Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, May 7, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/22/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013898624
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8013898624.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Ing. K. K., bývajúci v S. E. K., D. X, zast. JUDr. Pavlom
Putiškom, advokátom, Zimná 85, Spišská Nová Ves, proti žalovaným: 1/ A. Z., bytom P. XXX, 2/ W.
K., bývajúca v Z., I. XXXX/XX, 3/ A. I., bývajúca v Z., S. XXXX/XX, zast. opatrovníčkou P. I., súdnou
tajomníčkou Okresného súdu Z., 4/ P. W., bývajúca vo S., K. XXX/XX, zast. opatrovníkom JUDr. O.
O., zamestnancom Okresného súdu I., 5/ K. S., bývajúca v P. XXX, 6/ D. B., bývajúca v M., B. XXX,

zast. opatrovníkom JUDr. O. O., zamestnancom Okresného súdu I., 7/ U. K., bývajúca v K., S. XX, 8/
A. K., bývajúca v Z., J. XXXX/XX, 9/ A. D., bývajúca v Z., Z. XXXX/X, zast. opatrovníčkou P. I., súdnou
tajomníčkou Okresného súdu Z., 10/ P. D., bývajúca vo S., P. XXX/XX, 11/ U. A., bývajúca v I., N. XXXX/
XX, 12/ W. K., bývajúca v K., K. XXX/X, 13/ J. L., bývajúca v P. XXX, o zaplatenie 16.213,35 eur s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 7C/69/2000 - 451 zo dňa 29. 4. 2011
a uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 7C/69/2000 - 480 a uzneseniu č.k. 7C/69/2000-501 zo dňa

30. 8. 2012, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Ruší rozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejčasti,t.j.vovýrokuozamietnutínávrhunazaplatenie
9.253,90 eur a vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými; v rozsahu zrušenia
mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

R u š í uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 7C/69/00 - 501 zo dňa 30. 8. 2012 vo výroku o trovách
štátu a v rozsahu zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Odvolacie konanie z a s t a v u j e ohľadne odvolania žalobcu proti uzneseniu č. k. 7C/69/2000 - 476
v spojení s uznesením č. k. 7C/69/2000 - 501, týkajúce sa platenia súdneho poplatku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol, žalovaným v 1. - 13. rade, ani

žalobcovi náhradu trov konania nepriznal s tým, že uznesením č. k. 7C/69/00 - 501 zo dňa 30. 8. 2012
rozhodol o trovách štátu tak, že žalobcu zaviazal na ich náhradu vo výške 1.062,21 eur do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia na účet Okresného súdu Poprad.

V dôvodoch tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal proti žalovaným v 1. -
13. rade náhrady škody z titulu schodku, ktorú u jednotlivých žalovaných špecifikoval.

Na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého žalované vykonávali prácu u
žalobcu v predajni Potravín Talia vo S., pričom žalovaná v 1. rade bola vedúcou predajne, žalované v
2. - 4. rade boli zástupkyne vedúcej predajne a ostatné žalované pracovali ako predavačky. Jednotlivé
žalované v 1. - 13. rade boli v platnom pracovnom pomere u žalobcu v čase vykonávania jednotlivých
inventarizácii. Mali platne a riadne uzavreté dohody o hmotnej zodpovednosti. Žalobca vykonal v dňoch

30. 1. 1998, 14. 2. 1998, 1. 5. 1998, 30. 10. 1998, 31. 1. 1999, 28. 3. 1999, 6. 6. 1999 a 29. 6. 1999
inventarizáciu zásob, podľa ktorých zistil, že v uvedenej predajni je za uvedené inventarizačné obdobiastrata na zverených hodnotách. Ďalej súd konštatoval, že do zisteného skutkového stavu nemohol
pojať tvrdenia žalobcu o výške straty na zverených hodnotách, že napriek rozsiahlemu dokazovaniu
nebol vznik škody preukázaný a v tomto smere boli pre neho dôležité najmä závery znaleckého

posudku Ing. A. L., z ktorých vyplynulo, že medzi predloženými kontokorentnými výkazmi a dokumentmi
vypracovanými žalobcom, sú vo viacerých inventúrnych obdobiach v termínoch inventúr značné rozdiely
vo vyjadrenom schodku. Znalec uviedol, že ani jeden z priebežne vyhotovovaných kontokorentov ani
dodatkov kontokorentov nie je nikým podpísaný, nie je teda náležite preukázané, že konečný účtovný
stav k termínom inventúry bol riadne prekontrolovaný. Konštatoval, že takáto inventúrna dokumentácia

nemôže byť jednoznačne a bezvýhradne akceptovaná ako bezchybná, prekontrolovaná dokladová
dokumentácia žalobcu jednoznačne preukazujúca manko. V súvislosti s dodatkom u kontokorentov
znalec uviedol, že boli vyhotovované niekedy aj s viacmesačným odstupom a teda je otázne, či
hmotne zodpovedná vedúca predajne mala možnosť prekontrolovať kontokorenty a vyjadriť sa k ich
účtovnému stavu, ktorý bol spravidla odlišný od účtovného stavu v termínoch inventúr vedených
priebežne v mesačných kontokorentoch. Konštatoval, že v mesačných účtovných uzávierkach sa

vyskytovali opakujúce chyby, čo naznačuje, že zo strany zamestnávateľa nebola táto dokumentácia
dostatočne kontrolovaná. Znalec konštatoval, že na znalecké posúdenie nebola zo strany žalobcu
predložená žiadna dokumentácia, ktorá by preukazovala vykonanie komplexnej kontroly účtovného
stavu prostriedkov predajne k termínom jednotlivých inventúr, jednoznačne chybná dokumentácia
náležite preukazujúca účtovný stav a hospodársky stav prostriedkov predajne, vedenie ekonomickým

úsekom žalobcu a vstupujúcim do výpočtu inventúrnych rozdielov. Súd prvého stupňa vec právne
hodnotil podľa § 176 ods. 1, 3 a § 177 ods. 2 Zákonníka práce. Pri hodnotení dôkazov si súd vybral
zo záverov znaleckého posudku hlavne tie skutočnosti, ktoré smerovali k tomu, že znalecký posudok
má iba pravdepodobnostnú hodnotu. Znalec uviedol, že výpočty uvedené v náleze znaleckého posudku
sú len pravdepodobné vzhľadom na nekomplexnosť, nedostatočnosť a nesprávnosť jednotlivých

podkladov. Súd z tohto hľadiska vyhodnotil nález a prvú časť záveru znaleckého posudku za odhad,
či špekuláciu, nespôsobilým byť pevným podkladom spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ktorý ako
jediný môže byť základom rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na stav dokumentácie predajne, ktorú
nakoniec zapríčinil sám žalobca, súd konštatoval, že je tu objektívna nemožnosť spoľahlivo preukázať
zodpovednosť za škodu na schodku zverených hodnôt u jednotlivých žalovaných. Za tohto stavu

dôkaznej núdze u žalobcu súd prijal záver, že nebol v konaní vykonaný v prospech žalobcu žiaden
dôkaz, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, aby preukázal schodok spôsobený žalovanými, a preto
žalobu zamietol. Nakoniec k dôvodom zamietnutia žaloby uviedol, že súd z úradnej činnosti zo spisu
sp. zn. 8C/504/2001 zistil, že všetky pohľadávky žalobcu, t.j. aj tie, ktoré sú predmetom konania, boli
v rámci konkurzného konania pod sp. zn. 2K/237/99 prevedené Zmluvou o postúpení pohľadávky zo

17. 7. 2003 na Ing. Z. T. a z tohto dôvodu žalobcovi nesvedčí aktívna legitimácia k žalovaným nárokom
ku dňu vyhlásenia rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 O.s.p. s tým, že žalovaným
nepriznal náhradu trov konania, keďže si ju nežiadali a žalobca na ne nemá právo, lebo bol neúspešný.

Súd uznesením č. k. 7C/69/2000 - 501 zaviazal žalobcu na náhradu trov štátu vo výške 1.062,21 eur,

a to podľa § 148 ods. 1 O.s.p.. Trovy štátu predstavovali náklady, ktoré súd vynaložil na znalecké
dokazovanie.

Uzneseniami č. k. 7C/69/2000 - 476, č. k. 7C/69/2000 - 480 a č. k. 7C/69/2000 - 501 súd rozhodol
o poplatkovej povinnosti žalobcu. Žalobca sa proti týmto uzneseniam odvolal, avšak v priebehu

odvolacieho konania odvolanie zobral späť, a preto odvolací súd odvolacie konanie podľa § 207 ods.
3 O.s.p. zastavil.

Žalobca sa odvolal aj proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola jeho žaloba zamietnutá. Navrhol
tento rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, alebo ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že vznik škody nebol preukázaný. Tento
záver nebol ničím podložený, pretože všetky potrebné podklady, ktoré uvádza aj samotný rozsudok,
boli znalcovi predložené a ktorý na ich základe potom vyčíslil konkrétne schodky na jednotlivých
potravinových jednotkách, ktoré boli ponížené o sumy, ktoré znalec považoval za problematické.
Poukázal na záver znaleckého posudku Ing. L. č. 6/2005 str. 39, kde znalec uviedol, že z uvedených

skutočností vyplýva, že celková hodnota manka na vymáhanie vyjadrená voči jednotlivým hmotne
zodpovednýmzamestnancompredajnepotravínTaliaS.,jepreukázanázajednotlivéinventúrneobdobia
v sumách, ako sú uvedené v časti posudku III.1. označené ako celkový stav manka na úhradu hmotne
zodpovednými zamestnancami predajne za obdobie od 9. 11. 1997 do 7. 6. 1999. Z tohto dôvodužalobca podaním zo dňa 22. 2. 2007 znížil svoj návrh podľa znaleckého posudku o problematických
209.660,50Skanavrholvtejtosumekonaniezastaviť.Tvrdeniesúdu,ževedúcenemohliprekontrolovať
príslušné kontokorenty, predložil inventúrnu smernicu firmy Talia, ako pracovnú náplň pre vedúcich

potravinovej jednotky, zástupcov vedúcich čašníkov, podľa ktorej mimo iného sú dotknutí pracovníci
povinní doručiť účtovnú uzávierku na ekonomický úsek firmy, a to najneskôr do tretieho dňa v mesiaci
a po vykonaní inventúry odsúhlasiť kontokorent na ekonomickom úseku do 30 dní. Bez odsúhlasenia
príslušného kontokorentu vedúcou predajne a ekonomickým úsekom firmy by nebolo možné vyčísliť
výsledok inventúry. Okrem uvedeného boli vedúce potravinovej jednotky povinné zúčastňovať sa 2x

v mesiaci pracovných porád, kde sa všetky pracovné problémy firmy riešili, k čomu sa mali vedúce
potravinovej jednotky možnosť vyjadrovať. Nesúhlasil ani s údajom, podľa ktorého jeho pohľadávka bola
postúpená v rámci konkurzného konania, a teda že mu nesvedčí aktívna vecná legitimácia k žalovaným
nárokom. Poukázal na to, že po celý čas konania sa o tejto skutočnosti nič nehovorilo, nemal sa možnosť
k tomu vyjadriť a z tohto hľadiska je konštatovanie súdu neoprávnené. V tejto súvislosti poukázal aj na
uznesenia Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi a Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1C/87/2006 a

3Co/17/2007, ako aj uznesenie Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp. zn. 1C/131/2005 a uznesenie
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/506/2006, ktorými boli návrhy K. T. na vstup do konania
zamietnuté z dôvodu neplatnosti Zmlúv o postúpení pohľadávok zo 17. 7. 2003 z postupcu správcu
konkurznej podstaty na postupníka Ing. Z. T. a následne aj druhou zmluvou o postúpení uvádzaných
pohľadávok zo dňa 30. 9. 2003 na postupníka K. T..

Žalované K. S., U. K. a U. A., ktoré sa zúčastnili odvolacieho pojednávania, navrhli potvrdiť rozsudok
súdu prvého stupňa.

Ostatné žalované sa vo veci nevyjadrili.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.

Súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. O nesprávne právne posúdenie veci ide aj vtedy, ak
síce súd použil správne ustanovenie právneho predpisu, avšak nesprávne ho aplikoval. Z obsahu
spisu je zrejmé, že žalobca uplatnil nárok na náhradu škody z titulu zodpovednosti zamestnancov za
schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Predpokladom osobitnej
zodpovednosti zamestnanca za škodu je uzatvorenie dohody o hmotnej zodpovednosti, pritom táto

sa uzatvára písomne, inak je neplatná. Možno ju uzavrieť osobitne, ale môže byť aj súčasťou
pracovnej zmluvy, prípadne dohody o zmene pracovnej zmluvy. Treba v tejto súvislosti povedať,
že súd sa v dôvodoch rozsudku nezaoberal platnosťou dohôd o hmotnej zodpovednosti. Podstatou
dohody o hmotnej zodpovednosti je zaviazať zamestnanca k zodpovednosti za vzniknutý schodok,
t.j. rozdiel medzi účtovným a skutočným stavom hodnôt, ktoré mu boli na základe tejto dohody

zverené. Dohoda o hmotnej zodpovednosti prichádza do úvahy v pracovných pozíciách, ako je napr.
aj predavač, keďže jej predmetom môžu byť výlučne hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo
iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Ak na tom istom
pracovisku pracujú viacerí zamestnanci a hospodária spoločne, je možné uzatvoriť s nimi spoločnú
hmotnú zodpovednosť, a to buď spoločne jednu dohodu alebo viacero individuálnych dohôd, ale

s klauzulou o spoločnej zodpovednosti. Ak by táto klauzula neexistovala, hoci by išlo o hodnoty
zverené viacerým zamestnancom spoločne, nevzniká nikomu hmotná zodpovednosť a zamestnanci
by boli zodpovední len na základe všeobecnej zodpovednosti. Pri uzatvorení dohody o hmotnej
zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho
preložení a pri jeho skončení pracovného pomeru sa musí vykonať inventarizácia. Na pracoviskách,

kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou sa musí inventarizácia vykonať
pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami
pri skončení všetkých týchto dohôd, pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne
zodpovedných zamestnancov, ďalej pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu, na žiadosť
ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve a nakoniec pri

odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti. Ak zamestnanec so spoločnou
hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil, alebo ktorý bol preradený na inú prácu
alebo na iné pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá
za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku. Rovnako,ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou
zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok
zistený najbližšou inventarizáciou, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil. Dohodou o

hmotnej zodpovednosti preberá zamestnanec zodpovednosť za schodok na ktoromkoľvek pracovisku,
v ktorejkoľvek funkcii spojenej s touto zodpovednosťou a v akomkoľvek kolektíve spoločne hmotne
zodpovedných zamestnancov, kam bude kedykoľvek neskôr preradený, zaradený alebo preložený.
Zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách na základe dohody o hmotnej zodpovednosti trvá
zásadne od uzavretia takejto dohody až do skončenia pracovného pomeru.

V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že v napadnutom rozsudku nie je ohľadne platnosti dohôd
o hmotnej zodpovednosti uzavretých s jednotlivými žalovanými dostatok dôvodov, je len konštatácia,
že dohody o hmotnej zodpovednosti boli uzavreté a že sú platné, chýba však údaj o tom, kedy boli
takéto dohody uzatvorené a či ide o dohody s klauzulou, že ide o spoločnú hmotnú zodpovednosť. Tu
treba znova zdôrazniť, že ak by takáto klauzula neexistovala, hoci by išlo o hodnoty zverené viacerým

zamestnancomspoločne,nevznikánikomuhmotnázodpovednosťazamestnancibybolizodpovednílen
na základe všeobecnej zodpovednosti. Všeobecnou zodpovednosťou sa treba zaoberať v tom prípade,
ak by nevznikla nikomu zo žalovaných hmotná zodpovednosť.

Dôvodom pre zamietnutie žaloby bola okolnosť, že znaleckým dokazovaním nebola preukázaná výška

schodku, a to pre nedostatok účtovnej dokumentácie. V každom prípade však znalec vyčísľuje škodu. Ak
súd príde k záveru, že nie je daná zodpovednosť žalovaných za schodok na zverených hodnotách, ktoré
boli povinné vyúčtovať, potom sa mal zaoberať ich všeobecnou zodpovednosťou na základe zavinenia.

Druhým dôvodom, pre ktorý súd žalobu zamietol bola skutočnosť, že došlo v rámci konkurzného

konania k postúpeniu pohľadávky žalobcu na iný subjekt. Súd uznesením z 22. 10. 2001 spojil na
spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 7C/69/2000, 7C/115/2000, 7C/367/2000, 7C/1104/2000,
7C/1401/2000, 7C/1442/2000, 13C/344/2001, 13C/636/2001 a 13C/731/2001. Zo zmluvy o postúpení
pohľadávky uzavretej medzi správcom konkurznej podstaty a Ing. Z. T. a zoznamu pohľadávok vyplýva,
že predmetom postúpenia nebola pohľadávka, ktorá je predmetom konania pod sp. zn. 7C/1442/2000

na zaplatenie sumy 18.252,- Sk. Okrem toho vadou konania, na ktorú odvolací súd musel prihliadnuť
z úradnej povinnosti je okolnosť, že sa k tejto zmluve o postúpení pohľadávok žalobca nevyjadril, a
to najmä z toho hľadiska, že má právo sa účastník vyjadriť ku každému dôkazu, ktorý súd v konaní
vykonáva (viď ust. § 122 ods. 2 a ust. § 123 O.s.p.). Ak by súd túto zmluvu vyhodnotil ako platnú
zmluvu o postúpení pohľadávok, iste je nepochybné, že by žalobca stratil aktívnu legitimáciu pokiaľ

išlo o pohľadávky, ktoré uplatnil vo veci sp. zn. 13C/731/01, 13C/636/01, 13C/344/01, 7C/1401/00,
7C/1104/00, 7C/367/00, 7C/115/00 a 7C/69/00, keď pod týmto číslom 7C/69/00 sú zrejme zahrnuté
pohľadávky, ktoré boli pôvodne uplatnené vo veci pod sp. zn. 13C/731/01 a 13C/636/01.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude predovšetkým skúmať otázku platnosti zmluvy o

postúpení pohľadávok uvedených v pripojenom zozname a v prípade, že ustáli platnosť tejto zmluvy, je
potrebné vyvodiť záver o aktívnej legitimácii žalobcu ohľadne pohľadávok, ktoré uplatnil v tomto konaní,
ale ktoré sú predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi správcom konkurznej podstaty
a Ing. Z. T.. V prípade, že súd dospeje k záveru, že táto zmluva o postúpení pohľadávok nie je platná,
potom jeho úlohou bude skúmať otázku zodpovednosti žalovaných v zmysle príslušných ustanovení

o zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný
vyúčtovať s tým, že je potrebné tieto podmienky skúmať z hľadiska období, za ktoré v jednotlivých
prípadoch schodok vznikol, ako z jednotlivých žalôb vyplýva. V prípade žaloby vedenej pod sp. zn.
13C/731/01 ide o obdobie od 7. 6. do 29. 6. 1999, vo veci 13C/636/01 ide o obdobie od 9. 5. 1999 do 6.
6. 1999, vo veci 13C/344/01 ide o obdobie od 1. 2. 1999 do 28. 3. 1999, vo veci 13C/1442/2000 ide o

obdobie od 4. 1. 1999 do 31. 1. 1999, vo veci 7C/1401/00 ide o obdobie od 4. 10. 1998 do 3. 1. 1999, vo
veci 7C/1104/2000 ide o obdobie od 1. 6. 1998 do 3. 10. 1998, vo veci 7C/367/00 ide o obdobie od 15.
2. 1998 do 1. 5. 1998, vo veci 7C/115/00 ide o obdobie od 31. 1. 1998 do 14. 2. 1998 a vo veci 7C/69/00,
tak ako bola žaloba pôvodne podaná, ide o schodok na zverených hodnotách za obdobie od 9. 11. 1997
do 30. 1. 1998. V tomto období nie vždy všetky žalované pracovali na potravinovej jednotke spoločne, a

preto je otázne, či bolo správne spojiť na spoločné prejednanie uvedené veci, a to najmä z toho hľadiska,
keď by v prípade zodpovednosti žalovaných bolo treba sa zaoberať rozsahom a spôsobom náhrady
škody a to aj v prípade, že by išlo o všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu, ktorou sa bude
musieť súd zaoberať v prípade, že neprichádza do úvahy zodpovednosť zamestnanca za schodok nazverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Samozrejme v takomto prípade je na
zamestnávateľovi, aby preukazoval zamestnancovo zavinenie.

Odvolací súd z týchto dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o trovách odvolacieho
konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.