Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 23, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/36/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117010061
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6117010061.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Jozefa Mikluša na neverejnom zasadnutí dňa 23. apríla 2020 v trestnej
veci obžalovaného Z.. W. K., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/6/2017 zo dňa 11.12.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením samosudca Okresného súdu Banská Bystrica podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd
postúpil vec obžalovaného Z.. W. K. , nar. XX. XX. XXXX v I. I., trvale bytom I. I., ul. J. S. č. XXXX/
XX, Obvodnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy v Banskej Bystrici k prejednaniu veci ako
priestupku, ktorého skutku sa dopustil na tom skutkovom základe, že 8. júna 2016 v čase okolo 14:00

hod. v I. I. na ul. A. č. XX v priestoroch S. Y.D. s neoficiálnym názvom „K. L." počas vyučovania v
miestnosti označenej ako „T." napadol žiaka mal. A. S. tak, že potom ako ho odviedol z vyučovania
do uvedenej miestnosti, kde s ním zostal sám, ho zvalil na zem a sadol si na neho obkročmo, pričom
maloletý ležal na zemi na chrbte, kde ho udieral otvorenou dlaňou do tváre, vulgárne mu nadával a
opakovane sa mu vyhrážal zabitím, čo u maloletého vzbudilo obavu o život, pretože obvinený na neho
fyzicky útočil a keď vstal zo zeme, tak mu kázal, aby sa išiel umyť, čím mal. A. S., nar. XX.XX.XXXX,

trvalým bydliskom I. I., ul. O. č. XX spôsobil mnohopočetné nekomplikované pomliaždenie hlavy, ramien,
chrbta a ľavej ruky, ako aj pomliaždenie ľavej strany hrudnej steny s dobou liečenia do 7 dní, ktoré si
vyžiadali ošetrenie v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou Banská Bystrica, čím vznikla Všeobecnej
zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava, ul. Panónska cesta č. 2, IČO: 35 937 874 škoda vo výške 80,57 €.

Proti tomuto uzneseniu podal okresný prokurátor sťažnosť, a to ihneď po jej vyhlásení na

hlavnom pojednávaní, ktorú sťažnosť odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa
11.02.2020. S rozhodnutím okresného súdu sa nestotožnil. Poukázal na to, že maloletý A.S. vypovedal,
že obžalovaný sa mu pri konflikte vyhrážal, že ho zabije a stále opakoval, že ho zabije. Uviedol, že si
to nevymyslel. Na vyhrážky reagoval tak, že bol ticho. Tieto u neho vyvolali obavu o život a zdravie.
Okresný prokurátor ďalej uviedol, že po incidente sa mal. A. S. rozprával s Z. G. a tom, čo sa stalo, ako
ho obžalovaný zbil a vyhrážal sa mu, ale akým spôsobom mu bližšie nepovedal a nepovedal mu ani

to, že mal strach. Mame doma o vyhrážaní tiež nehovoril a povedal jej to až neskôr, keď išli k lekárovi
na pohotovosť. Svedkyňa P. D. matka maloletého uviedla, že syn jej povedal o vyhrážaní, pociťoval
strach, viac menej sa bál, ale nevedela sa vyjadriť, či to bolo pre bitku, alebo pre vyhrážky. Syn jej
povedal, že sa nebránil z dôvodu, že sa obžalovaného bál. Poukázal na vyjadrenia znalkyne Z.. A. I. a vo
vzťahu k pravdivosti a vierohodnosti výpovede maloletého A.S. aj na výpoveď Z. G.. Zdôraznil, že celý
incident sa odohral za zatvorenými dverami, nikto iný ho nevidel. Skutočnosť, že maloletý poškodený

o vyhrážaní nehovoril bezprostredne po skutku učiteľom v škole, resp. na ošetrení a na lekárskych
kontrolách hodnotil okresný prokurátor tak, že sa prioritne riešilo napadnutie maloletého obžalovaným,jeho zranenia, ktoré boli vo veľkej miere medializované a až výsluchom na polícii boli tieto skutočnosti
objasňované. Zdôraznil, že obžalovaný napadol a vyhrážal sa dieťaťu, ktoré bolo vystrašené, bálo sa
a určite takéto konanie zo strany obžalovaného nečakalo. Výpoveď svedkyne Y. A. ohľadne klamlivého

obvinenie obžalovaného maloletým, k čomu sa mal A.S. priznať jej synovi sa znaleckým dokazovaním
nepotvrdila. Prokurátor uviedol, že na rozdiel od súdu uveril tvrdeniam maloletého a neuveril výpovedi
obžalovaného. Nestotožnil sa so záverom okresného súdu, že úmyselné konanie obžalovaného nebolo
preukázané ako celok, a to s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých k útoku došlo, na jeho intenzitu a
tiež na to, aké nebezpečenstvo za daných okolností poškodenému z útoku hrozilo. V závere okresný

prokurátor uviedol, že obžalovaný sa ako riaditeľ školy a pedagóg dopustil závažnejšieho konania,
ktoré možno hodnotiť ako neprijateľné, neetické, nemorálne, neakceptovateľné a odsúdeniahodné, teda
konanie, ktoré vykazuje zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Navrhol, aby krajský súd zrušil
napadnuté uznesenie okresného súdu a uložil mu, aby vo veci znova konal a rozhodol.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu vo svojom vyjadrení k odvolaniu prokurátora podaním
doručeným okresnému súdu dňa 10.03.2020 navrhol sťažnosť okresného prokurátora v zmysle §
193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietnuť. Mal za to, že sťažnosť nie je dôvodná a obsahuje radu
nedôvodných tvrdení, pričom v sťažnosti boli neobjektívne konštatované len veci svedčiace v prospech
jej argumentácie a teda v jeho neprospech. Považoval rozhodnutie okresného súdu za zákonné a

správne. Poukázal na jednotlivé rozpory vo výpovediach maloletého týkajúce sa hlasitosti vyhrážok.
Ďalej poukázal na absenciu svedkov počujúcich vyhrážanie, na slovné formulácie vyhrážok, ako aj na
nedôveryhodnosť mal. A.S. Podľa jeho názoru existujú dôvodné pochybnosti o tom, či sa nebezpečne
vyhrážal, tak ako to tvrdí obžaloba, pričom trval na tom, že sa nebezpečného vyhrážania nedopustil.

Podľa § 192 ods. 1/ písm. a/, b/ Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Na základe podanej sťažnosti krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie a predchádzajúce konanie,

pričom dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora nebola dôvodne podaná.

Podľa § 2 ods. 12 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom

konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 8 Tr. zák. trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 2 Tr.zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná.

Podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou

ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden
rok.

Podľa § 360 ods. 2 písm. b) Tr. zák. odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske
spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z
priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

Krajský súd k posudzovanej veci uvádza, že na naplnenie znakov trestného činu musia byť splnené
dané podmienky - musí ísť o protiprávny čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone.Závažnosť činu predstavuje materiálny korektív týkajúci sa výlučne protiprávnych činov, ktoré vykazujú
znaky prečinov, ktorý má napomôcť odlíšiť napríklad priestupky od prečinov.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že objektom trestného činu (prečinu)
nebezpečného vyhrážania je záujem na ochrane jednotlivca pred niektorými závažnými vyhrážkami.
Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou
ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť
dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Vyhrážanie sa inou ťažkou ujmou musí byť svojou povahou a

závažnosťou na úrovni vyhrážok smrťou alebo ťažkou ujmou na zdraví. Pritom vždy treba brať do úvahy
okolnosti konkrétneho prípadu a prihliadať aj na to, ako subjektívne pociťuje ujmu ten, voči ktorému
vyhrážka smeruje. Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmysel.

Z obsahu sťažnosti prokurátora je zrejmé, že vytýka súdu prvého stupňa nesprávne hodnotenie
vykonaných dôkazov, pričom podľa jeho názoru vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že obžalovaný

sa dopustil žalovaného trestného činu. S týmto názorom sa odvolací súd nestotožnil, pričom poukazuje
na skutočnosť, že v zásade nemožno vytýkať súdu prvého stupňa nezákonnosť napadnutého uznesenia
len preto, že sťažovateľ dospel na základe vlastného hodnotenia dôkazov vo významnej časti k iným
skutkovým a právnym záverom, než súd prvého stupňa. V danom prípade prvostupňový súd vykonal
na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy, ktoré by mohli prispieť k objasneniu veci, pričom v

napadnutom uznesení podrobne konštatoval jednotlivé dôkazy a tieto náležite vyhodnotil. Aj krajský
súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že nebol preukázaný v danej veci úmysel obžalovaného
napadnúťmalA.S.avyhrážaťsamu,alezrejmoupohnútkoubolopráveopakovanénevhodnésprávanie
sa mal. A. S. so sexuálnym podtónom, smerujúcim z jeho strany voči mladším spolužiakom, ktoré
prekročilo hranice únosnosti žiaka v jeho veku, s ktorým správaním sa výnimočne stretne aj skúsený

pedagóg vo svojej praxi. Táto pohnútka vo svojej podstate bola potvrdená aj znalkyňou A.. X. P., ktorá
pri svojom osobnom vypočutí pred súdom vyhodnotila u obžalovaného „abnormnú afektívnu reakciu",
teda ako afekt, krátkodobú citovú reakciu na podnet, ktorý môže byť rôzny, v tomto prípade sa jednalo
o správanie sa maloletého, ktoré bolo nevhodné, neslušné, vulgárne, ktoré sa navyše opakovalo.
Keďže okresný súd napadnuté uznesenie podrobne odôvodnil a krajský súd sa s uvedenými dôvodmi v

plnom rozsahu stotožnil, na odôvodnenie napadnutého uznesenia v podrobnostiach poukazuje, keďže
opakovať správne a podrobné dôvody zákonného rozhodnutia by bolo nadbytočné. Podľa názoru
krajského súdu v danej veci na podklade vykonaného dokazovania sú výrazné pochybnosti dokonca
i v zistení, či vôbec slovo „zabijem" obžalovaný vyslovil na adresu poškodeného. V tejto súvislosti
krajský súd pripomína, že v prípade, ak má slúžiť výpoveď poškodeného (svedka) ako jediný priamy

dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný
prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi
spochybniteľný či dokonca vyvrátený.

Aj podľa názoru krajského súdu, po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov nebola

spoľahlivo preukázaná subjektívna úmyselná stránka konania obžalovaného, t.j. preukázanie jeho
úmyslu konať spôsobom predpokladaným v ustanovení § 360 Trestného zákona. Kritériá pre určenie
stupňa závažnosti činu spáchaného obžalovaným v ich súhrnne správne vyhodnotil okresný súd ako
nepatrné. Vzhľadom na vyššie uvedené, potom okresný súd správne postupoval, keď vec postúpil
Obvodnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy v Banskej Bystrici, ako príslušnému na

prejednanie ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona č.
372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd, nakoľko už neprichádza do úvahy vykonanie ďalších takých
dôkazov, ktoré by mohli pomôcť k objasneniu celého prípadu, podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por.,

sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.