Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Tos/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119012206
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8119012206.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzjehopredseduJUDr.EvyRešatkovejasudcovJUDr.Mariána
Mačuru a JUDr. Evy Pirkovskej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 31.03.2020 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného S. U. proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov sp. zn. 41PP/48/2019 zo dňa 20.12.2019.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 41PP/48/2019 zo dňa 20.12.2019 bola podľa § 415 ods.
1 Tr. poriadku v spojení s § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona žiadosť odsúdeného S. U. o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu
Prešov, sp. zn. 0T/100/2018 zo dňa 03.07.2018, trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn.
0T/104/2018 zo dňa 15.07.2018, trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 0T/106/2018 zo
dňa 19.07.2018 a trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 0T/97/2018 zo dňa 25.06.2018 v

spojení s uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. 0T/97/2018 zo dňa 07.08.2018, zamietnutá.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť ods. S. U. ihneď po jeho vyhlásení, ktorú dodatočne odôvodnil
tým, že výrok uznesenia o zamietnutí návrhu odsúdeného nie je správny. Podľa správy pedagóga
ÚVTOS Prešov - Sabinov odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním
preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Podľa

názoru sťažovateľa bolo potrebné vypočutím pedagóga zistiť, či už splnil podmienky pre zahladenie
disciplinárneho trestu, a aj prečo k tomuto nedošlo. S prihliadnutím na ponuku prevzatia záruky za
dovŕšenie jeho nápravy matkou a otcom a návrh pracovnej zmluvy preňho v rodinnom podniku mal za to,
žebolisplnenépodmienkyprerozhodnutieopodmienečnomprepustenízvýkonutrestuodňatiaslobody.
Skutočnosť nezahladenia disciplinárneho trestu nemá za následok nesplnenie zákonných podmienok
pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. V konaní bolo možné uložiť skúšobnú

dobu na jeden až sedem rokov a zároveň uložiť probačný dohľad nad jeho správaním vo výmere do
troch rokov. Na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a sám rozhodol
o jeho podmienečnom prepustení z výkonu uložených trestov odňatia slobody za súčasného nariadenia
probačného dohľadu a určenia primeranej skúšobnej doby.

Napodkladetaktoriadneavčaspodanejsťažnostiodsúdenýmakoosobounatooprávnenoukrajskýsúd

v zmysle § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým
sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a
zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

V prvom rade krajský súd preskúmaval postup konajúceho súdu, či tento netrpí takými podstatnými
chybami, v dôsledku ktorých by bolo nevyhnutné napadnuté uznesenie zrušiť. Zistil pri tom, že

konajúci súd postupoval podľa procesného predpisu, keď pred rozhodnutím o žiadosti odsúdeného opodmienečné prepustenie tohto vypočul k argumentácii svedčiacej pre vyhovenie jeho žiadosti, pričom
odsúdený mal možnosť sa vyjadriť aj k dôkazom vykonaným na verejnom zasadnutí.

Následnesťažnostnýsúdposudzoval,činapadnutývýroksťažovateľomjevecnesprávnymazodpovedá
zákonu. Vychádzal pritom z obsahu vykonaných dôkazov ako aj z dôvodov napadnutého uznesenia, z
ktorých plynie, že zamietnutie žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody sa
opiera o nesplnenie materiálnych podmienok uvedených v § 66 ods. 1 Tr. zákona.

Konajúci súd uzavrel, že u odsúdeného doposiaľ vykonaný trest nenaplnil svoj prevýchovný účel.
Okresný súd v prvom rade poukázal na disciplinárne previnenie, ktoré nebolo zahladené a práve toto
disciplinárne previnenie je dôkazom toho, že odsúdený svoje povinnosti vo výkone trestu nevykonáva
riadne, tak ako má. Preto súd ani neprihliadol na ponuku za dovŕšenie nápravy odsúdeného, ktorú
ponúkli jeho rodičia. Podľa odpisu registra trestov bol odsúdený 4 krát súdne trestaný, vo všetkých
prípadoch pre trestný čin krádeže podľa § 212 Trestného zákona. Konanie odsúdeného možno

charakterizovať ako špeciálnu recidívu, pričom je zrejmé, že v minulosti uložené tresty nesplnili svoj
účel a odsúdený ďalej páchal identickú trestnú činnosť. Prvostupňový súd ďalej poukázal na hodnotenie
odsúdeného z ÚVTOS Prešov, vychádzajúc z ktorého odsúdený počas viac ako ročného výkonu trestu
odňatia slobody bol raz disciplinárne potrestaný a raz disciplinárne odmenený a v konečnom dôsledku
ani ÚVTOS Prešov neodporučil podmienečné prepustenie odsúdeného. V hodnotení konštatované

slušné správanie odsúdeného, plnenie pokynov príslušníkov ZVJS, či kladné hodnotenie jeho pracovnej
morálky považoval súd prvého stupňa skôr za prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu odňatia
slobody, než za skutočný prejav polepšenia sa.

S vysloveným záverom konajúceho súdu sa stotožnil aj sťažnostný súd, preto v celom rozsahu odkazuje

na dôvody napadnutého uznesenia a v stručnosti k nim dodáva nasledovné:

Odsúdený S. U. vykonáva tresty odňatia slobody v celkovej výmere 24 mesiacov, ktoré mu boli
uložené trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/97/2018 zo dňa 25.06.2018 v spojení
s uznesením o neosvedčení v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia Okresného súdu Prešov zo

dňa 07.08.2018 v trvaní 2 mesiacov, trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/100/2018 zo
dňa 03.07.2018 v trvaní 6 mesiacov, trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/104/2018 zo
dňa 15.07.2018 v trvaní 8 mesiacov a trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/106/2018
zo dňa 19.07.2018 v trvaní 8 mesiacov, všetko pre prečiny krádeže podľa § 212 ods. 2, či ods. 3 písm.
b) Tr. zákona.

Za daných zistení je potrebné súhlasiť so záverom konajúceho súdu, že formálne podmienky na
prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za prečiny podľa § 66 ods. 1 písm. a/ Tr.
zákona boli splnené, a to ku dňu 11.07.2019.

Následne sťažnostný súd posudzoval, či boli splnené aj materiálne podmienky, ktoré sú v zmysle §
66 ods. 1 Tr. zákona založené na preukázaní polepšenia sa odsúdeného počas výkonu trestu a na
dôvodnom očakávaní, že odsúdený povedie riadny život.

V odôvodnení napadnutého uznesenia konajúci súd v podrobnostiach rozviedol, ako sa ods. S.

U. správal počas výkonu trestu od jeho nástupu, čo plynie z hodnotenia ústavu na výkon trestu.
Vychádzajúc z tohto hodnotenia je nutné konštatovať, že počas výkonu trestu odňatia slobody, do
ktorého nastúpil predvedením dňa 19.07.2018, ods. S. U. sa adaptoval na podmienky výkonu trestu bez
nedostatkov a jeho správanie, vystupovanie a celkové dodržiavanie interných predpisov bolo hodnotené
ako dobré a na požadovanej úrovni. S cieľom ďalšieho skvalitnenia plnenia programu zaobchádzania

bola na návrh pedagóga realizovaná zmena diferenciačnej skupiny z „B“ na diferenciačnú skupinu „A“ a
dňa 24.01.2019 bol premiestnený do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
Prešov a bol umiestnený do otvoreného oddelenia. Pre skvalitnenie vzťahov s rodinou mu bola dvakrát
povolená vychádzka mimo ústav, aby navštívil blízke osoby na čas neprevyšujúci 48 hodín. V oboch
prípadoch sa vrátil riadne a včas. V tomto období bol raz disciplinárne odmenený formou pochvaly

za plnenie programu zaobchádzania. Pracovne bol zaradený na nestráženom pracovisku mimo ústav
s voľným pohybom, kedy dňa 29.07.2019 porušil pravidlá bezdrogovej zóny, a to tak, že v čase o
16:44 hod. bol odsúdený po návrate z nestráženého pracoviska s voľným pohybom podrobený dychovej
skúške s pozitívnym výsledkom 0,13 mg/l. Za uvedené mu bol uložený disciplinárny trest celodennéhoumiestnenia do uzavretého oddielu na dobu 10 dní a následne bol eskortovaný do oddelenia výkonu
trestu odňatia slobody s miestom výkonu služby v Sabinove, kde po ukončení pobytu v nástupnom
oddiele bol dňa 05.08.2019 umiestňujúcou komisiou zaradený do výchovného kolektívu odsúdených

s diferenciačnou skupinou „C“. Za účasť na aktivitách zameraných na všeobecný rozvoj osobnosti
odsúdeného, vykonávaním čistiacich a upratovačských prác v oddiele má evidovaný kladný poznatok.

Dané zistenia preukazujú, že odsúdený S.k bol v počiatočnom období výkonu trestu odňatia slobody
odmenený v jednom prípade za dlhodobé pozitívne výsledky dosahované pri plnení programu

zaobchádzania. Následne po premiestnení do diferenciačnej skupiny „A“ a možnosti výkonu trestu
na otvorenom oddelení, sa dopustil disciplinárneho previnenia, za ktorý mu bol uložený disciplinárny
trest a odsúdený bol zaradený pre ďalší výkon trestu odňatia slobody do diferenciačnej skupiny „C“. Z
uvedeného plynie, že u odsúdeného ani po vyše roku výkonu trestu odňatia slobody nedošlo k trvalej
náprave a jeho pozitívne správanie, ktoré viedlo k zaradeniu odsúdeného na výkon trestu v otvorenom
oddelení a umiestnení v diferenciačnej skupine „A“, bolo len výrazom prispôsobenia sa podmienkam

vo výkone trestu a jeho adaptácie na prostredie väznice. Zo zaradenia odsúdeného dňa 05.08.2019
umiestňujúcou komisiou do diferenciačnej skupiny „C“ implicitne vyplýva, že na odsúdeného sa novým
nastavením programu zaobchádzania začalo pôsobiť prakticky od začiatku, pričom za uvedené obdobie
má evidovaný len jeden kladný poznatok.

Ak odsúdený poukazuje na skutočnosť, že doposiaľ mu nebol disciplinárny trest zahladený, aj keď
podmienky na jeho zahladenie splnené mal, sťažnostný súd v tejto súvislosti konštatuje, že z udelenej
jednej disciplinárnej odmeny za vykonávanie čistiacich prác a z jedného kladného poznatku za
zodpovedný prístup k prideleným úlohám za obdobie vyše 17 mesiacov výkonu trestu odňatia slobody
možno aj napriek uvedenému usudzovať len na účelové správanie sa práve pri výkone pracovnej

činnosti, aby si tak zabezpečil disciplinárne odmeny s cieľom preukazovať jeho polepšenie počas výkonu
trestu. Pri posudzovaní zákonom stanovenej podmienky, či odsúdený preukázal polepšenie je potrebné
kumulatívne hodnotiť nielen plnenie povinností odsúdeným počas výkonu trestu, ale aj jeho správanie.
Na podklade predloženého hodnotenia možno síce uzavrieť, že u odsúdeného počas výkonu trestu
odňatia slobody došlo k prispôsobeniu sa podmienkam výkonu trestu avšak v správaní sa odsúdeného

počas výkonu trestu odňatia slobody podľa hodnotenia z ústavu takáto výrazná zmena nenastala. V
rámci výkonu trestu odňatia slobody musí odsúdený totiž dodržiavať aj program zaobchádzania, ktorý
ustanovuje cieľavedomé, komplexné a štruktúrované pôsobenie na odsúdeného so zreteľom na jeho
osobnostné vlastnosti, odborné vedomosti a dosiahnuté vzdelanie, pričom z plnenia tohto programu je
zrejmé, že odsúdený sa iba prispôsobil podmienkam vo výkone trestu a adaptoval na prostredie väznice.

V tejto súvislosti je potrebné tiež dať do pozornosti aj to, že u ods. S. U. nejde o prvé jeho postihnutie
za protiprávnu činnosť, pričom doposiaľ spáchal opakovane viac druhovo totožných trestných činov.

S poukázaním na vyššie uvedené sťažnostný súd uzavrel, že napadnuté uznesenie konajúceho súdu

je vecne správne a zodpovedá zákonu, pretože materiálne podmienky na podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného nateraz splnené neboli a je potrebné naďalej pôsobiť na
prevýchovu odsúdeného výkonom trestu odňatia slobody.

K sťažnostnej námietke odsúdeného spočívajúcej v tom, že s prihliadnutím na ponuku prevzatia

záruky za dovŕšenie nápravy odsúdeného rodičmi odsúdeného má za to, že sú splnené podmienky
pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody krajský súd uvádza, že
obžalovaný v čase páchania trestnej činnosti, pre ktorú bol opakovane právoplatne odsúdený, mal trvalý
pobyt u svojich rodičov, pričom ani spoločné spolunažívanie s rodičmi ho od páchania trestnej činnosti
neodradilo, a preto uvedená záruka nie je dostatočnou garanciou dovŕšenia jeho prevýchovy. Záveru, že

záruka rodičov odsúdeného za dovŕšenie nápravy ich syna nie je v danom prípade dostatočná, svedčí
aj tá skutočnosť, že v návrhu na prevzatie záruky títo konštatujú, že ich syn sa mal dopúšťať trestnej
činnosti v dôsledku požívania alkoholu, pričom práve pre nedovolené požitie alkoholu počas výkonu
trestu odňatia slobody mu bol uložený disciplinárny trest.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré sťažnostný súd vyhodnotil sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú a
túto postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.