Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 13, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17Cpr/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116213039
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5116213039.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobca: H.. K. J., nar. XX.X.XXXX,

bytomY.XXX,právnezastúpenáJUDr.IgorHoranský,advokátsosídlomE.F.Scherera2,Piešťany,proti
žalovanému: A.. Y. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, L., právne zastúpený Mgr. Rastislav
Otruba, advokát so sídlom Kvačalova 1227/55, Žilina, o zaplatenie 12.279,59 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanému proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 16.5.2016 domáhala zaplatenia sumy
12.279,59 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 1.5.2016 do zaplatenia na tom

skutkovom základe, že dňa 28.8.2013 bola medzi stranami sporu žalobkyňou ako zamestnancom
a žalovaným ako zamestnávateľom uzavretá pracovná zmluva, predmetom ktorej bolo spracovanie
účtovníctva a mzdovej agendy a záväzok žalovaného zaplatiť dohodnutú mzdu vo výške 1.160 eur
brutto, mzda bola splatná do konca nasledujúceho mesiaca. Pracovný pomer medzi stranami trval
od 1.9.2013 do 9.4.2015. V zmysle dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 9.4.2015 medzi
žalobkyňou a žalovaným sa žalovaný zaviazal vyporiadať finančné nároky a nevyplatenú mzdu voči
žalobkyni do 30.4.2016, a to za obdobie 1.3.2014 do 9.4.2015. Nevyplatená mzda za obdobie 1.3.2014

do 9.4.2015 predstavuje brutto príjem 1.160 eur mesačne, čistá mzda 916,74 eur t.j. od 3/2014 do
12/2014 t.j. za 10 mesiacov suma 9.167,40 eur (916,74 x 10) a od 1/2015 do 31.3.2015 t.j. za 3
mesiace suma 2.750,22 eur (916,74 x 3) a od 1.4. do 9.4.2015 čistá mzda 361,97 eur, teda spolu
za obdobie marec 2014 do 9.4.2015 mzda predstavuje 12.279,59 eur. Nakoľko žalovaný sa dostal s
plnením peňažného dlhu do omeškania, uplatňuje aj nárok na zaplatenie úrokov od 1.5.2016. Žalobkyňa
dňa 28.4.2016 zaslala žalovanému upozornenie za účelom, aby splnil svoje záväzky riadne a včas,
pričom žalovaný na upozornenie nereagoval.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručeným súdu 16.9.2016 (č.l. 27) uviedol,
že strany uzavreli pracovnú zmluvu dňa 28.8.2013 s nástupom do práce dňa 1.9.2013 a žalobkyňa
sa zaviazala vykonávať druh práce: spracovanie účtovníctva a mzdovej agendy. Pracovný pomer
bol ukončený so žalobkyňou dohodou ku dňu 9.4.2015. Žalovaný neuznáva žalobkyňou uplatnený
nárok v celom rozsahu. Mzda je plnením poskytovaným zamestnávateľom zamestnancovi za
vykonanú prácu, vznik práva na jej úhradu je podmienený skutočným výkonom práce zamestnanca

a nielen samotným pracovným pomerom medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Skutočnosť,
že zamestnanec vykonával prácu pre zamestnávateľa je preto jedinou zo základných skutočností
významných pre rozhodnutie sporu o mzde. Žalovaný žalobkyni uhradil mzdu za obdobie 3/2014,
8/2014, 9/2014 a 10/2014 a za ostatné obdobie mzdu nevyplatil, a to z toho dôvodu, že žalobkyňa vuvedenom období nevykonávala žiadnu prácu. Žalobkyňa podala na žalovaného trestné oznámenie za
nevyplatenie mzdy a v rámci konania ČVS:ORP-340/2-VYS-DK-2016 bolo preverované či žalobkyňa
vykonávala v prospech žalovaného pracovnú činnosť a bolo zistené, že žalobkyňa nevykonávala žiadnu

činnosť v prospech žalovaného ako zamestnávateľa a za tým účelom poukázal na výpovede svedkov,
ktorí potvrdili, že v tomto období žalobkyňa prácu nevykonávala. K svojim tvrdeniam predložil výplatnú
listinu okrem iných zamestnancov i žalobkyňa za obdobie 3/2014 v sume 1.312,04 eur zo dňa 10.4.2014,
za obdobie 8/2014 zo dňa 10.9.2014 v sume 838,84 eur, za obdobie 9/2014 v sume 838,84 eur zo dňa
10.10.2014 a obdobie 10/2014 v sume 838,84 eur zo dňa 10.11.2014 (č.l. 32 - 35 spisu).

3. Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 24.10.2016 (č.l. 42) k vyjadreniu žalovaného uviedla, že
toto považuje za účelové v snahe vyhnúť sa plneniu jeho povinností t.j. zaplateniu žalovanej sumy,
ktorá predstavuje nezaplatenú mzdu, ktorú mal žalovaný vyplatiť na základe pracovnej zmluvy zo dňa
28.8.2013 tak, ako sa zaviazal na základe dohody zo dňa 9.4.2015 vysporiadať všetky finančné nároky

a to nevyplatenú mzdu v r. 2014 a 2015 až do ukončenia pracovného pomeru. Popierala tvrdenia
žalovaného, že jej uhradil mzdu za obdobie 3/2014, 8/2014, 9/2014 a 10/2014. Žalovaný pri skončení
pracovného pomeru dohodou záväzok uznal a deklaroval, že nebola vyplatená mzda v r. 2014 a 2015
až do ukončenia pracovného pomeru a jej nárok na vyplatenie mzdy uznal aj svojím ďalším konaním,
t.j. vyplatením zákonných odvodov v Sociálnej poisťovni, resp. zdravotnej poisťovni (č.l. 44 - 47 spisu).

4. Súd vec prejednal a vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

5. Žalobkyňa v priebehu konania zotrvala na podanom návrhu titulom nevyplatenej mzdy za rok 2014
a 2015 a svoj nárok odvodzovala z dohody o ukončení pracovného pomeru, uzavretej dňa 9.4.2015 a
táto dohoda je základným dokumentom, z ktorého sa odvíja nárok žalobkyne na zaplatenie žalovanej
sumy. Mzdové listy za príslušné mesiace 3/2014, 8/2014, 9/2014 a 10/2014 ona nepodpísala, podpis na
týchto nie je jej podpisom a mzda jej nebola vyplatená. K spôsobu výkonu práce a uzavretiu pracovného

pomeru uviedla, že jej manžel spolu so žalovaným boli spoločníkmi a s ich povolením mohla niekedy
vykonávať prácu aj doma. Pracovnú zmluvu mala uzavretú so žalovaným s miestom výkonu práce
v Terchovej, časové obdobie výkonu si už nepamätala a do kontaktu s ostatnými zamestnancami
žalovaného neprichádzala. Osobne jej žalovaný vyplácal do ruky peniaze do marca 2014, evidenciu o
vykonaní práce neviedla, podkladom bola práca, ktorú v daný mesiac robila a vykonávala ju podľa toho,

čo jej žalovaný nariadil. Mzdu za ňu nepreberal manžel. Jej pracovnou náplňou boli administratívne
práce, pomocné účtovnícke, kompletizácia, zatrieďovanie a ukladanie účtovných dokladov a na základe
toho, čo jej dal žalovaný, tak to robila, bločky z registračných pokladní kompletizovala podľa mesiacov
a tieto doklady jej odovzdával žalovaný v V. a po zosumarizovaní zase ona jemu v Terchovej. Priamo s
ekonómkou žalovaného nekomunikovala, priestory na prácu mala v kancelárii u žalovaného. K počtu

zamestnancov sa nevedela vyjadriť, nepamätala si, uviedla, že sa ľudia často striedali, keďže jej to
hovoril manžel, ktorý spolupracoval s žalovaným. K tvrdenej skutočnosti faktického výkonu práce u
žalovaného za špecifikované obdobie uviedla, že je prvoradou povinnosťou zamestnávateľa prideľovať
zamestnancovi prácu a pokiaľ túto prácu neprideľoval, nemohol ani vyžadovať faktické plnenie nejakej
práce. Dohodu o ukončení pracovného pomeru podpísali obaja a teda súhlasili s podmienkami dohody.

Žalobkyňa tiež uviedla, že osobne do rúk jej odovzdával p. P. od septembra do marca 2014 výplatu,
avšak výplatné pásky nepodpísala, iba ona preberala túto mzdu v V.. Ponúkol jej prácu p. P. a o prácu ani
nemala záujem, nakoniec ju p. P. presvedčil a povedal, aby išla pracovať, predtým nikde nepracovala.
Potvrdila, že pri uzatváraní pracovného pomeru bol prítomný jej manžel, ale na ňu nátlak nerobil.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení v priebehu konania uviedol, že v danom prípade ide o fiktívnu pracovnú
zmluvu, nakoľko dohodnutá mzda bola neprimerane vysoká vzhľadom na rozsah prác, ktoré mala
vykonávať žalobkyňa. Prevzatie mzdy za obdobie marec, august, september a október 2014 potvrdil
manžel žalobkyne vo vyšetrovaní. Žalobkyňa nevykonávala žiadnu prácu, nikto zo zamestnancov v

mieste výkonu práce ju počas celej doby, ktorá je uplatňovaná v tomto konaní, nevidel. Pracovnú zmluvu
uzatváral u nich doma, žalobkyňa ju nechcela podpísať, nemala záujem o prácu, avšak pod nátlakom
manžela žalobkyne, keďže žalobkyňa dlhodobo nepracovala, nemala záujem pracovať a keďže bol
spoločníkom s manželom, ale inej firmy, na jeho žiadosť žalobkyňu zamestnal. Počas celého obdobiaani raz nebola v V., kde mala vykonávať túto prácu podľa pracovnej zmluvy a za toto obdobie žiadnu
prácu nevykonávala. On osobne žiadne peniaze žalobkyni nedával, ani nevyplácal, preberal to vždy p.
J. a sám upozorňoval manžela p. žalobkyne, aby chodila do práce, aby základnú evidenciu viedla a

následne pracovný pomer skončil. Odovzdával všetky podklady ekonómke, mzdu vyplácal p. J. a ani
raz mzdu neprevzala žalobkyňa, jej mzdu preberal vždy manžel. Poberal dotáciu na počet pracovníkov,
ktoré finančné prostriedky následne musel vrátiť, keďže nesplnili časové obdobie a to na základe zmluvy
o poskytnutí dotácie na zamestnávanie znevýhodnených a značne znevýhodnených zamestnancov č.
409/0389-0018/2013 zo dňa 27.9.2013 a obdržal od Poľnohospodárskej platobnej agentúry dotáciu

vo výške 21 tis. eur a táto mala pokryť 50 % mzdových nákladov piatich zamestnancov po dobu 7
mesiacov od septembra 2013 do marca 2014 a vzhľadom na to, že žalovanému sa nepodarilo vytvoriť v
zmysle schváleného projektu 5 pracovných miest, bol žalovaný povinný vrátiť časť poskytnutej dotácie.
Počas trvania zmluvy, t.j. od 9/2013 do 3/2014 uhrádzal žalovaný žalobkyni mzdu v zmysle uzavretej
zmluvy. Pre pracovné miesta podľa projektu mal byť k finančnému zúčtovaniu pre žiadateľa o dotáciu
na zamestnanie pracovná pozícia štyroch ošetrovateľov hospodárskych zvierat a jedno spracovanie

účtovníctva. Namietal tiež pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, nakoľko v samotnej žalobe je
uvedené ako identifikácia žalovaného IČO: 31066658, avšak lustráciou v živnostenskom registri k
uvedenému IČO neprináleží žiaden subjekt.

7. Z pracovnej zmluvy zo dňa 28.3.2013 uzavretej medzi stranami sporu (v tom čase zamestnávateľ
A.. Y. P., IČO: 31066658, SHR) súd zistil, že zamestnanec mal dohodnutý druh práce spracovanie
účtovníctva a mzdovej agendy s miestom výkonu práce V. od 1.9.2013. Pracovný pomer bol uzavretý
na dobu neurčitú, dohodnutá mzda 1.160 eur brutto mesačne a dĺžka pracovného času zamestnanca
bola stanovená na 40 hodín týždenne (č.l. 7, 8 spisu).

8. Z dohody o skončení pracovného pomeru uzatvorenej medzi stranami sporu, súd zistil, že účastníci
končia dohodou uzatvorený pracovný pomer pracovnou zmluvou zo dňa 28.8.2013 tak, že pracovný
pomer sa končí dňom 9.4.2015. V čl. 2 bod 2 zamestnávateľ sa zaviazal vysporiadať všetky finančné
nároky,atonevyplatenámzdavr.2014a2015aždoukončeniapracovnéhopomeruvočizamestnancovi

a tento záväzok uhradí do 30.4.2016, a zároveň uhradí dňa 9.4.2015 všetky povinné odvody na poistnom
v Sociálnej a zdravotnej poisťovni. Podpísaním tejto dohody sa zmluvné strany dohodli na zrušení
predchádzajúceho ukončenia pracovného pomeru okamžitým skončením zo dňa 18.3.2015, ktoré bolo
zamestnancovi doručené dňa 24.3.2015 (č.l. 9 spisu).

9. Žalovaný v rámci príjmov a výdavkov zaúčtoval mzdu žalobkyni v roku 2014 (strana 14/34, 15/34
stĺpecPDmzdy-čistámzda)atopodč.V-0008dňa20.1.2014suma852,13eur,V-00040dňa28.2.2014
suma 838,84 eur, č. V-00072 dňa 31.3.2014 suma 838,84 eur, č. V-00088 dňa 10.4.2014 suma 1.312,04
eur, pod č. V-00133 dňa 15.5.2014 suma 838,84 eur, pod č. V-00177 dňa 15.6.2014 suma 838,84
eur, pod č. V-00219 dňa 15.7.2014 suma 831,63 eur, pod č. V-00259 dňa 15.8.2014 suma 842,49 eur

(čl.153).

10. Z e-mailovej komunikácie (č.l. 199 dôkaz predložený manželom žalobkyne) vyplýva, že H. H. dňa
21.5.2015 zasielala e-mailové podanie A.. J. s textom, že ho žiada ešte o podpis za 8/2014 z dôvodu,
že dnes volali zo Sociálnej poisťovne a musia doložiť uvedený doklad za 8, 9, 10/2014 a tento potrebuje

doručiť na Sociálnu poisťovňu. Zároveň z textovej správy 21.5.2015 (č.l. 201) adresovanej H. H. A.. J.,
predmet výplatné listy 9/10, kedy v prílohe zasielala dvakrát výplatné listiny, žiadala podpísať a poslať
späť.

11. Žalobkyňa upozornením zo dňa 28.4.2016 a následne výzvou zo dňa 4.5.2016 vyčíslila brutto príjem

na základe pracovnej zmluvy a spolu za obdobie 1.3.2014 až 9.4.2015 čistý zárobok vo výške 12.279,59
eur a túto sumu žiadala uhradiť do troch pracovných dní odo dňa doručenia výzvy.

12. Svedkyňa H. H. (čl. 213) vo svojej výpovedi uviedla, že vykonávala u žalovaného činnosti účtovníctva
a pripravovala pracovnú zmluvu pre p. J. pre činnosť pripravovať podklady pre spracovanie účtovníctva.

So žalobkyňou nikdy nekomunikovala a nikdy ju nevidela. Po predložení e-mailovej komunikácie z čl.
199 udávala, že presne si už nepamätá, ale komunikácia s manželom žalobkyne bola pre založenie do
účtovníctva, a preto ho požiadala o podpis. Účtovné doklady jej vždy prinášal p. P..13. Svedok J. E. (manžel žalobkyne čl. 216) vo svojej výpovedi uvádzal, že so žalovaným boli spoločníci
spoločnosti J&V Nature a v tom období ešte žalovaný podnikal ako SHRK. Vtedy ho žalovaný oslovil,
aby mohol dostať dotácie, ktoré nemohli ísť na spoločnú firmu, potreboval by niekoho k tomu, bude

viesť účtovníctvo. Manželka po dlhom naliehaní povedala, že to nebude robiť a potom nakoniec privolila
a podpísala pracovnú zmluvu. Žalovaný až v čase, keď menej komunikovali, prišlo im upovedomenie
zo Sociálnej poisťovne, že nemá jeho manželka zaplatené poplatky a odvody spojené s výplatou a
pracovnou zmluvou, tak mu oznámil, že manželka nepracuje v tejto firme. Niekedy v r. 2015 mu žalovaný
uviedol, že skončí s ňou, bola to výpoveď, ktorá neprináležala ani o skutočné udalosti, ktoré sa stali

a manželka odpovedala listom žalovanému a na základe toho poslali dohodu o ukončení pracovného
pomeru. Udávala, že e-mailovú komunikáciu pre podpis výplatnej pásky posielala p. H. jeho manželke a
predložildôkaz,pričomideodôkaz,ktorýboladresovanýpriamop.J..Ďalejsvedokudával,žeminimálne
tri až štyrikrát do týždňa chodili do V. a sám žalovaný povolil, že manželka môže tieto podklady robiť
aj doma. Bol dohodnutý tak, že všetky náklady, ktoré budú spojené s nejakou prácou, sa budú dávať
na spoločnosť SHR Y. P.. Akým spôsobom bola manželke žalovaným vyplácaná mzda, uviedol, že v

hotovosti, niektoré boli v 2013 a potom nie, nespomínal si už. Na otázku súdu či pripúšťa, že niektoré
mzdy na základe pracovnej zmluvy boli vyplácané aj jemu, svedok uviedol, nie. K predloženým listinám,
ku kópiám, uviedol, že to nie je jeho podpis. K rozporu v jeho výpovedi v rámci vyšetrovania uviedol, že
neporozumel a do zápisnice preto uviedol, že či je to jeho podpis, sa už nepamätal.

14. Z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu ORP:340/2-VYS-DK-2016 z obsahu zápisnice o
výsluchu svedkov E. B., H. F., S. X., S. O., ktorí vo svojej výpovedi uviedli, že pracovali ako valasi, bývali
na salaši a nikdy tam p. J. ani kolegovia nevideli, vyplácal ich p. P. a účtovníčku nepoznajú.

15. V rámci záverečného zhrnutia žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu zotrvala na návrhu

a uplatnených finančných nárokoch nevyplatenej mzdy v celkovej sume 12.279,59 eur. Žalovaný pri
vypracovaní a skončení pracovného pomeru dohodou sám sa zaviazal k vyplateniu mzdových nárokov
žalobkyne, že keď v rozhodnom období nevykonávala žiadnu prácu a do práce nechodila, nepreukázal,
že by ju do práce vyzýval, že by jej za neprítomnosť v práci vykazoval absenciu, alebo ju upozornil na
plnenie si svojich pracovných povinností. Naopak žalobkyňa v rozhodnom období vykonávala prácu v

súlade s ustanovením § 47 ods. 1 písm. b/. Uplatnené nároky vychádzajú z platne uzatvorenej pracovnej
zmluvy zo dňa 28.8.2013 a dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 9.4.2015, pričom samotné
nároky žalobkyne vyplývajú z ustanovení Zákonníka práce. Pokiaľ ide o vyšetrovací spis a dôkazy v
ňom uvádzané, vyplýva, že v posudzovanej veci nebolo medzi stranami sporné, že žalobkyňa bola
zamestnancom u žalovaného a pri skončení pracovného pomeru jej nebola vyplatená mzda za obdobie

od 1.3. do 9.4.2015. Z predložených dokladov o vrátení finančných prostriedkov žalovaným PPA vyplýva
iba tá skutočnosť, že žalovaný síce vrátil finančné prostriedky PPA, ale v dôsledku skutočnosti, že
neobsadil 2 miesta ošetrovateľov hospodárskych zvierat, avšak za miesto obsadené žalobkyňou dostal
sumu 2.400 eur za 4 mesiace do 31.12.2013. Z uvedeného dokladu teda jednoznačne vyplýva, že
žalobkyňa pre žalovaného riadne pracovala a vznikol jej nárok na vyplatenie mzdy.

16. Žalovaný v rámci záverečného zhrnutia žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že právo žalobkyne
ako zamestnankyne na mzdu vzniká až po tom, ako zamestnanec skutočne vykoná svoju prácu.
Z pracovnoprávneho hľadiska platí zásada, že tá sa poskytuje až vtedy, keď je práca zo strany
zamestnanca skutočne vykonávaná. Žalobkyňa nevykonávala povinnosti vyplývajúce z jej pracovného

pomeru, keď si nepamätala kedy vykonávala prácu v prospech žalovaného a zároveň neuvádzala,
že si neviedla evidenciu vykonanej práce a neprišla s nikým do styku okrem samotného žalovaného.
Jednotliví svedkovia, ktorí boli uvádzaní a vypočutí jednoznačne potvrdili, že p. žalobkyňa nikdy neprišla
do styku s nimi v mieste výkonu ich práce a je minimálne neštandardné správanie samotnej žalobkyne,
ktorá podľa samotného návrhu tvrdí, že jej nebola vyplatená mzda za 13 mesiacov, avšak počas celej

doby neprodukovala a nežiadala žalovaného na vyrovnanie alebo doplatenie nevyplatenej mzdy. Jej
pracovnounáplňouboloposkytovaniejednotlivýchpodkladovpreekonomikuatietopovinnostineplnilaa
nepredložila ich ani ekonómke. Preto mzda je plnením poskytovaným zamestnávateľom zamestnancovi
iba za skutočne vykonanú prácu a vznik práva na úhradu mzdy je podmienené skutočným výkonom
práce a nielen samotnou existenciou pracovného pomeru medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

To či zamestnanec skutočne vykonával svoju prácu je na jeho ťarchu, on musí preukázať, že skutočne
túto prácu vykonával.17. Súd sa nestotožnil s námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, bolo zrejmé,
že pri uvedení označenia žalovaného v podanej žalobe bolo nesprávne uvedené obchodné meno, keď
podľa výpisu z registra organizácií Štatistického úradu SR v čase podania žaloby je obchodné meno

žalovaného: A.. Y. P. D. XXXX/X, L. IČO: 31 066 658, avšak v priebehu konania ku dňu 8.1.2018 došlo
k zrušeniu osvedčenia SHR č.j. 2481/2011-RR zo dňa 21.2.2011 o zápise do evidencie samostatne
hospodáriaceho roľníka (SHR) a to na základe ohlásenia A.. Y. P. (č.l. 227).

18. Podľa § 118 ods. 1 a 2 veta prvá Zákonníka práce č 311/2001 Z. z., zamestnávateľ je povinný
poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej
hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.

19. V tomto ustanovení Zákonníka práce je vyjadrené základné právo zamestnanca na mzdu, ktorým
sa rozumie právo zamestnanca na odmenu za prácu ním vykonanú v pracovnom pomere, na vyplatenie

ktorej je povinný zamestnávateľ. Obsah práva na mzdu za vykonanú prácu je bezprostredne spätý
s vykonávaním práce. Bezprostredná spätosť práva na mzdu za vykonanú prácu s výkonom práce
sa prejavuje v tom, že zamestnanec môže byť odmeňovaný len za prácu, ktorú skutočne vykonáva.
Z pracovnoprávneho hľadiska platí zásada, že mzda sa poskytuje až vtedy, keď je práca zo strany
zamestnanca už vykonaná, pritom je rozhodujúca skutočne vykonaná práca, nie napríklad práca, ktorú

by zamestnanec mohol vykonávať.

20. Zamestnancovi vzniká právo na mzdu len za skutočne vykonanú prácu, a teda s použitím
výkladového pravidla a contrario je zrejmé, že ak zamestnanec prácu nevykonáva, nemôže mu vzniknúť
právo na mzdu.

21. Podľa § 47 ods. 1 Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,
a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za
vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné
podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,

b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej
zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

22. Pracovný pomer zakladá medzi zamestnávateľom a zamestnancom vzájomné práva a povinnosti.
Princíp zmluvnosti pracovnoprávnych vzťahov sa reálne prejavuje ako zmluvná sloboda subjektov, ktorá

sa upína nielen k štádiu uzavretia pracovnej zmluvy, ale aj k obsahu právneho vzťahu založeného
pracovnou zmluvou, rovnako aj podmienok zrušenia zmluvy. K základným povinnostiam zamestnanca
vyplývajúcim z pracovného pomeru patrí osobný výkon práce podľa pokynov zamestnávateľa a
dodržiavanie pracovnej disciplíny.

23. V prejednávanej veci bolo rozhodujúce riešenie otázky, či zamestnávateľ, ktorý sa bráni žalobe o
zaplatenie mzdy námietkou, že zamestnanec v dobe, za ktorú požaduje mzdu nevykonával prácu a či v
tomto období žalobkyni prináleží mzda určená mzdovými predpismi v súlade so Zákonníkom práce.

24. Z hľadiska skutkového stavu bolo zistené, že účastníci uzavreli dňa 28.8.2013 pracovnú zmluvu na

funkciu spracovanie účtovníctva a mzdovej agendy s nástupom do zamestnania 1.9.2013 s miestom
výkonu práce V. a s dohodnutou mzdou 1.160 eur brutto mesačne. Bolo nesporné, že pracovný pomer
bol ukončený dohodou dňa 9.4.2015 a v zmysle čl. 2 zamestnávateľ sa zaviazal vysporiadať všetky
finančné nároky, a to nevyplatenú mzdu v roku 2014 a 2015 až do ukončenia pracovného pomeru voči
zamestnancoviazaviazalsatentozáväzokuhradiťdo30.4.2016.Žalobkyňatvrdila,ževykonávalaprácu

pre žalovaného v tomto rozhodnom období od 1.3.2014 do 9.4.2015 a za ktoré sa preto domáha mzdy.

25. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa

uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie
dôkazného bremena v rozsahu v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej
procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré
vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnompostavení než je to, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Rozdelenie
bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna
norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo, musí tvrdiť

žalobca, zatiaľ čo okolnosti to právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného.

26. Mzda ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 118 Zákonníka práce je plnením poskytovaným
zamestnávateľom zamestnancovi za vykonanú prácu, vznik práva na mzdu je podmienený skutočným

výkonom práce zamestnanca a nielen pracovným pomerom medzi ním a zamestnávateľom.
Preukázaním toho, že zamestnanec skutočne vykonal pre zamestnávateľa prácu nestačí len jeho
tvrdenie, ale v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosť a označiť dôkazy na základe
ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jeho prospech, teda bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Z
hmotnoprávnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 118 ods. 1 Zákonníka práce zabezpečuje jedno zo
základných práv zamestnancov a to právo na mzdu za vykonanú prácu a zo znenia tohto ustanovenia

vyplýva, že právo na mzdu je viazané na výkon práce zamestnancom a ktorá vymedzuje obsah
povinnosti tvrdenia a dôkaznú povinnosť zamestnanca a zamestnávateľa vyplýva, že v spore o
zaplatenie mzdy má žalobca ako zamestnanec bremeno tvrdenia o tom, že medzi ním a žalovaným
zamestnávateľom bol uzavretý (vznikol) pracovný pomer a že pre zamestnávateľa vykonal prácu. V
danom prípade tak žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno nielen o tom, že mal uzavretý pracovný pomer

na základe pracovnej zmluvy, ale aj o tom, že za dané obdobie prácu skutočne vykonal.

27. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobkyňa dôkazné bremeno neuniesla a
nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti skutočného vykonávania práce v rozhodnom období, z ktorého

dôvodu by jej vznikol nárok na mzdu. Možno totiž konštatovať, že žalobkyňa v konaní neprodukovala
žiadny relevantný dôkaz, ktorý bol spôsobilý bezpečne preukázať sporné skutkové tvrdenia o vykonaní
práce. Len samotná pracovná zmluva, vyplácania mzdy v predchádzajúcich obdobiach (pred marcom
2014) nebolo spôsobilé preukázať žalobkyňou tvrdený nárok na mzdu za uplatňované obdobie.
Samotnú dohodu o ukončení pracovného pomeru dňa 9.4.2015 a v nej uvedený (článok 2) záväzok

zamestnávateľa od ktorého nárok žalobkyňa na zaplatenie žalovanej sumy odvodzovala, nemožno
v tomto konaní chápať ako uznanie nároku na mzdu. S odkazom na ustanovenie § 118 ods. 1
Zákonníka práce ide o zákonnú povinnosť zamestnávateľa poskytovať zamestnancovi za vykonanú
prácu mzdu a ide o synalagmatický záväzok, pretože mzda je plnením poskytovaným zamestnávateľom
zamestnancovi za vykonanú prácu a teda vznik práva (nároku na mzdu) je podmienené skutočným

výkonom práce zamestnanca a nielen samotným pracovným pomerom medzi nim a zamestnávateľom.
Okolnosť, že zamestnanec vykonal pre zamestnávateľa prácu, je preto jednou zo skutočností
významných pre rozhodnutie sporu o mzdu a k jej preukázaniu boli strany sporu povinné označiť dôkazy.
Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné k preukázaniu svojich tvrdení nesie prípadné nepriaznivé
následky.

Vyhodnotiac výpoveď svedka (manžela žalobkyne) súd dospel k záveru, že touto výpoveďou nebolo
preukázané, že by žalobkyňa v rozhodnom období účtovnícke práce pre žalovaného vykonala,
jednoznačne sa nevedel vyjadriť a aj pre pomer k stranám sporu túto svedeckú výpoveď vyhodnotil
ako dôkaz, ktorý nemal žiadny význam pre rozhodnutie vo veci samej. Obranu žalovaného proti
nároku žalobkyni na zaplatenie mzdy tým, že žalobkyňa ako zamestnanec, s ktorou dohodol pracovný

pomer, pre neho prácu nevykonala, nemá ohľadom tohto tvrdenia dôkaznú povinnosť (preukazovať
možno len to, čo sa stalo, nie to, čo sa nestalo) súd považoval za dôvodnú, nakoľko z oboznámenia
zápisníc z výsluchu svedkov (zamestnancov žalovaného) súd mal jednoznačne preukázané, že nikto
žalobkyňu v mieste výkonu jej práce v V. nevidel, žiadnu prácu pre zamestnávateľa nevykonávala a ani
žiaden zamestnanec žalovaného jej nedával žiadne doklady. Možno záverom uviesť, že v súvislosti s

nevyplatením mzdy mal zamestnanec možnosť v súlade s ustanovením § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce okamžite skončiť pracovný pomer, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, alebo jej časť do 15 dní
po uplynutí ich splatnosti.

28. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súd dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní
nepreukázala dôvodnosť vzniku nároku na mzdu v ňou uplatňovanom období od 1.3.2014 do 9.4.2015,
a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP,
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Súd s poukazom na plný úspech žalovaného vo veci priznal žalovanému proti žalobkyni nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania.

31.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v
konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§

366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).