Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 2, 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/107/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619010512
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1619010512.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou, v trestnej veci obžalovaného A. E.,
narodeného XX.XX.XXXX, pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní dňa 02. decembra 2019 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. E., narodený XX.XX.XXXX, miesto narodenia: L., trvalé bydlisko D. XXX/XX Q., toho

času v Ústave na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody Bratislava,

sa u z n á v a z a v i n n é h o ž e
od presnejšie nezisteného dňa roku 2018 až do dňa 10.04.2019 si od A. E. v obci Q. a jeho okolí,
najmä na parkovisku pred priemyselným parkom v Lozorne pred spoločnosťou HBPO SLOVAKIA s.r.o.
najmenej dvakrát týždenne bez príslušného povolenia neoprávnene sústavne za odplatu zabezpečoval

psychotropné látky, a to metamfetamín, pričom tieto následne prechovával na doposiaľ nezistených
miestach v obci Q. ako aj pri sebe, pričom metamfetamín aj sám užíval, rovnako tak metamfetamín
v okrese Malacky, najmä v obci Q., C., A. a M. a v ich okolí sústavne distribuoval, rovnako tak
metamfetamín odpredával najmä po telefonickej objednávke drobným konzumentom, predovšetkým D.
D. približne od júla 2018 dvakrát týždenne za 30,- Eur a E. T. od januára 2019 približne päťkrát do
mesiaca za 50,- až 100,- Eur ako aj ďalším doposiaľ nestotožneným osobám, pričom dňa 10.04.2019

boli pri jeho osobnej prehliadke v čase od 17.55 h do 18.40 h zaistené okrem iného aj
ako stopa č. 1A plastové vrecko s tlakovým uzáverom, ktoré obsahovalo biely kryštalický materiál s
hmotnosťou 296 mg s priemernou koncentráciou metamfetamínu 73,3 % hmotnostného (vyjadrené ako
voľná báza) so stopami dimetylsulfónu (metylsulfonylmetán, MSM), obsahujúci 217 mg absolútneho
metamfetamínu, čo zodpovedá 5 - 22 bežným jednotlivým dávkam drogy,
ako stopa č. 1C zrezaná zatavená plastová injekčná striekačka, ktorá obsahovala biely kryštalický
materiál s hmotnosťou 1.218 mg s priemernou koncentráciou metamfetamínu 71,9 % hmotnostného

(vyjadrené ako voľná báza) so stopami dimetylsulfónu (metylsulfonylmetán, MSM), obsahujúci 876 mg
absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 22 - 88 bežným jednotlivým dávkam drogy,
ako stopa č. 2A plastové vrecko s tlakovým uzáverom, ktoré obsahovalo béžový kryštalický materiál s
hmotnosťou 3.459 mg s priemernou koncentráciou metamfetamínu 57,8 % hmotnostného (vyjadrené
ako voľná báza) s prímesou dimetylsulfónu (metylsulfonylmetán, MSM), obsahujúci 1.999 mg
absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 50 - 200 bežným jednotlivým dávkam drogy,

ako stopa č. 2B plastové vrecko s tlakovým uzáverom, ktoré obsahovalo biely kryštalický materiál s
hmotnosťou 6.901 mg s priemernou koncentráciou metamfetamínu 71,6 % hmotnostného (vyjadrené
ako voľná báza) so stopami dimetylsulfónu (metylsulfonylmetán, MSM), obsahujúci 4.941 mg
absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 124 - 494 bežným jednotlivým dávkam drogy,
s tým, že podľa odborného vyjadrenia Národnej protidrogovej jednotky je súhrnná hodnota vyššie
uvedených zaistených psychotropných látok najmenej vo výške 308,70 Eur,
pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach,

psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok,t e d a

neoprávnene kúpil, predal a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku,

č í m s p á c h a l

zločin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l)
Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho súd na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď
u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 Trestného zákona sa mu u k l a d á trest prepadnutia veci, a to:

- 1 kus mobilný telefón zn. Blaupunkt, čiernej farby, nezisteného IMEI
- 1 kus mobilný telefón zn. Sony Blackview, dotykový, čiernej farby, nezisteného IMEI.

Podľa 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva Slovenská republika.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa mu u k l a d á ochranné protitoxikomanické liečenie
ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 24.09.2019 Okresnému súdu Malacky obžalobu

číslo 1Pv 394/18/1106 na obžalovaného A. E. pre zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), d) Trestného zákona, na skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil vyhlásenie

podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (zákona č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov;
ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f),
g), h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaný :

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal:
Áno.
d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo
obžalovaný odpovedal:

Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný
odpovedal:
Áno.
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu,

na čo obžalovaný odpovedal :Áno.
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe
kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal:

Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny
zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom

obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná.

Súd preto uznal obžalovaného za vinného zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm.
c), písm. d) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom k prijatiu vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal
dokazovanie len ohľadne trestu.

Súd vykonal dokazovanie odpisom z registra trestov na obžalovaného, výpisom z evidencie priestupkov
obžalovaného, znaleckým posudkom vypracovaný znalkyňou MUDr. N. G. č. 42/2019, zápisnicou

o vykonaní osobnej prehliadky zo dňa 10.04.2019.

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, tak Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v
ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými
činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej
činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto
skutočnosť vždy na zreteli. V zmysle zásady legality trestu je možné uložiť len taký druh trestu a len

v takej výmere, v ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom trestné sadzby za jednotlivé trestné
činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a zároveň má trest postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ
päťkrát prejednávaný v priestupkovom konaní za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky. Z odpisu registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaný bol celkom trikrát súdne
trestaný a odsúdenia v predmetných veciach má zahladené, teda na odsúdeného sa hľadí akoby nebol

odsúdený. Jednalo sa v dvoch prípadoch o podmienečné odsúdenia, s určením skúšobnej doby, v ktorej
sa odsúdený osvedčil, v jednom prípade mu bol uložený peňažný trest vo výmere 1.000 Eur, ktorý riadne
zaplatil.

Obžalovaný uviedol, že k spáchaniu skutku ľutuje, prostredníctvom obhajcu žiadal o uloženie

podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, v prípade nevyhnutnosti ukladania
nepodmienečného trestu žiadal mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej
trestnej sadzby.

Obžalovaný je trestnej stíhaný zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držania a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona,
ktorého trestná sadzba je stanovená na 3 roky až 10 rokov. Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného
prihliadol aj na pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom súd u obžalovaného
vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 ods. 1 písm. l) Trestného zákona a teda, že sa k
spáchaniu skutku priznal a tento úprimne oľutoval a to už v štádiu prebiehajúceho vyšetrovania, teda nie

pod ťarchou vykonaných dôkazov, čo zodpovedá požiadavke úprimnej ľútosti po tom, čo sa obžalovaný
k spáchanému skutku priznal. U obžalovaného prevažoval teda pomer poľahčujúcich okolností (3 : 1).
V zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, t.j. z 10rokov na 7 rokov a 8 mesiacov. Takýmto spôsobom dospel súd k trestnej sadzbe 3 roky až 7 rokov a
8 mesiacov.

Obžalovaný spáchal úmyselný trestný čin, pričom s ohľadom na jeho závažnosť a dopad na spoločnosť
s prihliadnutím na dobu, počas ktorej trestnú činnosť páchal, na množstvo zaistených dávok, ako i
frekvenciu ich distribúcie, pohnútky, ktoré obžalovaného viedli k spáchaniu trestného činu, súd dospel
k záveru, že v danej veci nie je žiaduce uložiť obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody. V
danej veci je preto nutné reagovať uplatnením trestnej represie, nakoľko s ohľadom na závažnosť

spáchaného skutku je možné vyvodiť záver, že tento skutok bol natoľko spoločensky škodlivý a je nutné
ho posudzovať ako celospoločensky významný z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt.
Obžalovaný je plne závislý na pervitíne, pričom sa uňho jedná o kompletne rozvinutý syndróm závislosti
bez schopnosti dlhodobej absencie mimo chránené prostredie. Zo záverom znaleckého dokazovania
ďalej vyplynulo, že obžalovaný dosiaľ nebol liečený na závislosť na návykových látkach, čo zvyšuje
riziko pokračovania v trestnej činnosti, najmä pri zohľadnení prostredia, v ktorom páchal pomerne dlhú

dobu trestnú činnosť, a taktiež sieť kontaktov, na ktoré bol pri páchaní trestného činu naviazaný a
preto má súd za to, že je viac ako potrebné obžalovaného dočasne vyradiť z takéhoto závadového
prostredia, čomu svedčí aj psychologická prax pri tomto druhu páchateľov a pomôcť obžalovanému k
účinnej náprave a tak výrazne znížiť riziko nežiaducej reverzie. V neposlednom rade súd pri rozhodovaní
zohľadnil prechádzajúce vedenie života obžalovaného, kedy súd opierajúc sa o odpis z registra trestov

zistil, že obžalovaný bol v minulosti tri krát súdne trestaný a právoplatne odsúdený za úmyselné
trestné činy. Aj tieto súvislosti dotvárajú obraz o osobnosti obžalovaného, u ktorého aj v minulosti
podmienečné odsúdenie nesplnilo predpokladaný účel, keďže obžalovaného v páchaní trestnej činnosti
neodradilo. Súd v tejto súvislosti na argumentáciu obhajoby poznamenáva, že zahladenie konkrétneho
odsúdenia je inštitútom, ktorý zahladzuje odsúdenie, no nezahladzuje, resp. neanuluje skutočnosť, že

odsúdený sa trestnej činnosti v minulosti dopustil. Inak povedané, pri zahladení odsúdenia sa zahladzuje
odsúdenie rozhodnutím súdu, nie však skutok, pre ktorý bol odsúdený. Inštitút zahladenia odsúdenia
nie je preto dôvodom zániku trestnosti, ani dôvodom zániku trestu, predstavuje len možnosť, aby
sa po splnení zákonných podmienok mohli odstrániť nepriaznivé dôsledky trestu, teda dať možnosť
odsúdenému po výkone trestu sa zaradiť do normálneho života, nájsť si plnohodnotné zamestnanie

alebo sa uplatniť v oblasti podnikania, aby si vytvoril dôstojné podmienky pre svoj život. V tomto smere
súd predchádzajúce odsúdenia pri ukladaní trestu u obžalovaného zohľadnil v tom zmysle, že bolo
potrebné komplexne zhodnotiť všetky okolnosti významné pre spravodlivé rozhodnutie vo veci a to pri
rešpektovaní základných princípov, ktoré trest v sebe subsumuje.

Obhajoba sa tiež v súvislosti s prevahou poľahčujúcich okolností domáhala využitia inštitútu
mimoriadneho zníženia trestu. Pokiaľ ide o aplikáciu § 39 ods. 1 Trestného zákona súdom, už z názvu
tohto ustanovenia je zrejmé, že pôjde o ojedinelý a nie o pravidelný postup súdu. Preto takýto postup
nemôžu odôvodniť len bežne sa vyskytujúce skutočnosti. Použitie ustanovenia § 39 ods. 1Trestného
zákona, prichádza do úvahy len vtedy, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na

pomery obvineného má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre
danú osobu neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania, kedy možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu, ustanoveného
týmto zákonom. Podľa § 39 ods. 1 Trestaného zákona však okolnosti prípadu v spojení s ďalšími
tam uvedenými podmienkami môžu byť iba okolnosti, ktoré sú súčasťou skutku, resp. vo výnimočnom

prípade aj také, ktoré síce nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, ale v danej kvalite
a kvantite sa pravidelne nevyskytujú. Pomery obžalovaného sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia
- charakterizujú jeho osobu ako objektu trestu a jeho citeľnosti pre neho a význam týchto pomerov sa
zhodnotí vo všetkých týchto súvislostiach významných pre jeho nápravu a z toho plynúci záver musí byť
zjavný, že trest uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by obžalovaný pociťoval podstatne citeľnejšie

ako iní páchatelia. Teda, že by bol neprimerane prísny a súčasne, že narušenosť obžalovaného nie
je až taká závažná, aby bolo potrebné na neho pôsobiť trestom dlhšieho trvania. Podľa názoru súdu,
obžalovaný uvedené kritériá nespĺňa. Za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm.
c), d) Trestného zákona môže súd uložiť trest odňatia slobody na 3 roky až 10 rokov. Takto určená

trestná sadzba sa v právnej vede označuje ako relatívne určitá. Zákonodarca teda určil hornú a dolnú
hranicu trestnej sadzby, pričom výškou trestných sadzieb vyjadril škodlivosť, resp. typovú závažnosť
konkrétneho trestného činu. Preto porovnaním trestných sadzieb trestných činov možno zistiť, ktorý z
nich je podľa zákonodarcu pre spoločnosť škodlivejší. Každá zákonná trestná sadzba zodpovedá stupňutypovej závažnosti, ktorý je charakteristický pre trestné činy určitého druhu. K stanoveniu trestných
sadzieb za trestné činy určitého druhu pritom dochádza práve z dôvodu, že i trestné činy toho istého
druhu sa navzájom odlišujú, a to konkrétnymi okolnosťami toho- ktorého prípadu. Trestnou sadzbou

sa stanovujú súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, no zároveň sa mu ponecháva dostatočný
priestor pre individualizáciu trestu, podľa okolností konkrétneho prípadu v rámci zákonom určenej
trestnej sadzby. Z uvedeného je nesporné, že zákonodarca práve tým, že určil danú trestnú sadzbu,
ktorú súd môže uložiť za trestný čin spáchaný obžalovaným, vyjadril typovú závažnosť tohto trestného
činu ako trestného činu pre spoločnosť značne škodlivého. Je nesporné, že v záujme zákonnosti má

súdom uložený trest spĺňať aj podmienku primeranosti. Tieto závery plne dopadajú aj na obžalovaného.
Podľa zásady uvedenej v § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest plniť nielen represívnu funkciu, teda
zabraňovať v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale i výchovnú funkciu, teda vytvárať podmienky pre
výchovu páchateľa, aby viedol riadny život. V rámci trestnej sadzby odňatia slobody uvedenej v 172
ods. 1 Trestného zákona, ktorá je 3 až 10 rokov (v danom prípade bola horná hranica trestnej sadzby
znížená i 1/3), súd s prihliadnutím na závažnosť konania obžalovaného, na následky trestného činu,

pohnútky a spôsob spáchania trestného činu, uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3
rokov, čo je na samej spodnej hranici trestnej sadzby. Výška uloženého trestu je podľa názoru súdu
primeranáosobeobžalovanéhoajehopomerom,pričomtrestodňatiaslobodyvtejtovýmerenezasiahne
neprimerane do života obžalovaného. Takýto trest podľa názoru súdu zohľadňuje možnosti nápravy
páchateľa a zodpovedá zásadám individuálnej a generálnej prevencie. Uložený trest odňatia slobody

bude dostatočnou represiou pre obžalovaného a tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v budúcnosti
bude vyvarovať páchaniu trestnej činnosti a starostlivejšie zváži následky svojho konania.

Obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, preto ho súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona

zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

V konaní boli obžalovanému zaistené veci, ktoré obžalovaný použil pri spáchaní trestného činu. Súd
v súlade s ust. § 60 ods. 1 Trestného zákona obligatórne uložil obžalovaného trest prepadnutia vecí,
špecifikovaných vo výroku rozhodnutia.

S poukazom na závery znaleckého posudku č. 42/2019, vypracovaný znalkyňou MUDr. N. G., možno
konštatovať, že obžalovaný je osobou s plne rozvinutým syndrómom závislosti na návykových látkach.
Postupom podľa § 73 ods. 2 Trestného zákona súd uložil ochranné protitoxikomanické liečenie
ambulantnou formou, ktoré v plnej miere zabezpečí želaný účinok liečenia a účel zákona.

Na základe vyššie ustáleného skutkového a právneho stavu veci, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia

rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali
odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku)