Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 2T/33/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118010412

Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Harabin

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1118010412.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Harabinom, v trestnej veci
vedenej proti obžalovanému J. Y., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek
1 písmeno a/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 25. 6. 2019 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

J. Y. narodený XX. XX. XXXX v H., trvale bytom Y. XX/XXX, H.,
s a u z n á v a v i n n ý m, ž e

bez závažného dôvodu nenastúpil na výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom do 20.
02. 2018 do Ústavu na výkon trestu v Bratislave na Chorvátskej ulici číslo 5, pričom táto povinnosť mu
bola uložená trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, spisová značka 0T/36/2018 zo dňa 2. 2.
2018, právoplatného dňa 2. 2. 2018, pričom obvinený si výzvu na nastúpenie do výkonu trestu prevzal

dňa 2. 2. 2018,

t e d a

- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody
v lehote stanovenej súdom,

č í m s p á c h a l

- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e:

Podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, § 36 písmeno l/, § 37 písmeno m)
Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Podlˇa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestne´ho za´kona su´d obžalovanému uklada´ ochranne´
protitoxikomanické liecˇenie.

Podlˇa§74odsek1Trestne´hoza´konasaochranne´protitoxikomanickéliecˇenievykona´ambulantnou
formou.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní konanom v predmetnej trestnej veci súd umožnil urobiť obžalovanému J. Y.
vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/, b/ a c/, odsek 4 Trestného poriadku, pričom obžalovaný
po zákonnom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, teda že

je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo
6. 6. 2018, č. k. 3 Pv 102/18/1101 - 10. Súd následne postupoval v súlade s § 257 odsek 5 Trestného
poriadku a obžalovanému položil otázky podľa § 333 odsek 3 písmeno c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného
poriadku, na ktoré obžalovaný vo všetkých prípadoch odpovedal zhodne „áno“. Súd potom v súlade s
ustanovením § 257 odsek 7 Trestného poriadku po súhlasnom vyjadrení procesných strán uznesením

prijal vyhlásenie obžalovaného, ktorým uznal vinu zo spáchania skutku, ktorý je predmetom obžaloby
a uznesením podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste,
ochrannom opatrení a náhrade škody.

V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním
listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to Výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Odpovede na lustráciu v ZVJS, Odpisu registra trestov
obžalovaného a prečítaním Znaleckého posudku MUDr. Eleny Mokrášovej z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie psychiatria pod ČVS: ORP-410/1-VYS-B1-2018

K výroku o treste a ochrannom opatrení

Nazákladetaktovykonanéhodokazovaniaapovyhodnotenídôkazovjednotlivoivichsúhrnespôsobom
uvedeným § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel súd k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného

pred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci neodôvodňujú uložiť obžalovanému
žiaden z alternatívnych trestov nespojených s trestom odňatia slobody, ako ani trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom jeho výkonu, ale u obžalovaného považoval za adekvátne pôsobiť na
neho nepodmienečným trestom odňatia slobody ukladaným na spodnej hornej hranici trestnej sadzby
stíhaného trestného činu.

Pri ukladaní trestu súd dôsledne vychádzal z účelu trestu vyjadreného v 34 odsek 1 Trestného zákona,
ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, ako aj zo všetkých relevantných kritérií
upravených v § 34 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery.

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa§34odsek2Trestnéhozákona,páchateľovimožnouložiťlentakýdruhtrestualenvtakejvýmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd vychádzal z trestnej sadzby upravenej v § 348 odsek 1 Tr. zák. (0 až na 2 roky), pričom pri

ustálení konkrétnej trestnej sadzby bol súd okrem ostatných kritérií upravených v § 34 odsek 4 Trestnéhozákona povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný pomer medzi
nimi. U obžalovanéhoY. Y. súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písmeno l/ Tr. zák. - obžalovaný
sa od začiatku trestného stíhania priznával k spáchaniu trestného činu, čo zopakoval aj na hlavnom

pojednávaní a tento aj úprimne oľutoval) a súčasne zistil jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písmeno m/
Tr. zák. - prechádzajúce odsúdenia obžalovaného za trestné činy). Na tomto základe, z dôvodu rovnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, u obžalovaného X nedošlo k úprave trestnej sadzby postupom
podľa § 38 odsek 3 resp. ods. 4 Trestného zákona.

S prihliadnutím na uvedené, vychádzajúc z ustálenej trestnej sadzby (0 až 2 roky) a so zreteľom na
výsledky dokazovania, najmä prihliadajúc na priznanie a oľutovanie skutku obžalovaným, považoval
súd za primerané a spravodlivé pôsobiť na obžalovaného trestom odňatia slobody na dolnej hranici
trestnej sadzby, konkrétne vo výmere 3 mesiace (rovnaký trest mu bol uložený aj trestným rozkazom
z 11. 6. 2018, pričom proti trestnému rozkazu obžalovaný nepodal odpor, ten bol podaný zo strany
prokuratúry). Takáto výmera trestu podľa názoru súdu odzrkadľuje a zohľadňuje všetky vyššie uvedené

zásady pre ukladanie trestov, pričom v prípade obžalovaného V.Y. je už potrebné dôsledne uplatňovať
aj represívnu funkciu trestného práva rešpektujúc pritom zásadu jednoty prevencie a represie. Inak
povedané, na obžalovaného je nevyhnutné pôsobiť nielen preventívne a výchovne, ale aj s uplatnením
zodpovedajúcejrepresie.Uvedenéjedanétým,žemenovanýobžalovanýbolpredspáchanímstíhaného
trestného činu odsúdený za trestné činy celkom 4 krát a to v relatívne mladom veku (aktuálne 27

rokov). Z odpisu registra trestov vyplýva, že súdmi Slovenskej republiky bol obžalovanému už 3 krát
uložený nepodmienečný trest (2 krát za drogovú trestnú činnosť - 5 mesiacov resp. 1 rok a raz za
ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. - 7 mesiacov) a jedno podmienečné
odsúdenie, rovnako za drogovú trestnú činnosť (trest vo výmere 2 mesiace), bolo premenené na
nepodmienečné. Napriek citovaným odsúdeniam k náprave obžalovaného evidentne nedošlo a teda ani

doposiaľ ukladané a de facto vo všetkých prípadoch (aj premenený podmienečný trest) aj vykonané
nepodmienečné tresty odňatia slobody nesplnili svoj účel.

S poukazom na načrtnuté a nakoľko obžalovaného neodradili v páchaní ďalšej trestnej činnosti ani
uložené nepodmienečné tresty (resp. premenené), súd ustálil, že akýkoľvek alternatívny trest odňatia

slobody, by v jeho prípade nesplnil účel trestu a je zrejmé, že jeho nápravu možno dosiahnuť len
nepodmienečným trestom, pričom za primeranú považoval súd výmeru na spodnej hranici trestnej
sadzby - 3 mesiace, ako bola uložená aj pôvodne v trestnom rozkaze, proti ktorému si obvinený ani
nepodal odpor a teda s ním súhlasil. Taktiež z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky vyplýva ďalšia protiprávna činnosť obžalovaného (6 priestupkov na úseku

dopravy). Obžalovaný v rámci záverečnej reči predniesol, že ľutuje svojho konania, drogy už neužíva
a rád by sa zaradil do normálneho života. Súd v tomto kontexte zdôrazňuje, že je možné hodnotiť
snahu obžalovaného pozitívne (ak je skutočne pravdivá), avšak zároveň, a to aj pri zohľadnení určitého
časového odstupu od spáchania skutku do vyhlásenia rozsudku (cca 1 rok a 4 mesiace), je potrebné,
aby obžalovaný niesol za svoje správanie aj adekvátnu zodpovednosť a znášal zaň príslušné následky.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti z hľadiska posúdenia osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy
svedčia pre záver, že iný druh trestu by svoj účel neplnil. Vzhľadom na doterajší život obžalovaného
a pomerne rozsiahle množstvo jeho predchádzajúcich odsúdení (de facto už 4 nepodmienečné
odsúdenia /1 premenené/) v naozaj mladom veku, je potrebné mať na zreteli aj ochranu spoločnosti

pred páchaním trestných činov zo strany obžalovaného a rovnako tak individuálnu ako aj generálnu
prevenciu trestu v rámci ktorej je dôvodné pôsobiť na neho nepodmienečným trestom a to aj s poukazom
na nevyhnutnosť rešpektovania súdnych rozhodnutí a ich vykonateľnosť. Trest odňatia slobody v súdom
určenej výmere zodpovedá povahe trestného činu, spôsobu jeho spáchania a spôsobenému následku
(nerešpektovanie a nedodržiavania súdnych rozhodnutí), zavineniu v podobe priameho úmyslu, ako

aj pohnútke vychádzajúcej z úmyslu vyhnúť sa nástupu do výkonu nepodmienečného trestu odňatia
slobody, pričom závažnosť jeho konania neznižuje ani skutočnosť, že nemal nastúpiť na výkon trestu
lebobolpodvplyvomdrog.Zovšetkýchuvedenýchhľadísksúdvýmerutrestuodňatiaslobody3mesiace
nepovažuje za neprimerane vysokú, práve naopak ide len o 1/8 z maximálne možnej hranice (až 2 roky),
ukladanú teda na dolnej hranici trestnej sadzby a je potrebné ju vyhodnotiť za dôvodnú, adekvátnu a

spravodlivú.

Nakoľko obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním stíhaného trestného činu, súd ho v súlade s § 48 odsek 2 písmenob/ Tr. zák. pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Súd obžalovanému uložil aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou a to v kontexte
záverov Znaleckého posudku MUDr. Eleny Mokrášovej z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria pod ČVS: ORP-410/1-VYS-B1-2018, v ktorom sa konštatuje, že znalkyňa vzhľadom
na zistenie polymorfnej závislosti u obvineného navrhla, aby mu súd nariadil výkon ambulantnej
protitoxikomanickej liečby. Súd dopĺňa, že obvinený síce na hlavnom pojednávaní v záverečnej reči

uviedol, že drogy už neužíva (nebolo možné overiť, len jeho tvrdenie), avšak vo výpovedi pred
vyšetrovateľom v prípravnom konaní (11. 5. 2018) priznal, že nenastúpil do výkonu trestu odňatia
slobody, čo bola hlúposť, ale bol pod vplyvom drog. V zmysle načrtnutého a keďže obžalovaný spáchal
trestnýčinpodvplyvomnávykovejlátky(resp.vsúvislostisjejužívaním),akotovyplývaajzoznaleckého
posudku, súd považuje uložené ochranné liečenie za dôvodné a zákonné.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal

jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem
obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku. Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré
sa tohto práva výslovne vzdali.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti

konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.