Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/394/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117201277
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:3117201277.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Ivany Jahnovej, v právnej veci navrhovateľa: H.. H. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX L., a povinnej: B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom kpt. X. XXXX/X, XXX
XX V., v konaní o určenie výživného pre rodiča, na odvolanie navrhovateľa, proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava III, zo dňa 29.05.2019, č.k. 44Pc/26/2017-145, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III, rozsudkom, zo dňa 29.05.2019, č.k. 44Pc/26/2017-145 zamietol

navrhovateľom podaný návrh na určenie výživného zo strany povinnej. O trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 66, § 67 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2
zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a vecne tým, že osobné, majetkové a
zárobkové pomery povinnej, ktorá je dcérou navrhovateľa, tejto neumožňujú poskytovať navrhovateľovi
výživné ani v minimálnom rozsahu. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ je

starobným dôchodcom, ktorého starobný dôchodok je vo výške 667,70 Eur mesačne, ako aj osobou
ťažko zdravotne postihnutou, keď trpí viacerými ochoreniami vyžadujúcimi si zvýšené výdavky na stravu
a lieky. Zistil, že navrhovateľ je ženatý, pričom jeho manželka sa podieľa na zabezpečovaní jeho potrieb
predovšetkým vykonávaním domácich prác a z času na čas sa podieľa aj na nákladoch na prevádzku
ich domácnosti. Konštatoval, že povinná je vydatá, má vyživovaciu povinnosť voči dvom maloletým
deťom vo veku 9 a 12 rokov, je zamestnaná ako učiteľka s priemerným čistým mesačným zárobkom vo
výške 690 eur a jej manžel dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok vo výške asi 660 eur, pričom

nevlastnia žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok okrem motorového vozidla s rokom výroby 2005.
Uviedol, že v období od 01.08.2018 do 31.12.2018 bola povinná nezamestnaná. Mal za to, že príjem
povinnejajejmanželaspolusprídavkaminadetipostačujelennapokrytievýdavkovichrodiny.Poukázal
tiež na skutočnosť, že výška starobného dôchodku navrhovateľa sa približuje výške čistého zárobku
povinnej, pričom jeho manželka je rovnako poberateľkou starobného dôchodku. Zdôraznil, že vzájomná
vyživovacia povinnosť manželov predchádza vyživovaciu povinnosť detí k rodičom. Zistil, že navrhovateľ
má zároveň syna, ktorý si podľa jeho tvrdenia plní vyživovaciu povinnosť k nemu dobrovoľne. O trovách

konania rozhodol podľa § 53 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že povinnú zaviaže prispievať na jeho výživu a lieky minimálnesumou 30 až 40 eur mesačne. Rozsudok prvej inštancie označil za nezákonný. Poukázal na skutočnosť,
že má 74 rokov, je dôchodcom a ťažko zdravotne postihnutou osobou, prekonal náhlu cievnu mozgovú
príhodu, trpí ischemickou chorobou srdca, problémami s chrbticou, poruchou obličiek, chronickým

zápalom žalúdka a pažeráka, je onkologickým pacientom a užíva lieky. Uviedol, otcovstvo k povinnej
priznal pod nátlakom a následne jej musel platiť výživné, hoci bol presvedčený, že nie je jeho dcérou.
Vyjadril sa, že po maturite povinnej prestal prispievať na výživu, keď táto v štúdiu ďalej nepokračovala,
a zároveň ju požiadal o vykonanie skúšky DNA, ktorú však povinná odmietla a podala na neho žalobu.
Spochybnil tiež potvrdenie o vtedajšom štúdiu povinnej na City University V., ktoré mu táto predložila,

keď malo ísť o štátom nepovolenú vysokú školu s neakreditovaným študijným odborom, a teda povinná
sa na nej nemohla sústavne pripravovať na budúce povolanie. Zdôraznil, že neskôr bol trestne stíhaný
z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti k povinnej, pričom si napokon na naliehanie manželky
požičal peniaze na splatenie dlžného výživného a následne ho niekoľko rokov splácal. Od povinnej preto
žiadal aspoň malú satisfakciu za roky, počas ktorých jej namiesto niekoho iného platil výživné.

4. Povinná sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 379 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 66 CMP, keď je viazaný rozsahom odvolania a nie je viazaný jeho
dôvodmi, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP, s

verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia
súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukázal.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 66 Zákona o rodine, deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim

rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

8. Podľa § 67 ods. 1 Zákona o rodine, každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom
rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam,
možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.

9. Podľa § 67 ods. 2 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku
na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

12. Povinným z vyživovacej povinnosti detí k rodičom je dieťa (deti), ktoré je schopné samo sa živiť.
Oprávneným je rodič, ktorý potrebuje prostriedky na zabezpečenie primeranej výživy a nemôže si

ich obstarať sám, prípadne prostredníctvom povinných z iných vyživovacích povinností, ktoré tejto
predchádzajú. Primeranosť výživy je potrebné posudzovať tak, že má zaistiť oprávnenému naplnenie
všetkých jeho bežných životných potrieb s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav ako aj odôvodnené
potreby. Dieťa nie je povinné zabezpečiť svojmu rodičovi zásadne rovnakú životnú úroveň s vlastnou
životnou úrovňou. Vyživovacej povinnosti detí voči rodičom predchádza jednak vyživovacia povinnosť

medzi manželmi a jednak príspevok na výživu rozvedeného manžela. Vo vzťahu k nim platí vyživovacia
povinnosť detí podporne. Uplatní sa len vtedy, ak manžel, resp. rozvedený manžel nie je vôbec schopný
plniť si svoju vyživovaciu povinnosť alebo si ju nie je schopný plniť v miere postačujúcej na zabezpečenieprimeranej životnej úrovne oprávneného. Vyživovacia povinnosť, ktorú má určitá osoba voči svojim
deťom, predchádza vyživovacej povinnosti, ktorú má k svojim rodičom.

13. Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie námietky navrhovateľa, tieto nemali vplyv na správnosť rozhodnutia
súdu prvej inštancie, ktorý správne zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre posúdenie dôvodnosti
navrhovateľom podaného návrhu na určenie výživného zo strany povinnej, dospel k správnym
skutkovým záverom, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Odvolací
súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nenaplnení podmienok na určenie výživného pre

navrhovateľa zo strany povinnej - jeho dcéry v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine, keď
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej, ktorej zárobok iba v minimálnej miere presahuje
starobný dôchodok navrhovateľa, tejto neumožňujú prispievať na jeho výživu, a to aj s poukazom na
skutočnosť, že povinná má zároveň vyživovaciu povinnosť k svojim dvom maloletým deťom, ktorá
má prednosť pred jej vyživovacou povinnosťou k navrhovateľovi. Súd prvej inštancie tiež správne
poukázal na prednosť vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov pred vyživovacou povinnosťou detí

voči rodičom, keďže navrhovateľ je ženatý, pričom jeho manželka je rovnako starobnou dôchodkyňou.
Pokiaľ navrhovateľ vo svojom odvolaní zdôrazňoval svoj zhoršený zdravotný stav, na tento súd prvej
inštancie pri svojom rozhodovaní prihliadol, avšak v kontexte ostatných zistených skutočností táto
okolnosť samotná nepredstavovala dostatočný dôvod pre určenie výživného. S ďalšími odvolacími
námietkami navrhovateľa, ktorými tento spochybňoval svoje otcovstvo k povinnej a poukazoval na

skutočnosti týkajúce sa plnenia jeho vyživovacej povinnosti k povinnej v čase, keď táto nebola schopná
sama sa živiť, sa odvolací súd rovnako nestotožnil, keď dané okolnosti nemajú žiadnu súvislosť s
predmetom tohto konania. Odvolací súd zároveň prízvukuje, že výlučne subjektívny pocit krivdy u
navrhovateľa, ktorý bol podľa svojich tvrdení v minulosti súdmi prinútený neoprávnene poskytovať
výživné povinnej, nemôže byť dôvodom na to, aby bola povinná zaviazaná platiť mu výživné ako istú

formu satisfakcie, a to bez naplnenia zákonných podmienok na určenie výživného dieťaťa k rodičovi.

14.Odvolacísúdspoukazomnavyššieuvedenéskutočnostirozhodnutiesúduprvejinštancieakovecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).