Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119200066
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5119200066.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne: O. C.,
rod. A., nar. X.X.XXXX, bytom U. XXX/XX, R., právne zastúpená V4 JURISTIC group s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Furdekova 16, Bratislava, IČO: 50 192 205, adresa pre doručovanie Kysucká cesta
8405/16C, Žilina, proti žalovanému: S. C., rod. A., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX, R., právne zastúpená

LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Kálov 653/23-2, Žilina, IČO: 47 253 096,
o zaplatenie sumy 4.500,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Žilina č.k. 17C/1/2019-137 zo dňa 25. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 4.1.2019 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 4.500 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne od 6.4.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj nárok
odôvodňoval tým, že na základe Osvedčenia o dedičstve 21D 777/2015, Dnot 98/2015 zo dňa 5.10.2016
vznikla žalovanému povinnosť vyplatiť žalobcovi sumu 5 tisíc eur, a to najneskôr do 6 mesiacov od
právoplatnosti osvedčenia o dedičstve, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5.10.2016.

Povinnosť vyplatiť žalobcovi sumu 5 tisíc eur splnil žalovaný iba čiastočne, a to úhradou sumy 500 eur
a zostávajúcu dlžnú sumu vo výške 4.500 eur žalovaný odmieta uhradiť napriek písomnej výzve zo dňa
14.4.2018. V priebehu konania podaním zo dňa 3.10.2019 žalobca uviedol, že dňa 11.7.2019 prevzal
osobne poštovým poukazom zo dňa 8.7.2019, ktorého odosielateľom bol žalovaný sumu 4.500 eur. Na
pojednávaní dňa 25.11.2019 právny zástupca žalovanej uviedol, že právny nárok žaloby vychádza z
Osvedčenia o dedičstve, ktorým žalovaná bola zaviazaná na úhradu 5 tisíc eur a okrem tohto konania

iniciovala i návrh na vykonanie exekúcie. Teda žalobkyňa už v čase podania návrhu disponovala
exekučným titulom a od začiatku bol jeden a ten istý nárok uplatnený aj v tomto konaní, ako aj v
exekučnom konaní a osvedčenie o dedičstve, ktoré zaväzuje jedného z dedičov je exekučným titulom
a tvorí prekážku rozhodnutej veci, teda res iudicata. Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 21D 777/2015
zo dňa 5.10.2016 (č.l. 9), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.10.2016 súd zistil, že dedičia uzavreli o
vyporiadaní dedičstva dohodu a súčasne sa dohodli na povinnostiach výplaty (okrem iných) tak, že dedič

(žalovaná) je povinná vyplatiť žalobkyni sumu 5.000 eur, a to najneskôr do 6 mesiacov od právoplatnosti
tejto verejnej listiny (bod IV. cit. rozhodnutia). Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 24.6.2019 351
sp. zn. EX 322/19-1 (dôkaz produkovaný žalovaným č.l. 108) súd zistil, že súdny exekútor upovedomil
žalovanú o začatí exekúcie dňa 21.6.2019 v prospech oprávneného (žalobkyňa) a to na základe
vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie - rozhodnutie o dedičstve č. 21D/777/2015, Dnot
98/2015 zo dňa 5.10.2016 na vymoženie pohľadávky v sume 4.500 eur a jej príslušenstva. Podľa § 161

ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú
splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).Podľa§161ods.2CSP,akideonedostatokprocesnejpodmienky,ktorýnemožnoodstrániť,súdkonanie
zastaví.
Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

V danej prejednávanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia peňažného plnenia 4.500 eur spolu s
príslušenstvom vyplývajúci z právoplatného dedičského rozhodnutia zo dňa 5.10.2016, ktorým povinnej
žalovanej bola uložená povinnosť vyplatiť oprávnenej žalobkyni peňažnú sumu 5.000 eur. Predmetné
osvedčenie o dedičstve bolo exekučným titulom, nakoľko ním bola uložená povinnosť a na základe
takéhoto osvedčenia o dedičstve dedič začal vymáhať od iného dediča vyplatenie sumy na vyrovnanie

podielov dedeného majetku. Táto prekážka nastala vtedy, ak má byť v novom konaní prejednávaná
tá istá vec. O tú istú vec ide v danom prípade, keď v tomto konaní ide o ten istý nárok a tých istých
osôb o zaplatenie sumy 4.500 eur. Vecou samou je teda nárok uplatnený iniciátorom súdneho (ale aj
exekučného) konania, ktorý je predmetom konania spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom
konaní týmto iniciátorom bola žalobkyňa ako oprávnená a v nadväznosti na uvedené je zrejmé, že
v exekučnom konaní bola predmetom konania žiadosť oprávneného, tzv. nútený výkon rozhodnutia

(exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto
rozhodnutia. V danom prípade osvedčenie o dedičstve obsahuje záväzok povinnej, že oprávnenú vyplatí
na základe uzavretej dedičskej dohody v určitom rozsahu a v stanovenej lehote, teda výslovného prejavu
vôle povinnejvosvedčeníodedičstve.Hypotézaustanovenia §41ods.2písm.e)Exekučnéhoporiadku
síce umožňuje, aby predmetom núteného výkonu bolo aj osvedčenie o dedičstve, avšak iba v tom

prípade, ak obsahuje záväzok jedného z dedičov uhradiť dlh veriteľa alebo vyplatiť ostatných dedičov.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dané konanie 17C 1/2019 v súlade s § 161 ods. 2 v spojení s
ustanovením § 230 zastavil, nakoľko z hľadiska predmetu konania, skutkových okolností a totožnosti
strán sporu Osvedčenie o dedičstve 21D 777/2015 zo dňa 5.10.2016 tvorí prekážku právoplatne
rozhodnutej veci.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
V danej veci mal súd zato, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca a v dôsledku jeho procesného

zavinenia na zastavení konania súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% trov konania.
O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej
lehote odvolanie.
Žalobkyňa s rozhodnutím nesúhlasí, keď súd dané konanie v súlade s ust. § 161 ods. 2 v spojení s
ust. § 230 zastavil, nakoľko z hľadiska predmetu konania, skutkových okolností a totožnosti strán sporu

Osvedčenie o dedičstve 21D 777/2015 zo dňa 5.10.2016 tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci.“
Žalobca s vyššie uvedeným odôvodnením výroku I. predmetného rozhodnutia nesúhlasí, pričom ho
pokladá za zmätočné a predčasné, nakoľko sa súd nevysporiadal s nárokom na príslušenstvo žalovanej
istiny v podobe uplatnených úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4.500,00 EUR od
06.04.2017do11.07.2019.Žalobcadňa15.07.2019doručilsúduČiastočnéspäťvzatieazmenažaloby,v

ktorom súd oboznámil so skutočnosťou, že došlo zo strany žalovaného k plneniu žalovanej istiny, pričom
v súlade s § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok vzal v časti žalovanej istiny
žalobu späť. Predmetným podaním zároveň došlo aj k zmene žaloby v podobe časového ohraničenia
uplatnených úrokov z omeškania. V napadnutom rozhodnutí súd vyššie uvedené podanie žalobcu zo
dňa 15.07.2019 ani len nespomína, pričom skutočnosť, že predmetné konanie pokračuje len v časti

príslušenstva žalovanej istiny (t.j. uplatnených úrokov z omeškania a nároku na náhradu trov konania)
žalobca zdôrazňoval aj na pojednávaní dňa 25.11.2019. Súd na dané podanie ako aj na ústny prednes
žalobcu neprihliadol a bez ďalšieho na pojednávaní konanie zastavil. Žalobca si je vedomý skutočnosti,
že k zastaveniu konania v časti žalovanej istiny by došlo, nakoľko využil svoje dispozičné právo v
predmetnom konaní a vzal žalobu späť v časti žalovanej istiny, avšak zmenou žaloby žiadal, aby súd

zaviazal žalovaného na úhradu úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4.500,00 EUR od
06.04.2017 do 11.07.2019, ktoré mu v súlade s § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 prináležia, nakoľko žalovaný bol v omeškaní s plnením
peňažného dlhu. Žalobca s ohľadom na vyššie uvedené nesúhlasí s výrokom I. a II. predmetnéhorozhodnutia, a teda ani s tým súvisiacim odôvodnením uvedeným v bode 15. predmetného uznesenia,
na základe čoho súd konštatoval, „že zastavenie konania procesne zavinil žalobca a v dôsledku jeho
procesného zavinenia na zastavení konania súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100 % trov konania“. Žalobca má za to, že predmetné konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keď na základe prekážky res iudicata súd predmetné konanie zastavil bez
toho, aby sa vysporiadal s nárokom žalobcu na uplatnené úroky z omeškania, s čím následne súvisí
aj rozhodovanie o náhrade trov konania. II. Na základe vyššie uvedeného navrhujeme, aby odvolací

súd odvolaním napadnuté Uznesenie sp. zn. 17C/1/2019-137 zo dňa 25.11.2019 zmenil tak, že zaviaže
žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4.500,00
EUR od 06.04.2017 do 11.07.2019 a taktiež zaviaže žalovaného na náhradu trov konania žalobcu.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu a uviedla,
„že s podaným odvolaním žalobkyne zo dňa 18.12.2019 sa nie je možné stotožniť a v celom rozsahu

s ním nesúhlasíme. Naopak, v celom rozsahu sa stotožňujeme s Uznesením Okresného súdu Žilina
sp. zn.: 17C/1/2019-137 zo dňa 25.11.2019, pričom máme za to, že konajúci súd dospel k správnym
právnym zisteniam. Súd náležite zistil a objasnil skutkový stav a na základe neho aj správne právne
rozhodol, pričom pri rozhodovaní neporušil procesné práva ani jednej zo strán, a teda nemohlo dôjsť
ani k porušeniu práva na spravodlivý proces ktorejkoľvek zo strán, resp. konanie prebehlo v zmysle

právnych predpisov, a teda nemá žiadnu vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Žalobkyňa síce uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z neprávneho právneho
posúdenia veci, avšak v odvolaní neuvádza, čo považuje za neprávne právne posúdenie a ani ako
mala byť vec správne právne posúdená. Je teda nepochybné, že len všeobecné uvedenie, že vec
bola nesprávne právne posúdená ako odvolací dôvod nemôže obstáť. Máme za to, že konajúci súd

správne aplikoval ustanovenie §230 CSP na základe ktorého konanie zastavil, keďže vo veci bolo už
právoplatne rozhodnuté, a to Osvedčením o dedičstve sp. zn. 21D/777/2015 zo dňa 5.10.2016, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 5.10.2016 a v ktorom strany sporu uzatvorili dohodu. Ohľadom námietky
žalobkyne, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s úrokom z omeškania uvádzame, že súd ani nebol
povinný sa týmto nárokom zvlášť zaoberať, keďže úrok z omeškania sleduje osud hlavného záväzku

a je nepochybné, že aj v časti úrokov z omeškania súd postupoval správne, keď konanie zastavil. K
námietke žalobkyne ohľadom skutočnosti, že súd prvej inštancie sa nezaoberal čiastočným späťvzatím
uvádzame, že keďže vo veci bola procesná prekážka res iudicata, súd nebol povinný vysporiadať sa s
každým podaním, námietkou alebo návrhom, ktoré žalobkyňa vo veci vykonala, keďže toto by nebolo
hospodárne a na konečný výsledok sporu by takéto podanie nemalo nijaký vplyv. Máme teda za to,

že súd v konaní postupoval hospodárne a v zmysle právnych predpisov. Vzhľadom na vyššie uvedené
žiadame teda odvolací súd, aby Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn.: 17C/1/2019-137 zo dňa
25.11.2019 v zmysle §387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.“

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP) oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané - konanie bolo
zastavené (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu ustanovenom v § 379 CSP a dôvodmi odvolania podľa §

380 ods. 1 CSP, s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale
odvolací súd nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia
ajemupredchádzajúcehokonaniadospelkzáveru,žeodvolaniužalobkyneniejemožnépriznaťúspech,

keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu správne, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle ust. § 387 ods. 1,2 CSP.

5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odôvodnenie preskúmavaného uznesenia a
odvolaciu argumentáciu uplatnenú žalobkyňou bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnemu

právnemu záveru, keď konanie zastavil z dôvodu res iudicata. Odvolací súd v preskúmavanej veci
mal nepochybne preukázané, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia peňažného plnenia 4.500,- eur
s príslušenstvom, ktoré vyplývalo z právoplatného dedičského rozhodnutia zo dňa 5.10.2016, ktorým
povinnej žalovanej bola uložená povinnosť vyplatiť oprávnenej žalobkyni peňažnú sumu 5.000,- eur.Je nepochybné, že predmetné osvedčenie o dedičstve je zákonným exekučným titulom, pretože ním
bola uložená povinnosť a na základe takéhoto osvedčenia o dedičstve, dedič začal vymáhať od iného
dediča vyplatenie sumy na vyrovnanie podielov dedeného majetku. Preto správne súd prvej inštancie

konštatoval, že táto prekážka res iudicata nastala vtedy, pretože v novom konaní sa má prejednávať tá
istá vec. O tú istú vec ide v danom prípade, pretože sa jedná o ten istý nárok a tie isté osoby o zaplatenie
sumy 4.500,- eur. Vecou samou je teda nárok uplatnený v danom konaní, ktorý je predmetom konania
spolu aj s príslušenstvom. V danom prípade osvedčenie o dedičstve obsahuje záväzok povinnej, že
oprávnenú vyplatí na základe uzavretej dedičskej dohody v určenom rozsahu a v stanovenej lehote,

teda vysloveného prejavu vôle povinnej v osvedčení o dedičstve. Preto správne prvostupňový súd
konštatoval, že dané konanie bolo nevyhnutné v súlade s ust. § 161 ods. 2 v spojení s ust. § 230 CSP
zastaviť, pretože o veci už bolo právoplatne rozhodnuté a nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
Keďže v danej veci procesne zavinila žalobkyňa, že sa muselo konanie zastaviť, súd zaviazal žalobkyňu,
aby uhradila žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude
v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodovať súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením.

6. Odvolací súd nemohol prisvedčiť námietke odvolateľky uvádzanej v podanom odvolaní, pretože
správne súd prvej inštancie sa nezaoberal čiastočným späťvzatím, pretože nebol dôvod sa takýmto
čiastočným späťvzatím zaoberať, pretože bola vo veci procesná prekážka res iudicata, preto súd

nemoholposudzovaťakýkoľvekúkončiastočnéhospäťvzatiaarovnakoajohľadomnámietkyžalobkyne,
čo sa týka údajného nevysporiadania sa úroku z omeškania. Prvostupňový súd nemohol tento nárok
posudzovať zvlášť, pretože úrok z omeškania sleduje vždy osud hlavného záväzku, a preto ani v tejto
časti odvolací súd nezistil žiadne pochybenie súdu prvej inštancie.

7. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie potvrdil s použitím ust. § 387 ods. 1,2 CSP vrátane závislého výroku o trovách konania ako
vecne správny.

8. V odvolacom konaní bola plne úspešnou stranou žalovaná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov

odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP) a §
262 ods. 1 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)