Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2XEObd/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6209200191
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Izakovičová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:6209200191.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného O.. O. O., poverenou
zamestnankyňou, proti povinnej: O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX O. G., o
vymoženie 306,71 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš, pod sp. zn.
5Er/138/2009, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.

januára 2013, č. k. 16CoE/323/2012-53, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

II. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29. januára
2013, č. k. 16CoE/323/2012-53, v napadnutej časti z r u š u j e a v e c mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Veľký Krtíš uznesením zo dňa 7. júna 2012, č. k. 5Er/138/2009-23, exekúciu zastavil
s tým, že uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému
so sídlom exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava účelne vynaložené
trovy exekúcie vo výške 40,- Eur, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Súd
prvej inštancie v priebehu konania zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný na
základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve o úvere, ktorá nebola individuálne dojednaná a

znemožňovala voľbu povinnej v postavení spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom,
pokiaľ by v konaní vystupovala ako žalovaná. Predmetnú rozhodcovskú doložku súd prvej inštancie
posúdil ako neprijateľnú podmienku, a to v neprospech povinnej ako spotrebiteľa, nakoľko núti povinnú
riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní a spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Vzhľadom na to, že sa neprijateľná rozhodcovská doložka prieči
dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, došlo k splneniu

podmienok na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a ust. § 45 ods. 2
zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
2. Na odvolanie oprávneného vec prejednal Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, ktorý
napadnutým uznesením zo dňa 29. januára 2013, č. k. 16CoE/323/2012-53, potvrdil uznesenie
súdu prvej inštancie a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. V zmysle ust. § 54
Občianskeho zákonníka odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie kvalifikoval rozhodcovskú

doložku ako neprijateľnú, a tým pádom absolútne neplatnú (spotrebiteľa nezaväzujúcu) zmluvnú
podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uviedol,
že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní,
v dôsledku čoho bol rozhodcovský rozsudok vydaný v rozpore so zákonom, a preto nemôže byť
spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok
vymáhateľný v rámci exekúcie. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v závere skonštatoval, že uznesenie

súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, a preto ho v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.3. K žiadosti oprávneného na položenie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev
a prerušeniu konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odvolací súd uviedol, že v danom prípade
nedospel k záveru o existencii potreby obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na

Súdny dvor EÚ, a preto návrh oprávneného na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/
O. s. p. zamietol.
4. Proti tomuto rozhodnutiu v jeho potvrdzujúcom výroku odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie,
ktoré odôvodnil tým, že:
a. súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s ust. § 237

písm. a/ O. s. p. v znení účinnom do 1. januára 2015, ďalej len „O. s. p.“),
b. v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s ust. § 237
písm. d/ O. s. p.),
c. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O.
s. p. v spojení s ust. § 237 písm. e/ O. s. p.),
d. súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O. s.

p. v spojení s ust. § 237 písm. f/ O. s. p.),
e. konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, najmä súd
nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie (ust. § 241 ods. 2 píms. b/
O. s. p.),
f. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 241 ods.

2 písm. c/ O. s. p.).
5. Dovolateľ žiadal uznesenie súdu prvej inštancie spolu s uznesením odvolacieho súdu zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie súdu prvej inštancie; zároveň žiadal dovolacie konanie prerušiť podľa ust. § 109
ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s ust. § 243c O. s. p. a Súdnemu dvoru EÚ predložiť prejudiciálne
otázky, ktoré bližšie špecifikoval v podanom dovolaní.

6. Povinná sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrila.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [ust. § 35
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala
včas strana sporu zastúpená v súlade s ust. § 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p., bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (ust. § 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že návrh oprávneného na prerušenie

dovolacieho konania je potrebné zamietnuť s tým, že dovolanie je dôvodné.
8.Vzhľadomktomu,žedovolaniebolopodanépred1.júlom2016,t.j.zaúčinnostizákonač.99/1963Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), dovolací súd postupoval
v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v
konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania

posudzoval v zmysle ust. § 236, ust. § 237 a § 239 O. s. p.
9. Oprávnený v podanom dovolaní navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa ust. § 109 ods. 1
písm. c/ v spojení s ust. § 243c O. s. p. a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie predložil oprávneným navrhované prejudiciálne otázky.
10. V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že konanie pred Súdnym dvorom EÚ o predbežnej otázke

má povahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom Súdny dvor EÚ má právomoc
vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Európskej únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcií,
orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady
Európskeho spoločenstva. Toto konanie je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania
jednoty európskeho práva, pretože Súdny dvor EÚ v ňom vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových

otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho
súdu vo veci samej.
11. Ust. § 162 ods. 1 písm. c/ C. s. p. ukladá povinnosť súdu prerušiť konanie len vtedy, ak podal návrh
na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, pretože dospel k záveru, že je potrebné podať výklad práva

Európskej únie, ktorý je rozhodujúci pre riešenie v danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť
každému návrhu účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru EÚ
na vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej
veci aplikuje ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah
právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad

komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá žiadnu komunitárnu relevanciu a je vo
výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny.
12. Vyriešenie právnych otázok nastolených dovolateľom v tomto konaní patrí do výlučnej právomoci
vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Nie sú interpretovanéprávne normy komunitárneho práva, ktorých výkladu sa dovolateľ domáhal. Podľa názoru dovolacieho
súdu nie je otázka výkladu komunitárneho práva pre riešenie daného prípadu rozhodujúca, preto návrh
na prerušenie konania zamietol.

13. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ust. § 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal,
či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
14. Podľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho
súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
15. Podľa ust. § 239 ods. 1 O. s. p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak

a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska.
Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/.
16. Podľa ust. § 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
17. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom výslovne určeným

právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu.
18. V predmetnej veci odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa.
Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o
rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, nejde ani o uznesenie uvedené v ust. § 239 ods.
2 písm. b/ O. s. p. Rovnako na danú vec nemožno aplikovať ani prípady upravené v ust. § 239 ods. 1

O. s. p. Vzhľadom na uvedené, prípustnosť dovolania v zmysle § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. nie je proti
napadnutému uzneseniu daná.
19. V zmysle ust. § 242 ods. 1 O. s. p. /druhá veta/ je dovolací súd povinný prihliadnuť vždy na prípadnú
procesnú vadu uvedenú v ust. § 237 O. s. p. Iba v prípade, že by rozhodnutie odvolacieho súdu alebo
predchádzajúce konanie vykazovalo procesnú vadu uvedenú v ust. § 237 O. s. p. by bolo dovolanie

prípustné. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho
proti uzneseniu podľa ust. § 239 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné
i podľa ust. § 237 písm. a/ až g/ O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti
každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,
je postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona
bol potrebný, odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo
súdom nesprávne obsadeným, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát).
20. Oprávnený procesné vady konania v zmysle ust. § 237 písm. b/, c/ a g/ O. s. p. netvrdil a existencia

týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení
nevyplýva.
21. Dovolateľ vo svojom dovolaní namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 237 písm. a/,
d/, e/, f/ O. s. p., ktorými odôvodňoval prípustnosť dovolania.
22. S prihliadnutím na obsah dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky najskôr osobitne zameral,

či oprávnenému bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle dovolacieho dôvodu
podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p., tak ako to tvrdí vo svojom dovolaní.
23. Vadou konania, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. je taký závadný
procesný postup, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré
mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. odňatie možnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti
s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením zaujatým v napadnutom rozhodnutí.
Napríklad môže ísť o právo podať, predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné
prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver
pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. O procesnú vadu v

zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. ide tak aj vtedy, ak súd nerozhodol o procesnom návrhu účastníka
konania .
24. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že oprávnený vo svojom odvolaní (č. l. 37 spisu), podanom proti
uzneseniu súdu prvej inštancie navrhol, aby súd postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p.konanie prerušil a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia §
44 ods. 2 /prvá a druhá veta/ Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 /prvá veta/ Ústavy Slovenskej republiky
pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny

poriadok.Vtejtosúvislostioprávnenýuviedol,žepreexekučnýsúdbymalobyťotázneajto,čijevsúlade
s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok
možné opakované uskutočnenie revízneho postupu podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a to
aj bez akejkoľvek časovej limitácie.
25. Z obsahu spisu dovolací súd tiež zistil, že odvolací súd o tomto procesnom návrhu oprávneného

na prerušenie konania nerozhodol a v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol žiadne dôvody, pre
ktoré sa s uvedeným návrhom na prerušenie konania nezaoberal. Uvedeným postupom tak odvolací
súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p.
26. Zistená vada konania, súčasne zakladá prípustnosť dovolania podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p.
Táto procesná vada je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí rozhodnutie v napadnutej
časti vždy zrušiť, pretože rozhodnutie postihnuté takouto procesnou vadou nie je možné považovať za

správne. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu v jeho
potvrdzujúcom výroku zrušil podľa ust. § 449 ods. 1, ust. § 450 C. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
27. V ďalšom konaní odvolací súd posúdi návrh oprávneného na prerušenie konania podľa ust. § 162
ods. 1 písm. b/ C. s. p. (pôvodne ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p.) a rozhodne o ňom.
28. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu, Najvyšší súd

Slovenskej republiky sa ďalšími námietkami oprávneného uvedenými v dovolaní nezaoberal.
29. V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho
konania (ust. § 453 ods. 3 C. s. p.).
30. Odvolací súd je právnym názorom dovolacieho súdu viazaný (ust. § 455 C. s. p.).
31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.