Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/142/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119207327
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8119207327.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobkyne: C. R., T.. XX.XX.XXXX, H. B.
XX, XXX XX C., právne zastúpeného Mgr. Matúš Macko, advokát so sídlom karpatská 804/10, 089 01
Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho
16, Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie 700 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 12.09.2019, č. k. 16Csp/93/2019-44 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. a III..

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 350 eur v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých

bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd prvej inštancie z ust. § 3 ods. 3, § 3 ods. 5,
§ 52 ods. 2-4, § 53 ods. 1-3 a 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „ ZoS“).

3. V odôvodnení okrem iného súd uviedol, že v prejednávanej veci sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 700 eur. Žalobu odôvodnil tým, že v

konaní vedenom na Okresnom súde Prešov, sp. zn. 17Cr/1/2017 bol úspešný v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Ako spotrebiteľ si uplatnil satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv,
proti čomu sa musel brániť podaním pôvodnej žaloby. Žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie
v sume 700 eur, čo predstavuje sumu, o ktorú sa chcel žalovaný na jeho úkor obohatiť, ako aj
náhradu trov konania. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním z 07.05.2019, v ktorom
uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by konaním žalovaného došlo k spôsobeniu nejakej ujmy
v neprospech žalobcu. Namietal, že zo žaloby nevyplýva označenie práva spotrebiteľa, ktoré malo

byť porušené, pričom účelom je priznať spotrebiteľovi primerané zadosťučinenie, ak dodávateľ porušil
alebo neuznal nejaké spotrebiteľské práva. Navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.
K vyjadreniu žalovaného sa opätovne vyjadril žalobca a uviedol, že žalovaný nesprávne pochopil
inštitút primeraného zadosťučinenia. Zákonodarca nestanovil spôsob, akým správne dospieť k výškefinančného zadosťučinenia, a keďže si žalovaný v rozhodcovskom konaní uplatnil sumu 1 434,47
eur, tak pri naplnení funkcií primeraného zadosťučinenia je polovica z hodnoty z pôvodného konania.
K vyjadreniu žalobcu žalovaný uviedol, že nie je pasívne legitimovaný, lebo rozhodcovský rozsudok

nevydal. Tvrdil, že žalobca nepreukázal súvislosť medzi požadovanou sumou a rozhodcovským
rozsudkom.

4. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 17Cr/1/2017-57
zo dňa 30.10.2017 súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria arbiter sp.

zn. RK-PC-XXXX/XX-MK z 10.10.2016 proti žalovanému C. R. o zaplatenie 789,86 eur a žalobcovi
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení tohto rozsudku
uviedol, že nedošlo k platne uzatvorenej spotrebiteľskej zmluve o revolvingovom úvere, keďže zo strany
dodávateľa došlo k zmene návrhu oproti pôvodnému návrhu a na podklade tejto neplatne uzatvorenej
zmluvy došlo aj k vydaniu rozhodcovského rozsudku, ktorý bol zrušený. V prejednávanom prípade súd
prvej inštancie právne uzavrel, že ustanovenia ZoS nestanovujú žiadne kritériá pre určenie primeraného

finančného zadosťučinenia ako určiť jeho výšku. Súd skonštatoval, že zo strany žalovaného došlo
k porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré by bez ďalšieho bolo schopné privodiť ujmu spotrebiteľovi
spočívajúcu v nezákonnom zaplatení úveru, teda k strate finančných prostriedkov. Žalovaný zneužil
svoje postavenie tým, že zmluva nemala podstatné náležitosti. Žalobca musel aktívne uplatňovať svoje
práva podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, lebo mu hrozila finančná ujma. Súd

preto považoval za primeranú výšku finančného zadosťučinenia 350 eur, a to s ohľadom na intenzitu
zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd prvej
inštancie skonštatoval, že výška finančného zadosťučinenia má plniť funkciu sankčnú, aby dostatočne
odradila dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a je
aj odmenou za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším

dodávateľom. Svojím úspechom žalobca priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že sa
dodávateľ opakovane nedopustí konania, ktorého sa dopustil voči nemu, prípadne sa ho nedopustí
v takej intenzite. Účelom priznania primeraného zadosťučinenia pri porušení práva má byť odradenie
dodávateľa od takýchto praktík, ale na druhej strane nemá byť nástrojom obohatenia sa pre druhú
stranu sporu. Čo sa týka námietky žalovaného k nedostatku pasívnej legitimácie, súd prvej inštancie

poznamenal, že žalovaný sa nemôže zbaviť zodpovednosti, nakoľko žalobu na rozhodcovský súd podal
práve žalovaný, čím porušil práva žalobcu.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa ust.§ 255 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku, a to výrokom I. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný, v ktorom uviedol, že odvolanie proti výroku I. odôvodňuje tým, že v konaní neboli splnené
podmienky pre uplatnenie § 3 ods. 5 ZoS, ani dôvody preukazujúce výšku priznaného nároku. V
celom rozsudku sa neuvádza označenie práva spotrebiteľa ustanoveného ZoS. Súdne rozhodnutie
je v tejto časti nepreskúmateľné, pričom ustálenie tejto skutočnosti je nutné pre posúdenie, či

nárok daný je, aké okolnosti sú preukázané, pokiaľ ide o jeho výšku. Z rozsudku nevyplýva, aké
právo spotrebiteľa považoval súd za porušené. Odôvodnenie neobsahuje ani formálne označenie
ustanovenia, ktoré dané právo upravuje, ani jeho popis tak, aby bolo možné rozhodovať o nároku
na primerané finančné zadosťučinenie. Z podanej žaloby, vykonaného dokazovania skutkových
záverov nevyplývajú žiadne skutkové okolnosti, ktoré by preukazovali nutnosť priznania finančného

zadosťučinenia. Žalovaný namieta, že odôvodnenie výšky finančného zadosťučinenia nemá oporu v
žiadnej preukázanej skutočnosti. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti, žalobu
zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania.

7. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a

dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stavsprávne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

10. Odvolací súd sa najprv vyporiadal s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti neodôvodnil. Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne
úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument
strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď.
Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./
Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).

11. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení

rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,

prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a preskúmateľný. Súd prvej
inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám
odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím

procesom došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý
súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny
proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv
odvolateľa.

13. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie upravuje právo spotrebiteľa žiadať
primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a
to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným

predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto
práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo
povinnosti dôjde.

14. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax
spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako
inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne
reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a

exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať
žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi
a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania
takéhotokonaniavbudúcnosti.Sankčnánáhradaškodytedatrestáasúčasnepôsobípreventívne.Jazyk
európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda

funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci").

15. A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na
doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných
smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní Okresného súdu Prešov, sp. zn. 17Cr/1/2017 o zrušenie
rozhodcovského rozsudku bol žalobca úspešný a rozsudok, č. k. 17Cr/1/2017-56 zo dňa 30.04.2017
nadobudol právoplatnosť dňa 06.01.2018. Právoplatným ukončením konania vo veci 17Cr/1/2017 bolnaplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobcovi
požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie. Žaloba o primerané finančné
zadosťučinenie bola na súde podaná 15.04.2019.

17. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť
nielen funkciu satisfakčnú, ale aj funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého
konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi. Zároveň to treba chápať ako odmenu
za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a

svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že zrušením rozhodcovského
rozsudku možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči žalobcovi, sa už
voči ďalším spotrebiteľom nedopustí. Aj s prihliadnutím na postoj žalovaného vo veci Okresného súdu
Prešov 17Cr/1/2017, v ktorom spochybňoval dôvodnosť žaloby na ním uplatňovaný nárok a preukázanie
skutočností, na základe ktorých by takýto nárok mohol uplatňovať, žalobca bol dlhodobo nedôvodne
vystavený stavu právnej neistoty až do doby právoplatného skončenia predmetného konania. Je zrejmé,

žetentostavvyvolalžalovaný,ktorýzrušenýmrozhodcovskýmrozsudkomvydanýmnazákladeneplatne
uzavretej spotrebiteľskej zmluvy obchádzal právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak
z únijného práva, ako aj z právneho poriadku. Na základe takéhoto rozsudku by žalobca mal plniť z
exekučného titulu, ktorý vznikol na základe neplatne uzavretej zmluvy, ak by si aktívne neuplatňoval
svoje práva, v dôsledku čoho mu hrozila škoda spočívajúca v strate finančných prostriedkov.

18. Žalobca bol teda bez akýchkoľvek pochybností v konaní 17Cr/1/2017 Okresného súdu Prešov
úspešný, keďže súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria arbiter sp. zn.
M. z dôvodu, že tento bol vydaný na základe neplatne uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.

19. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní
sa zohľadňujú rôzne kritéria, a to hlavne intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná
a sankčná funkcia a pod. Za primerané, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, je preto potrebné
považovať finančné zadosťučinenie vo výške 350 eur tak, ako priznal súd prvej inštancie. Takto
priznané finančné zadosťučinenie je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania

žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý pri dojednávaní spotrebiteľskej zmluvy
konal závadne. Žalobca sa v tomto prípade úspešne domohol svojho práva, a teda boli splnené všetky
zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.

20. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP ako

vecne správny potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobcovi v súvislosti s odvolacím konaním žiadne
trovy nevznikli a neúspešný žalovaný nemá nárok na ich náhradu.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).