Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/130/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118209620
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8118209620.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so
sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovaným: 1. V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., F.
X.M. XX a 2. Z. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., ul. X.M. XX, o zaplatenie 6.770,97 Eur a prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 15Csp/166/2018-187 zo dňa 07.06.2019 takto

r o z h o d o l :

N e p r i b e r á do konania subjekt Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so
sídlom Šafárikovo nám. č. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962.

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a v súvisiacom výroku o trovách konania.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. rade a v 2. rade povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 366,74 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne od 28.05.2019 do
zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

3. Vyslovil, že žalobca voči žalovaným nemá nárok na náhradu trov konania a žalovaným nárok na
náhradu trov konania nepriznáva.

4. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 1 ods. 2; 2 písm. a), b), d); 7 ods. 1, 2, 4, 15, 16; 9 ods.
1, 2; 11 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch s poukazom na Občiansky zákonník.

5. Konštatoval, že dňa 03.03.2016 uzavreli strany formulárovú zmluvu o úvere č.

XXXXXXXXXXXXXXXX. Hneď na prvej strane zmluvy pod bodom 1.1 sa konštatuje, že neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy sú VOP žalobcu, ako aj Obchodné podmienky pre úvery občanom. V bode 1.2 sú
uvedené prehľadne základné podmienky úveru a to nasledovne:
Výška úveru - 8.500 Eur;
Druh úveru - pôžička;
Účel úveru - bezúčelový úver;

Typ a výška úrokovej sadzby - fixná do splatnosti 7,9% p.a.;
Poplatok za poskytnutie úveru - 425 Eur;
Súbor poistenia - súbor A;Poplatok za poistenie schopnosti splácať úver - 2,94 Eur/mesačne;
Počet úhrad poplatku za poistenie - 96;
Periodicita a termín splatnosti poplatku za poistenie - mesačne v 27.deň kalendárneho mesiaca;

Výška anuitnej splátky - 120,09 Eur;
Termín splatnosti prvej anuitnej splátky - 29.03.2016;
Počet anuitných splátok - 96;
Periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky - mesačne v 27.deň kalendárneho mesiaca;
Splatnosť úveru - 27.02.2004;

Výška RPMN - 9,89%, ktorá bola vypočítaná za predpokladu, že úver bol vyčerpaný jednorazovo v plnej
výške, že poplatky a úroková sadzba ostanú po celú dobu zmluvného vzťahu nezmenené a vychádzané
bolo z nasledovných parametrov v zmluve: výška anuitnej splátky, počet splátok, výška poplatku za
poskytnutie úveru;
Priemerná RPMN - 9,93%;
Celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť (súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta) - 11.953,64

Eur;
Odplata - 13,32%;
Úrok z omeškania - 5% p.a.
Poplatok za vklad v hotovosti na úverový účet - 2,50 Eur;
Poplatok za upomienku za neuhradenie splátky - 15 Eur;

a špecifikované sú aj niektoré ďalšie poplatky.

6. V bode 2.5 zmluvy je okrem iného vyhlásenie klienta, že prevzal a oboznámil sa pred uzatvorením
zmluvy s jej súčasťami - štandardnými európskymi informáciami, OP, VOP, sadzobníkom, ako aj s
poistnou zmluvou a VPP a tým pristupuje k poistnej zmluve uzatvorenej medzi bankou a poisťovňou a

súhlasí s poistením v rozsahu súboru uvedeného v bode 1.2 zmluvy.

7. Uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere predchádzala písomná žiadosť žalovaných o poskytnutie
úveru zo dňa 03.03.2016, v ktorej sa žalovaní vyjadrovali k svojím pomerom. Žalovaná v 1.rade uviedla,
že je vydatá, má 2 vyživovacie povinnosti a vlastné bývanie, je zamestnaná v zdravotníctve, ale mesačný

príjem v žiadosti uvedený nie je, ani jej zamestnávateľ. U žalovaného v 2.rade sa v žiadosti konštatuje,
že je nezamestnaný, má jednu vyživovaciu povinnosť a taktiež príjem nemá uvedený.

8. Podľa Obchodných podmienok pre úvery občanom žalobcu účinných od 03.03.2016 je predčasná
splatnosť úveru upravená v bode 2.9.1 tak, že ak nastane akákoľvek zmena okolností môže banka

vyzvať klienta na predčasné splatenie úveru.

9.Zmenyokolnostísúpritomvymenovanévbode2.8amedzinimipodpísm.a/ideoprípadnezaplatenia
ktorejkoľvek čiastky dlžnej podľa zmluvy o úvere ani do troch mesiacov po lehote jej splatnosti.

10. Žalovaní úver riadne splácali do 28.08.2017. Ďalšie splátky boli už nepravidelné, posledná bola z
30.04.2018 a celkovo zaplatili z danej zmluvy 3.086,32 Eur.

11. Žalobca listami zo dňa 29.05.2018 vyzval žalovaných na úhradu dlžných splátok vo výške 250,93
Eur najneskôr do 03.06.2018, v opačnom prípade upozornil na uplatnenie práva na zosplatnenie úveru.

Žalovaní tento list neprevzali. Zásielky sa vrátili žalobcovi 01.06. a 20.06.2018.

12. Žiadna úhrada po týchto výzvach realizovaná nebola, preto žalobca listom z 01.08.2018 oznámil
žalovaným predčasné zosplatnenie úveru. Pohľadávku vyčíslil na 7.018,23 Eur. Žalovaná v 1.rade tento
list prevzala 06.08.2018, žalovanému v 2.rade zásielka nebola doručená, pretože podľa oznámenia

doručovateľa išlo o neznámeho adresáta, aj keď listy boli doručované žalovanému na adresu, ktorú
uviedol v zmluve (A. C. XX).

13. Prvoinštančný súd konštatoval, že doručovanie je upravené pod bodom 19.8 VOP žalobcu, ktoré sú
účinné od 01.02.2016. Podľa neho banka doručuje písomnosti klientom aj prostredníctvom poštového

podniku a písomnosť banky sa považuje za doručenú tretím dňom po jej odoslaní prostredníctvom
poštového podniku, ak ju klient neprevezme skôr.14. Súd vyzval žalobcu na preukázanie splnenia jeho povinnosti ohľadom zisťovania bonity žalovaných
a upozornil na § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. Zdôraznil, že z predloženej žiadosti žalovaných neboli
zistené ich príjmy a ani komplexné výdavky. Žalobca reagoval citáciou § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. a

uviedol, že na posúdenie bonity využil žiadosť žalovaných o úver, dopyt na SRBI a výpisy z bežného
účtu žalovanej. Doložil výpis z tzv. credit report - analytic, z ktorého vyplýva, že žalovaná v 1.rade
mala dva úvery so zostávajúcimi splátkami 8.786 Eur a 14.437 Eur. Ako ďalší dôkaz založil do spisu
výpisy z účtu žalovanej v 1.rade, pričom pre súd prvej inštancie bolo relevantné obdobie predchádzajúce
uzavretiuzmluvy,t.j.od01.01.2016do03.03.2016.Znehovyplýva,žeku31.12.2015bolnabežnomúčte

zostatok len 269,37 Eur. Za nasledujúce obdobie do 03.03.2016 prevažujú vo výpise debetné operácie
nad kreditnými.

15. Žalobca reagoval aj na výzvu súdu prvej inštancie ohľadom preukázania, že žalovaní nemuseli
uzatvoriť poistenie, nakoľko zo zmluvy to nevyplývalo. Žalobca ako dôkaz predložil anonymizovanú
zmluvu zo dňa 06.05.2016, ktorou bol poskytnutý spotrebiteľský úver 5.000 Eur a v zmluve poistenie

dohodnuté nebolo.

16. Právny vzťah medzi stranami sporu posúdil súd prvej inštancie podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (od 23.12.2015 do 20.03.2016).
Súhlasil so žalobcom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami má všetky potrebné

zákonné náležitosti, ktoré sú vymenované v § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z. z. Nezistil ani iné
dôvody pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ktoré sú uvedené v § 11 ods. 1 písm. a/, d/, e/, f/,
g/ citovaného zákona. Napriek tomu vychádzal z fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ale s
poukazom na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. V zmysle danej právnej úpravy je totiž veriteľ povinný
pri poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne zistiť bonitu klienta, teda či klient bude schopný splácať

úver. Túto schopnosť posudzuje predovšetkým na základe údajov o príjmoch a výdavkoch tak, ako sa
to aj uvádza v § 11 ods. 2. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je teda kladený na pomer
medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných
výdavkov mesačne taká suma, z ktorej bude schopný úver splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských
úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie

si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných
databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť a overovať a za dostatočné sa
považujúibatakéinformácie,zktorýchjeveriteľschopnýzískaťobjektívnyobrazožiadateľovejfinančnej
situácii. Pokiaľ však veriteľ takto nepostupuje, zákonodarca jasne zadefinoval jeho počínanie ako hrubé
porušenie povinnosti a z toho vyvodil sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

17. V danom prípade žalobca poskytol žalovaným vysoký úver napriek tomu, že vôbec nemal zistenú
výšku ich príjmov. Navyše žalovaný v 2.rade bol nezamestnaný, a teda jeho príjem musel byť minimálny
alebo žiadny. Vôbec nezisťoval ani ich výdavky, predovšetkým výdavky na bývanie. Nepostačuje, ak
bolo zisťované len ich úverové zaťaženie a ak vychádzal z obratov na účte žalovanej v 1.rade. Navyše

ani údaje z účtu žalovanej v 1.rade za obdobie predchádzajúce uzavretiu zmluvy po zohľadnení ďalších
záväzkov z úverov, skutočností, že žalovaný v 2.rade bol nezamestnaný a žalovaná v 1.rade mala v tom
čase dve vyživovacie povinnosti vedú k záveru, že žalobca nedôsledne a nesprávne vyhodnotil bonitu
žalovaných.

18. Súd prvej inštancie poukazujúc na článok 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a rady
2008/48/ESozmluváchospotrebiteľskomúveredospelkzáveru,žežalobcanepreukázal,žebynáležite
skúmal a vyhodnotil bonitu žalovaných v zmysle § 11 ods. 2 vety druhej zákona č. 129/2010 Z.z.
v kontexte s § 7 citovaného zákona a konštatoval, že uvedený nedostatok spôsobil bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru. Znamená to, že žalovaní majú žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j.

8.500 Eur, ktorá suma bola pripísaná na účet žalovanej v 2.rade.

19. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že neskúmanie bonity dlžníkov spôsobil aj ďalší dôsledok
vyplývajúci z § 11 ods. 2 vety prvej zák. č. 129/2010 Z. z., a to ten, že nie je možné úver predčasne
zosplatniť. Právny úkon žalobcu o zosplatnení je v rozpore s týmto ustanovením a preto podľa § 39

Občianskeho zákonníka je absolútne neplatný. Znamená to, že žalobca má nárok len na nezaplatené
splátky splatné ku dňu rozhodnutia súdu. Prvá splátka bola splatná 29.03.2016, splatnosť bola
dohodnutá k 27.dňu v mesiaci. Ku dňu rozhodnutia súdu bolo splatných 39 splátok, čo predstavuje
3.453,06 Eur (39 x 88,54 Eur). Súd prvej inštancie vychádzal z jednej splátky vo výške 88,54 Euročistenej od úrokov a poplatkov (8.500 : 96 splátok). Žalovaní zaplatili 3.086,32 Eur, preto ich dlh činí
366,74 Eur. Súd prvej inštancie preto vyhovel žalobe len v tejto časti a vo zvyšku ju ako nedôvodnú
zamietol konštatujúc, že žalovaní by mali pokračovať v splácaní úveru po 88,54 Eur až do dohodnutej

doby konečnej splatnosti (27.02.2024).

20. Súd prvej inštancie ďalej priznal žalobcovi nárok aj na úroky z omeškania, v súvislosti s čím
konštatoval, že žalobca uplatnil úroky z omeškania z celej zosplatnenej sumy a nie z jednotlivých
omeškaných splátok po 02.08.2018. Žalovaní však k tomuto dňu (teda do 02.08.2018) vzhľadom na

vyššie uvedené závery ešte neboli v omeškaní so splátkami vo výške 88,54 Eur. Súd preto priznal úroky
z omeškania z celej prisúdenej istiny odo dňa nasledujúceho po zročnosti poslednej priznanej splátky.
Priznanie sankčných úrokov z jednotlivých splátok po 02.08.2018 by totiž bolo v rozpore s dispozičnou
zásadou upravenou v § 216 ods. 2 CSP.

21. Prisúdenú sumu prvoinštančný súd zaviazal žalovaných zaplatiť v zákonnej lehote uvedenej v § 232

ods. 3 CSP. Žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali, že by bolo opodstatnené povoliť im splátky alebo
stanoviť dlhšiu lehotu na zaplatenie. Žalovaný v 2.rade bol úplne pasívny a vôbec sa k svojim pomerom
nevyjadril. Žalovaná v 1.rade síce uviedla, že poberá rodičovský príspevok, ale svoje tvrdenie nijakým
spôsobom nepreukázala.

22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie právne podľa ust. §§ 262 ods. 1
CSP a 255 ods. 2 CSP. Konštatoval, že v spore boli úspešnejší žalovaní, preto nárok na náhradu trov
konania vznikol im, nie žalobcovi, avšak vzhľadom na skutočnosť, že preukázateľne žalovaným žiadne
trovy konania nevznikli, súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak ako je uvedené vo výroku
rozsudku.

23. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku
o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že pri
poskytnutí úveru konal v súlade s právnymi predpismi a bonitu žalovaných overil dostatočne a konal tak s
odbornou starostlivosťou v súlade s § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Na základe výzvy súdu z 22.03.2019

doručil dôkaz o tom, že si žalobca ako banka s odbornou starostlivosťou preveril a žalovaných ako
žiadateľov o úver pred jeho poskytnutím ohľadom ich schopnosti splácania úveru v zmysle § 7 ods. 1
zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to report zo SRBI, žiadosť o poskytnutie úveru, údaje
poskytnuté žalovanými, výpisy z osobného účtu žalovanej v 1. rade za obdobie 1 roka pred poskytnutím
úveru. Žalobca pre žalovanú viedol dlhodobo bežný účet, z ktorého na základe debetných a kreditných

obratov bolo možné posúdiť jej bonitu. Z reportu zo SRBI - jeho samotného obsahu je zrejmé, že bonita
žalovanej v 1. rade bola overená dostatočne a tiež z neho vyplýva, že ku dňu podpisu predmetnej
úverovej zmluvy nebola žalovaná v 1. rade v omeškaní so splácaním žiadneho záväzku evidovaného
v SRBI. Súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že žalobca nezisťoval komplexne príjmy a výdavky
žalovaných. Žalobca súdu prvej inštancie predložil žiadosť o úver žalovaných, v ktorej je osobitná časť

týkajúca sa príjmov žalovaných (žiadateľa a spolužiadateľa), v súlade so znením § 7 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvárania zmluvy o úvere. Žalovaní boli povinní poskytnúť úplné,
presné a pravdivé údaje pre posúdenie ich bonity v súlade s § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., a
pokiaľ v žiadosti o poskytnutie úveru sú pri jednotlivých položkách uvádzané nepravdivé resp. neúplne
informácie, ktoré neboli pravdivo uvedené, žalovaní túto povinnosť porušili. V žiadosti o poskytnutie

spotrebného úveru zo dňa 03.03.2016 žalovaní vyhlásili, že všetky údaje uviedli pravdivo a úplne a
sú si vedomí možných majetkovo-právnych ako i trestno-právnych následkov z uvedenia nepravdivých
údajov. Žalovaní teda uvedením nepravdivých údajov porušili zmluvu aj zákon a nemôžu sa dovolávať
ochrany svojich práv založených na vlastnom klamstve. Takýto postup je prenášaním zodpovednosti za
porušenie zákona zo žalovaných na žalobcu, čo je neprípustné.

24. Ďalej z reportu SRBI (credit report - analytic) vyplýva, že žalovaná v 1. rade mala dva úvery so
zostávajúcimi splátkami 8786 eur a 14437 eur. Je potrebné rozlišovať medzi pojmom dlžník ako zmluvná
strana zmluvy o úvere a dlžník, ktorý porušil svoje zmluvné povinnosti z dôvodu omeškania s platením
záväzku. Žalovaná v 1. rade pôvodné úvery splácala a ku dňu podpísania úverovej zmluvy nemala

žiadnu omeškanú splátku (ako vyplýva z preverenia v SRBI). Žiadny zákon ani predpis na ochranu
spotrebiteľa nezakazuje a ani len neobmedzuje možnosť banky poskytnúť klientovi viac úverov, banka
je obmedzená iba konaním s odbornou starostlivosťou. Vyvodenie prípadného záveru, že žalobca konal
bez odbornej starostlivosti na základe toho, že poskytol úver žalovanému, ktorý mal v danom čase ajiné úvery, je absolútne neprijateľné a bez akejkoľvek opory v právnej úprave. Na základe uvedeného
tvrdenia by každý ďalší úver, ktorý si dlžník zoberie počas trvania iného úverového vzťahu bol konaním
bez odbornej starostlivosti. Cieľom povinnosti konať s odbornou starostlivosťou je preskúmať bonitu

klienta a posúdiť, či je schopný plniť si záväzky aj z ďalšieho úveru.

25. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na skutočnosť, že rozhodujúce obdobie predchádzajúce uzavretiu
zmluvy bolo pre neho v rámci predložených výpisov z osobného účtu obdobie od 01.01.2016 do
03.03.2016 a za toto obdobie prevažujú debetné operácie nad kreditnými. S uvedeným názorom súdu sa

žalobca nestotožňuje a má za to, že skutočnosti vyplývajúce z osobného účtu podstatné na posúdenie
bonity žalovanej v 1. rade posúdil súd prvej inštancie nesprávne. Súd prvej inštancie mal komplexne
vyhodnotiť jednotlivé obraty na osobnom účte žalovanej v 1. rade, nakoľko pozornosti súdu zrejme unikla
aj skutočnosť, že žalovanej v 1. rade bola poskytnutá služba povolené prečerpanie na osobnom účte
(čo je zrejmé aj z predložených výpisov z účtu). Povolené prečerpanie je úverom, ktorý dlžník čerpá po
častiach, vo výške a termínoch podľa svojej potreby, až do výšky poskytnutého limitu, a to nad rámec

aktuálneho zostatku bankového účtu a splácanie povoleného prečerpania sa uskutočňuje automaticky,
priebežným znižovaním záporného salda bežného účtu klienta, na ktorom bolo povolené prečerpanie
zriadené. Prípadné čerpanie finančných prostriedkov žalovanej v 1. rade nad rámec svojho zostatku,
čo sa v konečnom dôsledku vo výpise z osobného účtu prejavilo ako prevaha debetných operácií nad
kreditnými, však bolo realizované v rámci „oprávnenia" žalovanej v 1. rade, ktorej toto bolo umožnené

bankou na základe spomínanej poskytnutej služby povolené prečerpanie, ktoré bližšie upravuje zmluva
o povolenom prečerpaní na účte uzavretá medzi žalovanou v 1. rade a žalobcom z iného právneho
vzťahu,ktorýniejepredmetomtohtokonania.Žalovaná vobdobípredposkytnutímúverutentopovolený
limit neprekračovala a teda dochádzalo k jeho riadnemu splácaniu, čo vyplýva aj z predložených výpisov
z účtu (vo výpisoch sú tieto operácie označené ako „čerpanie povoleného prečerpania za príslušný deň"

a „splátka povoleného prečerpania za príslušný deň").

26. Žalobca mal za to, že povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 cit. zákona splnil. Zo samotného ustanovenia § 7
je zrejmé, že posudzovanie schopnosti dlžníka splácať úver nie je exaktne určené, neexistuje všeobecný
vzorec, podľa ktorého sa dá vypočítať, teda nie je ustanovený presný postup posúdenia bonity a nie

je stanovená ani povinnosť dopytom zisťovať údaje v konkrétnych registroch. Samotné ustanovenie
bližšie špecifikuje len hrubé porušenie povinnosti skúmať schopnosť splácať úver. Je potrebné skúmať,
či veriteľ porušil svoje povinnosti vyplývajúce z § 7 ods. 1 zákona, pričom v danom prípade nemusí
ísť o hrubé porušenie. Žalobca na posúdenie bonity využil tri rôzne zdroje informácií (report zo SRBI,
žiadosť o poskytnutie úveru a kreditné a debetné obraty na bežnom účte žalovanej v 1. rade. Zohľadnil

dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a aj
účel spotrebiteľského úveru, nahliadol do príslušnej databázy (SRBI) a vychádzal z údajov poskytnutých
mu žalovanými, a teda povinnosť konať s odbornou starostlivosťou v žiadnom prípade neporušil a už v
žiadnomprípadesanejednáohrubéporušeniepovinnostípodľa§7ods.1zák.č.129/2010.Žalobcamal
za to, že pri poskytnutí úveru konal v súlade s právnymi predpismi a bonitu žalovaných overil dostatočne

a konal tak s odbornou starostlivosťou v súlade s § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. a preto nie je daný ani
dôvod, pre ktorý nemožno od spotrebiteľa vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalobca za to, že jeho odvolanie je dôvodné a žiadal, aby odvolací
súd rozsudok v jeho napadnutej časti zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a zaviazal

žalovaných spoločne a nerozdielne uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň
žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených
súdnych poplatkov.

28. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

29. V odvolacom konaní podalo návrh na vstup do konania Združenie Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov, Šafárikovo nám.7, 811 02 Bratislava na strane žalovaných.

30. Odvolací súd vyzval dňa 26.11.2019 na oznámenie žalovaných v1. rade a v 2. rade, či súhlasia so

vstupom tohto združenia do sporu na ich strane.31. Žalovaní v 1. rade a v 2. rade na výzvu odvolacieho súdu nereagovali, preto odvolací súd v súlade
s ust. § 95 ods. 1 CSP nepribral do konania subjekt Združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov
so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava a s týmto subjektom nekonal.

32. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia

rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 13.02.2020 a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

33. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie

nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd
oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní
posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym
posúdením, a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení

rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

34. Keďže odvolanie nebolo podané proti rozsudku súdu prvej inštancie čo do výroku I., tento výrok v

zmysle ust. § 367 ods. 2 CSP nadobudol právoplatnosť.

35. Veriteľ si musí splniť povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom úvere. Nepostačuje
pritom, ak bude vychádzať z objektívne nedoloženého osobného prehlásenia dlžníka o jeho osobných,

zárobkových a majetkových pomeroch. Na tom nič nezmení ani to, že dlžník nie je evidovaný v
databázach dlžníkov. Už gramatickým a logickým výkladom § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom
úvere možno dôjsť k záveru, že dostatočnými nie sú informácie získane iba od spotrebiteľa. Odborná
starostlivosť predpokladá, aby údaje, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, veriteľ overil, resp. dlžník objektívne
podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa

využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované údaje o životnom a
existenčnom minime podľa zákona č. 110/2006 Zb., o životnom a existenčnom minime a o priemerných
výdajoch obyvateľstva (databáza Českého štatistického úradu) a tieto porovnávať so známymi alebo
od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (viď rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018, zo dňa 25.07.2018).

36. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd konštatuje, že tieto nie sú dôvodné. Aj keď žalobca
v odvolaní namietal, že zisťoval schopnosť žalovaných splácať poskytnutý úver, a to prostredníctvom
reportu zo SRBI, žiadosti o poskytnutie úveru a z výpisu z osobného účtu žalovanej za obdobie 1
roka pred poskytnutím úveru, je potrebné konštatovať, že uvedený postup žalobcu nie je postačujúci a

zodpovedajúci požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

37. Pokiaľ ide o žiadosť žalovaných o poskytnutie úveru, z predmetnej žiadosti zo dňa 03.03.2016
vyplýva, že žalovaná v 1. rade v tejto žiadosti síce uviedla, že je vydatá, má vyživovaciu povinnosť k
2 deťom, je zamestnaná v odvetví zdravotníctvo, s pracovnou náplňou manuálne pracujúca, avšak jej

priemerný čistý mesačný príjem nie je uvedený a nie je uvedený ani jej zamestnávateľ.

38. Pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade ako spoludlžníka, v údajoch o ňom je uvedené, že má 1 vyživované
dieťa a je nezamestnaný.

39. Uvedené teda svedčí v prospech záveru tak, ako to vyslovil súd prvej inštancie, že žalobca
poskytol žalovaným vysoký úver napriek tomu, že vôbec nemal zistenú výšku ich príjmov. Navyše je v
žiadosti uvedené, že žalovaný v 2. rade je nezamestnaný. Veriteľ nezisťoval ani výdavky žalovaných,
predovšetkým výdavky na bývanie. Nepostačuje, ak bolo zisťované len ich úverové zaťaženie a akvychádzal z obratov na účte žalovanej v 1.rade. Ani údaje z účtu žalovanej v 1.rade za obdobie
predchádzajúce uzavretiu zmluvy bez zohľadnenia ďalších záväzkov z úverov, ani skutočností, že
žalovaný v 2.rade bol nezamestnaný a žalovaná v 1.rade mala v tom čase dve vyživovacie povinnosti

bez zistenia ich príjmov nemôžu viesť k inému záveru, len k takému, že žalobca nedôsledne a nesprávne
vyhodnotil bonitu žalovaných.

40.Ďalejjepotrebnépoukázaťnato,žežalobcasanevysporiadalsoskutočnosťou,žežalovanáv1.rade
mala dva úvery so zostávajúcimi splátkami 8.786 Eur a 14.437 Eur. Aj uvedená skutočnosť mala byť

spôsobilá privodiť u žalobcu pochybnosť o tom, či žalovaní v 1. rade a v 2. rade budú schopní splácať
úver, o ktorý požiadali.

41. Súd prvej inštancie poukázal na nízky zostatok na bežnom účte žalovanej v 1. rade a konštatoval, že
na tomto účte do 03.03.2016 prevažujú vo výpise debetné operácie nad kreditnými. Žalobca namietal, že
žalovaná v 1. rade v období pred poskytnutím úveru tento povolený limit neprekračovala a dochádzalo

k jeho riadnemu splácaniu. K uvedenému odvolací súd konštatuje, že z predložených výpisov z účtu a z
porovnaniapočtukreditnýchadebetnýchoperáciínepochybnevyplýva,žežalovanáv1.radevstupovala
takmer pravidelne do debetu (aj keď ho riadne splácala) a z toho je spoznateľný záver, že častejšie
využívala povolené prečerpanie. Zároveň nie je možné posúdiť, ako túto okolnosť vyhodnotil žalobca.

42. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že bonitu žalovaných preveroval aj prostredníctvom
report zo SRBI, odvolací súd konštatuje, že ani preverovanie v uvedenom registri nepostačuje pre
zistenie komplexných informácií k posúdeniu bonity žiadateľa o úver. Žalobca vôbec neskúmal výdavky
žalovaných (minimálne na stravu, lieky, bývanie). Nemožno súhlasiť s jeho názorom, že skúmanie bonity
bolo dostatočné. Žalobca ani neskúmal príjem žalovaných. Nejedná sa preto o konanie s odbornou

starostlivosťou v prípade, ak žalobca si tieto rozhodujúce skutočnosti neoveril. Bez zohľadnenia príjmov
a rovnako aj výdavkov podľa názoru súdu žalobca nemohol objektívne posudzovať celkovú sociálno
- ekonomickú situáciu žalovaných. Iba ich vzájomným porovnaním je možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ
je dostatočne solventný a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne v období, na ktoré sa zmluva
uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky. Vyhodnotiť skúmanie bonity žalovaných zo strany žalobcu

je potrebné považovať za úplne formalistické. Žalobca nezohľadňoval ani príjmovú a ani výdavkovú
zložku, pokiaľ ide o ekonomický status žalovaných, preto žalobca nemôže úspešne namietať, že konal
s odbornou starostlivosťou,

43. Cieľom ust. §§ 7 a 11 ods. 2 Zákona o spotrebieľských úveroch je, že veriteľ je pri posúdení úverovej

schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak
i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou
pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi
príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných
výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pre účely posúdenia splnenia

povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. nie je smerodajné, aká bola
reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom žalobca pristupoval k
zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.

44. Dôsledkom podcenenia bonity nie je neplatnosť zmluvy, ale neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý

s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.

45. Na základe uvedeného správne postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ v dôsledku hrubého porušenia
povinností žalobcom vyplývajúcim z ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch úver poskytnutý
žalobcom žalovaným v 1. rade a v 2. rade vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov.

46. Správne ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že nedôsledné skúmanie bonity dlžníkov spôsobilo aj
ďalší dôsledok vyplývajúci z § 11 ods. 2 vety prvej zák. č. 129/2010 Z. z., a to ten, že nie je možné úver
predčasne zosplatniť. Právny úkon žalobcu o zosplatnení je preto v rozpore s týmto ustanovením a preto
podľa § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatný. Znamená to, že žalobca má nárok len na

nezaplatené splátky splatné ku dňu rozhodnutia súdu. Prvá splátka bola splatná 29.03.2016, splatnosť
bola dohodnutá k 27. dňu v mesiaci. Ku dňu rozhodnutia súdu bolo splatných 39 splátok, čo predstavuje
3.453,06 Eur (39 x 88,54 Eur). Súd prvej inštancie správne vychádzal z jednej splátky vo výške 88,54
Eur očistenej od úrokov a poplatkov (8.500 : 96 splátok). Keďže žalovaní zaplatili 3.086,32 Eur, ich dlhčiní 366,74 Eur. Súd prvej inštancie preto správne vyhovel žalobe len v tejto časti a vo zvyšku ju ako
nedôvodnú zamietol. Znamená to, že žalovaní by mali pokračovať v splácaní úveru po 88,54 Eur až do
dohodnutej doby konečnej splatnosti (27.02.2024).

47. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie čo do veci samej zodpovedá aj správne rozhodnutie
čo do výroku o trovách konania.

48. Vychádzajúc z uvedeného preto odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok

súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku II., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti
zamietolavýrokuIII.,ktorýmstranámsporunepriznalnárokna náhradutrovkonania,akovecnesprávne
potvrdil.

49. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odvolacom konaní

neúspešnému žalobcovi nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania a v odvolacom konaní
úspešným žalovaným žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, ani si ich neuplatnili.

50. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).