Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 14, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/115/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3717010054
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3717010054.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. januára 2019
prejednal odvolanie obžalovaného

X.. K. G., N..,

nar. XX.X.XXXX v N. D., trvale bytom N., K. XXXX/X, nezamestnaného, evidovaného na úrade práce,
na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. 1T/16/2017 zo dňa 27. júna 2018

a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný X.. K. G., N.. uznaný vinným z prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., pretože dňa 01.03.2016 asi o 11.40 h riadil
osobné motorové vozidlo značky N. evidenčného čísla N., po parkovisku za poliklinikou Zdravie v

Púchove, smerom k výjazdu z parkoviska, kde v dôsledku jazdy pod vplyvom požitých alkoholických
nápojov prednou časťou vozidla narazil do pravej prednej časti, na vyznačenom parkovacom mieste
zaparkovaného osobného automobilu značky C. evidenčného čísla N. čím poškodením vozidla spôsobil
majiteľovi K.. C. D., bytom N. D., A. XXXX/XXX, škodu vo výške 1.712E eur, následne po vycúvaní
z miesta dopravnej nehody pokračoval s vozidlom v jazde do miesta bydliska, vozidlo zaparkoval v
podzemnej garáži, kde po jeho vypátraní políciou bolo vykonanými dychovými skúškami na alkohol

prístrojom AlcoQuant 6020 plus zistené, že obvinený X. K. G., N.., mal v čase vykonania dychových
skúšok dňa 01.03.2016 o 16.01 h hladinu alkoholu v krvi zvýšenú na 1,59 mg/l, o 16.20 h na 1,54 mg/
l a o 16.40 h na 1,49 mg/l, pričom spätným prepočtom bola hladina alkoholu u X.. K. G., N.., k času
dopravnej nehody stanovená na 1,752 promile.
Obv. X.. K. G., N.., porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.

Bol za to odsúdený podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. za použitia §§ 36 písm. j/, 38 ods. 2, 3, Tr. zák. k trestu
odňatia slobody na 5 mesiacov, výkon ktorého trestu mu bol podľa §§ 49 ods. 1 písm. a/, 50 ods. 1 Tr.
zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu jedného roka.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr.zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
na 16 mesiacov.Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný X.. K. G., N.. Následne
obžalovaný odvolanie podrobne písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajca namietal
najmä procesný postup orgánov činných v trestnom konaní, keď dôkaz v podobe dychovej skúšky

bol vykonaný v rozpore s Trestným poriadkom, ako aj zákonom č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred
zneužívaním alkoholických nápojov, pretože na vykonanie orientačnej dychovej skúšky neboli splnené
zákonné podmienky. Obhajca namietal, že v prípravnom konaní ani na hlavnom pojednávaní nebol
produkovaný dôkaz o spôsobe prepočtu objemového množstva alkoholu na hmotnostné množstvo.
Obžalovaný nebol po vykonaní dychovej skúšky dostatočne informovaný, že číselný výsledok tejto

skúšky je v objemovom vyjadrení a nie v hmotnostnom, teda nie v promile alkoholu v krvi. Súčasne
nebol policajtom informovaný, že je podozrivý z trestného činu, že môže byť trestne stíhaný a nebola
mu hoci aj opakovane vysvetlená opodstatnenosť lekárskeho vyšetrenia odberom krvi. Obžalovanému
teda v postavení podozrivej osoby nebolo umožnené uplatniť práva obvineného podľa §§ 34 ods. 1, 122
ods. 1, 2 Tr. por. Tým došlo aj k porušeniu práva obvineného na obhajobu. Obhajca taktiež namietal
správnosť znaleckého posudku týkajúceho sa zistenia jeho možného ovplyvnenia alkoholom v čase

nehody. Tu okrem výpočtov znalca namietal, že alkohol v krvi obžalovaného vyšetrený nebol, hoci to
znalec v znaleckom posudku uvádza. Ďalej znalec uviedol, že hodnota vydychovaného alkoholu sa
rovná hodnote alkoholu v krvi, avšak z rozdielu hodnôt 1,54 verzus 3,23 vyplýva, že tomu tak nie je.
Obhajca v závere navrhol, aby krajský súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo
preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba - § 285 Tr. por.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, obhajca nad rámec písomných dôvodov odvolania doplnil,
že uložený trest zákazu činnosti je v rozpore so zásadou „nie dvakrát o tom istom“, pretože už v
priestupkovomkonaníbolaobžalovanémuuloženásankciazákazučinnostiriadeniamotorovýchvozidiel
na 12 mesiacov, ktorú obžalovaný už vykonal.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhla odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o vytýkané chyby v procesnom postupe konania, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom
rozsudku súdu prvého stupňa, k tomu uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Je nepochybné

a obžalovaný to ani nepoprel, že dňa 1. marca 2016 asi o 11.40 hod. zavinil obžalovaný dopravnú
nehodu (narazenie na parkovisku svojím vozidlom do iného stojaceho vozidla), pričom z miesta nehody
ihneď so svojím vozidlom odišiel do miesta bydliska (obžalovaný uvádza, že náraz do iného vozidla
nezaregistroval). Oprávnený príslušník PZ po oznámení dopravnej nehody a zistení, kto túto spôsobil
(svedkyňa S. Q.), v ten istý deň okolo 16.00 hod. navštívil obžalovaného v jeho byte, pričom mu oznámil,

že mal spáchať vyššie uvedenú dopravnú nehodu, pričom súčasne ho vyzval, či je ochotný podrobiť sa
dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v jeho organizme. Obžalovaný sa dobrovoľne podrobil
trom dychovým skúškam o 16.01 hod., 16.20 hod. a 16.40 hod.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že oprávnený príslušník PZ ako v súlade so zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej

premávke, tak aj zák. č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov zisťoval u
vodiča - účastníka dopravnej nehody, ktorý túto zavinil, či v čase jazdy motorovým vozidlom, ako aj v
čase dopravnej nehody nebol ovplyvnený požitými alkoholickými nápojmi. Podľa § 4 ods. 2 písm. c)
zák. č. 8/2009 Z. z. vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu, keď sa alkohol ešte
môže nachádzať v jeho organizme. Podľa § 3 ods. 2 písm. c) citovaného zákona je každý účastník

cestnej premávky povinný poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho
oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Niet pritom pochybností,
že jazda pod vplyvom alkoholu ohrozuje bezpečnosť cestnej premávky. Preto zisťovanie dodržiavania
vyššie uvedeného zákazu vodičmi, či už pri jazde motorovým vozidlom, alebo po spáchaní dopravnej
nehody, je uskutočňované v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona.

Rovnako podľa § 4 ods. 1 zák. č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov
osoby vykonávajúce činnosť, pri ktorej by mohli ohroziť život, zdravie sebe, alebo iným osobám,
alebo poškodiť majetok, nesmú požívať alkoholické nápoje pri vykonávaní tejto činnosti, alebo pred jejvykonávaním, ak by počas tejto činnosti mohli byť ešte pod ich vplyvom. Niet pochybností, že týmto
ustanovením sa má na mysli aj vedenie motorového vozidla. Z ustanovenia § 5 ods. 1 vyššie citovaného
zákona pritom vyplýva, že príslušníci PZ sú oprávnení v rámci svojej pôsobnosti vyzvať osoby uvedené

v § 4 ods. 1 na vyšetrenie na zistenie alkoholu.

Taktiež niet pochybností o tom, že pod pojmom osoby vykonávajúce činnosť sa nemajú na mysli len
osoby bezprostredne vykonávajúce takúto činnosť, ale aj osoby, ktoré síce takúto činnosť už prestali
vykonávať, ale je potrebné hoci aj neskoršie (v lehote, kedy to objektívne má ešte význam) zistiť, či pod

vplyvom alkoholu takúto činnosti predtým nevykonávali.

Z vyššie uvedených dôvodov sa potom senát odvolacieho súdu nestotožnil s názorom obhajcu ani
v tom, že výsledky dokazovania na základe uskutočnenej dychovej skúšky riadne certifikovaným a
overeným prístrojom - analyzátorom dychu (AlcoQuant 6020 plus) by boli zadovážené v rozpore s
Trestnýmporiadkom.Podľaustanovenia§119ods.2Tr.por.zadôkazmôžeslúžiťvšetko,čosazískaloz

dôkazných prostriedkov podľa Trestného poriadku, alebo podľa osobitného zákona. Takýmto osobitným
zákonom sú pritom aj vyššie uvedené zákony oprávňujúce príslušníkom PZ vykonať dychovú skúšku
na alkohol v organizme.

Ďalej k vytýkanej procesnej chybe v tom, že bezprostredne po zistení výsledkov dychovej skúšky policajt

neinformovalobžalovaného,žeje„podozrivý“ztrestnéhočinuanebolamuhociajopakovanevysvetlená
opodstatnenosť lekárskeho vyšetrenia odberom krvi, senát odvolacieho súdu uvádza, že ani v tomto
smere nedošlo k pochybeniu orgánov činných v trestnom konaní. Samotné pozitívne výsledky dychovej
skúšky za situácie, kedy obžalovaný uvádzal „pitie po nehode“ ešte neoprávňovali policajta považovať
obžalovaného za podozrivého z trestného činu, ale len príslušných priestupkov v doprave. Preto aj

dožiadanie policajta zo dňa 23.3.2016 (č. l. 54) na odborné vyjadrenie, účelom ktorého bolo zistenie, či
vodič X.. K. G., N.. bol v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu alebo nie, primárne smerovalo
k objasneniu priestupkov v doprave. Až na základe výsledkov tohto odborného vyjadrenia znalcom z
odboru zdravotníctva, odvetvie súdne lekárstvo (č. l. 55-67) bolo dňa 28.5.2016 vznesené menovanému
obvinenie pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. por.

Taktiež zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 1.3.2016 (č. l. 105-106) vyplýva, že
obžalovaný po vykonaní dychových skúšok bol poučený o možnosti vykonania lekárskeho vyšetrenia
odberom a laboratórnym vyšetrením krvi. Uvedené poučenie obžalovaný potvrdil aj vlastnoručným
podpisom.

Senát odvolacieho súdu taktiež neprisvedčil odvolaniu obžalovaného v tom, že výsledky znaleckého
dokazovania preukazujúce jeho stupeň alkoholického opojenia v čase dopravnej nehody, sú nesprávne.
K tejto dokazovanej skutočnosti bolo vykonané dokazovanie jednak odborným vyjadrením a následne aj
znaleckým posudkom, vrátane doplnenia písomného znaleckého posudku, tak aj osobným výsluchom

znalcanahlavnompojednávaní.Takétoznaleckédokazovaniemuselobyťopakovanedopĺňané,pretože
obžalovaný v priebehu vyšetrovania „menil“ množstvo vína a percento alkoholu v ňom, ktoré „vypil“
doma po ukončení jazdy motorovým vozidlo. Znalec pritom „spätný prepočet“ urobil (aj presvedčivo
odôvodnil) z varianty, ktorá je pre obžalovaného najpriaznivejšia. Vychádzal pritom zo štandardných
postupov, ktoré vyplývajú z ustálenej súdnej praxe. Tu má na mysli senát odvolacieho súdu aj na

základe ustálenej odbornej praxe určený prepočítací koeficient 2,1, ktorý sa používa pri prepočítavaní
objemového množstva alkoholu zisteného dychovou skúškou v mg/l na hmotnostné množstvo vyjadrené
v g/kg. Za 1 promile sa pritom považuje 0,48 mg/l objemového množstva, čo predstavuje 1,08 g/kg
hmotnostného množstva.

Taktiež nemožno prisvedčiť obhajcovi v tom, že u obžalovaného nebol vyšetrený alkohol v krvi.
Koncentrácia alkoholu v krvi sa nezisťuje len vyšetrením krvi po jej odbere, ale aj meraním vo
vydychovanom vzduchu ako tomu bolo v tomto prípade. Koncentrácia alkoholu zmeraná prístrojom
Alco-test je zhodná s koncentráciou, ktorá by bola zistená vyšetrením vzorky krvi metódou plynovej
chromatografie.

Obhajcom namietaná okolnosť, že zistená hodnota 1,54 je rozdielna od hodnoty 3,23 vyplýva z toho, že
v danom prípade rovnaké množstvo alkoholu v krvi je v prvom prípade vyjadrené vo vyššie uvedenýchobjemových hodnotách (mg/l) a druhom prípade v hmotnostných hodnotách (g/kg), keď prepočet medzi
týmito hodnotami sa robí na základe vyššie uvedeného prepočítavacieho faktoru.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že na základe odborných výskumov bola stanovená pravdepodobnosť
vzniku dopravnej nehody u vodičov ovplyvnených alkoholom vyjadrenom v promile tak, že od 0,3 do
0,9 promile je pravdepodobnosť nehody 7-krát vyššia; od 1,0 do 1,4 promile je 31-krát vyššia a nad 1,5
promile až 128-krát vyššia. Preto aj orgány činné v trestnom konaní a súdy pri rozhodovaní o prečine
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák. vychádzajú z množstva alkoholu v krvi

vyjadrenom v promile, pričom hranica medzi priestupkom v doprave a predmetným trestným činom je
hranica okolo 1 promile. Preto súd prvého stupňa konanie obžalovaného správne právne kvalifikoval
ako vyššie uvedený trestný čin.

Vo vzťahu k namietanému výroku o uloženom treste zákazu činnosti, taktiež nemožno prisvedčiť
odvolaniu v tom, že uložením tohto trestu došlo k porušeniu zásady „nie dvakrát o tom istom“ (ne bis in

idem). Administratívna sankcia zákazu činnosti riadiť motorové vozidlo bola obžalovanému uložená za
priestupky v doprave (najmä neohlásenie nehody, odchod z miesta nehody, pitie alkoholu po nehode),
zatiaľ čo trest zákazu činnosti bol obžalovanému uložený za jazdu pod vplyvom alkoholu nad 1 promile.
K tomu je súčasne potrebné uviesť, že súd prvého stupňa na základe predchádzajúceho zrušujúceho
uznesenia Krajského súdu v Trenčíne v tejto veci, sp. zn. 23To/35/2018 zo dňa 23. apríla 2018

znížil obžalovanému pôvodne uložený trest zákazu činnosti z 30 mesiacov na 16 mesiacov. Senát
odvolacieho súdu v tomto predchádzajúcom uznesení súdu prvého stupňa uložil, že na vyššie uvedený
administratívny postih bude musieť súd prvého stupňa prihliadnuť.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.