Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/254/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108204579
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5108204579.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu v spore žalobcov 1/ L. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. M. č. XXX/XX, K. - P. N., 2/ Ing. P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č.s. XX, F., Česká republika,
3/ U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXXX/XX, K., 4/ R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, K., 5/ Ing.
C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. M. XXX/XX, K. - P. N., 6/ Ing. T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. P. XX,
7/ R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, K., žalobcovia 2/ a 5/ zast. Advokátska kancelária JUDr.
Mária Badová, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Vajanského 1/2765, Žilina, IČO: 36 851 906,
žalobkyňa 4/ zast. TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Sládkovičova

6, Žilina, IČO: 47 239 000, proti žalovanému: S.O.H., s.r.o., so sídlom Bytčianska 132, Žilina, IČO: 31
585 248, zast. JUDr. Mário Buksa, právne služby, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Červenej
armády 1, Martin, IČO: 36 862 819, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 2C/43/2008-481 zo dňa 13. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výrokov I., II., III., V. a VI. p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponecháva rozsudok nedotknutý.

Žalobcom 1/, 2/, 3/ a 7/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

Ostatní žalobcovia nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni Helene Heuerovej
(právnej predchodkyni žalobcov 1/, 2/ a 3/) sumu vo výške 32.704,84 eur s príslušenstvom (I. výrok),
zaplatiť žalobkyni R. U. sumu vo výške 126.876,28 eur spolu s príslušenstvom (II. výrok), zaplatiť

žalobkyni R. F. sumu vo výške 55.102,52 eur s príslušenstvom (III. výrok) s tým, že v IV. výroku konanie
voči žalobkyni U. Y. a jej právnym nástupcom - C. Y. a T. K. zastavil a v V. výroku žalobcom B. B., R.
U. a R. F. priznal nárok na náhradu trov konania. V VI. výroku priznal nárok na náhradu trov konania
Slovenskému štátu a v ostatnej časti žalobu žalobcov zastavil.

2) Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba, ktorou sa pôvodní žalobcovia
(B. B., R. X., U. Y. a R. P.) domáhali voči žalovanému bezdôvodného obohatenia je dôvodná. Pokiaľ

žalovaný rozporoval, že ako majoritný spoluvlastník uzavrel nájomnú zmluvu so spoločnosťou OLAS
s.r.o., ktorej prenechal niektoré objekty do nájmu, túto obhajobu považoval za účelovú. Mal za to,
že ak niekto zo spoluvlastníkov uzavrie nájomnú zmluvu, aj keď je to majoritný spoluvlastník, s inou
spoločnosťou, s inou fyzickou osobou, v prípade vydania bezdôvodného obohatenia je to spoluvlastník(v danom prípade majoritný spoluvlastník), ktorý zodpovedá aj za vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žalovaný vediac, že je spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré užíval nad rámec spoluvlastníckeho podielu
sa dostal do pozície, kedy musí vrátiť bezdôvodné obohatenie z titulu svojho spoluvlastníckeho podielu,

resp. spoluvlastníckych podielov ostatných spoluvlastníkov. Čo sa týka samotnej výšky bezdôvodného
obohatenia, pri jej vyhodnocovaní vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Viliama Berešíka, na podklade
ktorého mal za to, že žalobný návrh je opodstatnený čo do výšky žalovaných súm (aj vzhľadom na
výšku podielov samotných žalobcov). Podotkol, že žalovaný žiadnym spôsobom znalecký posudok
nerozporoval. Čo sa týka právnych nástupkýň Ing. C. Y. a Ing. T. K. po pôvodnej žalobkyni U. Y., tieto

nepristúpili do konania na strane žalobcu, a preto konanie voči nim zastavil. Keďže pôvodná žalobkyňa
B.B.ažalobkyňaR.F.zobralisvojužalobučiastočnespäťvzhľadomnaznaleckýposudokIng.Berešíka,
vozvyšnejčastižalobuzastavil.Malzato,žežalobcompatriaoprávneneajúrokyzomeškania.Onároku
na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku, v časti výrokov I., II., III., V. a VI., podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný

z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) CSP, v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie v
napadnutej časti zrušil a vec vrátil na prejednanie súdu prvej inštancie, resp. aby napadnuté rozhodnutie
zmenil tak, že žalobu zamietne a zaviaže žalobcov na náhradu trov konania. Namietal, že súd sa
nevysporiadal s jeho procesnoprávnymi a aj hmotnoprávnymi námietkami vznesenými v podaniach zo
dňa 14.06.2017, 15.06.2017 a 19.07.2017. Nevysporiadal sa ani s nejasnosťou a zmätočnosťou žaloby

a všetkých jej doplnení, keď žalobcovia žalobu v každom svojom podaní označujú ako žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia, avšak vo svojich podaniach ďalej uvádzajú, že svoje peňažné nároky
odôvodňujú vydaním plnenia podľa ust. § 137 OZ, ust. § 451 a nasl. OZ. Na základe uvedeného žiadal,
aby súd v zmysle ust. § 129 ods. 1 a 3 CSP žalobu odmietol, keďže vady žaloby neboli za viac ako 9
rokov trvania konania odstránené. Domnieval sa, že súd si len osvojil tvrdenia a právne závery žalobcov

bez toho, aby tieto rozpory odstránil. Argumentoval, že v danej veci nie je pasívne legitimovaný, pretože
predmetné nehnuteľnosti neužíval ani neužíva, pričom ich užíva obchodná spoločnosť OLAS, s.r.o. Súd
mohol túto skutočnosť preveriť aj vykonaním ohliadky na mieste samom, ktorý dôkaz žalovaný navrhoval
vykonať, a ktorý súd nevykonal, čím privodil vadu konania. Mal za to, že v konaní nebolo preukázané, že
by sa akýmkoľvek spôsobom bezdôvodne obohatil, alebo že by mal žalobcom z akéhokoľvek právneho

titulu platiť nájomné, pričom ani nevyužíval žiadnu časť spoluvlastníckych podielov žalobcov a ani
nevylúčil žalobcov z ich užívania.

4) K podanému odvolaniu žalobkyne Ing. C. Y. a Ing. T. K. doručili vyjadrenie, v ktorom uviedli, že po
smrti pôvodnej žalobkyne - ich matky U. Y. sa rozhodli nepokračovať v súdnom spore, nakoľko dňa

17.07.2017 došlo k mimosúdnej dohode so žalovaným, na základe ktorej podpísali kúpnu zmluvu o
prevode práv k nehnuteľnostiam.

5) Právna zástupkyňa pôvodnej žalobkyne B. B. a žalobkyne R. F. k odvolaniu uviedla, že napadnuté
rozhodnutie v časti uloženia povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyniam sumy uvedené v jeho výroku

považuje za procesne, vecne a právne správne. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd nevykonal navrhnuté
dôkazy, ktorým malo byť vykonanie ohliadky súdom na mieste samom, nebolo zrejmé, z akého
konkrétneho dôvodu bolo nevyhnutné žalovaným navrhnutý dôkaz vykonať. Žalovaný ďalej namietal,
že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s jeho procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi námietkami
vznesenými v podaniach, s týmto nie je možné súhlasiť, nakoľko sa s týmito námietkami vysporiadal

okrem iných aj v bode 8. napadnutého rozhodnutia. Žalovaný ďalej v podaniach navrhol vykonať dôkazy,
ktorésúdnevykonal.Tátojehonámietkajevšeobecná,nekonkrétnaaneuvádza,ktorékonkrétnedôkazy
mali preukázať konštruktívnosť tvrdení žalovaného. Žalovaný prostriedky procesnej obrany v konaní
náležitým spôsobom neuplatnil, pričom sa prostredníctvom štatutárneho zástupcu odmietal zúčastňovať
pojednávaní. V súvislosti s ďalšou námietkou žalovaného o tom, že sa súd nevysporiadal s údajnou

zmätočnosťou žaloby a všetkých jej doplnení uviedla, že dôležitý je ich obsah, z ktorého je zrejmé, že
sa domáhali náhrady od žalovaného, pretože tento užíval spoločnú vec nad rámec svojho podielu bez
dohody. Tvrdenia žalovaného, že ust. § 137 OZ a ust. § 451 OZ nemajú priamu súvislosť, nie je ničím
podložené a je výslovne vykonštruované, čo znamená, že žalovaný nedôvodne žiadal, aby bola žaloba
odmietnutá. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že nebolo preukázané, že by užíval časť spoluvlastníckych

podielov, patriacich žalobkyniam v predmetných nehnuteľnostiach. Obsahom nájomných zmlúv zo dňa
01.06.2016 uzavretej žalovaným s Ing. P. B. a nájomnej zmluvy zo dňa 06.08.2018 uzavretej s R. F.
bolo preukázané, že žalovaný ich uzavrel na dobu neurčitú odo dňa ich uzavretia, teda ich podpisom
sám potvrdil, že tieto nehnuteľnosti užíval aj v predchádzajúcich rokoch. Keďže sa ich nárok opiera oprávnu úpravu uvedenú v ust. § 137 OZ je daná pasívna legitimácia žalovaného v tomto konaní. Právny
vzťah medzi žalovaným a spoločnosťou OLAS, s.r.o. je osobitným hmotnoprávnym vzťahom, ktorý nebol
predmetom konania v tejto veci. Neobstojí ani argumentácia, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy,

že by predmetné pozemky zapísané na LV č. XXXX, resp. LV č. XXXX kat. uz. P. N. neužíval nadmieru
spoluvlastníckeho podielu. Mala za to, že súd prvej inštancie správne interpretoval právnu úpravu
uvedenúvust.§137ods.1OZ,podľaktoréhopodielvyjadrujemieru,akousaspoluvlastnícipodieľajúna
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Vychádzala z názoru, že ak
spoluvlastník nemôže užívať spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu

a žalovaný ako spoluvlastník užíva spoločnú vec vo väčšom rozsahu prevyšujúcom jeho spoluvlastnícky
podiel, vzniká im nárok na náhradu voči žalovanému v rozsahu prevyšujúcom jeho spoluvlastnícky
podiel. Keďže súd prvej inštancie správne právne vec posúdil a vykonal riadne dokazovanie, z ktorého
zistil nimi tvrdené skutočnosti, napadnuté rozhodnutie považovali za zákonné a správne.

6) Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní

(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok vo výrokoch I., II., III., V. a VI., podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Vo
zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.

7) Preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a vyhodnotením

toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - žalovaný, odvolací súd konštatuje, že súd
prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a
vykonal dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade
nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP) keďže odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol

žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle
ust. § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec

podstatných skutkových a právnych otázok, na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil.

8) Odvolací súd neuznajúc dôvodnosť právnej argumentácie odvolateľa, konštatujúc vecnú správnosť
rozsudku súdu prvej inštancie, rozsudok v napadnutej časti, ako vecne správny potvrdil.

9) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalobcovia mali v odvolacom konaní úspech, a preto majú nárok na náhradu trov tohto konania. Zo
spisového materiálu vyplynuli trovy konania len žalobkyni B. B. (právnej predchodkyni žalobcov 1/, 2/ a
3/) a žalobkyni R. F., ktoré mali spoločného právneho zástupcu, a preto im súd priznal nárok na náhradu
trov konania. Čo sa týka ostatných žalobcov, zo spisu nevyplýva, že by im nejaké trovy vznikli, a preto

im súd nárok nepriznal.

10) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).