej iba „ZoSÚ“). Zistil, že
uzavretá úverová zmluva nespĺňa zákonom požadované náležitosti, pretože v nej absentuje uvedenie
celkovej výšky poskytnutého úveru a poplatkov spojených s úverom. Ďalej sa v zmluve nachádza
nezrovnalosť v podobe celkovej ceny úveru, pretože pri súčine počtu a výšky splátok (72 x 28,- eur) je

výška poskytnutého úveru 2.016,- eur a v zmluve sú uvedené celkové náklady v sume 1.004,82 eur, čo
znamená, že celková cena úveru by mala byť 2004,82 eur. Súd poukazuje na to, že spotrebiteľ musí
mať pred uzatvorením zmluvy k dispozícii všetky informácie o poskytovanom spotrebiteľskom úvere,
vrátane ekonomických ukazovateľov. Preto súd prvej inštancie pre absenciu podstatných náležitosti
považoval zmluvu podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaná vyčerpala z úveru
sumu 1.000,- eur a uhradila sumu 230,08 eur, preto ju súd zaviazal na zaplatenie sumy 769,92 eur

a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Priznal žalobcovi aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2Občianskeho zákonníka od 08.06.2017. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal
žalobcovi pomerné trovy vo výške 60 %.

3. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, a to v rozsahu, v ktorom súd žalobu vo zvyšku zamietol.
Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
alternatívne aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovaného na náhradu trov
konania.

4. Odvolateľ k dôvodom rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedeným v bode 14. odôvodnenia uvádza,
že celkovú čiastku úveru, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov
spojených s úverom, o čom bol žalovaný oboznámený v samotnej zmluve v časti 3. Údaj o výške
poskytnutého úveru, ako aj celkovej výške nákladov zmluva o úvere obsahuje, pričom výklad súdu
prezentovaný v dôvodoch rozhodnutia je podľa právneho názoru odvolateľa šikanóznym uplatňovaním

s prílišným formalizmom. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 sp.zn.
C-42/15 týkajúci sa výkladu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES. Po jeho citácii
vyvodzuje, že samotné číselné neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ splatiť, nemožno
sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere, nakoľko celková čiastka úveru je
zo zmluvy jednoznačne identifikovateľná banálnym matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru

a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Odvolateľ nesúhlasí s tvrdením súdu prvej
inštancie, že v zmluve o úvere je uvedený nesprávny údaj o celkovej výške nákladov. K odvolaniu
prikladá listinu s výpočtom RPMN podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch.
Vo výpočte je vidieť, že 69. splátka úveru mala byť uhradená vo výške 19,33 eur a 70. až 72. splátka
vo výške 0,- eur. Súd jednoduchým vynásobením určil celkovú výšku nákladov tak, že vynásobil počet

mesačných splátok uvedených v zmluve výška mesačnej splátky. Tento výpočet však nie je správny,
pretože súd neprepočítaval výšku nákladov na základe rozpisu splátok. Banka pred poslednou splátkou
zasiela dlžníkovi informáciu o výške poslednej splátky pred jej splatnosťou. Uvedené je z dôvodu, že
bankový systém je nastavený na dobu splácania v rokoch a dlžník si má možnosť okrem iného zvoliť
výšku úveru aj dobu splácania úveru v rokoch a navyše je výška mesačnej splátky zaokrúhľovaná na

celé eurá. Ďalej odvolateľ uvádza, že do celkových nákladov sa zahŕňa poplatok za platby v hotovosti
vo výške 0,76 eur za každú takto realizovanú platbu. V ďalšej časti odvolania odvolateľ vyjadruje svoj
právny názor, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, čím súd porušil právo žalobcu vychádzajúceho z čl.
46 ods. 1 Ústavy SR. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia sú požiadavky na argumentáciu, pričom
súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom zodpovedajúcim základným pravidlám logického a

jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické lexikálne a štylistické hľadiská. Cituje z nálezov
Ústavného súdu SR týkajúcich sa práva na spravodlivý proces v súvislosti s odôvodnením rozhodnutia
a jeho presvedčivosťou. V závere uvádza, že súdy sú povinné skúmať v spotrebiteľských zmluvách
konkrétne okolností uzatvorenia zmluvy, pričom aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a nie je možné
ho chápať ako obranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti.

5. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po preskúmaní podmienok prípustnosti odvolania prejednal

vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie z celkového nároku, ktorý si žalobca uplatnil, mu priznal iba nárok na zaplatenie

sumy 769,92 eur s úrokmi z omeškania. Ďalšie uplatnené nároky žalobcu zamietol z dôvodu, že
považoval uzavretú spotrebiteľskú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že v nej absentuje
uvedenie celkovej výšky úveru a poplatkov a že cena úveru uvedená v zmluve nekorešponduje
skutočnosti, pretože jej výška je v skutočnosti 2.016,- eur a žalobca uvádza cenu 2.004,82 eur.

8. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posudzoval
uzavretý zmluvný vzťah podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, upravujúcich spotrebiteľské vzťahy, nevyhodnotil však správnevykonané dokazovanie a zároveň sa dopustil nesprávne právneho posúdenia veci tým, že poskytnutý
úver považoval za bezúročný a bez poplatkov z dôvodov, ktoré sám v odôvodnení rozsudku uviedol.

9. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ sankcionuje vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru porušenie povinností, ktorých sa dopustí veriteľ tým, že uzavretá zmluva v spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy.

10. Odvolací súd konštatuje, že údaj, ktorý uvádza súd prvej inštancie v bode 14. odôvodnenia, a to
celková výška poskytnutého úveru a poplatkov spojených s týmto úverom sa v zmluve nepochybne
nachádza v bode 3. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru má spočívať v tom, že súd prvej inštancie
aritmeticky spočítal výšku mesačnej splátky s počtom splátok, pričom suma, ktorú takto zistil, sa líši od
cenyvýškynákladovúveruuvedenejvzmluvevsúčtesvýškouúveruo11,18eur.Odvolacísúdpovažuje
za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s verejným

vyhlásením rozsudku. Pritom mal možnosť využiť výzvu na doplnenie skutkových tvrdení podľa § 150
ods. 2 CSP v prípade, ak mu nebol jasný rozdiel medzi súčtom výšky úveru a celkovej výšky nákladov a
vynásobením mesačných splátok s počtom splátok. Odvolací súd k tomu uvádza, že vysvetlenie žalobcu
v podanom odvolaní, že rozdiel spočíva v zaokrúhlení a v tom, že dĺžka úveru sa poskytuje na celé roky,
je logický a zrozumiteľný.

11. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o
bezúročnosti a o bezpoplatkovosti úveru nie je správne. Tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil, nezaoberal sa potom ďalšími nárokmi žalobcu, ktoré bez ďalšieho zamietol. Odvolací
súd preto dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm.

b) a c) CSP v rozsahu, o ktorom bola žaloba žalobcu zamietnutá v prevyšujúcej časti ako aj v súvisiacom
výroku o trovách konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa
§ 391 ods. 1 CSP v rozsahu zrušenia.

12. Úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť nárok žalobcu v rozsahu, v ktorom bol rozsudok súdu

prvej inštancie zrušený, a to všetky nároky, ktoré si žalobca žalobou uplatnil, pričom bude vychádzať z
právneho názoru odvolacieho súdu vyjadrenom v tomto rozhodnutí.

13. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o doterajších trovách konania vrátanie trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha

(dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.