Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/177/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817203727
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5817203727.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: MINIHOTOVOST,
SE so sídlom Břeclav, náměstí T.G.Masaryka 2392/17, Česká republika, IČO: 043 55 211, právne
zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Z., K. XXX/X, proti žalovanej: B. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C., M. XXX, o zaplatenie 350 eur s príslušenstvom, na základe odvolania

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 7Csp/82/2017-43 zo dňa 8. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 350 eur spolu s príslušenstvom. Východiskovo konštatoval,
že medzi stranami nebol sporný spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy o úvere, pričom žalovaná

nerozporovala ani tvrdenie o poskytnutí úveru. Ďalej vyhodnotil, že pokiaľ si zmluvné strany dohodli,
že žalobca úver poskytne do 2 pracovných dní od uzatvorenia zmluvy a žalovaná ho splatí do 28 dní
od jeho poskytnutia, splatnosť záväzku nastala dňa 22.05.2014, čo je 29. deň po uzatvorení zmluvy.
Žalobca totiž v žalobe neuviedol a ani nepreukázal, že by žalovanej poskytol úver v iný deň, než v deň
uzatvorenia zmluvy.
2. Nadväzne súd prvej inštancie s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v

spojení s § 100 a § 101 ods. 1 OZ argumentoval, že v prípade úverovej zmluvy sa uplatní všeobecná 3-
ročná premlčacia lehota. Preto, pokiaľ podal žalobca žalobu dňa 29.06.2017, urobil tak po jej uplynutí.
Jeho právo na vrátenie úveru preto nemožno priznať z dôvodu premlčania. Rovnako sa premlčalo
aj právo na úrok z omeškania ako právo vedľajšie (akcesorické), ktoré má rovnaký osud ako hlavný
záväzok.

3. O trovách konania súd rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu priznal
žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci
okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Primárne zdôraznil, že žalovaná dňa 24.05.2014
a dňa 24.06.2014 podala žiadosti o predĺženie splatnosti úveru, ktorým bolo vyhovené. Vzhľadom na

vykonané predĺženie splatnosti úveru bol posledný dátum splatnosti 17.07.2014. Z tohto dôvodu bola
žaloba podaná v lehote. O tej skutočnosti boli žalovanej zaslané potvrdzujúce e-maily, ktoré predložil
ako dôkaz.
5. Pokiaľ ide o premlčanie nároku bez vznesenia námietky, odvolateľ poukázal na rozhodnutie
ÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,sp.zn.PL.ÚS11/2016,vzmyslektoréhoustanovenie§5bzákona
č. 250/2007 Z. z. nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

6. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu

danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vec mu vrátil (§ 391 ods.
1 CSP) na ďalšie konanie.

8. Z obsahu spisu je síce evidentné, že „rozhodnutia“ o odložení splatnosti žalobca predložil až v štádiu

odvolacieho konania, ide teda (v zásade) o neprípustné dôkazné prostriedky. Súčasne však žalobca
skutočne v žalobe uviedol, že dlh sa stal splatným dňom 17.07.2014, čo korešponduje dodatočným/
odvolacím tvrdeniam o predĺžení splatnosti. Nakoľko však predmetné listinné dôkazy ani samotné
tvrdenia (o rozhodovaní o žiadostiach na predĺženie splatnosti) neboli obsahom žaloby, okresný súd
splatnosť nároku vyvodil zo skutkových tvrdení tak, ako mu bolo predostreté (bod 1 tohto odôvodnenia).

9. Odhliadnuc od opísaného, určujúcou v súdenej veci však je opodstatnenosť zásadnej odvolacej
argumentácie o relevantnom náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky (č.k. PL. ÚS 11/2016-60 zo
dňa 7.2.2018, v Zbierke zákonov vyhlásený dňa 27.9.2018 pod č. 271/2018) v zmysle výrokovej časti
ktorého nie je ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré ustanovenie súdu
umožňovalo z úradnej moci prihliadať na premlčanie) v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1

ÚstavySlovenskejrepubliky.VrámcitestuproporcionalitytotižÚstavnýsúdSRdospelkzáverom(okrem
iných/ďalších),žeprihliadanienapremlčanieexoffonarúšaprocesnúrovnosťmedzižalobcom/veriteľom
a žalovaným/spotrebiteľom, posúva sudcu do neprirodzenej role vyhľadávača dôkazov a nežiaduco
nahrádza iné cielené a koncepčné prostriedky riešenia sociálnych problémov.
10. V opísanej spojitosti je následne potrebné vyhodnotiť hmotnoprávne účinky (ex tunc) nálezov

Ústavného súdu SR vydaných v konaní o nesúlade právneho predpisu s Ústavou SR v neskončených
veciach, ktoré účinky vymedzil v rámci svojej aplikačnej činnosti samotný Ústavný súd SR (pozri
napr. nález Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 51/06-26 zo dňa 8.6.2006), pričom odvolací súd nevidel
dôvod odchýliť sa od tohto postulátu. Právnym základom tejto konštrukcie je úvaha, v zmysle ktorej
ustanovenie, ktoré stratilo v dôsledku nálezu svoju platnosť, bolo anulované od počiatku a hľadí sa naň,

ako keby nikdy nebolo platné a nikdy nebolo súčasť právneho poriadku SR. Opačný výklad by totiž bol
priamym popretím princípu zachovania ústavnosti a zároveň neprípustným absolutizovaním princípu
právnej istoty.
11.Možnopretozhrnúť,žepredmetnéustanovenie(§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa)
neprešlo testom ústavnosti a jeho aplikácia sa stala neprípustnou s účinkami ex tunc. V ďalšom postupe

preto okresný súd opätovne posúdil uplatnený nárok, pričom sa žiada zdôrazniť, že súdená vec stále
nestráca charakter konania s ochranou slabšej strany (napr. § 295 CSP), vrátane noriem tvoriacich vo
svojomsúhrnespotrebiteľsképrávo,avšaksprihliadnutímnalimity,ktorévdotknutomnálezepomenoval
Ústavný súd SR.

12. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba
tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ

poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať
nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.