Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 25, 2019

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 44C/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1719202126
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Bučková
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2019:1719202126.1

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcu v 1. rade: A.. J. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale L. N. C.. L.
XX, XXX XX Š. a žalobcu v 2. rade: Ing. F. F., X.. XX.XX.XXXX, V. L. N. C.. L. XX, XXX XX Š., obaja
práv. zast. Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s. r. o. so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava,
IČO: 36 862 169 proti žalovanému: POLOMstav s. r. o. so sídlom Ulica A. Behunka 1896/32, 900 81
Šenkvice, IČO: 46 837 604, v konaní o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu v 1. a v 2. rade na vydanie zabezpečovacieho opatrenia doručený na súd dňa
12.11.2019 zamieta.

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v 1. rade sa spolu so žalobcom v 2. rade (ďalej už len ako „žalobcovia“) návrhom na vydanie
zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 11.11.2019, doručeným Okresnému súdu Pezinok dňa 12.11.2019,
domáha proti žalovanému nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil v prospech
žalobcov záložné právo k stavbe rodinného domu s dvomi bytovými jednotkami so súp. č. XXXX,
postavenej na parcelách registra „C“, parc. č. XXX/XXX a č. XXX/XXX, zapísanej na liste vlastníctva č.
XXXX, okres: J., obec: Š. k. ú. Y. Š., ktorá je vo vlastníctve žalovaného, a to za účelom zabezpečenia

pohľadávky žalobcov z titulu zodpovednosti za vady, vrátane s tým súvisiacich nevyhnutých nákladov
na nehnuteľnosti - byte č. X, súp. č. XXXX, vchod XX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. Y.
Š., vo výške 51.804,76 EUR s príslušenstvom.

2. Žalobca v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že medzi žalobcami ako
kupujúcimi a žalovaným a spoločnosťou ATOPS s. r. o. IČO: 46 429 701 ako predávajúcimi došlo

dňa 28.05.2018 k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva bytu (ďalej už len ako „zmluva“), predmetom
ktorej bol, okrem iného, prevod vlastníckeho práva žalovaného k rozostavanému bytu č. X na prízemí
rodinného domu s dvomi bytovými jednotkami bez súpisného čísla postaveného na pozemku parcely
registra „C“ parc. č. XXX/XXX, ako aj prevod spoluvlastníckeho podielu prislúchajúceho k tomuto
rozostavanému bytu na spoločných častiach a zariadeniach rodinného domu s dvomi bytovými
jednotkamioveľkostiXXXXX/XXXXXnažalobcov.Vbode5.5zmluvysauvádza,žerozostavanýrodinný

dom, v ktorom sa nachádza rozostavaný byt, nie je bytovým domom v zmysle zákona č. 182/1993
Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Vyššie uvedený byt
teda nie je bytom v bytovom dome a zároveň spĺňa charakter nehnuteľnosti v zmysle § 119 ods. 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej už len ako „Občiansky zákonník“).
K odovzdaniu a prevzatiu tohto bytu došlo dňa 30.05.2018. Počas užívania bytu však žalobcovia
nemohlidosiahnuťprijateľnýazodpovedajúcitepelnýštandardbývania,atoajprimaximálneprípustnom

zaťažení vykurovania. Z uvedeného dôvodu sa domnievali, že ide o poruchu vykurovacieho systému,
kontaktovali žalovaného a snažili sa to vyriešiť. Zo strany žalovaného došlo k zabezpečeniu technika,ktorý preveril funkčnosť vykurovacieho systému, pričom na ňom nezistil žiadne vady. Žalobcovia však
mali zároveň podozrenie na veľké úniky tepla z domu, pričom žalovanému dodali aj svojpomocne
zhotovené merania pomocou termovíznej kamery. Podaním zo dňa 15.01.2019 žalovaného písomne

požiadali o identifikáciu problému s vykurovaním a jeho odstránenie. Na toto podanie im žalovaný
odpovedal podaním zo dňa 12.02.2019 tak, že vykurovací systém je v poriadku, pričom žalobcov
informoval, že doň neodborne zasiahli a manipulovali s ním a zároveň, že v dome k žiadnym únikom
tepla nedochádza. Príčinu nedostatočnej tepelnej pohody videl žalovaný v tom, že žalobcovia v dome
nekúria, resp. kúria málo.

Vzhľadom k tomu, že k vyriešeniu problémy s dosiahnutím tepelného štandardu nedošlo, žalobcovia
sa obrátili na znalca a to za účelom zistenia, z akého dôvodu nie je vykurovací systém schopný
zohriať vnútorný priestor nehnuteľnosti na potrebnú teplotu počas zimných mesiacov. Znalec Ing. Š.
N. z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, stavebná fyzika vyhotovil znalecký posudok
č. 5/2019, kde v závere na str. 79 konštatuje, že konštrukcie stavby nie sú zhotovené v zmysle
projektovej dokumentácie, pričom zmeny pri realizácii stavby neboli zaznamenané do projektovej

dokumentácie a neboli odsúhlasené stavebným úradom. Na stavbe boli vykonané zmeny ako 1. zúženie
základových pásom na 300 mm, 2. zúženie hrúbky muriva obvodového plášťa na 300 mm, 3. zrušenie
železobetónového stropu a jeho nahradenie drevenou konštrukciou, 4. zmena kvality a hrúbky tepelnej
izolácie v strope nad prízemím, tepelnej izolácie sokla, betónového venca a pripojovacej škáry výplní
otvorov, 5. ďalej došlo k zmene strešnej krytiny, 6. strešný plášť nie je odvetraný, 7. došlo k zrušeniu

komína a tým aj náhradného a doplnkového zdroja tepla. Ďalej znalec v závere posudku poukazuje
na nesplnenie požiadavky hodnoty súčiniteľa prechodu tepla, pokiaľ ide o výplne otvorov okien, a
tiež na nedostatočné niektoré izolačné sklá nespĺňajúce technické normy. Znalec tiež konštatuje, že
vykurovanie domu je realizované ako elektrické podlahové kúrenie, pričom v projektovej dokumentácii
bolo plánované vykurovanie s radiátormi. Za takýchto podmienok však elektrický podlahový vykurovací

systém nedokáže vyhriať dom pri hodnotách vonkajších teplôt, ktoré boli počas mesiacov december
2018 a január 2019 (minimálne teploty - 5 oC až - 8 oC).
Žalobcovia si dali spoločnosťou STASYS, spol. s r. o. vypracovať aj odborné tepelnotechnické posúdenie
stavebných konštrukcií s projektovým energetickým hodnotením budovy (PEH), v zmysle záverov
ktorého nie je po zmene realizácie v porovnaní s projektovým stavom splnená požiadavka podľa § 4

ods. 1 zákona č. 555/2005 Z. z. v znení do 31.12.2015. V závere sa tiež konštatuje, že stavba bola
realizovaná v rozpore s § 43d zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavený zákon) a § 21 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z. To znamená,
že stavba nespĺňa štandardy energetickej úspornosti a tepelnej ochrany. V posúdení je konštatované,
že vykurovanie nehnuteľnosti podlahovými elektrickými káblami bolo realizované bez prepočítania

tepelných strát. Príčina tepelnej nepohody v dome je teda v poddimenzovaní vykurovacieho systému
vzhľadom na tepelné straty, ktoré spôsobuje najmä realizovaná konštrukcia stopu (realizovaná tiež
v rozpore s projektovou dokumentáciou). Zo strany žalobcov boli tiež u vyššie uvedenej spoločnosti
objednané termovízne merania povrchových teplôt. V tomto odbornom posúdení sa v závere na str. 19
konštatuje, že a) základné murivo nebolo voči tepelným stratám z podlahy ochránené tepelnou izoláciou

a b) zabudované okenné otvory majú systémovú vadu osadenia v rohoch medzi ostením a nadpražím,
a že c) zrealizovaný strop je nedostatočne zateplený a spôsobuje nadmerné tepelné straty.

3. Po tom, ako sa žalobcovia dozvedeli o vadách nehnuteľnosti z uvedených odborných posudkov a pri
dodržaní zákonnej lehoty 24 mesiacov po prevzatí nehnuteľnosti, podaním datovaným dňa 04.10.2019

uplatnili voči žalovanému ako predávajúcemu nárok zo zodpovednosti za vady a to právo na primeranú
zľavu z ceny nehnuteľnosti v súlade s § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako primeranú zľavu,
zodpovedajúcu povahe a rozsahu v návrhu opísaných vád, si žalobcovia uplatnili sumu vo výške
50.000 EUR, ktorá zodpovedá výške ušetrených stavebných práv ( v ZP uvedená suma 27.735,20
EUR); nákladom, ktoré sú žalobcovia nútení vynaložiť na zmiernenie tepelných strát; výraznému

zníženiu trhovej ceny nehnuteľnosti pri jej prípadnom predaji; pri zohľadnení životnosti takto realizovanej
nehnuteľnosti a tepelnej nepohody, ktorú musia žalobcovia znášať a jej vplyvu na ich zdravie. Zároveň si
uplatnili aj nárok na náhradu nevyhnutných nákladov, ktoré im vznikli v súvislosti s uplatnením ich práv zo
zodpovednosti za vady a to vo výške 1.804,76 EUR, ktoré sú preukázané faktúrami. Žalovaný reagoval
na žalobcami uplatnené nároky vyjadrením zo dňa 25.10.2019, v ktorom uvádza, že nehnuteľnosť nemá

vady, ich nároky považuje za nedôvodné a že žalobcovia kúpili nehnuteľnosť, s ktorej vlastnosťami boli
riadne oboznámení, v obvyklej kvalite a za primeranú cenu.4. Žalobcovia majú za to, že z vyššie uvedených skutočností vyplýva opis dôvodnosti a trvania nároku
žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalobcovia priložili k návrhu viacero odborných posúdení,
ktoré hodnoverne osvedčujú ich nárok. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu

nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ohrozenie exekúcie vidia žalobcovia v tom, že žalovaný je
jednoosobovou spoločnosťou s ručením obmedzeným, pričom podľa údajov dostupných z katastra
nehnuteľností vlastní v obci Š. výlučne rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami so súp. č. XXXX
zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, okres: J., obec: Š., k. ú. Y. Š., na ktorý žiadajú žalobcovia zriadiť
záložné právo. Podľa dostupných údajov je jedinou spoločníčkou a konateľkou žalovaného fyzická

osoba, ktorá je podľa dostupných údajov z katastra nehnuteľností zapísaná ako vlastníčka nehnuteľností
(rodinných domov, resp. bytov) v predmetnej lokalite R. R.. N. A. (v súčasnosti N. C.. L.). Na webovej
stránke žalovaného www.polomstav.sk sú pritom v súčasnosti ponúkané
nehnuteľnosti, ktoré sú v osobnom vlastníctve tejto jedinej spoločníčky a konateľky žalovaného. Ani
v katastrálnom území R., v rámci ktorého je na webovej stránke žalovaného ponúkaný na predaj
dom v lokalite H. L., nie je podľa údajov z katastra nehnuteľností žiadna nehnuteľnosť vo vlastníctve

žalovaného.

5. Na nehnuteľnostiach, na ktoré žiadajú žalobcovia zriadiť záložné právo, už v súčasnosti jedno záložné
právo zriadené je a to na zabezpečenie pohľadávky žalobcu A.. K. L. proti žalovanému, zriadené
uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.11.2016, spis. zn. 19C/225/2016 v spojení s

uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.02.2017, spis. zn. 6Co/10/2017 v spojení s opravným
uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.06.2017, spis. zn. 6Co/10/2017.

6. V neposlednom rade žalobcovia poukázali aj na to, že podľa dostupných údajov v registri účtovných
závierok mal žalovaný za rok 2018 zisk po zdanení 12.718 EUR, pričom jeho vlastné imanie je vo výške

89.019 EUR. Zisk žalovaného tak v porovnaní s predchádzajúcim obdobím klesol o 81 %.

7. Žalobcovia sa domnievajú, že v prípade nezriadenia záložného práva súdom nebude žalovaný
schopný uhradiť ich pohľadávku v prípade jej judikovania, nakoľko jeho vlastné imanie nie je vysoké (v
porovnaní s výškou pohľadávky žalobcu), nevlastní iné nehnuteľnosti a v súčasnosti nezačal prípadnú

ďalšiu investičnú činnosť. Zároveň zriadenie záložného práva, podľa názoru žalobcov, neobmedzí
žalovaného neprimeraným spôsobom, keďže jednak na nehnuteľnostiach, na ktoré žiadajú žalobcovia
zriadiť záložné právo, už jedno záložné právo zriadené je, a jednak nedôjde k obmedzeniu prípadnej
ďalšej činnosti žalovaného.

8. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa ustanovenia § 156 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), konanie
sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo
zabezpečovacieho opatrenia súdu.

Podľa ustanovenia § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa ustanovenia § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom
opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

Podľa ustanovenia § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola
pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa ustanovenia § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie.

Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd

môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa ustanovenia § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcichpotrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť

listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa ustanovenia§328ods.1CSP,aksúdnepostupovalpodľa§327,nariadineodkladnéopatrenie,ak
sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa ustanovenia § 328 ods. 2 veta prvá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
spĺňa náležitosti podľa § 326 .

Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa ustanovenia § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným

stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho
nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné
odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len
ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

9. Súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skúmal
splnenie základných predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, a to existenciu spôsobilého
predmetu záložného práva - vecí, práv a iných majetkových hodnôt, existenciu peňažnej pohľadávky
žalobcov voči žalovanému, a existenciu dôvodnej obavy, že exekúcia pohľadávky žalobcov voči
žalovanému bude ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí

hroziť bezprostredne. Zákon vyžaduje, aby žalobca najmä opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj uviedol skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorý má byť zabezpečený záložným právom. Súd je povinný uvedené skutočnosti
zvážiť v rámci konania a o návrhu rozhodnúť, pričom nevykonáva dokazovanie ani výsluch strán sporu.
Súd vychádza zo skutočností preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Osvedčenie znamená, že

súd prostredníctvom označených a predložených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom tieto skutočnosti sa javia
súdu ako nanajvýš pravdepodobné, preukazujúce opodstatnenosť zabezpečovacieho opatrenia. Keďže
navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zabezpečenie budúcej exekúcie, okrem existencie
nároku musí žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná

budúca exekúcia ohrozená. Nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť
bezprostredne. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych
skutkových okolností prípadu. V prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne
oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za
cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu

zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a
povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Súd je tiež povinný postupovať
tak, aby zásah do práv a právneho postavenia dotknutého účastníka nebol neprimeraný nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana. Obmedzenie subjektu, proti ktorému takéto opatrenie smeruje, musí
zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu.

10. Súd z predloženého návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a k nemu pripojených
dôkazov dospel k záveru, že návrh žalobcov sleduje zabezpečenie budúcej exekúcie nároku žalobcu
na zaplatenie sumy 51.804,76 EUR s príslušenstvom a to z titulu zodpovednosti žalovaného za vady
vrátane s tým súvisiacich nevyhnutných nárokov. Súd tiež zistil, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti,

ku ktorej žalobcovia žiadajú zriadiť záložné právo, tak, ako to opísali žalobcovia vo svojom návrhu.
Avšak súd nemá osvedčenú existenciu dôvodnej obavy žalobcov, že exekúcia ich peňažnej pohľadávky
voči žalovanému bude ohrozená. Žalobcovia túto obavu odvodzujú z toho, že žalovaný okrem uvedenej
nehnuteľnosti nie je vlastníkom žiadnych iných nehnuteľností, napriek tomu, že ako developer predávalviacero rodinných domov, resp. bytov v lokalite R. R.. N. (súčasná Ulica C.. L.). Jediná konateľka
a spoločníčka žalovaného však v uvedenej lokalite vlastní viacero nehnuteľností. Obava žalobcov
ďalej vyplýva zo skutočnosti, že zisk žalovaného v minulom roku bol po zdanení vo výške 12.718

EUR a jeho vlastné imanie je vo výške 89.019 EUR. Zisk žalovaného tak oproti predchádzajúcemu
účtovnému obdobiu klesol o 81 %. Navyše na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného už je zriadené
záložné právo. Súd má v tejto súvislosti za to, že z existencie iného záložného práva na nehnuteľnom
majetkužalovanéhobezďalšiehonevyplývadôvodnáobava,ženútenévymoženienárokužalobcovvoči
žalovanému bude ohrozené. Zároveň skutočnosť, že na nehnuteľnosti už je zriadené jedno sudcovské

záložné právo neodôvodňuje automatické zriadenie ďalšieho záložného práva na prípadné uspokojenie
pohľadávky žalobcov, keď podľa názoru žalobcov žalovaný týmto spôsobom nebude obmedzený,
nakoľko už na danej nehnuteľnosti jedno záložné právo zriadené je. Súd z predložených dôkazov nemá
vedomosť ani o hodnote uvedených nehnuteľností a ani o výške záväzkov žalovaného, na zabezpečenie
ktorých bolo záložné právo na jeho majetku zriadené. Existencia uvedeného záložného práva pritom
nevylučuje možnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu predajom tohto nehnuteľného majetku, ale ani z

iného majetku žalovaného.

11. Naopak medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že nútený výkon rozhodnutia bude ohrozený, patrí
najmä také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty majetku, ktorý možno
výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré výraznou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho

majetkové pomery (R XX/XXXX). Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia musia preukázať konkrétnu a
reálnu obavu, založenú na správaní žalovaného, z ktorého možno odvodiť, že môže dôjsť k zmareniu
alebo k znemožneniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Súd v kontexte vyššie uvedeného
nemal osvedčenú jednu zo základných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to
opodstatnenosť obavy, že prípadná exekúcia pohľadávky žalobcov bude ohrozená. Obava žalobcov je

založená len tom, že žalovaný nevlastní žiaden iný nehnuteľný majetok, ako ten, na ktorý žiadajú zriadiť
záložné právo a na tom, že podľa účtovnej závierky za rok 2018 bol zisk žalovaného za predchádzajúce
účtovné obdobie vo výške 12.718 EUR, pričom tento zisk predstavuje pokles o 81% oproti zisku z
predchádzajúcehoúčtovnéhoobdobia.Súdnatomtomiesteuvádza,žezuvedenéhodôkazuvyplývalen
to, že žalovaný hospodári so ziskom, aj keď je tento o niečo nižší ako v predchádzajúcom zdaňovacom

období. Napriek tomu, že zisk žalovaného oproti predchádzajúcemu zdaňovaciemu obdobiu klesol, súd
má za to, že táto skutočnosť ešte nezakladá dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a to
vzhľadom k tomu, že výkon podnikateľskej činnosti je vždy rizikom a každé zdaňovacie obdobie je iné.
Kolísanie zisku súd považuje za bežnú vec pri výkone podnikateľskej činnosti V neposlednom rade súd
zároveň nemá ani osvedčené, že žalovaný vykonáva také úkony, v dôsledku ktorých by sa zbavoval

svojho majetku predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty.

12. Iba samotné tvrdenia žalobcov o nepriaznivej finančnej situácii žalovaného (vlastníctvo len
nehnuteľnosti uvedenej v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, pokles zisku oproti
predchádzajúcemu zdaňovaciemu obdobiu, nízke vlastné imanie) samo osebe nemôžu byť dôvodom

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tejto veci. Súd zároveň dodáva, že pohľadávka bola
žalovanýmspochybnenáasúduniejeúplnezrejmé,akožalobcoviadospelikjejvyčísleniu,čovšakbude
predmetom konania vo veci samej a čo samo o sebe spochybňuje osvedčenie existencie pohľadávky
ako jednej z predpokladov vydania zabezpečovacieho opatrenia.

13. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že žalobcovia podaným návrhom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia neosvedčili, a
preto návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, na
základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní o
návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia mal plný úspech žalovaný, keďže návrh žalobcov bol
zamietnutý. Súd však žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože s ním doposiaľ nekonal, a
teda mu ani žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Bratislava I písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané podľa ustanovenia § 359 CSP.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa ustanovenia § 127 CSP uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ustanovenia §
363 CSP.