Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2020

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5P/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620201272
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2020:6620201272.2

Uznesenie

Okresný súd Lučenec vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: O. K. Q., nar. XX.XX.XXXX a U. J. Q.V.,
nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Lučenec, deti rodičov: matka K. Q.V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: R. XXX/XX, XXX
XX T., štátny občan SR, otec A. W. Q.V., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom O. D., S. XXXX/XX, XXX XX Q.,
štátny občan USA, o návrhu matky o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.03.2020 sa
navrhovateľka domáhala úpravy styku maloletých detí s otcom výlučne len v jej prítomnosti a len počas
dňa, bez možnosti realizácie styku otca s maloletými deťmi cez noc alebo počas celého víkendu.

2.Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tým, že otec
maloletých detí sa od 07.02.2020 zdržiava na I. na obdobie troch mesiacov za účelom návštevy rodiny.
Otecsadožadujerealizáciestykusdeťmi.Navrhovateľkasrealizácioustykuotcasdeťmisúhlasí,alelen
na dve až tri hodiny denne a výlučne počas jej prítomnosti. Považuje za neprijateľné aby otec zostával
s deťmi osamote a aby deti u neho prespávali, čoho sa on dožaduje. Svoju obavu odôvodnila tým, že
otec maloletých detí trpí bipolárnou psychickou poruchou - depresívnou mániou. Vyjadrila svoju obavu o

bezpečnosť maloletých detí v spojitosti s psychickou poruchou ich otca, ktorý v depresívnej fáze svojho
ochorenia je agresívny, nevypočítateľný, nezodpovedný a má samovražedné sklony. Deti sú na základe
uvedeného podľa názoru navrhovateľky vystavené nebezpečenstvu, pokiaľ by ostali s ním osamote.

3.Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len „CMP“), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje

inak.

4. Podľa § 367 ods. 2 CMP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví.

5.Podľa § 367 ods. 3 CMP, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné

vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

6. Podľa § 367 ods. 4 CMP, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť
účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený.
Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o
priebehu výkonu dodatočne.7.Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2 a ods. 3 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po

vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene
skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol
zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

8.Podľa Článku 5 písm. b/ a písm. c/ zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, záujem maloletého dieťaťa

je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa.

9.Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že ide o procesný inštitút, ktorého účelom je

bezodkladne upraviť pomery účastníkov, ak je to potrebné. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

10.Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré súd môže nariadiť, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Splnenie aspoň jedného zo zákonných

predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu,
a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov. Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť
neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce

skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje
intenzitu dokazovania v zmysle ustanovenia § 185 a nasl. CSP.

11.V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zisťuje súd relevantné skutočnosti
zjednodušeným procesným postupom. Vychádza pritom z návrhu, zohľadňujúc obsah a výpovednú

hodnotu pripojených listín (ustanovenie § 326 ods. 2 CSP). Pomerne krátka lehota na rozhodnutie
neotvára priestor pre plnohodnotné dokazovanie, ktoré súd z objektívnych dôvodov nemôže
vykonať. O návrhu rozhoduje na základe osvedčenia podstatných skutočností, ktoré vymedzuje jednak
ustanovenie § 326 ods. 1 CSP v rámci zákonných náležitostí návrhu a jednak ustanovenie § 325 ods. 1
CSP, pokiaľ ide o podmienky nariadenia neodkladného opatrenia. Navrhovateľ by mal súčasne predložiť

aj (spravidla listinné) dôkazné prostriedky, na základe ktorých môže súd dané tvrdenie považovať za
osvedčené. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia osobitný význam práve z dôvodu, že súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie.

12.Civilný sporový poriadok v § 326 ods. 1 výslovne neukladá navrhovateľovi povinnosť označiť dôkazy

vo vzťahu k vlastným skutkovým tvrdeniam. Táto povinnosť však vyplýva z aplikácie § 132 ods. 1,
ods. 3 CSP v rámci všeobecných náležitostí návrhu. K návrhu musia
byť navyše pripojené listiny na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva
plnohodnotné dokazovanie a spravidla rozhoduje bez pojednávania a bez výsluchu strán. Dokazovanie

má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, čo znamená, že súd
na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom
nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti
následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie
náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva

legitimizujevyhovujúcivýrok,atedanariadeniepožadovanéhoneodkladnéhoopatrenia.Znormatívneho
textu vyplýva, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci
samej je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto sprísnená požiadavka vychádza
jednak z premisy, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu a
jednak z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej navrhovateľ je povinný

osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie než samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov.13.Vzhľadom na uvedené špecifické okolnosti je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť či je návrh
z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorým je
nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené.

14.Napriek skutočnosti, že zákon neukladá navrhovateľovi v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia ním tvrdené skutočnosti dokázať, zákonnou povinnosťou je osvedčenie tvrdených skutočností
čo je síce nižšia úroveň než dokázanie, avšak napriek tomu navrhovateľ musí poskytnúť súdu na svoje
tvrdenia určité dôkazy, z ktorých vo vzájomnej súvislosti sa ním tvrdené skutočnosti musia javiť nanajvýš

pravdepodobnými.

15.Dokazovanie pred rozhodnutím súdu o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním
v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel
a podstatu neodkladného opatrenia. Súd zisťuje len tie najvýznamnejšie skutočnosti potrebné pre
rozhodnutie.

16. Súd telefonicky vyzval navrhovateľku, inter alia aj o doloženie listín preukazujúcich zlý psychický
stav otca maloletých detí na základe ktorého podala návrh na vydanie tohto neodkladného opatrenia.
V maile doručenom tunajšiemu súdu dňa 13.03.2020 navrhovateľka uviedla, že v B. jej manžel a otec
maloletých detí navštevuje psychiatra, no vzhľadom na prísnosť tamojších zákonov o ochrane

osobných údajov nemá ani ona ako manželka možnosť prístupu k jeho dokumentácii, na základe čoho
nevie túto skutočnosť preukázať

17.Podľa § 28 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ods. 1 Súčasťou rodičovských
práv a povinností sú najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
ods. 2 Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

ods. 3Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy
alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov
bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností
obmedzený alebo pozastavený.

18.Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
musí rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy
prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby. Taktiež súd
musí dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a
aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho

styku s obidvoma rodičmi (15CoP/90/2012 KS BB). Výnimkou zo všeobecných
pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, kedy záujem dieťaťa
vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide
však o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a
povinností, ktorý môže byť odôvodnený okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné,

že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Súd musí vždy prihliadať na
najlepší záujem dieťaťa, predovšetkým na jeho zdravý psychický a fyzický vývoj, a teda zabezpečenie
jeho riadnej výchovy. Záujem dieťaťa však nie je možné stotožniť so subjektívnymi
predstavami rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia. Styk rodiča s maloletým dieťaťom má
zabrániť tomu, aby maloleté dieťa neprimerane silne pociťovalo absenciu rodiča, s ktorým nežije v

spoločnej domácnosti, ako aj, aby rodič nestratil akýkoľvek kontakt a dosah na výchovné pôsobenie na
dieťa, pokiaľ nie je tohto práva pozbavený, obmedzený alebo toto právo nemá pozastavené.

19.Navrhované neodkladné opatrenie sleduje úpravu pomerov, keď sa navrhovateľka domáha, aby súd
upravil styk otca s maloletými deťmi. Súd je toho názoru, že navrhovateľka neosvedčila skutočnosť a

naliehavosť situácie, nepredložila súdu žiaden dôkaz o nepriaznivom psychickom stave otca, z toho
vyplývajúcu potencionalitu ohrozenia maloletých detí jej manželom a otcom maloletých detí. Súd kladie
akcent na skutočnosť, že rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia v rovnakom rozsahu.20.Súd kladie akcent, na skutočnosť, že aj keď z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred
jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie,

je napriek tomu nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe
jeho nariadenia. Osvedčenie akejkoľvek skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé.

21.Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo
vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou je existencia zákonného dôvodu, t. j. taký

stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom.

22.Súd zhodnotením všetkých skutočností nemal za osvedčené skutočnosti tvrdené navrhovateľkou
pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by zasiahol do rodičovských práv a povinností otca
maloletých detí. Záujem maloletých detí je jediná subjektívna podmienka, ktorá má existovať na strane
dieťaťa. Navrhovateľkou nebolo preukázané, že by stykom detí s otcom bolo ohrozené ich fyzické alebo

psychické zdravie.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozhodnutia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy. S podaním odvolania je spojená
poplatková povinnosť.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a/ zastavení konania,
b/ odmietnutí podania vo veci samej,
c/ odmietnutí žaloby na obnovu konania,

d/ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatreniae/ zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334
a § 335 ods. 1,
f/ návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem

odôvodnenia,
g/ zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h/ zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i/ návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j/ odklade vykonateľnosti rozhodnutia,

k/ povinnosti zložiť zábezpeku vo veci práva duševného vlastníctva,
l/ zabezpečení dôkazného prostriedku,
m/ nároku na náhradu trov konania,
n/ prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164,
o/ návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.

Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo.

Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od
právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa

ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.