Rozhodnutie ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, June 9, 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 4T/158/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713010581
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8713010581.1

Rozhodnutie

Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9. júna 2014 zo senátu zloženom z
predsedu senátu JUDr. Márie Petruškovej a prísediacich Boženy Budziňákovej a Ľudmily Vallušovej,
takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n í :

1/ Y. Q. Y. D. D. J. Š. E. Q. Á. - nar. XX.XX.XXXX Q. F. - X. X. , trvale bytom
F. , J.. F. XXX/X,

2/ U. W. J. T. N. - nar. XX.XX.XXXX Q. X.Š. X. , trvale bytom W.,
J.. Č. Č..X, súkromný podnikateľ,

3/ P. H. Á. N. L. Y. - nar. XX.XX.XXXX Q. F. ,trvale bytom F., J..
A. Č.. XXXX/XX, súkromný podnikateľ,

s ú v i n n í

obž. Y. Q.
v bode I.
- z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona
č.227/2005 Z.z.,

v bode II. a v bode III.

- z pokračovacieho trestného činu úverového podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva podľa §
9 ods. 2 k § 250a ods. 2, ods. 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 227/2005 Z.z.,

obž. U. W.
v bode III.
- z trestného činu úverového podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 250a

ods. 2, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 227/2005 Z.z.,

obž. P. H.
v bode III.
- z trestného činu úverového podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 250a
ods. 1, ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 227/2005 Z.z.,

p r e t o ž e

obž. Y. Q.
v bode I.
ako zodpovedná pracovníčka Všeobecnej úverovej banky, a.s. v pobočke Poprad pracujúca na pozícii

poradca klienta, na ktorej v rámci svojej pracovnej náplne mala prístup k účtom klientov banky, povinnosťstarať sa o vedenie týchto účtov a na základe pokynov klientov oprávnenie vykonávať vklady, výbery
a ďalšie úkony v súvislosti s vedením účtov klientov banky, oprávnenie vykonávať akvizičnú činnosť
a spracovanie úverov od prvého kontaktu s klientom do spracovania ratingovej analýzy a na ďalšie

bankové služby a súčasne disponovala finančnými prostriedkami v pokladni,

v úmysle seba obohatiť iného uviedla do omylu tak, že:

- v období od 10.11.2003 do 14.7.2004 vykonala bez vedomia a súhlasu majiteľa účtu PD Zamagurie

neoprávnené výbery hotovosti z účtu číslo XXXXXXXXXX tak, že:
dňa 10.11.2003 uskutočnila výber v sume 2.400.000,- Sk,
dňa 15.12.2003 uskutočnila výber v sume 150.000,- Sk,
dňa 09.02.2004 uskutočnila výber v sume 62.313,- Sk,
dňa 12.03.2004 uskutočnila výber v sume 55.000,- Sk,
dňa 06.04.2004 uskutočnila výber v sume 700.000,- Sk,

dňa 14.04.2004 uskutočnila výber v sume 45.563,- Sk a
dňa 14.07.2004 uskutočnila výber v sume 49.613,- Sk,
čím vykonala neoprávnené výbery v celkovej výške 3.462.489,-Sk (114.933,58,- Eur),

- v období od 1.8.2003 do 21.11.2003 vykonala bez vedomia a súhlasu majiteľa účtu spol. Bašista, s.r.o.

neoprávnené výbery hotovosti z účtu číslo XXXXXXXXXX tak, že

dňa 01.08.2003 uskutočnila výber v sume 107.225,- Sk,
dňa 27.08.2003 uskutočnila výber v sume 90.000,- Sk,
dňa 11.09.2003 uskutočnila výber v sume 30.000,- Sk,

dňa 26.09.2003 uskutočnila výber v sume 30.000,- Sk,
dňa 03.10.2003 uskutočnila výber v sume 40.000,- Sk,
dňa 05.11.2003 uskutočnila výber v sume 50.000,- Sk a
dňa 21.11.2003 uskutočnila výber v sume 72.775,- Sk,
čím vykonala neoprávnené výbery v celkovej výške 420 000,- Sk (13.941,45,- Eur),

- dňa 22.12.2003 vykonala bez vedomia a súhlasu majiteľa účtu spol. Bašista, s.r.o. neoprávnený výber
hotovosti z účtu číslo XXXXXXXXXX vo výške 21.314,90,- Sk (707,53,- Eur),

teda celkovo bez vedomia a súhlasu majiteľov účtov vybrala z účtov klientov Všeobecnej úverovej banky,

a.s. finančnú hotovosť v celkovej výške 3.903.803,- Sk (129.582,52,- Eur), ktorú použila pre vlastnú
potrebu doteraz nezisteným spôsobom,

v bode II.
ako zodpovedná pracovníčka Všeobecnej úverovej banky, a.s. v pobočke Poprad pracujúca na pozícii

poradca klienta, na ktorej v rámci svojej pracovnej náplne mala prístup k účtom klientov banky, povinnosť
starať sa o vedenie týchto účtov a na základe pokynov klientov oprávnenie vykonávať vklady, výbery
a ďalšie úkony v súvislosti s vedením účtov klientov banky, oprávnenie vykonávať akvizičnú činnosť
a spracovanie úverov od prvého kontaktu s klientom do spracovania ratingovej analýzy a na ďalšie
bankové služby a súčasne disponovala finančnými prostriedkami v pokladni,

v rozpore so svojou pracovnou náplňou, v rozpore s internými predpismi banky a podmienkami
pre poskytovanie kontokorentných úverov a bez príslušného schvaľovacieho procesu poskytla
kontokorentné úvery:

- k účtu svojej sestry G.. W. Q. číslo XXXXXXXXXX, a to tak, že dňa 09.12.2003 stanovila limit úveru na
sumu 50.000,- Sk (1.659,70,- Eur) a do 13.10.2004 limit úveru postupne zvýšila až na sumu 2.000.000,-
Sk (66.387,84,- Eur), pričom z úveru následne obv. Y. Q. vyčerpala finančné prostriedky v celkovej sume
1.823.242,-Sk (60.520,55,- Eur),

- v období od 03.12.2003 do 10.11.2004 k účtom klientov:

G.. Q. S. číslo XXXXXXXXXX s nastavením limitu dňa 10.06.2004 na sumu 25.000,- Sk (829,84,- Eur),
F. F. číslo XXXXXXXXXX s nastavením limitu dňa 26.05.2004 na sumu 75.000,- Sk (2.489,54,- Eur),T. X. číslo XXXXXXXXXX s nastavením limitu dňa 03.12.2003 na sumu 50.000,- Sk (1.659,69,- Eur) a P.
Q. číslo XXXXXXXXXX s počiatočným nastavením limitu dňa 21.05.2004 na sumu 8.000,- Sk a s jeho
následným zvýšením dňa 28.06.2004 na sumu 58.000,- Sk (1.925.24,- Eur),

teda spolu v celkovej výške 208.000,-Sk (6.904,34,- Eur), pričom tak umožnila klientom banky G.. Q. S.,
F. F., T.H. X. Y. P. Q. v uvedenom období vyčerpať úver spolu vo výške 181.311,07,- Sk (6.018,42,- Eur),
a to napriek tomu, že vedela, že títo klienti Všeobecnej úverovej banky, a.s. nespĺňali podmienky určené
na poskytnutie alebo na splácanie kontokorentných úverov,

obž. Y. Q., E.. U. W. Y. E.. P. H.
v bode III.
- Y. Q. ako zodpovedná pracovníčka Všeobecnej úverovej banky, a.s. v pobočke Poprad pracujúca na
pozícii poradca klienta, na ktorej v rámci svojej pracovnej náplne mala prístup k účtom klientov banky,
povinnosť starať sa o vedenie týchto účtov a na základe pokynov klientov oprávnenie vykonávať vklady,

výbery a ďalšie úkony v súvislosti s vedením účtov klientov banky, oprávnenie vykonávať akvizičnú
činnosť a spracovanie úverov od prvého kontaktu s klientom do spracovania ratingovej analýzy a na
ďalšie bankové služby a súčasne disponovala finančnými prostriedkami v pokladni
v rozpore so svojou pracovnou náplňou a v rozpore s internými predpismi banky a podmienkami
pre poskytovanie kontokorentných úverov a bez príslušného schvaľovacieho procesu poskytla

kontokorentné úvery obv. U. W., E.. P. H. Y. Q. M. napriek tomu, že vedela, že títo klienti Všeobecnej
úverovej banky, a.s. nespĺňali podmienky určené na poskytnutie alebo na splácanie kontokorentných
úverov, a to tak, že:
v bode 3.1
- na požiadanie obv. U. W. poskytla mu dňa 13.01.2004 k účtu číslo XXXXXXXXXX kontokorentný

úver s pôvodným limitom 300.000,- Sk (9.958,18,- Eur) a tento limit na požiadanie obv. U. W. v dobe
od 13.01.2004 do 19.07.2004 postupne zvýšila až na sumu 1.500.000,- Sk ( 49.790,87,- Eur), pričom
obv. U. W. napriek tomu, že vedel, že nespĺňa podmienky určené na poskytnutie a na splácanie tohto
úveru, a že tento úver nie je poskytnutý v súlade s predpismi banky, vyčerpal finančné prostriedky z
takto poskytnutého úveru v celkovej výške 1.420.790,49,- Sk (47.161,60,- Eur) a následne úver riadne

nesplácal,

-napožiadanieobv.U.W.poskytlabezvedomiamanželkyobvinenéhoY.W.kontokorentnýúverajkúčtu
číslo XXXXXXXXXX, ktorého majiteľkou bola manželka obvineného Y. W., a ku ktorému mal obv. U. W.
dispozičnéprávo,atotak,žedňa01.06.2004zriadilalimitúveruvovýške500.000,-Sk(16.596,27,-Eur),

tento limit následne do 01.07.2004 na požiadanie obv. U. W. postupne zvýšila až na sumu 1.600.000,-
Sk (53.110,27,- Eur), pričom tento úver zriadila a limit zvyšovala bez vedomia Y. W. a obv. U. W. napriek
tomu, že vedel, že nespĺňa podmienky určené na poskytnutie a na splácanie tohto úveru, a že tento úver
nie je poskytnutý v súlade s predpismi banky, vyčerpal finančné prostriedky z takto poskytnutého úveru
v celkovej výške 1.560.942,45,- Sk (51.813,79,- Eur) a následne úver riadne nesplácal,

pričom obv. U. W. takto z týchto kontokorentných úverov vyčerpal celkovo sumu vo výške 2.981.732,
94,- Sk (98.975,40,- Eur),

v bode 3.2

- na požiadanie Q. M. poskytla mu dňa 31.05.2004 k účtu číslo XXXXXXXXXX kontokorentný úver s
pôvodným limitom 500.000,- Sk (16.596,96,- Eur) a tento limit na požiadanie Q. M. postupne zvýšila do
dňa 25.08.2004 na sumu 1.530.000,-Sk (50.786,- Eur), pričom Q. M. napriek tomu, že vedel že nespĺňa
podmienky určené na poskytnutie a na splácanie tohto úveru, a že tento úver nie je poskytnutý v súlade
s predpismi banky, napriek tomu vyčerpal finančné prostriedky z takto poskytnutého úveru v celkovej

výške 1.545.451,04,- Sk (51.299,57,- Eur) a následne úver riadne nesplácal,

- na požiadanie Q. M. poskytla mu kontokorentný úver aj k účtu číslo XXXXXXXXXX, ktorého majiteľkou
bola manželka obvineného P. M., a ku ktorému mal Q. M. dispozičné právo, a to tak, že dňa 02.06.2004
zriadila limit úveru na sumu 500.000,- Sk (16.596,96,- Eur) a následne do dňa 16.09.2004 tento limit

úveru postupne zvýšila znovu na požiadanie Q. M. na sumu 2.000.000,- Sk (66.387,84,- Eur), pričom
Q. M. napriek tomu, že vedel, že nespĺňa podmienky určené na poskytnutie a na splácanie tohto
úveru, a že tento úver nie je poskytnutý v súlade s predpismi banky, vyčerpal finančné prostriedky ztakto poskytnutého úveru v celkovej výške 1.819.154,22,- Sk (60.384,85,- Eur) a následne úver riadne
nesplácal,

- na žiadosť Q. M. zriadila kontokorentný úver aj k účtu U. P. číslo XXXXXXXXXX, a ku ktorému mal
Q. M. dispozičné právo, a to dňa 17.06.2004 s limitom úveru 500.000,- Sk (16.596,96,- Eur), ktorý
následne na žiadosť Q. M. do dňa 14.09.2004 postupne zvýšila na limit 1.230.000,- Sk (40.828,52,- Eur),
pričom Q. M. napriek tomu, že vedel, že nespĺňa podmienky určené na poskytnutie a na splácanie tohto
úveru, a že tento úver nie je poskytnutý v súlade s predpismi banky, vyčerpal finančné prostriedky z

takto poskytnutého úveru v celkovej výške 1.237.852,04,- Sk (41.089,16,- Eur) a následne úver riadne
nesplácal,

pričom Q. M. takto z týchto kontokorentných úverov vyčerpal celkovo sumu vo výške 4.602.457,30,- Sk
(152.773,59,- Eur),

v bode 3.3
- na požiadanie obv. P. H. poskytla mu kontokorentný úver dňa 12.08.2004 s limitom 290.000,- Sk
(9.626,24,- Eur) a tento následne do dňa 13.09.2004 na požiadanie obv. P. H. postupne zvýšila na sumu
630.000,- Sk (20.912,17,- Eur), pričom obv. P. H. napriek tomu, že vedel, že nespĺňa podmienky určené
na poskytnutie a na splácanie tohto úveru, a že tento úver nie je poskytnutý v súlade s predpismi banky,

vyčerpal finančné prostriedky z takto poskytnutého úveru v celkovej výške 597.745,80,- Sk (19.841,52,-
Eur) a úver následne riadne nesplácal,

t e d a

obž. Y. Q.
v bode I.
- na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že iného uviedla do omylu a spôsobila tak škodu
veľkého rozsahu,

v bode II. a v bode III.
- ako zamestnanec toho, kto úver poskytuje, spoločným konaním s ďalšími obvinenými a ďalšou trestne
zodpovednou osobou, umožnila získať úver tomu, o kom vedela, že nespĺňa podmienky určené na jeho
poskytnutie a spôsobila takým činom škodu veľkého rozsahu,

obž. U. W.
v bode III.
- spoločným konaním s ďalšou osobou vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke
splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak spôsobil tak značnú škodu,

obž. P. H.
v bode III.
- spoločným konaním s ďalšou osobou vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke
splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak spôsobil tak väčšiu škodu.

Za to im
u k l a d á

obž. Y. Q.

Podľa§250aods.5Trestnéhozákonaúčinnéhodo01.01.2006,spoužitím§35ods.2Trestnéhozákona
účinného do 01.01.2006, § 40 ods. 1, ods. 5 písm. c/ Trestného zákona účinného do 01.01.2006 trest
odňatia slobody v trvaní 2 /dvoch/ rokov.

Podľa § 58 ods. 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 jej výkon trestu podmienečne o d k l a d á .

Podľa § 59 ods. 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 jej u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní
5 /päť/ rokov.obž. U. W.

Podľa § 250a ods. 4 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, s použitím § 40 ods. 1, ods. 5 písm. c/
Trestného zákona účinného do 01.01.2006 trest odňatia slobody v trvaní 18 /osemnásť/ mesiacov.

Podľa§58ods.1Trestnéhozákonaúčinnéhodo01.01.2006muvýkontrestupodmienečne odkl adá.

Podľa § 59 ods. 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 mu u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní
30 /tridsať/ mesiacov.

obž. P. H.

Podľa§250aods.3Trestnéhozákonaúčinnéhodo01.01.2006trestodňatiaslobodyvtrvaní 1/jedného/

roka.

Podľa§58ods.1Trestnéhozákonaúčinnéhodo01.01.2006muvýkontrestupodmienečne odkl adá.

Podľa § 59 ods. 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 mu u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní

20 /dvadsať/ mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku účinného od 01.01.2006 poškodenú Všeobecnú úverovú banku
a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155 o d k a z u j e s jej nárokom na náhradu
škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov podal na obžalovaných Y. Q., U. W. Y. P. H. obžalobu pre trestné
činu kvalifikované vo vzťahu k obžalovanej Y. Q. ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5
Trestného zákona č. 140/1961 Zb.z. v znení zákona č. 227/2005 Zb.z. a pre pokračovací trestný čin
úverového podvodu podľa § 250a ods. 2, ods. 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.z. v znení zákona

č. 227/2005 Zb.z., vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.z. v
znení zákona č. 227/2005 Zb.z., vo vzťahu k obžalovanému U. W. pre trestný čin úverového podvodu
podľa § 250a ods. 2, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.z. v znení zákona č. 227/2005 Zb.z.,
vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.z. v znení zákona
č. 227/2005 Zb.z. a vo vzťahu k obžalovanému P. H. pre trestný čin úverového podvodu podľa §

250a ods. 1, ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.z. v znení zákona č. 227/2005 Zb.z., vo forme
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.z. v znení zákona č. 227/2005
Zb.z. pre skutky, ktorých sa mali dopustiť tak, že obžalovaná Y. Q. - ako zodpovedná pracovníčka
Všeobecnej úverovej banky, a.s. v pobočke Poprad pracujúca na pozícii poradca klienta, na ktorej v
rámci svojej pracovnej náplne mala prístup k účtom klientov banky, povinnosť starať sa o vedenie týchto

účtov a na základe pokynov klientov oprávnenie vykonávať vklady, výbery a ďalšie úkony v súvislosti
s vedením účtov klientov banky, oprávnenie vykonávať akvizičnú činnosť a spracovanie úverov od
prvého kontaktu s klientom do spracovania ratingovej analýzy a na ďalšie bankové služby a súčasne
disponovala finančnými prostriedkami v pokladni, v úmysle seba obohatiť iného uviedla do omylu tak, že:
- v období od 10.11.2003 do 14.7.2004 vykonala bez vedomia a súhlasu majiteľa účtu PD Zamagurie

neoprávnené výbery hotovosti z účtu číslo XXXXXXXXXX tak, že dňa 10.11.2003 uskutočnila výber
v sume 2.400.000,- Sk, dňa 15.12.2003 uskutočnila výber v sume 150.000,- Sk, dňa 09.02.2004
uskutočnila výber v sume 62.313,- Sk, dňa 12.03.2004 uskutočnila výber v sume 55.000,- Sk, dňa
06.04.2004 uskutočnila výber v sume 700.000,- Sk, dňa 14.04.2004 uskutočnila výber v sume 45.563,-
Skadňa14.07.2004uskutočnilavýbervsume49.613,-Sk, čímvykonalaneoprávnenévýberyvcelkovej

výške 3.462.489,-Sk (114.933,58,- Eur),
- v období od 1.8.2003 do 21.11.2003 vykonala bez vedomia a súhlasu majiteľa účtu spol. Bašista, s.r.o.
neoprávnené výbery hotovosti z účtu číslo XXXXXXXXXX tak, že dňa 01.08.2003 uskutočnila výber v
sume 107.225,- Sk, dňa 27.08.2003 uskutočnila výber v sume 90.000,- Sk, dňa 11.09.2003 uskutočnila
výber v sume 30.000,- Sk, dňa 26.09.2003 uskutočnila výber v sume 30.000,- Sk, dňa 03.10.2003

uskutočnila výber v sume 40.000,- Sk, dňa 05.11.2003 uskutočnila výber v sume 50.000,- Sk a dňa21.11.2003 uskutočnila výber v sume 72.775,- Sk, čím vykonala neoprávnené výbery v celkovej výške
420 000,- Sk (13.941,45,- Eur),
- dňa 22.12.2003 vykonala bez vedomia a súhlasu majiteľa účtu spol. Bašista, s.r.o. neoprávnený výber

hotovosti z účtu číslo XXXXXXXXXX vo výške 21.314,90,- Sk (707,53,- Eur), teda celkovo bez vedomia
a súhlasu majiteľov účtov vybrala z účtov klientov Všeobecnej úverovej banky, a.s. finančnú hotovosť v
celkovej výške 3.903.803,- Sk (129.582,52,- Eur), ktorú použila pre vlastnú potrebu doteraz nezisteným
spôsobom,
- ako zodpovedná pracovníčka Všeobecnej úverovej banky, a.s. v pobočke Poprad pracujúca na

pozícii poradca klienta, na ktorej v rámci svojej pracovnej náplne mala prístup k účtom klientov banky,
povinnosť starať sa o vedenie týchto účtov a na základe pokynov klientov oprávnenie vykonávať vklady,
výbery a ďalšie úkony v súvislosti s vedením účtov klientov banky, oprávnenie vykonávať akvizičnú
činnosť a spracovanie úverov od prvého kontaktu s klientom do spracovania ratingovej analýzy a
na ďalšie bankové služby a súčasne disponovala finančnými prostriedkami v pokladni, v rozpore so
svojou pracovnou náplňou, v rozpore s internými predpismi banky a podmienkami pre poskytovanie

kontokorentných úverov a bez príslušného schvaľovacieho procesu poskytla kontokorentné úvery:
- k účtu svojej sestry G.. W. Q. číslo XXXXXXXXXX, a to tak, že dňa 09.12.2003 stanovila limit úveru na
sumu 50.000,- Sk (1.659,70,- Eur) a do 13.10.2004 limit úveru postupne zvýšila až na sumu 2.000.000,-
Sk (66.387,84,- Eur), pričom z úveru následne obv. Y. Q. vyčerpala finančné prostriedky v celkovej sume
1.823.242,-Sk (60.520,55,- Eur),

- v období od 03.12.2003 do 10.11.2004 k účtom klientov: G.. Q. S. číslo XXXXXXXXXX s nastavením
limitu dňa 10.06.2004 na sumu 25.000,- Sk (829,84,- Eur), F. F. číslo XXXXXXXXXX s nastavením
limitu dňa 26.05.2004 na sumu 75.000,- Sk (2.489,54,- Eur), T.H. X. číslo XXXXXXXXXX s nastavením
limitu dňa 03.12.2003 na sumu 50.000,- Sk (1.659,69,- Eur) a P. Q. číslo XXXXXXXXXX s počiatočným
nastavením limitu dňa 21.05.2004 na sumu 8.000,- Sk a s jeho následným zvýšením dňa 28.06.2004

na sumu 58.000,- Sk (1.925.24,- Eur), teda spolu v celkovej výške 208.000,-Sk (6.904,34,- Eur), pričom
tak umožnila klientom banky G.. Q. S., F. F., T. X. Y. P. Q. v uvedenom období vyčerpať úver spolu vo
výške 181.311,07,- Sk (6.018,42,- Eur) a to napriek tomu, že vedela, že títo klienti Všeobecnej úverovej
banky, a.s. nespĺňali podmienky určené na poskytnutie alebo na splácanie kontokorentných úverov,
obžalovaní Y. Q. , U. W. Y. P. H. tak, že

obž. Y. Q. ako zodpovedná pracovníčka Všeobecnej úverovej banky, a.s. v pobočke Poprad pracujúca
na pozícii poradca klienta, na ktorej v rámci svojej pracovnej náplne mala prístup k účtom klientov banky,
povinnosť starať sa o vedenie týchto účtov a na základe pokynov klientov oprávnenie vykonávať vklady,
výbery a ďalšie úkony v súvislosti s vedením účtov klientov banky, oprávnenie vykonávať akvizičnú
činnosť a spracovanie úverov od prvého kontaktu s klientom do spracovania ratingovej analýzy a

na ďalšie bankové služby a súčasne disponovala finančnými prostriedkami v pokladni, v rozpore so
svojou pracovnou náplňou a v rozpore s internými predpismi banky a podmienkami pre poskytovanie
kontokorentných úverov a bez príslušného schvaľovacieho procesu poskytla kontokorentné úvery obž.
U. W., E.. P. H. Y. Q. M. napriek tomu, že vedela, že títo klienti Všeobecnej úverovej banky, a.s. nespĺňali
podmienky určené na poskytnutie alebo na splácanie kontokorentných úverov, a to tak, že:

- na požiadanie obž. U. W. poskytla mu dňa 13.01.2004 k účtu číslo XXXXXXXXXX kontokorentný
úver s pôvodným limitom 300.000,- Sk (9.958,18,- Eur) a tento limit na požiadanie obž. U. W. v dobe
od 13.01.2004 do 19.07.2004 postupne zvýšila až na sumu 1.500.000,- Sk ( 49.790,87,- Eur), pričom
obž. U. W. napriek tomu, že vedel, že nespĺňa podmienky určené na poskytnutie a na splácanie tohto
úveru, a že tento úver nie je poskytnutý v súlade s predpismi banky, vyčerpal finančné prostriedky z

takto poskytnutého úveru v celkovej výške 1.420.790,49,- Sk (47.161,60,- Eur) a následne úver riadne
nesplácal,
- na požiadanie obž. U. W. poskytla bez vedomia manželky obvineného Y. W. kontokorentný úver aj
k účtu číslo XXXXXXXXXX, ktorého majiteľkou bola manželka obvineného Y. W., a ku ktorému mal
obv. U. W. dispozičné právo, a to tak, že dňa 01.06.2004 zriadila limit úveru vo výške 500.000,- Sk

(16.596,27,- Eur), tento limit následne do 01.07.2004 na požiadanie obv. U. W. postupne zvýšila až na
sumu 1.600.000,- Sk (53.110,27,- Eur), pričom tento úver zriadila a limit zvyšovala bez vedomia Y. W.
Y. E.. U. W. napriek tomu, že vedel, že nespĺňa podmienky určené na poskytnutie a na splácanie tohto
úveru, a že tento úver nie je poskytnutý v súlade s predpismi banky, vyčerpal finančné prostriedky z
takto poskytnutého úveru v celkovej výške 1.560.942,45,- Sk (51.813,79,- Eur) a následne úver riadne

nesplácal, pričom obv. U. W. takto z týchto kontokorentných úverov vyčerpal celkovo sumu vo výške
2.981.732, 94,- Sk (98.975,40,- Eur),
- na požiadanie Q. M. poskytla mu dňa 31.05.2004 k účtu číslo XXXXXXXXXX kontokorentný úver s
pôvodným limitom 500.000,- Sk (16.596,96,- Eur) a tento limit na požiadanie Q. M. postupne zvýšila dodňa 25.08.2004 na sumu 1.530.000,-Sk (50.786,- Eur), pričom Q. M. napriek tomu, že vedel že nespĺňa
podmienky určené na poskytnutie a na splácanie tohto úveru, a že tento úver nie je poskytnutý v súlade
s predpismi banky, napriek tomu vyčerpal finančné prostriedky z takto poskytnutého úveru v celkovej

výške 1.545.451,04,- Sk (51.299,57,- Eur) a následne úver riadne nesplácal,
- na požiadanie Q. M. poskytla mu kontokorentný úver aj k účtu číslo XXXXXXXXXX, ktorého majiteľkou
bola manželka obvineného P. M., a ku ktorému mal Q. M. dispozičné právo, a to tak, že dňa 02.06.2004
zriadila limit úveru na sumu 500.000,- Sk (16.596,96,- Eur) a následne do dňa 16.09.2004 tento limit
úveru postupne zvýšila znovu na požiadanie Q. M. na sumu 2.000.000,- Sk (66.387,84,- Eur), pričom

Q. M. napriek tomu, že vedel, že nespĺňa podmienky určené na poskytnutie a na splácanie tohto
úveru, a že tento úver nie je poskytnutý v súlade s predpismi banky, vyčerpal finančné prostriedky z
takto poskytnutého úveru v celkovej výške 1.819.154,22,- Sk (60.384,85,- Eur) a následne úver riadne
nesplácal,
- na žiadosť Q. M. zriadila kontokorentný úver aj k účtu U. P. číslo XXXXXXXXXX, a ku ktorému mal
Q.H. M. dispozičné právo, a to dňa 17.06.2004 s limitom úveru 500.000,- Sk (16.596,96,- Eur), ktorý

následne na žiadosť Q. M. do dňa 14.09.2004 postupne zvýšila na limit 1.230.000,- Sk (40.828,52,-
Eur), pričom Q. M. napriek tomu, že vedel, že nespĺňa podmienky určené na poskytnutie a na splácanie
tohto úveru, a že tento úver nie je poskytnutý v súlade s predpismi banky, vyčerpal finančné prostriedky
z takto poskytnutého úveru v celkovej výške 1.237.852,04,- Sk (41.089,16,- Eur) a následne úver
riadne nesplácal, pričom Q. M. takto z týchto kontokorentných úverov vyčerpal celkovo sumu vo výške

4.602.457,30,- Sk (152.773,59,- Eur),
- na požiadanie obž. P. H. poskytla mu kontokorentný úver dňa 12.08.2004 s limitom 290.000,- Sk
(9.626,24,- Eur) a tento následne do dňa 13.09.2004 na požiadanie obž. P. H. postupne zvýšila na sumu
630.000,- Sk (20.912,17,- Eur), pričom obž. P. H. napriek tomu, že vedel, že nespĺňa podmienky určené
na poskytnutie a na splácanie tohto úveru, a že tento úver nie je poskytnutý v súlade s predpismi banky,

vyčerpal finančné prostriedky z takto poskytnutého úveru v celkovej výške 597.745,80,- Sk (19.841,52,-
Eur) a úver následne riadne nesplácal.

Súd predmetnú obžalobu prijal, na hlavnom pojednávaní, ktoré vykonal v neprítomnosti obžalovanej
Y. Q. v zmysle ustanovenia § 252 ods. 2 Trestného poriadku dokazovanie prečítaním výpovedí

obžalovanej, výsluchom obžalovaných U. W. Y. P. H., ďalej prečítaním výpovedí poškodených,
splnomocnených zástupcov poškodených strán, znaleckých posudkov, výpovedí znalcov a svedeckých
výpovedí, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a dospel k nasledovným skutkovým záverom.
Obžalovaná Y. Q. ku skutku v bode I. vo svojich výpovediach v prípravnom konaní uviedla, že vo
Všeobecnej úverovej banke, a.s. pracovala od roku 1991 do 22.10.2004 najskôr ako retailový pracovník

a následne na pozícii poradca klienta, v ktorej mala zverených klientov a jej pracovnou náplňou bolo
starať sa o týchto klientov, t.j. otvárať účty a vykonávať ďalšie úkony v súvislosti s vedením účtov,
neskôr mala na starosti aj pokladňu, teda disponovala aj finančnými prostriedkami, pričom na základe
požiadaviek klientov realizovala cez pokladňu vklady alebo výbery.
Obžalovaná ďalej uviedla, že k výberom hotovosti z účtu č. XXXXXXXXXX patriaceho klientovi PD

Zamagurie sa vyjadriť nevedela, po predložení pokladničných dokladov o výberoch v hotovosti z tohto
účtu uviedla, že na dokladoch zo dňa 10.11.2003 (výber sumy 2.400.000,- Sk) a zo dňa 15.12.2003
(výber sumy 150.000,- Sk) je jej podpis, pričom doklady boli robené pod jej kódom a ona tieto doklady
vystavila zároveň potvrdila, že aj pokladničné doklady zo dňa 09.02.2004 (výber sumy 62.313,- Sk),
zo dňa 12.03.2004 (výber sumy 55.000,- Sk), zo dňa 06.04.2004 (výber sumy 700.000,- Sk), zo dňa

14.04.2004 (výber sumy 45.563,- Sk) a zo dňa 14.07.2004 (výber sumy 49.613,- Sk) vystavila ona,
pokladničné doklady však boli poukázané s výplatou na inú pokladňu a peňažné prostriedky neboli
vyplatené ňou, ale boli vyplatené inými pokladňami.
Zároveň sa nevedela vyjadriť, kto peniaze naozaj prevzal a kto pokladničné doklady podpísal.
K vyplateniu peňazí uviedla, že ona vystavila pokladničný doklad, klient s týmto dokladom išiel do

pokladne, tam pokladníčka doklad overila a peniaze klientovi vyplatila zároveň uviedla, že sa stávalo aj
to, že ak ju klient o to požiadal alebo ak nemala dostatok hotovosti vo svojej pokladni, išla s dokladom
za pokladníčkou ona, peniaze prevzala a potom odovzdala klientovi.
K výberom z terminovaného účtu č. XXXXXXXXXX patriacemu spoločnosti Bašista, s.r.o. uviedla, že
všetky výdavkové pokladničné doklady zo dňa 01.08.2003 na sumu 107.225,- Sk, zo dňa 27.08.2003

na sumu 90.000,- Sk, zo dňa 11.09.2003 na sumu 30.000,- Sk, zo dňa 26.09.2003 na sumu 30.000,- Sk,
zo dňa 03.10.2003 na sumu 40.000,- Sk, zo dňa 05.11.2003 na sumu 50.000,- Sk a zo dňa 21.11.2003
na sumu 72.775,- Sk vystavila ona, avšak peniaze boli vyplatené inou pracovníčkou na inej pokladni,
nakoľko je na dokladoch podpis inej pracovníčky, iné skutočnosti k týmto výberom uviesť nevedela.Obžalovaná ďalej uviedla, že postup pri vyplácaní peňazí bol taký, že klient musel prísť za ňou,
ona vystavila doklad o výbere, tento doklad dala do pokladne, kde iná pracovníčka, ktorá tam
pracovala, mala po overení totožnosti klienta vyplatiť klientovi peňažnú sumu, totožnosť klientov sa

overovala podľa predloženého občianskeho preukazu a podpisom klienta pred ňou podľa podpisového
vzoru. Obžalovaná svojich klientov poznala, nakoľko v banke pracovala dlho, pokladničný doklad sa
vyhotovoval v prítomnosti klienta, avšak niekedy sa stalo, že ak klient zatelefonoval, takýto doklad mu
pripravili a čakalo sa kým došiel klient, ktorý svojím podpisom potvrdil výber finančných prostriedkov.
Obžalovaná zároveň nevedela vysvetliť rozdielnosť podpisov U.. D. E. a ani skutočnosť, že pokladničné

doklady nepodpísal a finančné prostriedky podľa týchto dokladov neprevzal.
K výberu sumy 21.314,90,- Sk dňa 22.12.2003 z účtu č. XXXXXXXXXX patriacemu spoločnosti Bašista,
s.r.o. uviedla, že aj tento doklad vystavovala ona, avšak peniaze boli vyplatené inou pokladňou.
K bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov v celkovej výške 1.172.234,91,- Sk v období od
júna 2002 do dňa 10.07.2003 z účtu č. XXXXXXXXXX patriaceho majiteľovi U.. U. C. v prospech účtov
Tatra Crystal, Euro - CRV, JETON s.r.o. a P. E., ako ani k následným platbám z účtu P. E. na účet W.S.

Q. sa vyjadriť nevedela, resp. si nepamätala nato, aby takéto úhrady vykonávala.
Obžalovaná súčasne uviedla, že kontokorentný úver k účtu č. XXXXXXXXXX svojej sestry G.. W. Q.
zriadila ona a nastavila aj limit úveru na sumu 2 mil. Sk, pričom sa nevedela vyjadriť k nastaveniu tohto
posledného limitu úveru, zároveň uviedla, že sestra nemala o týchto skutočnostiach vedomosť.
Obžalovaná mala prístup k sestrinmu účtu, pretože sestra jej dala bankomatovú kartu k tomuto účtu,

podmienkynaposkytnutieúveruprejejsestruvstanovenejvýškenebolisplnené,nebolapodanážiadosť
a neprebehol ani schvaľovací proces, obžalovaná sama stanovila a nastavila limit úveru a sestra ju o
to nepožiadala, ani o tom nevedela.
Obžalovaná taktiež nevedela vysvetliť, či sestra ako majiteľ účtu dostávala výpisy z účtu, peniaze z
účtu vybrala obžalovaná a zároveň nevedela vysvetliť, či chcela a ak áno akým spôsobom zabezpečiť

splatenie úveru.
K poskytnutiu kontokorentných úverov k účtom klientov G.. Q. S., F. F., T. X. Y. P. Q. uviedla, že ich
vyrozumelaopovinnostivrátiťposkytnutéúverydojednéhorokastým,žejepotrebnépredložiťpríslušné
doklady na ich poskytnutie. Nevedela sa však vyjadriť, či stihla spracovať príslušnú dokumentáciu alebo
či len v zmysle ich požiadavky zadala úverové limity.

Obžalovaná zároveň uviedla, že obžalovaný U. W. prišiel za ňou do banky a požiadal ju o kontokorentný
úver, na základe jeho žiadosti mu otvorila bežný účet, na ktorý zadala limit úveru. V tomto prípade
taktiež neboli dodržané smernice banky a úver nebol zriadený na základe štandardného schvaľovacieho
procesu.
Obžalovaná potvrdila, že obžalovaný U. W. vedel za akých podmienok je úver poskytovaný teda, že nie

je poskytnutý v súlade so smernicami banky.
Zároveň obžalovaná Y. Q. uviedla, že obžalovaný U. W. chodil za ňou do banky s tým, že poskytnutý
úver vyplatí a žiadal ju o ďalšie peniaze, pričom na základe jeho požiadavky mu zvyšovala limit úveru,
pričom obdobne to bolo aj v prípade ostatných účtov, keď na základe iniciatívy obžalovaného U. W. Y. Q.
M., podľa ich požiadavky nastavila v systéme banky úverové limity na účtoch, pričom výbery peňažných

prostriedkov realizoval obžalovaný U. W. Y. Q. M., ktorí mali od majiteľov účtov dispozičné právo k týmto
účtom, tieto úverové limity boli zadané bez príslušných dokladov a schvaľovacieho procesu, nastavila
ich na základe ich požiadavky a myslela si, že keď boli obaja majiteľmi firiem, že peniaze banke vrátia.
Obžalovaná ďalej uviedla, že obžalovaný U. W. potreboval čoraz viac peňazí tak na jeho žiadosť mu
zriadila kontokorentný úver aj k bežnému účtu jeho manželky, ku ktorému mal on , dispozičné právo, aj

limit tohto úveru opakovane na žiadosť obžalovaného U. W. zvyšovala.
Zároveň uviedla, že s manželkou obžalovaného U. W. nikdy nejednala.
Obžalovaná ďalej potvrdila, že aj kontokorentný úver k účtu Q. M. zriadila z iniciatívy obžalovaného U.
W., Y. Q. M. pri zriaďovaní účtu vedel, že úver je poskytnutý v rozpore s predpismi banky, dispozičné
právo k tomuto účtu mali obaja menovaní.

Obžalovaná zároveň uviedla, že kontokorentný úver k účtu manželky Q. M. zriadila na žiadosť Q. M.,
s jeho manželkou vôbec nejednala.
Taktiež kontokorentný úver na meno pána P. bol poskytnutý na žiadosť Q. M. a bez účasti pána P., Q.
M. vedel vo všetkých týchto prípadoch, že úvery nie sú poskytnuté v súlade so smernicami banky, on ju
žiadal o poskytnutie úverov a on mal dispozičné právo ku všetkým týmto účtom.

Podľa obžalovanej aj v prípade obžalovaného P. H. na základe jeho požiadavky bez príslušných
dokladov a schvaľovacieho procesu zadala najskôr dňa 12.08.2004 úverový limit na sumu 290.000,- Sk
a neskôr dňa 13.09.2004 na 630.000,- Sk, aj on vedel, že k tomuto zvýšeniu došlo v rozpore s predpismi
banky a bez schvaľovacieho procesu.Obžalovaná zotrvala vo všetkých svojich výpovediach na tvrdení, že obžalovaný U. W., obžalovaný P. H.
a Q. M. vedeli o nesúlade poskytnutia úverov so smernicami banky, pričom oni ju žiadali o stále vyššiu
sumu peňazí a ona nemala žiadny prospech z poskytnutia týchto úverov, v snahe vyrovnať vyčerpané

sumy na týchto kontokorentných úveroch dňa 14.10.2004 previedla z účtu č. XXXXXXXXX klienta banky
F. L. bez jeho vedomia celkove sumu 12.000.000,-Sk na tieto účty, všetky doklady k tejto transakcii
vystavila obžalovaná, pričom opätovne vklady a výbery boli uskutočnené na inej pokladni.
V ďalších svojich výpovediach zo dňa 23.05.2006, zo dňa 16.06.2006, zo dňa 16.04.2007, zo dňa
25.03.2008 a zo dňa 30.09.2008 obžalovaná už využila svoje zákonné právo a nevypovedala, vyššie

uvedené okolnosti však potvrdila aj pri konfrontácii s obžalovanými U. W. Y. P. H..
Obžalovaná Y. Q. k bodu II. obžaloby a týkajúceho sa okolností úverov poskytnutých F. F., P. Q., T. X.
Y. G.. S. J., že klientom podmienky poskytnutia úverov vysvetlila, povedali im aké doklady je potrebné
doložiť a aj to, že úvery musia splatiť do jedného roka, podľa obžalovanej v tom čase mala veľa klientov,
bola príliš zaneprázdnená a „nestihla“ spracovať príslušnú dokumentáciu, týkajúcu sa týchto úverov,
klientom zadala len limity, aby tieto úvery mohli čerpať.

Obžalovaný P. H. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku a keďže
si to podľa názoru súdu vyžadoval jeho záujem, súd mu povolil urobiť toto vyhlásenie a po splnení
podmienok uvedených v § 257 ods. 5 a § 333 ods. 3 Trestného poriadku i kladnom stanovisku
prokurátora a obhajcu obžalovaného jeho vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku

prijal a dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykonal, vykonal však
dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody, resp. doplnil dokazovanie vo vzťahu k ďalším
spoluobžalovaným osobám a to jeho výsluchom ako obžalovaného.
Obžalovaný vypočúvaný vo vzťahu k ďalším dvom spoluobžalovaným osobám využil svoje právo a na
hlavnom pojednávaní nevypovedal, súd preto v zmysle ustanovenia § 258 ods. 4 Trestného poriadku

jeho výpovede iba prečítal.
Podľa výpovedí obžalovaného P. H. urobených v prípravnom konaní obžalovanú Y. Q. poznal, pretože
bol klientom pobočky banky, kde pracovala a pravidelne dva až tri krát do týždňa chodieval do banky
vykonávať bankové operácie v prospech firmy Tatraprint s.r.o., v ktorej pracoval, v roku 2004 potreboval
peniaze pre činnosť svojej firmy a tak požiadal o úver vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., v pobočke

Poprad, firma Tatraprint s.r.o. potrebovala okolo 1 milióna korún.
Obžalovaný P. H. uviedol, že keď poznal obžalovanú Y. Q., oslovil ju a o pôžičke jednal s ňou, nepovedal
jej však o akú konkrétnu finančnú čiastku má záujem.
Obžalovaná Y. Q. mu dala žiadosť, ktorú si dal potvrdiť vo firme Tatraprint, s.r.o. a následne ju odovzdal
obžalovanej, jednalo sa o žiadosť zo dňa 12.08.2004, táto pôžička mu však nebola schválená, čo mu

po nejakom čase oznámila aj obžalovaná Y. Q..
Obžalovaný P. H. sa obžalovanej Y. Q. opýtal, či „sa nedá niečo vymyslieť“ a či nie je nejaká možnosť
získať z banky peniaze, ktorá mu na to povedala, aby prišiel neskôr.
Obžalovaný P. H. nato prišiel na druhý deň a bolo mu oznámené obžalovanou Y. Q., aby si zriadil účet,
dala mu podpísať zmluvu o zriadení účtu a taktiež nejaký ďalší doklad.

Zároveň mu oznámila, že si môže z účtu vybrať peniaze, v ten istý deň vybral z pokladne sumu 290.000,-
Sk.
Obžalovaný P. H. zároveň uviedol, že o vec sa nezaujímal a domnieval sa, že mu domov príde nejaký
splátkový kalendár.
Po krátkom čase znovu potreboval peniaze, prišiel opäť za obžalovanou Y. Q. a ona mu povedala, že

môže znovu čerpať peniaze, následne u obžalovanej vypisoval výberové doklady a buď v pokladni alebo
priamo u obžalovanej vybral asi na trikrát sumu okolo 600.000,-Sk, všetky tieto peniaze poskytol ako
pôžičku spoločnosti Tatraprint.
Podľa obžalovaného P. H. mu obžalovaná Y. Q. zavolala, aby prišiel do banky, pretože je nejaký problém
s pôžičkou, ktorú mu banka poskytla, až vtedy sa dozvedel, že úver mu bol poskytnutý neoprávnene

a v rozpore so smernicami banky, na základe toho podpísal potom notársku zápisnicu o uznaní dlhu a
tento začal splácať.
Obžalovaný zároveň uviedol, že hoci mu banka neschválila prvú žiadosť o pôžičku, myslel si, že mu
banka poskytla iný produkt vo forme debetu na účte, nakoľko banka poskytovala rôzne produkty.
Ďalej obžalovaný potvrdil, že v inkriminovanom čase mal ako konateľ firmy Tatraprint, s.r.o. príjem asi

10.000,-Sk, ale na žiadosti sú uvedené značne vyššie príjmy, ktoré nikdy nemal, nevedel uviesť, kto
tieto údaje v žiadosti vypísal.Pri vypisovaní tejto žiadosti on vyplnil na prvej strane údaje o žiadateľovi, bývaní, zamestnaní a na druhej
strane žiadosti sa podpísal ako žiadateľ, taktiež na žiadosť obžalovanej sa za firmu podpísal aj menom
pracovníčky Q. E. taktiež on a pripojil pečiatku firmy.

Obžalovaný P. H. nevedel vysvetliť, prečo to mal podpísať, urobil to s tým, že mu to povedala obžalovaná
Y. Q., údaje o výške príjmu, ako aj o pracovnej pozícii však nevypísal, kto ich vyplnil uviesť nevedel a
takto vyplnenú žiadosť potom odovzdal obžalovanej Y. Q..
Obžalovaný zároveň uviedol aj to, že vybral z účtu č. XXXXXXXXXX peniaze na trikrát v celkovej výške
asi 600.000,-Sk a nevkladal tam žiadne peniaze, nevedel sa vyjadriť, kto vykonal štvrtý výber a nevedel

ani to, kto vykonal vklad na účet vo výške 288.000,--Sk.
Zároveň sa nevedel vyjadriť ani k tomu, že z účtu obžalovaného U. W. č. XXXXXXXXXX bolo dňa
14.10.2004 na jeho účet prevedených 1.230.000,-Sk, následne po predložení príslušných pokladničných
dokladov k úverovému účtu zo dňa 12.08.2004 na výber 288.000,-Sk, zo dňa 20.08.2004 na výber
453.000,-Sk, zo dňa 13.09.2004 na výber 16.000,-Sk a zo dňa 17.09.2004 na výber 120.000,-Sk potvrdil,
že podpisy na dokladoch patria jeho osobe, a že peniaze vybral on. Pripustil, že mohli byť uskutočnené

štyri výbery a jeden vklad, ale pamätal si len celkovú sumu 600.000,-Sk, ktorú vybral zo svojho účtu.
Peniaze, ktoré takto vybral zo svojho účtu potom požičal firme Tatraprint, s.r.o. na základe zmluvy o
pôžičke, ktorá bola spísaná.
Obžalovaný P. H. pri ďalších svojich výpovediach už využil svoje zákonné právo a nevypovedal.

Obžalovaný U. W. v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní zhodne uviedol, že keď v roku 2004
potreboval finančné prostriedky, zašiel do banky za obžalovanou Y. Q., ona mu povedala, že je možné
poskytnúť mu finančné prostriedky formou zvýšenia čerpania z jeho účtu a zároveň mu povedala, že
takáto možnosť je aj u jeho manželky, so súhlasom manželky čerpal finančné prostriedky aj z jej účtu,
ktorý jej zriadila obžalovaná Y. Q.. Obžalovaný U. W. zároveň uviedol, že Q. M. mu bol dlžný peniaze

a on tieto peniaze potreboval na podnikateľské aktivity, dohodol sa s ním na takej forme vyrovnania
pohľadávky, že Q. M. si vzal úver, ktorý potom on s jeho súhlasom čerpal.
Obžalovanýnasvojomúčtemalpovolenéprečerpanieaždovýšky1,5mil.Sk,ponejakomčasepožiadal
banku o možnosť prečerpania do tejto výšky aj na účte svojej manželky a na účte Q. M., koncom októbra
2004 mu však volala obžalovaná Y. Q. s tým, že je problém so zmluvami a chcela, aby vrátil finančné

prostriedky, obžalovaný uviedol, že si nebol vedomý toho, že by úver nebol poskytnutý v súlade s
predpismi banky, keďže ho z ústredia banky telefonicky vyzývali len na včasnú úhradu úrokov, bol v
dobrej viere, že zmluvy sú v poriadku, keď ústredie banky vedelo o jeho čerpaní peňazí, definitívne a
oficiálne sa dozvedel, že mu banka poskytovala peňažné prostriedky v rozpore s internými predpismi
až vtedy, keď si ho banka predvolala na rokovanie a došlo k podpisu notárskych zápisníc o uznaní dlhov.

Pri žiadaní finančných prostriedkov uviedol o sebe pravdivé údaje, vedel, že úver musí splatiť do jedného
roka, pričom existovala možnosť jeho predĺženia s tým, že bol schopný poskytnuté finančné prostriedky
vrátiť, peniaze investoval do svojej firmy.
Kďalšímokolnostiamžalovanýchskutkovakonaníužnevypovedal,využijúcpritomsvojezákonnéprávo
nevypovedať.

Priznaniu obžalovanej Y. Q. a jej výpovediam zodpovedali aj výpovede svedkov - splnomocnených
zástupcov poškodenej strany - Všeobecnej úverovej banky, a.s.
Podľa výpovedí P.. W. W. Y. P.. G. Š. vyplýva, že pri mimoriadnej kontrole vykonanej v pobočke VÚB, a.s.
v Poprade boli preverené činnosti zamestnancov a manažérov, pričom táto kontrola bola vykonaná na

základe predbežných zistení t.j. vnútornej kontroly a kontrolou bol zistený vnútorný podvod poskytovania
kontokorentných úverov pracovníčkou ich banky obžalovanou Y. Q., ktorá konala bez príslušného
schvaľovacieho procesu a vykonávala aj ďalšie neoprávnené transakcie, pričom kontrolu vykonali G..
X. P. - senior audítor (vnútorná kontrola banky) a G.. U. Š. - špecialista na bankovú bezpečnosť.
Obe splnomocnené zástupkyne sa vo svojich výpovediach zároveň vyjadrili aj k celkovej výške takto

spôsobenej škody a pripojili sa k nárokom na jej náhradu.
Svedkyňa G.. W. Q. využila svoje právo a ako sestra obžalovanej Y. Q. vo veci nevypovedala.
Svedkyňa G.. Y. W. - manželka obžalovaného U. W. vo svojej výpovedi uviedla, že od manžela vedela,
že tento potrebuje peniaze a že za tým účelom si má zriadiť vo VÚB, a.s. pobočka Poprad účet, zašla
preto za obžalovanou, ktorú poznala.

Podľa svedkyne obžalovaná už mala pripravenú zmluvu o zriadení účtu a túto len dňa 01.06.2004
podpísala, peniaze z predmetného účtu nevyberala, ani nevkladala, úver mal splácať jej manžel, keďže
poskytnutý úver mal slúžiť pre potreby jeho firmy.Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k príjmu obžalovaného a ani k tomu, či obžalovaný bol schopný tento
úver splatiť, resp. k ďalším skutočnostiam týkajúcich sa poskytnutého úveru.
Svedkyňa Q. E. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že v období od 01.04.2004 do

31.12.2004 pracovala v spoločnosti Tatraprint, jej konateľmi boli obžalovaný P. H. a jeho brat S. H. i to,
že medzi jej povinnosti patrilo aj potvrdzovanie príjmu zamestnancom.
Svedkyňa potvrdila, že potvrdenie pre obžalovaného P. H. zo dňa 10.08.2004 nevystavila a že na tomto
doklade nie je jej podpis.
Svedkyňa nemala vedomosti o predmetných úveroch poskytnutých a týkajúcich sa obžalovaného P. H..

Svedkyňa E. O. - administratívna pracovníčka v spol. Toscana Bratislava s.r.o., ktorej konateľom je
obžalovaný U. W. vo svojej výpovedi uviedla, že medzi jej pracovné povinnosti nepatrilo potvrdzovanie
príjmu zamestnancom firmy a preto trvala na tom, že príjem na žiadosti o kontokorentný úver na meno
obžalovaného zo dňa 13.01.2004 nevypisovala ani nepotvrdzovala.
Svedkyňa však nemala bližšie vedomosti o ďalších skutočnostiach týkajúcich sa predmetného úveru.
Svedkyňa P. M. - bývala manželka pôvodne spoluobvineného Q. M. vo svojej výpovedi uviedla, že vo

VUB a.s., pobočka Poprad žiadny účet nezriaďovala a že až z upomienky zaslanej jej bankou dňa
15.12.2004 sa dozvedela, že na jej bežnom účte došlo k nepovolenému prečerpaniu sumy vo výške
1.852.412,79,-Sk a pri následnom šetrení v banke zistila, že kontokorentný úver na jej meno čerpal
bývalý manžel Q. M., pričom ona na tomto úvere nevykonávala žiadne bankové transakcie.
Svedok U. P. v prípravnom konaní uviedol, že v roku 2004 mal finančné problémy, rozprával sa o tejto

situácii s Q. M., pôvodne spoluobvinenou osobou v predmetnej trestnej veci a že ten mu prisľúbil pomôcť
s vybavením pôžičky, požiadal ho o údaje z jeho občianskeho preukazu a neskôr už mu len telefonicky
oznámil, že „všetko je vybavené“, resp. že banka ho vyzve na podpis predmetnej zmluvy.
Svedok potvrdil aj to, že Q. M. požiadal, aby dispozičné právo k tomuto účtu mal aj Q. M..
Podľa jeho výpovede však peniaze z tohto účtu nevyberal, nevedel sa vyjadriť ani k celkovej výške

úveru, potvrdil však, že Q.H. M. mu dal sumu 180.000,- Sk a že mu povedal, že úver je potrebné splatiť
do 12 mesiacov.
Výpovediam splnomocnených zástupcov poškodenej VÚB, a.s. v Poprade korešpondovala výpoveď
svedka U. Š., ktorý vo svojich výpovediach uviedol, že bol poverený vykonaním kontroly
dokumentácie kontokorentných účtov uzatváraných obžalovanou Y. Q., pretože bolo podozrenie na

samostatné nastavovanie limitov u ôsmich klientov a podozrenie z ďalšieho nastavovania výšky limitov
kontokorentných úverov.
V priebehu kontroly bola obžalovaná požiadaná o predloženie príslušných zmlúv ku kontokorentným
úverom a na opätovné požiadanie prezrela svoje pracovisko a písací stôl, vybrala niektoré zmluvy so
svojho písacieho stola, pričom tieto neboli klientmi podpísané a niektoré zmluvy neexistovali vôbec,

obžalovaná nevedela vysvetliť, prečo nie je dokumentácia v poriadku, resp. prečo nie je zhotovená a
prečo jednotlivé zmluvy neprešli riadnym schvaľovacím procesom.
Kontrolou ďalej zistili, že z účtu klienta F. L. bolo dňa 14.10.2004 prevedených na účet klienta U. W.
12.000.000,-Sk,pričomchýbaliktýmtoprevodomprevodnélístkyavkladovýlistklientaF.L.,obžalovaná
tvrdila, že klienti L. Y. W. boli osobne v banke pri vykonaní prevodu, ale vyhodnotením obrazových

záznamov banky zistili, že títo klienti neboli v čase vykonania prevodu v banke fyzicky prítomní, po
konfrontovaní s uvedenou skutočnosťou obžalovaná zase tvrdila, že klient F. L. súhlasil s prevodom v
prospech klienta U. W..
V rámci ďalšieho zisťovania po tom, čo bolo obžalovanej oznámené, že porušila svoje povinnosti a
nastavila limity na kontokorentných účtoch bez súhlasu banky, im obžalovaná uviedla, že všetci majitelia

ôsmich sporných kontokorentných úverov sú si vedomí toho, že je s nimi dohodnutá, a aké majú
nastavené limity kontokorentných úverov s tým, že dlh riadne vrátia, taktiež potvrdila, že sa dojednávala
hlavne s obžalovaným U. W..
Na základe zistených nedostatkov spísal G.. P. písomný súhrn, ktorý konštatoval nedostatky zistené
pri kontrole kontokorentných účtov, ako aj nedostatky zistené pracovníčkami G.. Y. Y. G.. D.Á., ktoré

preverovali transakcie na klientskych účtoch vykonávané obžalovanou Y. Q..
Vyššie uvedeným tvrdeniam obžalovanej Y. Q. a svedeckým výpovediam P.. W. W., P.. G. Š. a svedka U.
Š. zodpovedali aj skutočnosti získané zo svedeckej výpovede G.. X. P., zamestnanca odboru vnútornej
kontroly v pozícii senior - audítor, podľa ktorej v mesiaci november 2004 bola naplánovaná kontrola
v pobočke banky v Poprade a počas tejto kontroly bolo zistené na ôsmych účtoch neobvykle vysoké

nastavenie úverových rámcov, pričom príslušná dokumentácia kontrolórkam predložená nebola.
Bola preto nariadená mimoriadna kontrola v uvedenej pobočke, mimoriadnu kontrolu vykonal dňa
22.10.2004 spolu so svedkom U. Š. a kontrolou zistili, že na ôsmych účtoch v období od decembra2003 až do októbra 2004 boli pracovníčkou Q. stanovené neobvykle vysoké limity úverov, ktoré však už
v čase vykonávania kontroly boli Q.Š. vyplatené a dňa 14.10.2004 zrušené.
Obžalovaná Y. Q. poskytla klientom úvery, pričom nenašli zmluvy k účtom klientov P. M. Y. U. P., našli

síce vypracované zmluvy avšak bez podpisu klientov P. H. Y. Q. M., ďalej sa nenašla zložka k účtu
G.. W. Q., k žiadnemu z týchto účtov sa nenašiel podklad, resp. žiadosť o kontokorentný úver, podklad
na schválenie, či podklad, kto zadával úver do informačného systému a k niektorým účtom neboli v
informačnom systéme zadané ani podpisové vzory, bez ktorých nie je možné vykonávať transakcie na
účtoch ako napr. výber alebo prevod, napriek tomu obžalovaná Y. Q. takéto transakcie vykonávala.

Peniaze na vykrytie úverov obžalovaná čerpala z účtu klienta L., pričom najskôr obžalovaná tvrdila, že
klient bol v banke a sám vykonal prevod, ale keď jej zábermi z kamerového systému preukázali, že klient
v banke v tom čase nebol, priznala, že prevod na účet obžalovaného U. W. urobila ona bez vedomia
klienta L., následne zneužila heslo kolegyne T., nakoľko pri zadávaní prevodných príkazov, ktoré slúžili
na vynulovanie ôsmich kontokorentných úverov, bola potrebná verifikácia prevodných príkazov a túto
verifikáciu vykonala pod heslom kolegyne T., podklady k týmto prevodom sa taktiež nenašli, o zistených

nedostatkoch bola spísaná správa.
S týmito dôkazmi sa zhodovala aj svedecká výpoveď G.. G. D., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že
výsledky kontroly vykonanej v pobočke banky v Poprade potvrdili skutočnosti uvedené svedkami U. Š. Y.
G.. X. P., pretože po preskúmaní pokladničných dokladov u klienta PD Zamagurie zistili, že v období od
10.11.2003 do 14.07.2004 boli vykonané neoprávnené transakcie - výbery v hotovosti v celkovej sume

3.462.489,-Sk z termínovaného účtu č. XXXXXXXXXX.
Pokladničné doklady boli vystavené obžalovanou Y. Q., pričom podpisy klientov na týchto dokladoch
nesúhlasili s podpisovým vzorom klienta, taktiež chýbala aj pečiatka klienta a číslo občianskeho
preukazu, čo sú náležitosti, ktoré musí pracovník banky vypísať na príslušný pokladničný doklad pri
výbere, čo sa týka výberu sumy 2.400.000,-Sk dňa 10.11.2003, tak z tejto sumy v ten istý deň vložila

sumu 1.300.000,-Sk na bežný účet U.. C. a sumu 1.100.000,-Sk na účet OZ KOVO, ostatné sumy,
ktoré vybrala dňa 09.02.2004, dňa 14.04.2004 a dňa 14.07.2004, vložila ako doplatok úrokov z tohto
termínovaného účtu na ich bežný účet.
Ďalej pri kontrole zistili, že obžalovaná Y. Q. vykonala v období od 01.08.2003 až do 21.11.2003
neoprávnené výbery z termínovaného účtu č. XXXXXXXXXX patriaceho spoločnosti Bašista, s.r.o.

v celkovej sume 420.000,-Sk, pričom na súvisiacich pokladničných dokladoch opätovne nesúhlasili
podpisy klienta s podpisovým vzorom a chýbal údaj o občianskom preukaze a o rodnom čísle klienta.
Preverovaním nezistili, že by táto suma 420.000,-Sk bola prevedená na iné účty, obdobne podľa
pokladničného dokladu zo dňa 22.12.2003 zistili neoprávnený výber sumy vo výške 21.314,90-Sk z
účtu č. XXXXXXXXXX patriaceho spoločnosti Bašista, s.r.o., pričom obžalovaná previedla túto sumu na

vyššie uvedený termínovaný účet, podpis na pokladničnom doklade nebol totožný s podpisovým vzorom
klienta.
K ďalším zisteniam kontroly uviedla, že neoprávnené prevody vykonané obžalovanou boli zistené aj z
účtu klienta U.. C. v prospech účtov ďalších klientov, čím sa obžalovaná Y. Q.Š. vlastne snažila nahradiť
na týchto účtoch chýbajúce prostriedky a takýmto spôsobom zakrývala svoju činnosť.

Zároveňsazistiliďalšievýberyzúčtovklientov,ktorénebolivložené,resp.prevedenénainéúčty,usúdila
preto, že si tieto prostriedky obžalovaná ponechala.
V súvislosti s kontrolou kontokorentných úverov zistili, že na ôsmich účtoch boli zadané vysoké limity,
ktoré si vyžadovali mimoriadny schvaľovací proces, po vyžiadaní dokumentácie k týmto účtom im ju
zamestnanci pobočky nevedeli predložiť, následne v informačnom systéme zistili, že všetky limity na

týchto ôsmich účtoch boli zrušené a na účty klientov boli pripísané vklady vo výške vyčerpaných limitov,
uvedené limity zrušila obžalovaná Y. Q..
Na podklade týchto zistení informovali nadriadených v Bratislave a dostali pokyn, aby v spolupráci s Ing.
Mlynárikom prešetrili tieto transakcie.
Zároveň zistili, že z termínovaného účtu klienta L. bol dňa 14.10.2004 uskutočnený výber sumy 12 mil.

Sk a následne v ten istý deň obžalovaná Y. Q. vložila na účet obžalovaného U. W. č. XXXXXXXXXX na
dvakrát sumu 10 mil. Sk a 2 mil. Sk, z tohto účtu obžalovaného U. W. potom realizovala bezhotovostné
prevody na zvyšných sedem účtov, aby sa vykryli limity, ktoré boli vyčerpané klientmi, išlo o účty klientov
G.. W. Q.E., U. Š., Q. M., G.. Y. W., P. M., U. P. Y. P. H..
Prevody na tieto účty verifikovala pod prístupovým heslom kolegyne T..

Taktiež zistili, že len k dvom z uvedených účtov sa našla dokumentácia, pri kontrole kontokorentných
úverov klientov G.. Q.H. S., F. F., T. X. Y. P. Q., ktoré zadávala obžalovaná Y. Q. zistili, že aj v týchto
prípadoch chýbala príslušná dokumentácia.Zhodne o týchto skutočnostiach a o priebehu a výsledkoch kontroly v pobočke VÚB, a.s. v Poprade
vypovedala aj svedkyňa G.. T. Y. a svedkyňa P. X., ktorá pracovala v pobočke VÚB, a.s. v Poprade ako
manager backoffice a v pracovnej náplni mala vykonávanie obslužných činností a ktorá potvrdila, že v

období od 13.10.2004 do 21.10.2004 vykonali v pobočke Poprad kontrolu svedkyne G.. T. Y. Y. G.. G.
D., pričom súčasťou kontroly bola aj kontrola poskytovania kontokorentných úverov na bežných účtoch
klientov banky, svedkyňa sa vo svojej výpovedi podrobne vyjadrila aj k priebehu a výsledkom kontroly
na pobočke banky v Poprade a dodala, že neoprávnené operácie na účtoch viacerých klientov banky
boli vykonávané obžalovanou Y. Q. bez vedomia klientov ich banky.

Svedkyňa zároveň tvrdila, že pri poskytovaní úveru musí byť uzatvorená zmluva o bežnom účte,
daný podpisový vzor, ďalej žiadosť o poskytnutie kontokorentného úveru, overená fotokópia dokladu
totožnosti, verifikačný formulár /s uvedením výpočtu a výšky prideleného kontokorentného úveru/ a
dodatokkzmluveobežnomúčte,celýprocesschváleniaaprideleniakontokorentnéhoúverusarealizuje
tak, že zamestnanec banky po obdŕžaní písomnej žiadosti klienta potvrdenej zamestnávateľom o výške
príjmu prepočíta na verifikačnom formulári možnú výšku limitu kontokorentného úveru a túto žiadosť

potom dáva schváliť managerovi predaja a riaditeľovi pobočky na verifikačnom formulári.
Až po písomnom schválení vystaví pracovník banky dodatok k zmluve o bežnom účte a následne zadá
výšku limitu úveru na bežnom účte klienta do systému banky.
U klientov G.. W. Q., U. W., U. Š., Q. M., U. P., P. H., P. M. Y. Y. W. však boli limity kontokorentného úveru
zadané do systému banky bez splnenia uvedených náležitostí, t.j. bez vyplnenia podkladov potrebných

na pridelenie kontokorentných úverov a ich schválenia a podpísania.
Tieto limity zadala do systému banky bez schvaľovacieho procesu obžalovaná Y. Q. a následne tieto
limity niekoľkokrát navyšovala.
V inkriminovanom období sa limit poskytoval najviac do výšky 100.000,-Sk a na poskytnutie limitu nad
túto sumu musel udeliť súhlas regionálny riaditeľ.

Následne zistili, že obžalovaná Y. Q. dňa 14.10.2004 previedla z účtu klienta L. sumu 12.000.000,- Sk
na účet obžalovaného U. W., z ktorého potom previedla jednotlivé sumy na účty ďalším klientom, ktorým
neoprávnene poskytla kontokorentný úver, z dôvodu vyrovnania debetov na ich účtoch, po tomto zistení
boli tieto transakcie stornované.
Podľa svedkyne a na základe požiadavky PD Zamagurie bolo zistené, že im chýba na účte 5.000.000,-

Sk, následnou kontrolou manipulácie s účtom klienta bolo zistené, že v období od 10.11.2003 do
14.07.2004 boli uskutočnené výbery v celkovej sume 3.462.489,-Sk, pri ktorých sa nezhodoval podpis
na pokladničnom doklade s podpisom klienta v podpisovom vzore, čo banka riešila tak, že vyrovnala
tento chýbajúci rozdiel prevodom z vnútorného účtu banky na účet PD Zamagurie.
Zo svedeckej výpovede B. T., ktorá pracovala v pobočke banky v Poprade od marca roku 2002 ako

likvidátorka vyplynulo, že k jej pracovným povinnostiam patrilo zriaďovanie a vedenie účtov klientov,
prevažne podnikateľským subjektom, pričom každá zamestnankyňa banky mala pridelený kód, ktorým
sa prihlasovala do systému, s obžalovanou Y. Q. svedkyňa pracovala na jednom oddelení v rovnakej
funkcii, dňa 14.10.2004 v čase asi o 17.45 hod., kedy už mala svedkyňa vypnutý počítač, povedala jej
obžalovaná, že zabudla zaúčtovať nejaký príkaz s tým, že ho potrebuje verifikovať, čiže overiť príkaz

ďalším pracovníkom banky.
Obžalovaná požiadala svedkyňu, aby jej povedala svoj kód, ona jej ho povedala a na základe toho sa
do svojho počítača prihlásila heslom svedkyne a verifikovala uvedený doklad.
Svedkyňa nevedela o čo ide, ale mala príkaz v ruke a videla, že ide o nejakých 8 položiek, pričom sumy
išli nad milióny, k ďalším podrobnostiam sa vyjadriť nevedela.

Verifikácia je vlastne overenie správnosti údajov na príkaze a správne zadanie do počítača, v tomto
konkrétnom prípade stála svedkyňa pri obžalovanej, keď ona zadávala údaje do počítača, preto tento
príkaz verifikovala.
Svedkyňa ďalej uviedla, že nie prvýkrát prezradila obžalovanej svoje prístupové údaje, stalo sa tak
viackrát, nevie presne koľkokrát, ale vždy išlo o niečo výnimočné, napr. nedostatok času, alebo sa na

niečo zabudlo a pod.
Svedkyňa nevedela zdôvodniť a vysvetliť, prečo sa obžalovaná Y. Q. dopustila trestnej činnosti a aj
keď poznala viacerých klientov obžalovanej, v niektorých prípadoch títo klienti žiadali, aby boli vybavení
priamo ňou.
Svedkyňa G. O. - zamestnankyňa pobočky banky v Poprade, vo svojej výpovedi popísala akým

spôsobom banka poskytovala kontokorentné úvery žiadateľom a dodala, že úvery boli poskytované k
osobnému účtu klienta a jednalo sa o povolené prečerpanie účtu, žiadateľ musel byť pritom klientom
banky minimálne šesť mesiacov a musel na tento účet posielať mzdu aspoň tri mesiace, pričom úverysa poskytovali v limite od 5.000,-Sk až do 100.000,-Sk, nad tento limit musel úver odsúhlasiť regionálny
riaditeľ banky.
Do sumy 100.000,-Sk schvaľoval úver riaditeľ pobočky, lehota splatnosti pri týchto úveroch bola

jeden rok, úvery sa poskytovali takým spôsobom, že pracovníčka banky spísala s klientom žiadosť
o poskytnutie kontokorentného úveru, klient musel predložiť doklad totožnosti a potvrdenie o príjme,
tieto údaje pracovníčka spracovala a predložila na schválenie riaditeľovi, po jeho podpise potom mohla
pracovníčka nastaviť limit.
Úvery poskytnuté obžalovanou boli poskytnuté bez tohto schvaľovacieho procesu.

Svedkyňa G.. Q. Q. - riaditeľka pobočky Všeobecnej úverovej banky, a.s. v Poprade v žalovanom období
sa vo svojej výpovedi zmienila o problémoch vzniknutých v súvislosti s konaním obžalovanej Y. Q..
Svedkyňa N. O. - pokladníčka pobočky banky v Poprade, vo svojej výpovedi popísala akým spôsobom
klienti vkladali a vyberali hotovosť a to buď priamo u nej alebo tak, že klienta vybavila iná pracovníčka
banky, klientovi bol vystavený doklad, zadaný príkaz a príslušnej pracovníčky banky jej kód, následne
bol príkaz postúpený pokladníčke, ktorá ešte overila podpis klienta a vyplatila príslušnú hotovosť.

Podľa svedkyne sa stalo, že v niekoľkých prípadoch prišla za ňou obžalovaná s tým, že jej tvrdila,
že klient sa ponáhľa a aby vyplatila peniaze jej s tým, že klientovi ich odovzdá ona, nevedela sa však
vyjadriť ku konkrétnym prípadom a žalovaným skutkom.
Rovnakým spôsobom popísali vyplácanie peňazí v banke aj svedkyne P. M., Y. D., P. Q. Y. Y. W. -
pokladníčky banky tvrdiac, že vo výnimočných prípadoch došlo k situácii, že peniaze oni nevyplatili

priamo klientovi, ale pracovníčke banky, ktorá mala odovzdať peniaze klientovi, nevedeli však tieto
situácie bližšie konkretizovať a to ani po predložení dokladov k jednotlivým výberom finančných
prostriedkov, rovnako tak ako svedkyňa N. O. však tvrdili, že oni za klienta žiadny doklad nepodpísali.
Svedok G.. U. W. - predseda PD Zamagurie v Spišských Hanušovciach vo svojej výpovedi uviedol, že
výber finančných prostriedkov z účtu vedeného vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. v pobočke Poprad

museli vždy podpisovať dvaja pracovníci družstva a podľa ich podpisových vzorov, pričom podpisový
vzor mal on a G.. C.B. P..
V príslušnej banke malo ich družstvo viacero účtov, pričom boli klientmi obžalovanej, s ňou aj jednali
v prípade vzniknutých problémov.
Svedok tvrdil, že doklad zo dňa 10.11.2003 na výber 2.400.000,-Sk nepodpisoval.

Obdobným spôsobom k týmto skutočnostiam vypovedal aj svedok G.. C. P. - ekonóm PD Zamgurie
v Spišských Hanušovciach tvrdiac, že k výberu finančných prostriedkov z účtu družstva tak, ako to
vyplývalo z príslušných dokladov nedošlo, že na uvedených dokladoch nie je jeho podpis a je tam
uvedené nesprávne číslo jeho občianskeho preukazu a aj on potvrdil, že obžalovaná ich mala na starosti
ako klientov banky.

Svedok U.. D. E. - správca konkurznej podstaty spol. Bašista s.r.o. vo svojej výpovedi uviedol, že z
titulu tejto funkcie založil dňa 29.05.2000 účet v pobočke Všeobecnej úverovej banky, a.s. v Poprade,
príslušné bankové operácie na tomto účte mohol vykonávať iba on a keď vznikli problémy s výpismi z
účtu, vo veci sa obrátil na obžalovanú.
Aj tento svedok tvrdil, že doklady o bankových operáciách na tomto účte nepodpisoval a ani nedal pokyn

na ich realizáciu.
Aj svedok U.. U. C. v prípravnom konaní vypovedal, že vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. v pobočke v
Poprademal založenéviaceréúčty,akoklientahomalanastarostiobžalovanáažekeďmuneboliriadne
doručované výpisy z účtov, reklamoval to u obžalovanej a že táto mu tvrdila, že výpisy sú posielané
z centrály banky v Bratislave, keď sa situácia v doručovaní výpisov nezmenila, podal banke písomnú

reklamáciu,nazákladektorejzačalošetrenieajemubolidodatočnepredmetnévýpisyzaslané,zvýpisov
takto zistil, že z jeho účtu boli realizované platby v prospech iných účtov, na ich realizáciu on príkaz nedal
a následne mu tieto finančné prostriedky boli bankou vrátené.
Aj tento svedok tvrdil, že predmetné prevodné príkazy nevyhotovil a ani ich nepodpísal.
Svedok F. L. vo svojej výpovedi síce potvrdil, že v pobočke VÚB v Poprade mal zriadených viacero účtov,

ale až v októbri 2004 sa od pracovníkov banky dozvedel, že z jedného jeho účtu bol dňa 14.10.2004
uskutočnený výber vo výške 12.000.000,-Sk, pričom na takýto výber súhlas nedal a že ani jeho podpis
na predmetnom doklade nie je jeho.
Svedok Ľ. X. - konateľ spol. Tatra Crystal, s.r.o. potvrdil výpoveď svedka U.. U. C. tvrdiac, že jeho
spoločnosť nemala žiadny obchodný vzťah s U.. U. C. a preto neexistoval žiaden dôvod na to, aby im

boli z jeho účtu poukázané finančné prostriedky.
Svedkyňa P. F. vo svojej výpovedi uviedla, že sa pozná s obžalovanou a že táto ju požiadala o pôžičku, s
čím ona súhlasila a že z ich účtu vedeného vo VÚB, a.s. pobočka Poprad boli obžalovanou uskutočnené
dva výbery na sumu 2.325,48,-eur a na sumu 4.172,76,-eur.Svedkyňa P. E., majiteľka účtu vo VÚB, a.s. pobočka Poprad taktiež potvrdila, že transakcie na jej účte
nevykonala.
Aj svedok F. X. vo svojej výpovedi zmienil o problémoch so zasielaním výpisov z účtov firmy Jeton s.r.o.

v období roku 2002, vedených vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. v pobočke v Poprade, pri reklamácii
a jednaní s obžalovanou mu táto časť výpisov dala, išlo však len o ich kópie, pri zistení nezrovnalostí v
kópiách výpisov síce žiadal od obžalovanej predloženie originálov výpisov, obžalovaná mu tvrdila, že ich
musí vyžiadať z Bratislavy i to, že až po začatí vyšetrovania vo veci boli firme predložené ich originály
a vtedy bolo zistené, že došlo aj k neoprávneným prevodom - vkladom i výberom z účtov firmy na firmy,

s ktorými spol. Jeton s.r.o. nikdy nespolupracovala.
Obdobne o okolnostiach neoprávnených výberov vypovedala aj svedkyňa U. X. tvrdiac, že spol. OZ
KOVOmalavpobočkeVUBvPopradezriadenýúčet,nastarostiichakoklientovbankymalaobžalovaná
a aj ona tvrdila, že výber z účtu ich spoločnosti dňa 06.08.2003 vo výške 1.100.000,-Sk spoločnosť
nevykonala aj preto, že výbery mohli byť robené len do výšky 15.000,-Sk, resp. 20.000,-Sk a že
predmetný výber vo výpise z účtu, ktorý jej priamo v banke dala obžalovaná ani uvedený nebol.

Z výpovedí svedkov G.. Y. W., G.. P. W., P. O., Š. Č. Y. T. X. rovnako tak vyplynulo, že svedkovia
nemajú žiadne vedomosti o peňažných transakciách, ktoré mali vyplývať z výpisov ich účtov, pretože
ich spoločnosti neuskutočnili žiadne výbery a vklady.
Výpovede vyššie uvedených svedkov o tom, že žiadne výbery či vklady na ich účtoch nerealizovali,
potvrdzovali aj závery znaleckého posudku ÚSI Žilina z odboru písmoznalectva a výpoveď znalkýň P..

P. N. Y. P.. Ľ. W. podľa, ktorého predložené pokladničné doklady týkajúce sa výberov z účtov PD
Zamagurie osobami G.. U. W. Y. G.. C. P., osobou správcu konkurznej podstaty U.. D. E., osobami U..
U. C., F. L., P. F., P. E., F. X., U. X.E., G.. Y. W., G.. P. W., P. O., pretože vykazovali zhodné znaky s
porovnávacím materiálom od obžalovanej a ktoré zároveň podpisy vyššie uvedených osôb vykazovali
hodnotovo rozdielne znaky so vzorkami písma.

Svedkovia F. F., P. Q., T. X. Y. G.. Q. S. v prípravnom konaní vypovedali k spôsobu akým im boli
poskytnuté kontokorentné úvery vo VÚB, a.s. pobočka Poprad prostredníctvom osoby obžalovanej.
Z výpovede svedka F. F. vyplynulo, že sa u obžalovanej informoval o možnosti úveru, ona mu povedala,
že je to možné, že potrebuje vypísať len žiadosť a predložiť výpis daňového priznania, po predložení
príslušných dokladov mu obžalovaná povedala, že úver je schválený, že úver musí splatiť do jedného

roka, pričom mu nepovedala aj o povinnosti splácať pravidelne príslušné splátky.
ZvýpovedesvedkyneP.Q.vyplynulo,žebolklientkouVÚB,a.s.6až7rokov,vždyjednalasobžalovanou
a že sa u nej informovala aj o možnosti poskytnutia úveru, pričom obžalovaná jej povedala, že v rámci
úveru môže ísť do debetu, limit debetu jej stanovila na sumu 8.000,- Sk, pričom poskytnutiu tejto služby
svedkyňa nepotrebovala žiadne doklady, obžalovaná ju ubezpečila, že úver jej bude schválený a že

môže peniaze čerpať, že následne jej obžalovaná tento limit úveru zvýšila na 58.000,-Sk, svedkyňa v
domnení, že koná v súlade s postupom banky, úver čerpala, a že až koncom roka 2004 bola bankou
vyrozumená, že takýto úver a limit nemôže čerpať i to, že jej bol limit následne znížený na sumu 18.800,-
Sk.
Obdobné okolnosti o konaní obžalovanej Y. Q. vyplynuli aj z výpovedi svedka G.. Q. S., ktorý potvrdil,

že bol klientom VÚB, a.s. a obžalovanej sa pýtal na možnosť úveru, táto mu uviedla, že je možné získať
tzv. kontokorentný úver a že z tohto dôvodu môže prečerpať až 25.000,-Sk, pričom od neho požadovala
výpis z daňového priznania a osobné doklady, zmluvu podpísal asi po troch dňoch, pričom obžalovaná
ho informovala, že úver musí byť splatený do jedného roka.
Až koncom roka 2004 sa od pracovníkov VÚB, a.s. pobočka Poprad dozvedel, že v spisovom materiály

pracovníčky banky, ktorá úver realizovala sú nedostatky, že chýba jeho podpisový vzor a že v poriadku
nie je ani predmetný úver, pretože nemohol z neho prečerpať sumu 25 000,--Sk a že nato bol bankou
vyzvaný k tomu, aby sumu uhradil, čo aj urobil.
AjsvedkyňaT.X.vosvojejvýpovedipotvrdila,žesobžalovanousaniekedyvroku2003radilaomožnosti
poskytnutia úveru, pričom obžalovaná jej povedala, že najlepšou formou je tzv. kontokorentný úver,

pretože pri jeho poskytnutí nepotrebuje žiadne doklady a že následne jej na účet bola poskytnutá suma
50.000,-Sk, pričom žiadnu zmluvu nepodpísala a nepredložila ani žiadne doklady.
Svedkyňa potvrdila, že neskôr bola bankou vyzvaná na to, aby úver splatila, pretože tento jej nebol
poskytnutý v súlade s predpismi banky.
Svedok U. Š. vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2003 mu bol pri jeho bežnom účte nastavený

kontokorentný úver s limitom 14.000,-Sk, že s obžalovanou sa poznal i to, že mu ponúkla možnosť
zvýšenia kontokorentného úveru, resp. zvýšenia limitu úveru na sumu 139.000,- Sk, podľa jeho
výpovede však nemal vedomosť o tom, že úver mu nebol poskytnutý v súlade s predpismi banky, dodal
však, že ho riadne spláca.V prípravnom konaní bol zabezpečený a vypracovaný znalecký posudok z odboru ekonómie, odvetvia
účtovníctva a daňovníctva znalkyňou G.. Y. W., pričom z jeho záverov vyplýva, že z účtu č. XXX
XXX XXXX patriacemu Poľnohospodárskemu družstvu Zamagurie boli realizované nasledovne výbery

v dňoch a na sumy: dňa 10.11.2003 suma 2.400.000,-Sk, vyberajúci G.. P., dňa 15.12.2003 suma
150.000,-Sk, vyberajúci G.. P., dňa 09.02.2004 suma 62.313,-Sk, vyberajúci G.. W., dňa 12.03.2004
suma55.000,-Sk,vyberajúciG..P.,dňa06.04.2004suma700.000,-Sk,vyberajúciG..P.,dňa14.04.2004
suma 45.563,-Sk, vyberajúci G.. P., dňa 14.07.2004 suma 49.613,-Sk, vyberajúci G.. P., spolu bola z
uvedeného účtu vybraná za obdobie od 10.11.2003 do 14.07.2004 suma 3.462.489,-Sk.

Zo záverov znaleckého posudku vyplýva aj to, že z bežného účtu č. XXX XXX XXXX patriacemu firme
Bašista s.r.o. a vedenému vo VÚB, a.s. pobočka Poprad bol dňa 22.12.2003 uskutočnený výber na sumu
21.314,-Sk, bez uvedenia mena vyberajúcej osoby, z termínovaného účtu č. 169 051 7991 vedeného
v tejto banke a patriacemu firme Bašista s.r.o. boli v dňoch a sumách vykonané tieto výbery: dňa
01.08.2003 suma 107.225,-Sk, vyberajúci U.. E., dňa 27.08.2003 suma 90.000,-Sk, vyberajúci U.. E.,
dňa 11.09.2003 suma 30.000,-Sk, vyberajúci U.. E., dňa 26.09.2003 suma 30.000,-Sk, vyberajúci U.. E.,

dňa 03.10.2003 suma 40.000,-Sk, vyberajúci U.. E., dňa 05.11.2003 suma 50.000,-Sk, vyberajúci U.. E.
a dňa 21.11.2003 suma 72.775,-Sk, vyberajúci U.. E., teda za obdobie od 01.08.2003 do 21.11.2003 v
celkovej sume 420.000,-Sk.
Zo znaleckého posudku vyplynuli aj nasledovné výbery a vklady na účtoch č. XXXXXXXXXX, Č..
XXXXXXXXX Y. Č.. XXXXXXXXX patriace klientovi U.. U. C., č. XXXXXXXXXX, F. L., č. XXXXXXXXXX

Y. Č.. XXXXXXXXXX, firme Štrkopiesky Batizovce, č. XXXXXXXXXX, P. E., Č.. XXXXXXXXXX,
firme Tatra Crystal, č.XXXXXXXXXX, firme Euro-CRV, č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č..
XXXXXXXXXX Y. Č.. XXXXXXXXXX, firme Jeton s.r.o., pričom tieto výbery a vklady slúžili na zakrytie
výberov finančných prostriedkov z týchto účtov, resp. na doplatenie úrokov z iných účtov.
V znaleckom posudku boli znalkyňou preskúmané aj nastavenia limitov na jednotlivých kontokorentných

úverov, pričom bolo zistené, že na účet č. 301154562 klienta G.. W. Q. bol nastavený prvý limit
09.12.2003 na sumu 50.000,-Sk, do 13.10.2004 bol tento limit zvýšený 25-krát a to až na celkovú sumu
2.000.000,-Sk, pričom z úveru bolo vyčerpaných 1.823.242,13,--Sk, znalkyňa zároveň konštatovala,
že k zvyšovaniu limitov dochádzalo aj niekoľkokrát za mesiac, napr. v mesiaci február a august 2004
štyrikrát, že vklady na tento úver boli vykonané v dvanástich prípadoch v celkovej výške 354.364,-Sk,

pričom debetné úroky predstavovali výšku 109.052,13,- Sk.
Podľa znalkyne na účet č. XXXXXXXXXX klienta U. Š. bol nastavený prvý limit dňa 28.11.2003 vo výške
14.000,-Sk, k ďalšiemu zvýšenie došlo dňa 01.06.2004 na sumu 89.000,-Sk a dňa 15.08.2004 na sumu
139.000,--Sk, pričom skutočné čerpanie úveru bolo vo výške 138.912,37,--Sk.
Podľa záverov tohto posudku, na účet č. XXXXXXXXXX patriaci obžalovanému U. W. bol nastavený prvý

limit dňa 13.01.2004 na sumu 300.000,-Sk, k jeho zvýšeniu došlo dňa 07.06.2004 na sumu 1.300.000,--
Sk a dňa 19.07.2004 na sumu 1.500.000,--Sk, pričom v skutočnosti došlo k čerpaniu úveru vo výške
1.420.790,49,--Sk.
Podľa tohto posudku na účet č. XXXXXXXXXX patriaci pôvodne spoluobv. Q. M. bol nastavený prvý
limit dňa 31.05.2004 na sumu 500.000,--Sk, následne došlo k jeho zvýšeniu dňa 11.06.2004 na sumu

1.500.000,-Sk, dňa 01.07.2004 na sumu 1.510.000,-Sk a dňa 25.08.2004 na sumu 1.530.000,--Sk,
pričom úver bol čerpaný na sumu 1.545.451,04,--Sk.
Zo záverov znaleckého posudku vyplýva aj to, že na účet č. XXXXXXXXXX0 patriaci klientke Y. W. - bol
stanovený prvý limit dňa 01.06.2004 na sumu 500.000,-Sk, následne zvýšený dňa 11.06.2004 na sumu
1.500.000,--Sk a dňa 01.07.2004 na sumu 1.600.000,-Sk, celkovo bola vyčerpaná suma 156.942,45,--

Sk ďalej to, že na účet č. XXXXXXXXXX klientky P. M. bol nastavený prvý limit dňa 02.06.2004 na
sumu 500.000,--Sk a následne bol ďalšími zvýšeniami zvýšený až na sumu 2.000.000,-Sk, celkovo bola
vyčerpaná suma 1.819.154,22,-Sk, na účet č. XXXXXXXXXX klienta U. P. bol stanovený prvý limit dňa
17.06.2004 na sumu 500.000,--Sk a ďalšími štyrmi zvýšeniami bol zvýšený až na limit 1.230.000,--Sk,
čerpaných bolo celkovo 1.237.852,04,-Sk, na účet č. XXXXXXXXXX obžalovaného P. H. bol nastavený

prvý limit 12.08.2004 na sumu 290.000,--Sk, dňa 20.08.2004 na sumu 590.000,--Sk a dňa 13.09.2004
na sumu 630.000,--Sk, celkovo bola čerpaná suma vo výške 597.745,80,--Sk.
Znalkyňa v posudku záverom konštatovala, že na uvedených účtoch boli nastavené limity v celkovej
hodnote 10.629.000,--Sk so skutočným čerpaním 10.144.090,54,--Sk.
Závery tohto znaleckého posudku boli rovnaké aj pri ďalších klientov VÚB, a.s. pobočka Poprad a týkali

sa limitov nastavených pri kontokorentných úverov určených pre Q. S., F. F., T. X. Y. P. Q. a ich skutočnej
výšky vyčerpania kontokorentných úverov.
Čiastočnému priznaniu obžalovanej Y. Q., výpovediam obžalovaného U. W., obžalovaného P. H.,
výpovediam splnomocnených zástupcov poškodenej banky i výpovediam vyššie uvedených svedkov,záverom znaleckých posudkov a znalkýň korešpondovali aj listinné dôkazy - predmetné zmluvy o
bežných účtoch, konkrétne žiadosti o kontokorentné úvery, príslušné doklady o výberoch, výpisy z
účtov, vyčíslenie škody, výsledky vnútornej kontroly a vnútorného auditu VÚB, a.s. pobočka Poprad,

popisy pracovných miest a funkčných náplní, správy o šetrení, záznam rozhovoru s obžalovanou Y. Q.,
samotné podmienky pre poskytovanie kontokorentných úverov i ďalšie listinné doklady nachádzajúce sa
vo vyšetrovacom spise a zväzkoch VI. na čl. 1330-1406c, VII. na čl. 1407-1696, VIII. na čl. 1697-2031,
IX. na čl. 2032-2261, X. na čl. 2262-2544, XI. na čl. 2545-2733, XII. na čl. 2778-3008.

Takto vykonané dokazovanie súd potom vyhodnotil v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10 a ods. 12
Trestného poriadku a dospel k záveru, že žalované skutky sa stali a že ich spáchali obžalovaní Y. Q.,
U. W. Y. P. H. tým, že obžalovaná Y. Q. v bode I.
- ako zodpovedná pracovníčka Všeobecnej úverovej banky, a.s. v pobočke Poprad pracujúca na
pozícii poradca klienta, na ktorej v rámci svojej pracovnej náplne mala prístup k účtom klientov banky,
povinnosť starať sa o vedenie týchto účtov a na základe pokynov klientov oprávnenie vykonávať vklady,

výbery a ďalšie úkony v súvislosti s vedením účtov klientov banky, oprávnenie vykonávať akvizičnú
činnosť a spracovanie úverov od prvého kontaktu s klientom do spracovania ratingovej analýzy a na
ďalšie bankové služby a súčasne disponovala finančnými prostriedkami v pokladni, v úmysle seba
obohatiť iného uviedla do omylu tak, že: v období od 10.11.2003 do 14.7.2004 vykonala bez vedomia
a súhlasu majiteľa účtu PD Zamagurie neoprávnené výbery hotovosti z účtu číslo XXXXXXXXXX tak,

že dňa 10.11.2003 uskutočnila výber v sume 2.400.000,- Sk, dňa 15.12.2003 uskutočnila výber v
sume 150.000,- Sk, dňa 09.02.2004 uskutočnila výber v sume 62.313,- Sk, dňa 12.03.2004 uskutočnila
výber v sume 55.000,- Sk, dňa 06.04.2004 uskutočnila výber v sume 700.000,- Sk, dňa 14.04.2004
uskutočnila výber v sume 45.563,- Sk a dňa 14.07.2004 uskutočnila výber v sume 49.613,- Sk, čím
vykonala neoprávnené výbery v celkovej výške 3.462.489,-Sk (114.933,58,- Eur), v období od 1.8.2003

do 21.11.2003 vykonala bez vedomia a súhlasu majiteľa účtu spol. Bašista, s.r.o. neoprávnené výbery
hotovosti z účtu číslo XXXXXXXXXX tak, že dňa 01.08.2003 uskutočnila výber v sume 107.225,- Sk, dňa
27.08.2003 uskutočnila výber v sume 90.000,- Sk, dňa 11.09.2003 uskutočnila výber v sume 30.000,-
Sk, dňa 26.09.2003 uskutočnila výber v sume 30.000,- Sk, dňa 03.10.2003 uskutočnila výber v sume
40.000,- Sk, dňa 05.11.2003 uskutočnila výber v sume 50.000,- Sk a dňa 21.11.2003 uskutočnila výber

v sume 72.775,- Sk, čím vykonala neoprávnené výbery v celkovej výške 420 000,- Sk (13.941,45,- Eur),
dňa 22.12.2003 vykonala bez vedomia a súhlasu majiteľa účtu spol. Bašista, s.r.o. neoprávnený výber
hotovosti z účtu číslo XXXXXXXXXX vo výške 21.314,90,- Sk (707,53,- Eur),
teda celkovo bez vedomia a súhlasu majiteľov účtov vybrala z účtov klientov Všeobecnej úverovej banky,
a.s. finančnú hotovosť v celkovej výške 3.903.803,- Sk (129.582,52,- Eur), ktorú použila pre vlastnú

potrebu doteraz nezisteným spôsobom,
v bode II.
- ako zodpovedná pracovníčka Všeobecnej úverovej banky, a.s. v pobočke Poprad pracujúca na
pozícii poradca klienta, na ktorej v rámci svojej pracovnej náplne mala prístup k účtom klientov banky,
povinnosť starať sa o vedenie týchto účtov a na základe pokynov klientov oprávnenie vykonávať vklady,

výbery a ďalšie úkony v súvislosti s vedením účtov klientov banky, oprávnenie vykonávať akvizičnú
činnosť a spracovanie úverov od prvého kontaktu s klientom do spracovania ratingovej analýzy a
na ďalšie bankové služby a súčasne disponovala finančnými prostriedkami v pokladni, v rozpore so
svojou pracovnou náplňou, v rozpore s internými predpismi banky a podmienkami pre poskytovanie
kontokorentných úverov a bez príslušného schvaľovacieho procesu poskytla kontokorentné úvery: k

účtu svojej sestry G.. W. Q. číslo XXXXXXXXXX, a to tak, že dňa 09.12.2003 stanovila limit úveru na
sumu 50.000,- Sk (1.659,70,- Eur) a do 13.10.2004 limit úveru postupne zvýšila až na sumu 2.000.000,-
Sk (66.387,84,- Eur), pričom z úveru následne obv. Y. Q. vyčerpala finančné prostriedky v celkovej sume
1.823.242,-Sk (60.520,55,- Eur), v období od 03.12.2003 do 10.11.2004 k účtom klientov: G.. Q. S.
číslo XXXXXXXXXX s nastavením limitu dňa 10.06.2004 na sumu 25.000,- Sk (829,84,- Eur), F. F. číslo

XXXXXXXXXX s nastavením limitu dňa 26.05.2004 na sumu 75.000,- Sk (2.489,54,- Eur), T.H. X. číslo
XXXXXXXXXX s nastavením limitu dňa 03.12.2003 na sumu 50.000,- Sk (1.659,69,- Eur) a P. Q. číslo
XXXXXXXXXXspočiatočnýmnastavenímlimitudňa21.05.2004nasumu8.000,-Skasjehonásledným
zvýšením dňa 28.06.2004 na sumu 58.000,- Sk (1.925.24,- Eur), teda spolu v celkovej výške 208.000,-
Sk (6.904,34,- Eur), pričom tak umožnila klientom banky G.. Q. S., F. F., T. X. Y. P. Q. v uvedenom období

vyčerpať úver spolu vo výške 181.311,07,- Sk (6.018,42,- Eur) a to napriek tomu, že vedela, že títo
klienti Všeobecnej úverovej banky, a.s. nespĺňali podmienky určené na poskytnutie alebo na splácanie
kontokorentných úverov,
obžalovaní Y. Q., U. W. Y. P. H. v bode III.- Y. Q. ako zodpovedná pracovníčka Všeobecnej úverovej banky, a.s. v pobočke Poprad pracujúca na
pozícii poradca klienta, na ktorej v rámci svojej pracovnej náplne mala prístup k účtom klientov banky,
povinnosť starať sa o vedenie týchto účtov a na základe pokynov klientov oprávnenie vykonávať vklady,

výbery a ďalšie úkony v súvislosti s vedením účtov klientov banky, oprávnenie vykonávať akvizičnú
činnosť a spracovanie úverov od prvého kontaktu s klientom do spracovania ratingovej analýzy a
na ďalšie bankové služby a súčasne disponovala finančnými prostriedkami v pokladni v rozpore so
svojou pracovnou náplňou a v rozpore s internými predpismi banky a podmienkami pre poskytovanie
kontokorentných úverov a bez príslušného schvaľovacieho procesu poskytla kontokorentné úvery obv.

U. W., obv. P. H.N. Y. Q. M. napriek tomu, že vedela, že títo klienti Všeobecnej úverovej banky, a.s.
nespĺňali podmienky určené na poskytnutie alebo na splácanie kontokorentných úverov, a to tak, že:
v bode 3.1 na požiadanie obv. U. W. poskytla mu dňa 13.01.2004 k účtu číslo XXXXXXXXXX
kontokorentný úver s pôvodným limitom 300.000,- Sk (9.958,18,- Eur) a tento limit na požiadanie obv. U.
W. v dobe od 13.01.2004 do 19.07.2004 postupne zvýšila až na sumu 1.500.000,- Sk ( 49.790,87,- Eur),
pričom obv. U. W. napriek tomu, že vedel, že nespĺňa podmienky určené na poskytnutie a na splácanie

tohto úveru, a že tento úver nie je poskytnutý v súlade s predpismi banky, vyčerpal finančné prostriedky
z takto poskytnutého úveru v celkovej výške 1.420.790,49,- Sk (47.161,60,- Eur) a následne úver riadne
nesplácal, na požiadanie obv. U. W. poskytla bez vedomia manželky obvineného Y. W. kontokorentný
úver aj k účtu číslo XXXXXXXXXX, ktorého majiteľkou bola manželka obvineného Y. W., a ku ktorému
mal obv. U. W. dispozičné právo, a to tak, že dňa 01.06.2004 zriadila limit úveru vo výške 500.000,- Sk

(16.596,27,- Eur), tento limit následne do 01.07.2004 na požiadanie obv. U. W. postupne zvýšila až na
sumu 1.600.000,- Sk (53.110,27,- Eur), pričom tento úver zriadila a limit zvyšovala bez vedomia Y. W.
Y. E.. U. W. napriek tomu, že vedel, že nespĺňa podmienky určené na poskytnutie a na splácanie tohto
úveru, a že tento úver nie je poskytnutý v súlade s predpismi banky, vyčerpal finančné prostriedky z
takto poskytnutého úveru v celkovej výške 1.560.942,45,- Sk (51.813,79,- Eur) a následne úver riadne

nesplácal, pričom obv. U. W. takto z týchto kontokorentných úverov vyčerpal celkovo sumu vo výške
2.981.732, 94,- Sk (98.975,40,- Eur),
v bode 3.2 na požiadanie Q. M. poskytla mu dňa 31.05.2004 k účtu číslo XXXXXXXXXX kontokorentný
úver s pôvodným limitom 500.000,- Sk (16.596,96,- Eur) a tento limit na požiadanie Q. M. postupne
zvýšiladodňa25.08.2004nasumu1.530.000,-Sk(50.786,-Eur),pričomQ.M.napriektomu,ževedelže

nespĺňa podmienky určené na poskytnutie a na splácanie tohto úveru, a že tento úver nie je poskytnutý
v súlade s predpismi banky, napriek tomu vyčerpal finančné prostriedky z takto poskytnutého úveru v
celkovej výške 1.545.451,04,- Sk (51.299,57,- Eur) a následne úver riadne nesplácal, na požiadanie
Q. M. poskytla mu kontokorentný úver aj k účtu číslo 1842647155, ktorého majiteľkou bola manželka
obvineného P. M., a ku ktorému mal Q. M. dispozičné právo, a to tak, že dňa 02.06.2004 zriadila limit

úveru na sumu 500.000,- Sk (16.596,96,- Eur) a následne do dňa 16.09.2004 tento limit úveru postupne
zvýšila znovu na požiadanie Q. M. na sumu 2.000.000,- Sk (66.387,84,- Eur), pričom Q. M. napriek tomu,
že vedel, že nespĺňa podmienky určené na poskytnutie a na splácanie tohto úveru, a že tento úver nie
je poskytnutý v súlade s predpismi banky, vyčerpal finančné prostriedky z takto poskytnutého úveru v
celkovej výške 1.819.154,22,- Sk (60.384,85,- Eur) a následne úver riadne nesplácal, na žiadosť Q. M.

zriadila kontokorentný úver aj k účtu U. P. číslo 1851266258, a ku ktorému mal Q. M. dispozičné právo,
a to dňa 17.06.2004 s limitom úveru 500.000,- Sk (16.596,96,- Eur), ktorý následne na žiadosť Q. M. do
dňa 14.09.2004 postupne zvýšila na limit 1.230.000,- Sk (40.828,52,- Eur), pričom Q. M. napriek tomu,
že vedel, že nespĺňa podmienky určené na poskytnutie a na splácanie tohto úveru, a že tento úver nie
je poskytnutý v súlade s predpismi banky, vyčerpal finančné prostriedky z takto poskytnutého úveru v

celkovej výške 1.237.852,04,- Sk (41.089,16,- Eur) a následne úver riadne nesplácal, pričom Q. M. takto
z týchto kontokorentných úverov vyčerpal celkovo sumu vo výške 4.602.457,30,- Sk (152.773,59,- Eur),
v bode 3.3 na požiadanie obv. P. H. poskytla mu kontokorentný úver dňa 12.08.2004 s limitom 290.000,-
Sk (9.626,24,- Eur) a tento následne do dňa 13.09.2004 na požiadanie obv. P. H. postupne zvýšila na
sumu 630.000,- Sk (20.912,17,- Eur), pričom obv. P. H. napriek tomu, že vedel, že nespĺňa podmienky

určené na poskytnutie a na splácanie tohto úveru, a že tento úver nie je poskytnutý v súlade s predpismi
banky, vyčerpal finančné prostriedky z takto poskytnutého úveru v celkovej výške 597.745,80,- Sk
(19.841,52,- Eur) a úver následne riadne nesplácal.

Pri konštatovaní predmetného skutkového stavu a trestnej zodpovednosti všetkých obžalovaných,

napriek obhajobe obžalovaného U. W., /obžalovaný P. H. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že
nepopiera spáchanie skutku a obžalovaná Y. Q. sa k žalovanému konaniu v prevažnej miere priznala,
aj keď sčasti využila svoje právo a v prípravnom konaní nevypovedala, hlavné pojednávanie sa
uskutočnilo v jej neprítomnosti/, súd vychádzal tak z výpovede ich samotných, ako aj z výpovedí vyššieuvedených svedkov, znalcov G.. Y. W., P.. P.Á. N. Y. P.. Ľ. W., ich znaleckých posudkov z odboru
ekonomiky a písmoznalectva a listinných dôkazov, na ktoré podrobnejšie poukázal v predchádzajúcej
časti odôvodnenia tohto rozhodnutia, pretože tieto dôkazy jednoznačne a spoľahlivo preukázali, že

obžalovaná Y. Q. pracovala ako poradca klienta vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. v pobočke v
Poprade na pracovnej pozícii poradca klienta, jej pracovná náplň na tejto pracovnej pozícii zahŕňala
prístup k účtom klientov banky, jej povinnosťou bolo starať sa o vedenie týchto účtov a na základe
pokynov klientov aj oprávnenie vykonávať vklady, výbery a ďalšie finančné transakcie súvisiace s
vedením účtov klientov banky a oprávnením poskytovať im úvery a ďalšie bankové služby, spolu s

disponovaním s finančnými prostriedkami v pokladni VÚB, a.s. pobočka Poprad.
Obžalovaná z titulu tejto svojej pracovnej pozície a v úmysle seba alebo iného obohatiť vykonávala
neoprávnené výbery z vyššie uvedených účtov klientov banky a ako preukázalo dokazovanie,
obžalovaná konala bez ich vedomia a súhlasu, pričom takto v období od 10.11.2003 do 14.07.2004
realizovala výbery z účtu č. XXXXXXXXXX patriacom PD Zamagurie Spišské Hanušovce, bez súhlasu
jeho majiteľa v celkovej výške 3.462.489,--Sk, v období od 01.08.2003 do 21.11.2003 vykonala

neoprávnené výbery z účtu č.XXXXXXXXXX patriaci klientovi Bašista s.r.o. v celkovej výške 420.000,--
Sk,dňa22.12.2003vykonalaneoprávnenývýberzúčtuč.XXXXXXXXXXmajiteľaBašistas.r.o.vovýške
21.314,90,--Sk, čím takto vykonala výbery z účtov majiteľov v celkovej výške najmenej 3.903.803,--Sk.
Obžalovaná zároveň v období od júna 2002 do 10.07.2003 vykonala aj neoprávnené bezhotovostné
prevody z účtu č. XXXXXXXXXX majiteľa U.. C. v prospech účtov Tatra Crystal, Euro - CRV, JETON s.r.o.

a P. E. v celkovej výške 1.172.234,91,--Sk, pričom tieto finančné transakcie podľa výsledkov kontroly a
auditu vykonaného vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. v pobočke Poprad preukázateľne smerovali k
zakrytiu jej predchádzajúcich nezákonných prevodov, resp. výberov.
Dôkazy vykonané súdom objektívne preukázali aj to, že obžalovaná Y. Q. ako zodpovedná pracovníčka
Všeobecnej úverovej banky, a.s. v pobočke v Poprade, pracujúca na pracovnej pozícii poradca klienta v

rozpore s internými predpismi a bez príslušného schvaľovacieho procesu poskytla kontokorentný úver
na meno svojej sestry G.. W. Q. a to tak, že dňa 09.12.2003 stanovila limit úveru na sumu 50.000,--Sk a
do dňa 13.10.2004 tento limit zvýšila až na sumu 2.000.000,--Sk, pričom sama z tohto úveru vyčerpala
sumu 1.823.242,--Sk.
Dôkazy spoľahlivo preukázali aj to, že obžalovaná Y. Q. v období od 03.01.2003 až do 10.11.2004

ako poverený zamestnanec Všeobecnej úverovej banky, a.s. v pobočke v Poprade umožnila získať
kontokorentné úvery v celkovej výške 208.000,--Sk pre klientov G.. Q. S., F. F., T. X. Y. P. Q., aj keď títo
klienti nespĺňali podmienky na poskytnutie úveru a úvery boli poskytnuté obžalovanou bez zabezpečenia
príslušných dokumentov a bez schvaľovacieho procesu.
Vyššie uvedené a vykonané dôkazy jednoznačne svedčili pre to, že obžalovaná na požiadanie

obžalovaného U. W. ako zodpovedná pracovníčka Všeobecnej úverovej banky, a.s. v pobočke v
Poprade, pracujúca na pracovnej pozícii poradca klienta v rozpore s internými predpismi a bez
príslušného schvaľovacieho procesu mu poskytla dňa 13.01.2004 kontokorentný úver s pôvodným
limitom úveru 300.000,--Sk a tento limit od 13.01.2004 do 19.07.2004 zvýšila až na sumu 1.500.000,--
Sk, a že zároveň na jeho požiadanie na účet jeho manželky G.. Y. W. zriadila kontokorentný úver a to

dňa 01.06.2004 s limitom 500.000,--Sk, ktorý do 01.07.2004 zvýšila až na sumu 1.600.000,--Sk, pričom
obžalovaný U. W., ktorý mal dispozičné právo k tomuto účtu svojej manželky vyčerpal od 13.1.2004 do
30.09.2004 celkovú sumu 2.981 732,--Sk a to napriek tomu, že vedel o tom, že nespĺňa podmienky na
poskytnutie a na splácanie úverov a že tieto kontokorentné úvery mu boli poskytnuté obžalovanou v
rozpore s predpismi VÚB, a.s. pobočka Poprad.

Tieto dôkazy zároveň svedčili pre to, že obžalovaná na požiadanie Q. M. /spoluobvinená osoba/, ako
zodpovedná pracovníčka Všeobecnej úverovej banky, a.s. v pobočke v Poprade pracujúca na pracovnej
pozícii poradca klienta v rozpore s internými predpismi a bez príslušného schvaľovacieho procesu mu
poskytla kontokorentný úver dňa 31.05.2004 s limitom vo výške 500.000,--Sk, ktorý do 25.08.2004
zvýšila až na sumu 1.530.000,--Sk a že na jeho žiadosť zriadila kontokorentný úver aj k účtu P. M., na

ktorom stanovila výšku limitu dňa 02.06.2004 na sumu 500.000,--Sk a do dňa 16.09.2004 až na sumu
2.000.000,--Sk,akúčtuklientaU.P.,ktorémustanovilalimitúverudňa17.06.2004nasumu500.000,--Sk
a 27.09.2004 na sumu 1.230.000,--Sk, pričom Q. M. z týchto kontokorentných úverov vyčerpal celkovo
sumu4.587.088,--Sk,napriektomu,ževedelotom,ženespĺňapodmienkynaposkytnutieanasplácanie
úverov a že kontokorentné úvery boli poskytnuté obžalovanou v rozpore s predpismi banky.

Vykonané dokazovanie objektívne svedčilo aj pre to, že obžalovaná Y. Q. na požiadanie obžalovaného
P. H., ako zodpovedná pracovníčka Všeobecnej úverovej banky, a.s. v pobočke v Poprade, pracujúca
na pracovnej pozícii poradca klienta, v rozpore s internými predpismi a bez príslušného schvaľovacieho
procesu mu poskytla kontokorentný úver dňa 12.08.2004 s limitom 290.000,--Sk, ktorý dňa 30.9.2004zvýšila na sumu 630.000,--Sk, pričom obžalovaný P. H. vyčerpal z uvedenej sumy sumu 594.746,-Sk,
hoci vedel, že nespĺňa podmienky na poskytnutie a na splácanie úverov, a že kontokorentné úvery boli
poskytnuté obžalovanou v rozpore s predpismi banky.

Samotná obžalovaná Y. Q. svojim výhradným protiprávnym konaním umožnila týmto osobám získať tieto
kontokorentné úvery aj keď sama vedela, že tieto osoby ako klienti VÚB, a.s. Poprad nespĺňali v čase
žiadosti o poskytnutie úverov podmienky stanovené pre ich poskytnutie, úvery a limity poskytovala a
určovala svojvoľne a bez príslušného schvaľovacieho procesu, v rozpore s internými predpismi banky.

Súd z vyššie uvedených dôvodov potom neuveril obrane obžalovaného U. W., že nemal vedomosť o
tom, že predmetný úver nie je čerpaný v súlade so smernicami banky a že túto skutočnosť sa dozvedel
až od obžalovanej a až v čase, keď banka nariadila vykonanie kontroly.
Vzhľadom na výpoveď obžalovanej Y. Q. a vyhlásenie obžalovaného P. H. na hlavnom pojednávaní,
že nepopiera spáchanie žalovaného skutku a v kontexte s ďalšími výpoveďami svedkov, znalcov,
ich posudkov, spolu s vykonanými listinnými dôkazmi je potrebné súhlasiť s tvrdeniami obžaloby, že

obžalovaný U. W. a obžalovaný P. H., boli činní ako podnikatelia, resp. živnostníci, museli mať a aj mali
skúsenosti s bankovými ústavmi a činnosťou bánk, museli teda vedieť, že ak požiadajú o úver, tento
musia aj riadne a včas splatiť, čo však ani jeden z nich neurobil, aj keď následne svoj dlh vo vzťahu
k poškodenej banke uznali.
Je možné uveriť ich tvrdeniam, že od poškodenej banky nedostávali žiadne výpisy, že úverové zmluvy

nepodpísali, dôkazy však jednoznačne preukázali, že obaja finančné prostriedky čerpali, dokonca
opakovane žiadali o zvýšenie úverov a to aj napriek tomu, že v tom čase ich finančná situácia nebola
priaznivá a taká, aby si mohli dovoliť splácať tak vysoko obžalovanou stanovené prečerpanie limitov
úverov,dokoncapriniektorýchznichčerpalifinančnéprostriedkyihneďpoichotvorení,dokoncaniekedy
už v čase, keď ešte príslušné bankové poplatky za otvorenie účtu neboli ani zaúčtované, čo ani jeden

z nich nemohol reálne považovať za štandardný a legálny postup.
Obžalovaná Y. Q. upozorňovala obžalovaného U. W. Y. P. H. na to, že poskytnuté úvery musia splatiť
v lehote do jedného roka a obaja už v čase čerpania týchto úverov, vzhľadom na výšku a svoju zlú
finančnú situáciu vedeli, resp. boli minimálne uzrozumení s tým, že nebudú schopní úvery v tejto lehote
splatiť, dokonca obžalovaný P. H. čerpal úver vo VÚB, a.s. pobočka Poprad v čase, čo mu nebol tou

istou bankou poskytnutý iný úver.
Obaja obžalovaní museli vedieť aj to, že na účty, na ktorých majú povolené prečerpanie limitov, musia
poukazovať mesačne mzdu, či iný príjem, ani jeden z nich to však nerobil, dôkazy totiž svedčili pre to,
že obžalovaní podľa výpisov z jednotlivých účtov za celé žalované obdobie vykonávali výlučne výbery
a nie aj vklady.

Pre ich úmysel a vedomosť svedčí aj to, že obžalovaní všetky úvery vybavovali cez osobu obžalovanej
Y. Q., ktorú osobne poznali a s ktorou mali podľa názoru súdu nadštandardné vzťahy, prinajmenšom
obžalovaný U. W..
O tomto závere súdu svedčí aj tá skutočnosť, že obžalovaní /Y. Q., U. W./ zriaďovali účty pre klientov,
ktorí ani neboli v banke prítomní pri vyhotovovaní potrebných zmlúv, obžalovaná Y. Q. vykonávala aj

všetky ďalšie bankové operácie a transakcie - výbery a vklady z účtov klientov bez prítomnosti majiteľov
účtov /napr. P. M., T. X., P. Q., P. E., P. F., U.. U. C., U.. D. E., Ľ. X., G.. U. W. a ďalší/.
Uvedené závery súdu potom jednoznačne odôvodňujú záver, že obžalovaní U. W. Y. P. H. konali vo
vzťahu k Všeobecnej úverovej banke, a.s. podvodným spôsobom tým, že neoprávnene čerpali úvery
bez splnenia podmienok a uviedli ju do omylu tak v otázke splnenia povinnosti poukazovať na ich bežné

účty mesačnú mzdu, čo bola jedna z podmienok pre poskytnutie kontokorentných úverov a že o tejto
povinnosti vedeli a vedieť museli, ako aj v otázke ich povinnosti a reálnej možnosti vrátiť dlžnú sumu, aj
keď je potrebné dať týmto obžalovaným za pravdu, že bez reálnej pomoci obžalovanej Y. Q., by nedošlo
ku konaniu kladenému im za vinu a ani k následku ich konania.
Obžalovaná totiž ako zodpovedná pracovníčka poškodeného peňažného ústavu poskytovala a

umožňovala obžalovanému U. W. Y. P. H. /ale aj ďalšej spoluobvinenej osobe/ bez splnenia a dodržania
pravidiel, podmienok i predpisov VÚB a.s. kontokorentné úvery, čerpanie finančných hotovostí bez toho,
aby tieto osoby splnili nároky pre ich poskytnutie, dokonca týmto osobám umožnila, aby tieto úvery
neboli následne poskytovateľovi splácané, čo riešila následne zakrývaním svojej a tejto trestnej činnosti
tak, že z účtov iných klientov banky neoprávnene vyberala finančné prostriedky a vkladala ich na účty

obžalovaných a ďalšej osoby, na ktoré boli poskytnuté predmetné kontokorentné úvery.
Súd považuje za potrebné uviesť aj to, že na druhej strane obžalovaná Y. Q. konala žalovaným
spôsobom a po žalované obdobie aj v dôsledku nedostatočnej kontroly jej pracovnej náplne
nadriadenými osobami, resp. vedením pobočky poškodenej banky.Takto zistený skutkový stav potom viedol súd k právnemu záveru totožnému s obžalobným návrhom
spočívajúcim v tom, že obžalované osoby spáchali skutky právne kvalifikované v jednotlivých bodoch a

vo vzťahu k obžalovanej Y. Q. ako v bode I. trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č.227/2005 Zb.z., v bode II. a v bode III. pokračovací trestný
čin úverového podvodu spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 250a ods. 2, ods. 5
Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 227/2005 Zb.z., vo vzťahu k obžalovanému U. W.
ako v bode III. trestný čin úverového podvodu spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k §

250a ods. 2, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 227/2005 Zb.z. a vo vzťahu k
obžalovanému P. H. ako v bode III. trestný čin úverového podvodu spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 9 ods. 2 k § 250a ods. 1, ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 227/2005
Zb.z., pretože
obžalovaná Y. Q. v bode I. na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že iného uviedla do omylu a
spôsobila tak škodu veľkého rozsahu, v bode II. a v bode III. ako zamestnanec toho, kto úver poskytuje,

spoločným konaním s ďalšími obvinenými a ďalšou trestne zodpovednou osobou, umožnila získať úver
tomu, o kom vedela, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie a spôsobila takým činom škodu
veľkého rozsahu,
obžalovaný U. W. v bode III. spoločným konaním s ďalšou osobou vylákal od iného úver tým, že ho
uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak spôsobil tak značnú škodu,

obžalovaný P. H. v bode III. spoločným konaním s ďalšou osobou vylákal od iného úver tým, že ho
uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak spôsobil tak väčšiu škodu.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a závery súdu o skutkových a právnych zisteniach sa potom
súd nestotožnil s tvrdeniami a obhajobou obžalovaného U. W., považoval ich len za účelové, použité

v snahe vyhnúť sa následkom svojej trestnoprávnej zodpovednosti, resp. prípadnej náhrady škody a
za objektívne a spoľahlivo vyvrátené dôkazmi, na ktoré súd poukázal v predchádzajúcej časti tohto
rozhodnutia.
Súd sa pri právnej kvalifikácii konania obžalovaných osôb zaoberal aj časovou pôsobnosťou Trestného
zákona účinného v čase trestnosti ich činov /§ 16 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.z. a nasl./,

resp. časovou pôsobnosťou Trestného zákona účinného v čase vynesenia rozsudku /§ 2 Trestného
zákona č. 300/2005 Zb.z./ aj vzhľadom na výšku spôsobenej škody a konštatoval, že Trestný zákon č.
140/1961 Zb.z. v znení zákona č. 227/2005 Zb.z. účinný do 01.01.2006 je pre všetkých troch páchateľov
priaznivejší a preto z hľadiska ich trestnoprávnej zodpovednosti, ale i druhu a výmery trestu postupoval
v zmysle Trestného zákona účinného do 01.01.2006.

Podľa príslušného ustanovenia § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.z., v znení zákona
č. 227/2005 Zb.z. sa trestného činu podvodu dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba obohatí
tým, že iného uvedie do omylu a spôsobí tak škodu veľkého rozsahu.
Podľa príslušného ustanovenia § 250a ods. 2, ods. 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.z., v znení
zákona č. 227/2005 Zb.z. sa trestného činu úverového podvodu dopustí ten, kto ako zamestnanec

toho, kto úver poskytuje, umožní získať úver tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky určené na jeho
poskytnutie a spôsobí takým činom škodu veľkého rozsahu.
Podľa príslušného ustanovenia § 250a ods. 2, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.z., v znení
zákona č. 227/2005 Zb.z. sa trestného činu úverového podvodu dopustí ten, kto vyláka od iného úver
tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a spôsobí tak značnú

škodu.
Podľa príslušného ustanovenia § 250a ods. 1, ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.z., v znení
zákona č. 227/2005 Zb.z. sa trestného činu úverového podvodu dopustí ten, kto vyláka od iného úver
tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a spôsobí tak väčšiu
škodu.

Obžalovaná Y. Q. sa svojho konania dopustila sčasti spoločným konaním s inými osobami, preto súd jej
konanie v bodoch II., III. kvalifikoval ako spolupáchateľstvo podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného
do 01.01.2006.
Obžalovaní U. W. Y. P. H. sa svojho konania dopustili výlučne spoločným konaním a preto aj ich konanie
súd kvalifikoval vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 01.01.2006.

Objektom trestného činu podvodu je cudzí majetok a objektom trestného činu úverového podvodu je
síce cudzí majetok, ale špecifický tým, že sa z neho poskytuje úver.
Objektívna stránka trestného činu podvodu spočíva v tom, že páchateľ sa na škodu iného obohatí tým,
že ho uvedie do omylu a objektívna stránka trestného činu úverového podvodu spočíva teda v tom,že páchateľ od iného vyláka úver tým, že iného uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na
poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru.
Uvedením do omylu pri oboch trestných činoch sa rozumie také konanie, ktorým páchateľ predstiera

okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci, spočívajúce pri trestnom čine úverového
podvodu v tom, že úver sa poskytuje na základe zmluvy o úvere, ktorou sa veriteľ zaväzuje, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podmienky na poskytnutie alebo splácanie úveru sú predmetom zmluvy o poskytnutí úveru, na trestnosť

páchateľa sa vyžaduje, aby iného uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru,
ktoré nie sú v súlade so skutočnosťou a tak vylákal od neho úver a páchateľ sa ho dopúšťa tak konaním,
opomenutím, ale aj konkludentne, pričom ďalšou podmienkou je spôsobenie malej škody, resp. získanie
malého prospechu pre seba.
Nanaplneniesubjektívnejstránkytýchtotrestnýchčinovsavyžaduje,abypáchateľužvčaseuzavierania
zmluvy o úvere konal v úmysle peniaze nevrátiť, nevrátiť ich v dohodnutej lehote, resp. s vedomím, že

peniaze v dohodnutej lehote nebude môcť vrátiť.
V kontexte vyššie vyhodnoteného dokazovania súd potom konanie obžalovaných z hľadiska
subjektívnej stránky kvalifikoval ako konanie plne trestne zodpovedných osôb, konajúcich v priamom
úmysle podľa § 4 písm. a/ Trestného zákona účinného do 01.01.2006, pretože obžalovaní chceli
spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a ako je

zrejme z následku ich konania, tento záujem aj porušili.
Podľa § 89 ods. 13 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 je potrebné škodu vzniknutú konaním
obžalovanej Y. Q. považovať za škodu veľkého rozsahu, u obžalovaného U. W. za značnú škodu a u
obžalovaného P. H. za škodu väčšiu.
Obžalovaná Y. Q., obžalovaný U. W. a obžalovaný P. H. sú z miesta trvalého bydliska hodnotení

všeobecne, obžalovaní U. W. Y. P. H. majú záznamy v evidencii priestupkov za porušenie pravidiel
cestnej premávky, obžalovaná Y. Q. v evidencii priestupkov záznam nemá a ani jeden z obžalovaných
doposiaľ súdne trestaní nebol.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol súd na účel trestu uvedeného v § 23 ods. 1 Trestného

zákona účinného do 01.01.2006, ustanovenie § 31 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona účinného do
01.01.2006, podľa ktorých účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť
odsúdenýmvďalšompáchanítrestnejčinnosti,viesťichkriadnemuživotuapôsobiťuloženýmtrestomaj
naostatnýchčlenovspoločnosti,prihliadajúczároveňajnastupeňnebezpečnostitrestnýchčinov,odstup
od ich spáchania /viac než 10 rokov/, čo stupeň nebezpečnosti ich činov značne znížilo, na možnosť

ich nápravy a pomery, ale aj to akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestných
činov, berúc do úvahy aj poľahčujúcu okolnosť v podobe riadneho života a beztrestnosti všetkých troch
obžalovaných pred spáchaním činov až doposiaľ, na to, že obžalovaní prispeli k odstráneniu následkov
svojho konania splatením celej či čiastočnej škody, ale u obžalovanej Y. Q. i na priťažujúcu okolnosť
v podobe spáchania dvoch trestných činov a po takto vyhodnotených všeobecných i individuálnych

zásadách upravených Trestným zákonom, ale aj s poukazom na článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, podľa ktorého má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola okrem iného
prejednaná v primeranej lehote, súd dospel k záveru, že u všetkých troch obžalovaných sa účel trestu
dosiahne aj uložením trestov odňatia slobody pri dolných hraniciach zákonom stanovenej trestnej
sadzby, u obžalovanej Y. Q. za použitia ustanovenia § 40 ods. 1, ods. 5 písm. c/ Trestného zákona

účinného do 01.01.2006 a to mimoriadne zníženého trestu odňatia slobody vzhľadom na okolnosti
prípadu i jej pomery /odstup času od spáchania skutkov, jej beztrestnosť a riadny spôsob života, jej
uznanie dlhu a náhrady škody poškodenej strane i samotné priznanie obžalovanej k trestnej činnosti/,
s odkladom na dlhšiu skúšobnú dobu vo vzťahu k obžalovanej Y. Q. a na primerané skúšobné doby vo
vzťahu k obžalovanému U. W. a obžalovanému P. H..

O nároku poškodenej spoločnosti VÚB, a.s. Bratislava súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 288 ods. 1
Trestného poriadku účinného od 01.01.2006 a odkázal ju s jej nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie, keďže rozhodovanie o tomto jej nároku by v súčasnosti presiahlo rámec adhézneho
konania aj vzhľadom na to, že škoda bola či je poškodenej strane hradená a nárok uplatnený v pôvodnej
výške už nezodpovedá preto reálnemu stavu a výške spôsobenej škody.

obž. Y. Q.
v bode I.
- na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že iného uviedla do omylu a spôsobila tak škodu
veľkého rozsahu,v bode II. a v bode III.
- ako zamestnanec toho, kto úver poskytuje, spoločným konaním s ďalšími obvinenými a ďalšou trestne

zodpovednou osobou, umožnila získať úver tomu, o kom vedela, že nespĺňa podmienky určené na jeho
poskytnutie a spôsobila takým činom škodu veľkého rozsahu,

obž. U. W.
v bode III.

- spoločným konaním s ďalšou osobou vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke
splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak spôsobil tak značnú škodu,

obž. P. H.
v bode III.
- spoločným konaním s ďalšou osobou vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke

splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak spôsobil tak väčšiu škodu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto
osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.