Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 28, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3C/65/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114235277
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. René Milták

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2020:1114235277.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. René Miltákom, v právnej veci žalobcu: Allianz

- Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad č. 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700,
proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 75 Bratislava, IČO: 00
151 866, o vydanie veci, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 10. 12. 2014, doručenou súdu dňa 15. 12. 2014 domáhal, aby mu žalovaný
ako oprávnenému držiteľovi vydal a odovzdal zaistenú vec a to osobné motorové vozidlo zn. J. XXXx

K. P.- E.: F., EČV: ZA XXX R., čiernej metalízy (pôvodné E.: F.), rok výroby 2010 (ďalej aj ,,motorové
vozidlo").

2. Okresný súd Bratislava I na základe rozsudku č. k. 3C/65/2014-90 zo dňa 11. 10. 2016
uložil žalovanému povinnosť vydať a odovzdať žalobcovi ako oprávnenému držiteľovi zaistenú vec t.j.
osobné motorové vozidlo.

3. Krajský súd v Bratislave na základe uznesenia č. k. 3Co/213/2017-125 zo dňa 20. 12.
2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že predchádzajúca
judikatúra vo vzťahu k oprávnenosti zadržiavania veci na základe rozhodnutia o zaistení veci (podobne
ako uložení veci do úschovy) vychádzala z jednoznačného
záveru, že nie je splnený základný predpoklad ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. že
žalovaný neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu, lebo zaistenie (podobne uloženie veci
do úschovy) motorového vozidla nemožno kvalifikovať ako vec neprávom zadržiavanú, pričom súd v

takomto konaní o vydanie veci podľa § 126 Občianskeho zákonníka nemôže preskúmavať správnosť
rozhodnutia správneho orgánu o zaistení veci, pretože týmto rozhodnutím je v zmysle ustanovenia §
135 ods. 2 OSP viazaný a je povinný vychádzať z jeho účinkov (viď rozsudok NS SR z 26. septembra
2002, sp. zn. 5 Cdo 132/2000). Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nereagoval
na námietku žalovaného uplatnenú už vo vyjadrení k žalobe (č. l. 39) a zopakovanú na pojednávaní
(podľa tvrdenia žalovaného v odvolaní, č. l. 110), že súd by mal žalobu zamietnuť pre nedostatok
právomoci konať o veci. Konkrétne sa súd prvej inštancie nevysporiadal s tým, že o vydaní veci odňatej

v trestnom konaní rozhoduje podľa ustanovenia § 97 ods. 4 Trestného poriadku predseda senátu
súdu, prokurátor alebo policajt postupom stanoveným Trestným poriadkom, v danej veci policajt alebo
prokurátor. Podmienkou pre vydanie rozhodnutia podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku o uložení veci do
úschovy je pochybnosť o tom, kto je jej vlastníkom, resp. oprávneným držiteľom. Podľa názorov súdnejpraxe pochybnosti o práve k veci v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nastávajú spravidla
vtedy, keď si právo k zaistenej veci uplatňuje ďalšia osoba, prípadne viac osôb. Podstatou veci z
hľadiska právne významných skutočností pre posúdenie opodstatnenosti uplatneného nároku sa súd

prvej inštancie v konaní nezaoberal, čím znemožnil žalovanej strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

4. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (ust. § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku),
vykonal vo veci ďalšie dokazovanie výsluchom procesných strán a oboznámením sa s

obsahomlistinnýchdôkaznýchprostriedkovvkontexteaktuálnejrozhodovacejpraxesúdovvobdobných
veciach za účelom ustálenia skutkového stavu a jeho právneho vyhodnotenia.

5. Žalobca uviedol, že dňa 05. 02. 2010 uzatvoril s p. E. Y. poistnú zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej
predmetom bolo havarijné poistenie motorového vozidla. Poistná zmluva nadobudla účinnosť dňa 10.
02. 2010. Dňa 13. 04. 2010 p. E. Y. oznámil žalobcovi vznik škodovej udalosti vo forme odcudzenia

motorového vozidla, ku ktorému došlo dňa 07. 04. 2010 v čase od 19.45 hod. do 14.10 hod. dňa 08.
04. 2010, v mieste trvalého pobytu poškodeného p. E. Y.K. na X. A.. Č.. XXXX/XX, E. J.. Krádež bola
oznámená Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Bratislava I, ktorý skutok vyšetroval pod ČVS:
ORP-476/2/OVK-B1-2010 DG. Žalobca likvidoval poistnú udalosť pod č. XXXXXXXXXX. O jej ukončení
informoval OR PZ Bratislava I listom zo dňa 04. 06. 2010, v ktorom

uviedol, že poškodenému p. E. Y. z titulu odcudzenia motorového vozidla vyplatil poistné plnenie v sume
48.140,- Eur. Poškodený súčasne splnomocnil žalobcu, aby v prípade nájdenia odcudzeného vozidla,
bolo toto vydané do rúk žalobcu. Listom zo dňa 28. 01. 2013 si žalobca opätovne uplatnil u OR PZ
Bratislava I právo na vydanie motorového vozidla, pričom svoje právo preukázal kópiou plnej moci zo
dňa 13. 04. 2010, ktorým poškodený p. E. Y.K. ako vlastník odcudzeného motorového vozidla

splnomocnil žalobcu na voľnú dispozíciu s vozidlom v prípade jeho nájdenia. Dňa 13. 03. 2013
žalobca prostredníctvom svojho zamestnanca p. C. S. vypovedal v trestnom konaní ako poškodený a
súčasne požiadal o vydanie vozidla. Keďže OR PZ Bratislava I malo pochybnosti o tom, kto je oprávnený
na prevzatie zaisteného vozidla, uznesením zo dňa 12. 03. 2013 rozhodlo o uložení motorového vozidla
do úschovy žalovaného, nakoľko na uvedené motorové vozidlo si uplatnili vlastnícky nárok dva subjekty

a to žalobca a C.. P. Y.. Žalobca uviedol, že je oprávneným držiteľom a nie vlastníkom motorového
vozidla, preto nemohol podať žalobu o určenie vlastníckeho práva. C.. P. Y. si síce uplatnil vlastnícky
nárok k vozidlu, avšak už z jeho vyjadrenia je zrejmé, že mu vlastnícke právo nemôže patriť, nakoľko
neidentifikoval žiadnu osobu, ktorá mu mala motorové vozidlo údajne predať a nepredložil ani žiadnu
kúpnu zmluvu v písomnej forme, ktorá by preukazovala čo i len možnosť existencie jeho vlastníckeho

práva k motorovému vozidlu.

6. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 19. 12. 2012 (č.l. 35-40) vyplýva, že v rámci
trestného konania bol vypočutý p. W.. I. Y., ktorý uviedol, že vozidlo J. R.: ZA XXX R. patrí jeho synovi p.
C.. P. Y., ktorý toto vozidlo zakúpil, avšak bližšie okolnosti o kúpe vozidla nevedel uviesť. C.. P. Y. uviedol,

že vozidlo zakúpil od p. V. G., niekedy v lete 2010, za čo mu mal uhradiť 29.000,- Eur, avšak v tom čase
mal p. P. Y. rodinné problémy a z uvedeného dôvodu nechcel, aby mal vozidlo napísané na seba. Z tohto
dôvodu požiadal p. C.. P. Y. o vydanie zaisteného vozidla zo strany polície. Motorové vozidlo
s EČV: ZA XXX R. bolo podrobené kriminalisticko-expertíznemu skúmaniu z odboru kriminalistickej
techniky, metalografie, v rámci ktorého bolo zistené, že vozidlo vykazuje známky pozmeňovania, pričom

metalografickým skúmaním bolo ustálené pôvodné výrobné číslo karosérie. Na
základe týchto skutočností polícia vydala uznesenie o pokračovaní v trestnom stíhaní a to dňa 21. 04.
2011. Následne bolo vozidlo zaistené a prevzaté do vyšetrovania. Keďže vznikla pochybnosť o tom, kto
je oprávnenou osobou na vrátenie zaisteného vozidla a orgány činné v trestnom konaní
nie sú oprávnené tak rozhodnúť, vydal vyšetrovateľ PZ uznesenie o uložení vozidla do úschovy, ktorého

súčasťou bolo aj upozornenie osoby v zmysle § 97 ods. 1 Tr. por., ktorá si naňho robila nárok, aby si svoj
nárok uplatnila v konaní o občiansko-právnych veciach v lehote 90 dní od doručenia tohto uznesenia.

7. Z obsahu poistnej zmluvy zo dňa 05. 02. 2010 vyplýva dohoda, uzavretá medzi žalobcom (ako
poisťovateľom) a p. E. Y. C.. (ako poisteným), ktorej predmetom bolo poistenie motorového vozidla zn.

J. D. E.: F..

8. Z hlásenia o škodovej udalosti vyplýva, že poškodený p. E. Y. K. 13. 04. 2010 ohlásil
krádež motorového vozidla žalobcovi.9. Zo zápisnice o výsluchu poškodeného vyplýva, že p. E. Y. dňa 08. 04. 2010
vypovedal vo veci odcudzenia motorového vozidla, nakoľko dňa 07. 04. 2010 podal trestné oznámenie

na neznámeho páchateľa, ktorý mu v čase od 9.45 hod. dňa 07. 04. 2010 do 14.10 hod.
dňa 08. 04. 2010 v Bratislave, na X. A.. Č.. XX, z podzemnej garáže, z parkovacieho boxu č. 9 odcudzil
motorové vozidlo zn. J. v hodnote 60.000,- Eur.

10. Žalobca na základe oznámenia zo dňa 04. 06. 2010 informoval OR PZ Bratislava I, že z titulu krádeže

motorového vozidla a ukončenia likvidácie škodovej udalosti, poukázal poškodenému p. E. Y. dňa 31.
05. 2010 poistné plnenie vo výške 48.140,- Eur, pričom poškodený p. E. Y. súčasne splnomocnil žalobcu
na prevzatie a predaj vozidla v prípade jeho nájdenia. Z tohto dôvodu žalobca požiadal políciu, aby
mu nález motorového vozidla neodkladne oznámila, vrátane uvedenia miesta a času zaistenia vozidla,
miesta úschovy, jeho technického stavu a stavu identifikačných znakov.

11. Z kópie splnomocnenia zo dňa 13. 04. 2010 vyplýva, že p. E. Y. ako majiteľ odcudzeného vozidla
typu J., R.: J. XXX X. splnomocnil žalobcu disponovať s nájdeným motorovým vozidlom podľa vlastného
uváženia, vrátane predaja vozidla a prevzatia kúpnej ceny za účelom
uspokojenia svojho nároku, vyplývajúceho voči splnomocniteľovi z poistenia krádeže tohto vozidla v
súvislosti s jeho povinnosťou vrátiť poistné plnenie v prípade nájdenia vozidla. Splnomocnenec súčasne

splnomocnil žalobcu, aby pre potreby likvidácie poistnej udalosti robil za poškodeného návrhy, podával
žiadosti a opravné prostriedky a aby sa zúčastňoval všetkých úkonov, na ktorých
sa môže zúčastňovať poškodený a aby nazeral do spisov a robil z nich výpisy, poznámky a na vlastné
náklady obstarával kópie spisov a ich častí (§ 50, § 51, § 56 Tr. por.). Ďalej splnomocnil žalobcu, aby v
prípade nájdenia vozidla vykonal všetky potrebné právne úkony v súvislosti s pridelením nového EČV

na mieste na tom príslušnom. Notár JUDr. Miroslav Kováč dňa 13. 04. 2010 osvedčil pravosť podpisu
splnomocnenca p. E. Y.K..

12. OR PZ Bratislava I, na základe uznesenia ČVS: ORP-476/2-OVK-B1-2010 DG zo
dňa 12. 03. 2013 v súvislosti s odcudzeným motorovým vozidlom, ktoré bolo zaistené dňa 22. 02. 2011

a následne dňa 11. 04. 2011 prevzaté do vyšetrovania, rozhodlo o uložení tohto motorového vozidla do
úschovy v zmysle § 94 Trestného poriadku. V odôvodní OR PZ Bratislava I uviedlo, že E. Y. dňa 08.
04. 2010 oznámil krádež motorového vozidla s tým, že na základe oznámenia bolo dňa 08. 04. 2010
vydané uznesenie o začatí trestného stíhania. Dňa 22. 02. 2011 bolo odcudzené vozidlo zaistené u p.
W.. I. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom v Ž.W.. Na motorové vozidlo si uplatnili vlastnícky nárok dva subjekty

a to C.. P. Y., ktorý vozidlo zakúpil v dobrej viere, čo uviedol v zápisnici o výsluchu svedka zo dňa 04.
02. 2013 a Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., ktorá vyplatila poistné plnenie v celkovej výške 48.140,-
Eur pôvodnému majiteľovi vozidla, teda p. E. Y., pričom p. E. Y. splnomocnil poisťovňu disponovať s
nájdeným motorovým vozidlom podľa vlastného uváženia, vrátane predaja vozidla a prevzatia kúpnej
ceny. Keďže OR PZ Bratislava I vznikla pochybnosť o tom, kto je osobou oprávnenou pre vrátenie

vozidla a orgány činné v trestnom konaní nie sú oprávnené rozhodnúť o tom, kto je vlastníkom veci,
vyšetrovateľka OR PZ Bratislava I rozhodla o uložení vozidla do úschovy.

13. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

14. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

15. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti
a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

16. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

17. Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený
mať vec u seba.18. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, policajt je
oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním

trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na
rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku alebo
ak ide o vec, po ktorej pátra polícia iného štátu. Policajt neodkladne vydá osobe, ktorej bola vec zaistená,
potvrdenie o zaistení veci s presným opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať.
Zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní; ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa ustanovenia § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení
neskorších predpisov, ak vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená,
alebo ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, útvar Policajného zboru uloží zaistenú vec do
úschovy a písomne to oznámi týmto osobám, pričom im v písomnom oznámení
odporučí, aby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnili vlastnícke právo

alebo iné právo na zaistenú vec na príslušnom súde. Osoba, ktorá si uplatnila právo na zaistenú vec na
súde, je povinná v lehote podľa predchádzajúcej vety oznámiť útvaru Policajného zboru, ktorý zaistenú
vec uložil do úschovy, na ktorom súde si toto právo uplatnila. Po rozhodnutí súdu o vrátení zaistenej veci
oprávnenej osobe je táto povinná uhradiť útvaru Policajného zboru nevyhnutné náklady, ktoré vznikli
v súvislosti s jej zaistením a úschovou, ak súdne rozhodne inak. Ak si osoba na príslušnom súde v lehote

podľa prvej vety nárok neuplatnila, zaistená vec sa stáva majetkom štátu a útvar Policajného zboru ju
neodkladne odovzdá ministerstvu do správy.

20. Podľa § 92 Trestného poriadku, ak treba vec, ktorá bola zaistená podľa osobitného zákona (napr.
podľa § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z.), zaistiť na účely trestného konania, prevezme ju prokurátor

alebo policajt.

21. Podľa § 94 ods. 1 prvej vety Tr. por., úschovu vecí vydaných, odňatých a prevzatých
v prípravnom konaní zabezpečuje policajt alebo prokurátor, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku, ak vec, ktorá bola podľa § 89 vydaná, podľa § 91 odňatá alebo
podľa § 92 prevzatá, na ďalšie konanie nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo
zhabanie, vec sa vráti tomu, kto ju vydal, komu bola odňatá alebo u koho bola zaistená podľa osobitného
zákona. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi,
ktorého právo na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec ponechá v úschove podľa § 94 a osoba,

ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v občianskom súdnom konaní.
23. Okresný súd Bratislava II na základe rozsudku sp. zn. 51C/140/2014 zo dňa 13. 01.
2016 (č. l. 146-151) v obdobnej veci žalobcu: XY s.r.o. voči žalovaným: 1./ MV SR, 2./ KR PZ v BA o
vydaniezaistenejveciuviedol,žeprisvojomrozhodovanímuselsúdpredovšetkýmriešiťotázkupasívnej
legitimácie žalovaných 1./ a 2./ v tomto konaní s tým, že v prípade podania žaloby o vydanie motorového

vozidla mal žalobca správne podať návrh o určenie vlastníckeho práva k motorovému
vozidlu, pričom návrh mal smerovať proti tomu, kto si rovnako ako on uplatnil voči žalovanému 2./ právo
na vydanie predmetného motorového vozidla z dôvodu, že tvrdí, že má voči tomuto motorovému vozidlu
vlastnícke právo. Vo vzťahu k žalovaným 1./, 2./ si totiž otázku vlastníckeho práva súd nemôže riešiť
ako predbežnú, nakoľko žalovaní netvrdia a ani nikdy netvrdili, že sú vlastníkmi motorového vozidla, ani

si vlastnícke právo k motorovému vozidlu neuplatňujú. Až v prípade, ak by súd v
občianskom konaní právoplatne určil za výlučného vlastníka motorového vozidla žalobcu a žalovaní
by napriek tomu odmietli motorové vozidlo vydať, prichádzala by to úvahy ochrana vlastníckeho práva
v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka. Keďže mal súd za to, že žalovaných nemožno považovať
za subjekty neoprávneného zásahu do práv žalobcu, teda že žalovaní nie sú v spore pasívne vecne

legitimovanými subjektmi, súd návrh žalobcu zamietol. Na to, aby vznikla žalovaným povinnosť vydať
žalobcovi motorové vozidlo, musel by žalobca predložiť právoplatný rozsudok, v ktorom by súd učil jeho
vlastnícke právo k tomuto motorovému vozidlu. Až následne by žalovaní boli povinní motorové vozidlo
vydať tomu, kto bol v spore o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu úspešný.

24. Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 4Co/188/2016 zo dňa 28. 06. 2017 (č. l. 135-140)
uviedol, že v spore o vydanie zaisteného motorového vozidla nie je možné ako prejudiciálnu otázku riešiť
otázku vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu, ak sporovou stranou nebola druhá osoba, ktorá o
sebe taktiež tvrdí, že je vlastníkom vozidla, a z tohto dôvodu si uplatnila právo na zaistené vozidlo achcela ho prevziať. Nie je preto možné vozidlo vydať len jednému z nich bez toho, aby v súdnom konaní,
vyvolanom medzi domnelými vlastníkmi vozidla (v konaní o určenie vlastníckeho alebo iného práva, v
ktorom by žalobca nemusel preukazovať naliehavý právny záujem, keďže by išlo o žalobu v zmysle

zákonného zmocnenia), bolo určené, ktorý z nich je vlastníkom vozidla.

25. Súd na základe dokazovania zistil, že vlastníctvo k motorovému vozidlu si
uplatnili dva subjekty a to žalobca a p. P. Y., pričom však táto osoba nie je procesnou stranou a nemohla
si tak uplatňovať, resp. brániť svoje práva v tomto konaní. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.

z., policajt je oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí
so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu
veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní
o priestupku alebo ak ide o vec, po ktorej pátra polícia iného štátu. Policajt neodkladne vydá osobe,
ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci s presným opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec
identifikovať. Zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak vzniknú

pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená, alebo ak si na zaistenú vec uplatní
právo iná osoba, útvar policajného zboru uloží zaistenú vec do úschovy a písomne to oznámi
týmto osobám, pričom im v písomnom oznámení odporučí, aby si v lehote do 60 dní
odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnili vlastnícke právo alebo iné právo na zaistenú vec na
príslušnom súde (§ 21 ods. 9 zák. č. 171/1993 Z. z.).

26. Pochybnosti o práve k veci v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia nastávajú spravidla
vtedy, keď právo k zaistenej veci uplatňuje ďalšia osoba, prípadne viac osôb. Keďže policajný orgán
pochybnosti o práve neodstraňuje samostatným dokazovaním zameraným len na túto otázku, pretože
takáto právomoc mu nepatrí (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 60/03 z 26.

11. 2003), ak nastanú pochybnosti o práve k veci, je treba vec uložiť do úschovy a tým zabrániť, aby sa
s vecou až do objasnenia práva k nej disponovalo.

27. S poukazom na ust. § 21 ods. 1 a 9 zákona č. 171/1993 Z. z. v znení účinnom v
čase zaistenia a uloženia veci do úschovy, dospel súd k záveru, že žalovaný postupoval správne a v

súlade so zákonom, keď predmetné osobné motorové vozidlo zaistil, a keď ho uložil do úschovy, pretože
považoval za nesporné, že vlastnícke právo k tomuto vozidlu pochádzajúcemu z trestnej činnosti, ktoré
bolo pôvodnému vlastníkovi p. E. Y. odcudzené, a následne na ňom bolo mechanicky zmenené číslo
VIN, a takto pozmenené bolo ďalej predávané, je sporné, keďže vlastníctvo k nemu si nárokuje jednak
žalobca titulom plnej moci od pôvodného vlastníka p. E. Y., ako aj ďalšia osoba, a to p. P. Y..

28. Je tiež nesporné, že p. P. Y. nebol v tomto spore sporovou stranou. Pochybnosti o práve k zaistenej
veci a veci uloženej do úschovy v zmysle § 21 ods. 1 a 9 zák. č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore
totiž neodstraňuje policajný orgán samostatným dokazovaním, a nemôže ich odstrániť ani súd v tomto
konaní o vydanie veci, pokiaľ nie je stranou sporu aj druhý domnelý vlastník vozidla, ktorého práva

predsa nemožno obísť rozhodnutím v konaní, ktorého sa nezúčastnil. Keďže k podaniu takejto žaloby o
určenie vlastníckeho práva nedošlo a dôvody na zaistenie veci a dôvody jej uloženia do úschovy doteraz
nepominuli, nie je možné predmetné vozidlo pochádzajúce z trestnej činnosti vydať osobe, ktorej bolo
zaistené a ani jeho splnomocnencovi, t.j. žalobcovi.

29. Podľa názoru súdu tak žalobca podal žalobu o vydanie zaistenej a uloženej veci nedôvodne a
predčasne. Predmetné vozidlo nie je možné vydať žalobcovi bez toho, aby bolo nepochybné, že jeho
vlastníkom p. E. Y., ktorý splnomocnil žalobcu na prevzatie zaisteného vozidla, čo však nie je možné
posúdiť ako predbežnú otázku v tomto konaní, v ktorom druhý domnelý vlastník
p. P. Y. nie je stranou sporu a nemôže produkovať dôkazy za účelom preukázania svojho vlastníckeho

práva k vozidlu alebo za účelom vylúčenia vlastníckeho práva p. E. Y.. Tvrdenia žalobcu o tom, že p.
P. Y. vlastníctvo k vozidlu nepreukázal, by bolo možné posúdiť a dôkazy o jeho vlastníctve k vozidlu
hodnotiť len v spore o určenie vlastníckeho práva k vozidlu, alebo v konaní o inej obdobnej žalobe, ktoré
by bolo vyvolané medzi oboma domnelými vlastníkmi. Tvrdenia žalobcu o tom, že nemohol podať voči p.
P. Y. žalobu o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidla, nakoľko nie je vlastníkom motorového

vozidla, vyhodnotil súd ako účelové, nakoľko p. E. Y. dňa 13. 04. 2010 (č. l. 18) výslovne splnomocnil
žalobcu na to, aby okrem iného podával za poškodeného návrhy, a teda žalobcovi nič nebránilo v tom,
aby v mene p. E. Y. podal príslušnú žalobu o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, kde
my na strane žalobcu vystupoval p. E. Y. (ako splnomocniteľ) a na strane zástupcu žalobcu spoločnosťAllianz - Slovenská poisťovňa, a. s. (ako splnomocnenec). Nie je sporné, že vozidlo, ktoré mal p. P.
Y. nadobudnúť do vlastníctva pochádza z trestnej činnosti a že jeho identifikačné údaje boli násilne
mechanicky zmenené. Či bol p. P. Y. pri kúpe vozidla dobromyseľný a či sa skutočne stal vlastníkom

vozidla, by preto musel p. E. Y. preukazovať a súd vyhodnotiť práve v konaní o určenie jeho vlastníctva
k predmetnému vozidlu vedenom proti druhému domnelému vlastníkovi.

30. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný v danom prípade postupoval v súlade so
zákonom č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov a k zaisteniu motorového

vozidla došlo v súlade so zákonom, a keďže v súčasnosti existujú pochybnosti o tom, komu zaistené
motorové vozidlo patrí, v súlade s ustanoveniami § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z. z., bolo
motorové vozidlo uložené do evidenčnej úschovy. Keďže bolo zo strany OR PZ BA I zistené, že si na
predmetné motorové vozidlo robia nárok viaceré osoby, OR PZ BA I si splnil svoju zákonnú povinnosť v
zmysle § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z. z., keď rozhodol o uložení predmetného motorového vozidla
do úschovy žalovaného a vyzval osoby, ktorési uplatňujú vlastnícke právo k predmetnej veci, aby si svoj

nárok uplatnili podaním žaloby na súd. Preto postup OR PZ BA I a žalovaného nemožno charakterizovať
ako neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcu, resp. ako zadržiavanie veci v rozpore s platným
právom. Až v prípade, ak by súd v inom civilnom súdnom konaní právoplatne určil za výlučného vlastníka
motorovéhovozidlažalobcuažalovanýbynapriektomuodmietolmotorovévozidlovydať,prichádzalaby
to úvahy ochrana vlastníckeho práva v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka. Základným predpokladom

žaloby na vydanie veci je, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu zadržuje vec patriacu
vlastníkovi a súčasne ju odmieta vydať. Žalovaný však postupoval v súlade so zákonom,
ak zaistenú vec nevydal žalobcovi, keďže mu vznikla pochybnosť o tom, či zaistená vec patrí žalobcovi.

31. Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje

stav vyplývajúci z hmotného a niekedy aj z procesného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k
úspechu alebo k neúspechu v exekúcii. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania
v hmotnoprávnom vzťahu. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo
oprávnenia v konaní, má aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdenej
hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku exekúcie

tvrdí. Ak sa v priebehu konania ukáže, že žalobcovi patrí právo z hmotnoprávneho vzťahu, súd vyhovie
jeho žalobnému návrhu, v opačnom prípade jeho návrh zamietne.

32. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou

súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade,
že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 205/2009
z 29. 6. 2010).

33. Vychádzajúc zo zistených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia a právny

názor Krajského súdu v Bratislave dospel súd k záveru, podľa ktorého žalobca neuniesol dôkazné
bremeno pokiaľ ide o preukázanie pasívnej vecnej legitimácie zo strany žalovaného, ktorého nemožno
považovaťzasubjektneoprávnenéhozásahudoprávžalobcu. Nato,abyvzniklažalovanémupovinnosť
vydať žalobcovi motorové vozidlo, musel by žalobca predložiť právoplatný rozsudok, v ktorom by súd
učil jeho vlastnícke právo k tomuto motorovému vozidlu. Až následne by žalovaný

bol povinný motorové vozidlo vydať tomu, kto bol v spore o určenie vlastníckeho práva k motorovému
vozidlu úspešný. Vzhľadom na to, že žalovaný nie je v spore pasívne vecne legitimovaným subjektom,
súd návrh žalobcu zamietol.

34. Z hľadiska časovej hospodárnosti, súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku neuviedol ďalšie

písomné a ústne vyjadrenia strán, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, nakoľko ich uvedenie a právne
vyhodnotenie by bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nadbytočné, neefektívne a v rámci
odôvodnenia tohto rozsudku aj nepodstatné. Nie je úlohou súdu v odôvodnení uviesť všetky dôkazné
prostriedky, ktoré boli v súdnom spore vykonané, ale iba tie, ktoré sú najpodstatnejšie, z ktorých súd
vychádzal pri rozhodovaní o opodstatnenosti žaloby a to tak, aby odôvodnenie súdu

bolo presvedčivé a preskúmateľné (§ 220 ods. 2 CSP).

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37.Vzhľadomnato,žežalovanýbolvcelomrozsahuúspešný,vznikolmunároknanáhradutrovkonania
voči žalobcovi, avšak žalovanému trovy konania nevznikli, preto mu nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v
Bratislave, podaním na Okresnom súde Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach /§ 362 ods. 1

CSP/.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 364 CSP/.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.