Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 23, 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 26Cb/37/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710211747
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1710211747.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu B.

L. R. R..K..S.., so sídlom Y. XXX, XXX XX L., IČO : XX XXX XXX zastúpeného spoločnosťou AKMK,
s.r.o., so sídlom Farská 30, 949 01 Nitra, IČO : 36 859 061 proti žalovanému M. V., podnikajúcemu
pod obchodným menom M. V., miesto podnikania P. XXX, XXX XX R. so sídlom, IČO : XX XXX XXX
zastúpenému advokátom JUDr. Jánom Čarnogurským, so sídlom Grosslingová 6-8, 811 09 Bratislava o
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 80.401,18 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 80.401,18 Eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 80.401,18 Eura od 01.01.2010 do zaplatenia a to všetko do

troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov súdneho konania, o ktorej výške bude
rozhodnuté osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 12.10.2010 doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.10.2010 žalobca žiadal, aby súd
deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 80.401,18 eura s príslušenstvom
a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril
žalobca so žalovaným Zmluvu o kúpe štrkopieskov a o vykonaní súvisiacich prác, predmetom ktorej je

záväzok žalovaného, že nevyťažený nevýhradný nerast - štrkopiesky odpredá žalobcovi vo vyťaženom
objeme získanom dobývacími prácami vykonanými žalobcom a žalobca sa zaviazal z takto vyťaženého
objemu štrkopiesku zaplatiť žalovanému odplatu. Doba platnosti zmluvy bola určená do vyťaženia zásob
štrkopieskov, najdlhšie však do časovej platnosti rozhodnutia č. XXXX/XXXX. Záloha dohodnutej ceny
je vo výške 138.952,67 eura (pôvodne 4.165.000,-Sk), na základe čoho žalovaný vystavil zálohovú
faktúru XXXXXX - B.. Žalobca zaplatil žalovanému zálohu vo výške 2.000.000,-Sk a to bezhotovostne
XX.XX.XXXX vo výške 1.500.000,-Sk a dňa XX.XX.XXXX vo výške 500.000,-Sk, zvyšok zálohovej

sumy vo výške 1.500.000,-Sk dodal žalobca žalovanému v betóne v celkovej výške 28.138,61 eura
(pôvodne 847.704,-Sk), ktorý bol žalovanému vyfakturovaný faktúrami. K faktúram sú priložené dodacie
listy potvrdzujúce dodanie betónu pre žalovaného. Žalobca vyťažil na základe zmluvy štrkopiesky v
hodnote 14.125,27 eura (pôvodne 425.538,05 Sk). Žalovaný žalobcu nikdy nepožiadal o odsúhlasenie
evidencie množstva štrkopieskov, preto v zmysle článku I. L. X zmluvy sa za odsúhlasenú považuje
evidencia vedená žalobcom. Žalobca zálohovo poskytol žalovanému plnenie v celkovej výške 94.526,45
eura (pôvodne 2.847.704,-Sk). Podľa evidencie žalobcu bolo celkovo vyťažených štrkopieskov vo

výške 14.125,27 eura (pôvodne 425.538,05 Sk) a zvyšnú časť vo výške 80.401,18 eura (pôvodne
2.422.165,95 Sk) do skončenia doby platnosti zmluvy nespotreboval, čiže nevyťažil štrkopiesky v tejto
hodnote. Ťažba štrkopieskov bola právom nie povinnosťou žalobcu. Nevrátením sumy 80.401,18 eura
poskončeníplatnostizmluvydňaXX.XX.XXXXdošlozostranyžalovanéhokbezdôvodnémuobohateniuna úkor žalobcu, čiže žalovaný získal majetkový prospech z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Na
pojednávaní dňa 28.05.2012 PZ žalobcu uviedol, že nemá vedomosť o uzatvorení dohody u ukončení
platnosti zmluvy a zmluvy o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťami J. R. R..K..S.., žalobcom a

žalovaným. Pokiaľ ide o poskytnuté plnenie medzi žalovaným a spol. J. R., k tomuto mohlo dôjsť na
základeinýchsamostatnýchprávnychdôvodov.Pokiaľideopremlčanie,zmluvanebolariadneukončená
dohodou predčasne a preto je záväzná po dobu ako bolo dohodnuté. Vzhľadom na to, že nedošlo k
vystaveniu faktúr, poskytnutá záloha sa presúva vždy do ďalšieho roka ako keby nedošlo k vyťaženiu
ani kilogramu štrku, následne teda až po ukončení zmluvy vznikla povinnosť vrátiť zaplatenú zálohu.

Rozhodnou skutočnosťou pre začiatok plynutia premlčacej doby je vystavenie zúčtovacej faktúry, od
obsahu ktorej sa odvíja premlčacia doba. V písomnom v podaní zo dňa 12.06.2012 PZ žalobcu uviedol,
že k samotnému uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky a dohody o skončení platnosti zmluvy
medzi žalobcom a žalovaným nikdy nedošlo. Na pojednávaní dňa 03.12.2014 PZ žalobcu uviedol,
že k uzavretiu dohody nedošlo, nedošlo ani k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok. Poukazuje
na článok XX ods. X zmluvy o kúpe štrkopieskov, ktorý upravuje, že zmluvu možno meniť a dopĺňať

výlučne písomnou formou. V obchodných zvyklostiach nie je to, že zaslanie návrhu textu zmluvy e-
mailom je možné považovať za ofertu. Email obsahoval dve zmluvy, z čoho má za zrejmé, že vôľou
bolo uzatvoriť obidve zmluvy, ktoré by upravovali celok právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným.
Žalobca do dnešného dňa neobdržal od žalovaného návrh textov alebo zmlúv od žalovaného , ktorý
by bol ním podpísaný. Nevidí súvislosť medzi tým, že keď spol. J. niečo dodávala, že by to malo

vplyv na povinnosť žalovaného. Žalobca zistil, že na priestore ťaží nelegálne tretia osoba, čo vyplýva
aj z výpovede svedka W., preto sa tvrdenia žalovaného, že medzi žalobcom a J. je čulý obchodný
styk nezakladá na pravde. Na pojednávaní dňa 29.04.2015 PZ žalobcu uviedol, že doklady priložené
k písomnému podaniu PZ žalovaného z 02.03.2015 jednoznačne preukazujú, že obchodný prípad
prebehol tak ako predpokladala zmluva. Faktúra č. XXXXXXX-B. bola vystavená v rozpore s vtedy

platným zákonom o DPH. Následne boli vystavené faktúry v súlade so zákonom o DPH a to vždy v
momente prevzatia jednotlivých platieb. Faktúra č. XXXXXXX ako aj faktúra č. XXXXXXX preukazujú,
že zaplatili na účet žalovaného sumu 1,5 mil. a 0,5 mil. Sk a to dňa XX.XX.XXXX C. XX.XX.XXXX. Z
faktúry č. XXXXXXX a XXXXXXX vyplýva, že žalovaný v súlade s čl. X bod X akceptoval ako zálohu
dodanie betónu, keď tieto faktúry korelujú s faktúrami uvedenými v žalobe, vystavenými za dodávku

betónu. Pokiaľ ide o premlčanie, poukazuje na čl. IX ods. 11, žalobca sa môže domáhať vrátenia
žalovanej sumy jednak titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle čl. XIV a to J.M. XX.XX.XXXX,
alternatívne titulom samotnej zmluvy a to v zmysle čl. IX bod 12, v spojitosti s bodom 11. Žalovaný
nepreukázal, že by dodal štrkopiesky nad rámec tvrdený žalobcom. Na pojednávaní dňa 12.03.2018 PZ
žalobcu uviedol, že nemá ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. Na pojednávaní dňa 23.04.2018

PZ žalobcu uviedol, že rozporujeme všetky tvrdenia uvedené PZ žalovaného na dnešnom pojednávaní,
keď poukazuje na neustálu zmenu dôvodov obrany žalovaného. Poukazuje na ustanovenie zmluvy
ohľadne zisťovanie množstva odobratého tovaru, kde bola dohodnutá právna domnienka, že ak nie je
zistený inak vychádza sa z evidencie ťažby vykonanej žalobcom. Nevidí súvis medzi zasielaním ročného
vyúčtovania a eventuálnym porušovaním tejto povinnosti a vydaním bezdôvodného obohatenia po

zániku zmluvy a to z titulu poskytnutia plnenia z právneho dôvodu, ktorý zanikol, t.j. skončením účinnosti
zmluvy. V celom konaní nebolo preukázané uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá musí byť
uzavretá písomne, aby bola platná. Právna teória hovorí o tom, že prejavy vôle sa musia stretnúť čo
sa vzťahuje aj na postúpenie pohľadávky. Žalovaný nepreukázal postúpenie pohľadávky, nepreukázal
stretnutie sa vôle, preto nebolo preukázané postúpenie pohľadávky. Z oznámenia o postúpení musí

byť zrejmé, že ide o oznámenie o postúpení pohľadávky, musí to byť určité a zrozumiteľné. Žiada
vykonať dokazovanie dennými vyúčtovaniami vyťaženého štrku počas trvania zmluvy od XX.XX.XXXX-
XX.XX.XXXX. Z výpovede samotného žalovaného vyplýva, že tento sa ním dohodol na ťažbe ako aj
na odplate. Takisto bolo preukázané, že bolo vykonané vyúčtovanie žalobcom a žiadnym relevantným
dôkazom toto nebolo spochybnené. Pokiaľ by malo dôjsť k zmene účastníka hmotnoprávneho vzťahu

ako to tvrdí žalovaný, toto musí preukázať, čo sa však nestalo.

2. V písomnom podaní zo dňa 13.12.2010 žalovaný uviedol, že betónová zmes spomínaná žalobcom
nemá nič spoločné s ťažbou štrkov. Nejde o žiadnu zálohu, pričom namieta premlčanie faktúr ako aj
premlčanie zálohy vyplatenej v roku XXXX. Žalobca odobral za poskytnutú zálohu štrky v množstve

zodpovedajúcom finančnej zálohy a preto mu žalovaný nič nedlhuje. Žalobca si štrky v množstve
zodpovedajúcom finančnej zálohe odčerpal a vyťažil. Na dodávku betónu samotný žalobca vystavil
faktúry s dátumami splatnosti. Na pojednávaní dňa 28.05.2012 PZ žalovaného uviedol, že nenamieta
pravdivosť tvrdení žalobcu uvádzaných v žalobe, rovnako došlo k doručeniu faktúr žalovanému, ktorýsi tieto prevzal. Došlo však k nezáujmu žalobcu na ťažbe v danej lokalite, v r. XXXX došlo k rokovaniu
a následne uzatvoreniu dohody o ukončení platnosti zmluvy a zmluvy o postúpení pohľadávky medzi
spoločnosťami J. R. R..K..S.., žalobcom a žalovaným. Spoločnosť J. riadne platila, riadne dochádzalo k

poskytovaniu plnenia, zanikol tak záväzok žalovaného voči žalobcovi. Dôkazom o uzavretí týchto zmlúv
je aj existujúce plnenie podľa týchto zmlúv. Na pojednávaní dňa 03.12.2014 PZ žalovaného poukázal na
dohoduoukončeníplatnostizmluvy,akoajnáslednenanávrhzmluvyopostúpenípohľadávkyzasielanej
žalovaným e-mailom. Žalovaný prijal návrh dohody o ukončení platnosti zmluvy a tento podpísaný
zaslal žalobcovi, rovnako zaslal aj podpísanú zmluvu o postúpení pohľadávky, tam je otázne, či bola

podpísaná zo strany J. R.. Z účtovných materiálov žalobcu je zrejmé, že obchodoval so spoločnosť
J. R., že účtoval aj materiály, ktoré sú predmetom tohto konania. Pokiaľ ide o e-mail, prostredníctvom
ktorého bola zmluva uzavretá, poukazuje na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným ide o
obchodnoprávny vzťah, pričom je obchodnou zvyklosťou uzatváranie kontraktov aj touto formou, tieto sú
dané na roveň písomnej forme. Bolo obchodované medzi žalobcom a spoločnosťou J., čo sa preukáže
z výpovede svedka R.. Spoločnosť J. so žalobcom riadne obchodovala a dochádzalo k plneniu, keď v

podstate vstúpila do práv a povinností žalovaného. Nikto iný ťažiť nemohol, keďže banský úrad vydal
rozhodnutie na meno žalovaného. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok vyplýva, že spoločnosť J. R.
mala ťažiť v prospech žalobcu a teda malo dôjsť k zániku pohľadávky žalovaného voči žalobcovi. V
písomnom podaní zo dňa 02.03.2015 PZ žalovaného uviedol, že žalobca na bankový účet žalovanému
uhradil sumu 2.000.000,-Sk a čiastku 847.701,-Sk fakturoval ako cenu dodaného tovaru. Faktúrou

číslo XXXXXXX fakturoval žalovaný žalobcovi za dodaný tovar, ktorá odplata už bola uhradená, túto
faktúru spolu s faktúrou č. XXXXXXX boli dané na poštovú prepravu dňa XX.XX.XXXX. Faktúrou č.
XXXXXXXXXX za dodávku betónovej zmesi fakturoval žalobca sumu 325.883,-Sk, žalovaný vystavil
na túto sumu faktúru č. XXXXXXX danú na poštovú prepravu dňa XX.XX.XXXX. Žalobca fakturoval
žalovanému dodávku betónu faktúrami č. XXXXXXXXXX na sumu 16.482,-Sk, XXXXXXXXXX na sumu

67.687,-Sk, XXXXXXXXXX na sumu 240.000,-Sk 0100403206 na sumu 197.252,-Sk, spolu vo výške
521.421,-Sk. Žalovaný faktúrou č. XXXXXXX fakturoval sumu 524.821,-Sk na dodávku tovaru s tým,
že už bola zaplatená. Sumárne žalobca uhradil sumu 2.000.000,-Sk a v tovare 521.821,-Sk. Žalovaný
v sume 2.521.821,-Sk dodal tovar, štrkopiesky. Pohľadávka preto neexistuje. Na pojednávaní dňa
29.04.2015 PZ žalovaného uviedol, že žalobca si objednal tovar, za ktorý poskytol zálohu. Nemalo

by vnútornú logiku, keby zaplatil peniaze a tovar si neprevzal a čakal 7-8 rokov, kým skončí zmluva.
Nepopiera, že betón bol dodaný, avšak opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalobca si tovar prevzal.
Poukázal na čl. IX bod 10, kde je uvedené, že má byť vedená evidencia, žiada teda aby žalobca
zdokladoval odobraté množstvo. Žalobca nepreukázal množstvo odobratého materiálu, nie je možné
potom verifikovať existenciu jeho nároku v požadovanej výške. Na pojednávaní dňa 12.03.2018 PZ

žalovaného uviedol, že návrh na vypočutie svedka R. neberie späť. V písomnom podaní zo dňa
06.04.2018 PZ žalovaného uviedol, že v zmluve nie je ustanovenie, podľa ktorého by sa žalovaný
mohol dozvedieť, že firma J. E. R. je na štrkovisku ilegálne, žalobca nepreukázal, že ho upozornil.
Zaslanie trojzmluvy považoval za oznámenie o postúpení pohľadávky. Svedok W. tiež tvrdil, že sa v J.
stretol s E. R. a bez žalovaného tam dohodli obsah trojzmluvy. Na žalobcovi je dôkazné bremeno, že

firma J. nepracovala na štrkovisku na základe dohody so žalobcom. E.. W. bol vypočutý ako svedok
a mal byť vypočutý ako zástupca žalobcu, keďže v roku XXXX pôsobil ako konateľ žalobcu, vo svojej
výpovedi pre majetkovú prepojenosť spoločnosti kde pôsobí so žalobcom je prinajmenšom zaujatý.
Na pojednávaní dňa 23.04.2018 PZ žalovaného uviedol, že o ťažbe tretím subjektom a to pánom R.
žalobca vedel, naopak je povinný žalobca preukázať, že pán R. neťažil v prospech žalobcu, keďže v

zmysle zmluvy mohol žalobca ťažiť sám alebo prostredníctvom tretích osôb ako aj technologického
zariadenia. Poukazuje na článok IX. Bod 10, podľa ktorého sa malo robiť ročné zúčtovania avšak
ani žalobca si túto povinnosť nesplnil a preto sa nemôže teraz domáhať zaplatenia žalovanej sumy.
Premlčacia doba je maximálne 4 roky, žaloba bola podaná v roku 2010 to znamená za roky 2004 a 2005
sú prípadné nároky premlčané. Samotná trojzmluva, ktorá podľa výpovede pána W. bola dohodnutá

medzi žalobcom a J., keď bola doručená žalovanému, tento ju mohol len akceptovať ako oznámenie o
postúpení pohľadávok čo aj vykonal a nemohol túto namietať. Z daňového priznania na DPH za 11/2004
s prehľadom faktúr vyplýva, že bola odvedená DPH z faktúry. Je potrebné rozlišovať medzi ročným
vyúčtovaním a preukázaním denného množstva vyťaženého štrku. Za rok 2004 žalobca oznámil, koľko
bolo vyťaženého, avšak za rok 2005 neoznámil žiadne množstvo a to ani ako denné množstvo a nebolo

vykonané ani ročné vyúčtovanie. Oznámenie o postúpení pohľadávok môže byť vykonané neformálne,
zákon na oznámenie nepredpisuje žiadnu formu, takže je možné tak vykonať aj mailom, ústne. Žalovaný
maldozačatiakonaniazato,žezmluvaopostúpeníbolaplatneaúčinneuzavretáčomubolooznámené.
Poukazuje na výpoveď svedka W., ktorý uviedol, že išlo o autentické oznámenie žalobcu. Poukazujena § 526 OZ, podľa ktorého sa musia stretnúť prejavy vôle postupcu a postupníka, avšak prejav vôle
dlžníka súhlasiaci s týmito dvoma vôľami sa nemusí stretnúť, dokonca ani nemusí existovať. Žaloba
vychádza z ročných vyúčtovaní a nie z denných hlásení, navyše popiera, že by od XX.XX.XXXX boli

vykonané akékoľvek denné hlásenia žalobcu. Pokiaľ ide o výsluch svedka R. ponechávame na súde či
vykoná jeho výsluch. Má za nesporné, že sa jednotlivé splátky premlčujú osobitne ako to uviedol súd,
to znamená že pri vyúčtovaní za rok XXXX by pri 2-ročnej premlčacej dobe pri bezdôvodnom obohatení
bol nárok premlčaný.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom listín a to list Zmluva o kúpe štrkopieskov
a o výkone súvisiacich prác, Dodatok číslo 1 ku zmluve o kúpe štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác,
faktúra číslo XXXXXXXXXX, faktúra č. XXXXXXXXXX, G. Z. Č.. XXXX, XXXX, O. Č.. XXXXXXXXXX,
G. Z. Č.. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, O. Č.. XXXXXXXXXX, G. Z. Č.. XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, O. Č.. XXXXXXXXXX, G. Z. Č.. XXXX, XXXX, XXXX,

XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, Y. B. Ú.
Ž. B. G. XX.XX.XXXX Č.. XXX/XXXX, Y. B. Ú. Ž. B. G. XX.XX.XXXX Č.. XXX/XXXX, B. O. Č.. XXXXXX-
B., email z adresy F..D..R. na adresu M..V..R., vytlačený dokument Dohoda o ukončení platnosti
zmluvy, vytlačený dokument Zmluva o postúpení pohľadávky, O. Č.. XXXXXXX, O. Č.. XXXXXXX,
O. Č.. XXXXXXX, O.Ú. Č.. XXXXXXX, oprava evidencia odberateľských faktúr október XXXX, podací

lístok s výdavkovým pokladničným dokladom číslo XXX, podací lístok s výdavkovým pokladničným
dokladom číslo XXX, podací lístok, podací lístok, počítačový výstup Oprava/evidencia odberateľských
faktúr - obdobie október XXXX všetko v kópiách, daňové priznanie pre G. X/XXXX, XX/XXXX, XX/
XXXX žalovaného a výber dokladov pre daňovú skupinu X., výsluchom M. V., A.. F. D. ako účastníkov
konania a výsluchom E. K. W. ako strany sporu a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový

stav nasledovným spôsobom : Zo Zmluvy o kúpe štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác má súd
preukázané, že dňa XX.XX.XXXX žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu, predmetom ktorej je záväzok
žalovaného nevyťažený nevýhradný nerast - štrkopiesky odpredať žalobcovi na týchto pozemkoch vo
vyťaženom objeme získanom dobývacími prácami a žalobca sa zaväzuje z takto ani vyťaženého objemu
štrkopiesku zaplatiť žalovanému odplatu uvedenú v článku IX tejto zmluvy. Žalovaný je majiteľom účtu

č. XXXXXXXXXX/XXXX. Podľa článku II zmluvy žalovaný po dobu platnosti tejto zmluvy súhlasí, aby
žalobca vykonával činnosti prostredníctvom zamestnancov, ktorí nie sú zamestnancami žalovaného.
Podľa článku IX zmluvy žalovaný sa zaväzuje dodať žalobcovi nevyťažené štrkopiesky v stave ako
stoja a ležia okamihom ich vyťaženia žalobcom z ložiska nachádzajúceho sa na pozemkoch parcelné
č. XXX/XX a parc. č. XXXX/X namieste dodania, ktorými sú tieto pozemky. Žalobca sa stáva vlastníkom

štrkopieskov okamihom ich vyťaženia ložiska. Odplata za vyťažené štrkopiesky je určená dohodou
žalovaného a žalobcu vo výške 1,16 eura (pôvodne 35,-Sk/t). Žalovaný a žalobca sa dohodli, že
dohodnutá cena bude za podmienok dojednaných v tejto zmluve uhrádzaná po dobu platnosti tejto
zmluvy zo strany žalobcu zálohovo vo výške zodpovedajúcej 100 000 ton štrkopieskov ročne. Žalobca
a žalovaný sa dohodli, že pre kalendárny rok XXXX sa záloha dohodnutej ceny vo výške 2.000.000,-

Sk uhradí na základe zálohovej faktúry do 30 dní od odo dňa podpísania tejto zmluvy obidvoma
zmluvnými stranami a zvyšok zálohovej faktúry vo výške 49.790,88 eura (pôvodne 1,5 milióna Sk) sa
zaväzuje žalobca dodať žalovanému vo forme betónu. Žalovaný a žalobca sa vzájomne zaväzujú, že
bez zbytočného odkladu, najneskôr však do tridsiatich dní po zápisničnom respektíve protokolárnom
ukončení ťažby v príslušnom ťažobnom roku vykonajú ročné vyúčtovanie na podklade dennej evidencie

vedenej podľa článku X tejto zmluvy. Žalovaný sa zaväzuje, že na základe takto vykonaného ročného
vyúčtovania vystaví vo vyššie uvedenej lehote zúčtovaciu faktúru. Žalovaný sa zaväzuje a súhlasí
pre prípad, že žalobca pri zachovaní tejto zmluvy vyťaží menšie množstvo štrkopieskov než je
ním poskytnutá výška zálohy dohodnutej ceny, že na podklade vzájomne odsúhlaseného ročného
vyúčtovania bude rozdiel tomu zodpovedajúci odrátaný od poskytovanej zálohy dohodnutej ceny na

ďalší kalendárny rok a to za dohodnutú cenu s DPH. Podľa článku X zmluvy žalovaný a žalobca sa
dohodli, že dennú evidenciu množstva štrkopieskov vyťažených žalobcom povedú v tonách na základe
vážnych lístkov vystavovaných žalobcom pri vyexpedovaní. V prípade, že v príslušnom odberovom
dní nie je spísaný denný zápis má sa za to, že žalovaný nepožiadal za účelom odsúhlasenia o
nahliadnutia do vystavených vážnych lístkov, pričom v takom prípade platí, že za odsúhlasenú sa

považuje evidencia vedená žalobcom. Podľa článku XIV zmluva sa uzatvára na dobu určitú a to do
vyťaženia štrkopieskov najdlhšie však do časovej platnosti rozhodnutia Č.. XXXX/XXXX G. XX.XX.XXXX
a do časovej platnosti rozhodnutia Č.. XXXX/XXXX G. XX.XX.XXXX. Podľa článku XV zmluvné vzťahy
touto zmluvou neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka v platnom znenía súvisiacimi predpismi. Zmluvu možno meniť a dopĺňať iba na základe dohody oboch zmluvných
strán, pričom akejkoľvek zmeny alebo doplnky musia mať písomnú formu. Z faktúry č. XXXXXXXXXX
má súd preukázané vyhotovenie žalobcom listiny, ktorou žiadal od žalovaného za výrobu, dopravu

a uloženie betónovej zmesi zaplatenie sumy 10.817,33 eura (pôvodne 325.883,-Sk) so splatnosťou
XX.XX.XXXX. Z faktúry č. XXXXXXXXXX spolu s dodacími listami č. XXXX, XXXX má súd preukázané
vyhotovenie žalobcom listiny, ktorou žiadal od žalovaného za výrobu, dopravu a uloženie betónovej
zmesi zaplatenie sumy 547,10 eura (pôvodne 16.482,-Sk) so splatnosťou 22.11.2004, pričom žalovaný
prevzal dňa 04.11.2004 betón v objeme 10 m3. Z faktúry č. XXXXXXXXXX spolu s dodacími listami č.

XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX má súd preukázané vyhotovenie žalobcom listiny,
ktorou žiadal od žalovaného za výrobu, dopravu a uloženie betónovej zmesi zaplatenie sumy 2246,80
eura (pôvodne 67.687,-Sk) so splatnosťou XX.XX.XXXX, pričom žalovaný prevzal dňa XX.XX.XXXX a
dňa XX.XX.XXXX betón spolu v objeme 35 m3. Z faktúry č. XXXXXXXXXX spolu s dodacími listami č.
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, má súd preukázané vyhotovenie žalobcom

listiny, ktorou žiadal od žalovaného za výrobu, dopravu a uloženie betónovej zmesi zaplatenie sumy
7.979,82 eura (pôvodne 240.400,-Sk) so splatnosťou XX.XX.XXXX, pričom žalovaný prevzal dňa XX.-
XX.XX.XXXX betón spolu v objeme 105 m3. Z faktúry č. XXXXXXXXXX spolu s dodacími listami
č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX má súd preukázané vyhotovenie žalobcom listiny, ktorou žiadal od žalovaného

za výrobu, dopravu a uloženie betónovej zmesi zaplatenie sumy 6.547,57 eura (pôvodne 197.252,-
Sk) so splatnosťou XX.XX.XXXX, pričom žalovaný prevzal dňa XX.XX.XXXX betón v objeme 78 m3. Z
výpisu z účtu žalobcu č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX má súd preukázané, že žalobcovi bola z účtu
odpísaná suma 16.596,96 eura (pôvodne 500.000,-Sk) a suma 33.193,92 eura (pôvodne 1.000.000,-
Sk) v prospech účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX s uvedeným variabilným symbolom XXXXXX. Z výpisu z

účtu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX č. XXX/XXXX má súd preukázané, že žalobcovi bola z účtu odpísaná
suma 16596,96 eura (pôvodne 500.000,-Sk) v prospech účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX s uvedeným
variabilným symbolom XXXXXX. Zo zálohovej faktúry č. XXXXXX-B. má súd preukázané vystavenie
listiny žalovaným, ktorou žiada od žalobcu zaplatenie sumy 138.252,67 eura (pôvodne 4.165.000,-Sk)
so splatnosťou XX.XX.XXXX a to podľa Zmluvy o kúpe štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác zo

dňa XX.XX.XXXX. Z faktúry č. XXXXXXX má súd preukázané vystavenie listiny žalovaným, ktorou
žiada od žalobcu zaplatenie sumy 0,-eur (pôvodne 0,-Sk) s dňom daňovej povinnosti XX.XX.XXXX
k zálohovej faktúre číslo XXXXXX-B. zo dňa XX.XX.XXXX, keď bola uhradená suma 49.790,88 eura
(pôvodne1.500.000,-Sk)dňaXX.XX.XXXX.Zfaktúryč.XXXXXXXmásúdpreukázanévystavenielistiny
žalovaným, ktorou žiada od žalobcu zaplatenie sumy 0,-eur (pôvodne 0,-Sk) s dňom daňovej povinnosti

XX.XX.XXXX k zálohovej faktúre číslo XXXXXX-B. zo dňa XX.XX.XXXX, keď bola uhradená suma
16.596,96 eura (pôvodne 500.000,-Sk) dňa XX.XX.XXXX. Z faktúry č. XXXXXXX má súd preukázané
vystavenie listiny žalovaným, ktorou žiada od žalobcu zaplatenie sumy 0,-eur (pôvodne 0,-Sk) s dňom
daňovej povinnosti XX.XX.XXXX k zálohovej faktúre číslo XXXXXX-B. zo dňa XX.XX.XXXX, keď bola
uhradenásuma10.817,33eura(pôvodne325.883,-Sk)dňaXX.XX.XXXX.Zfaktúryč.XXXXXXXmásúd

preukázané vystavenie listiny žalovaným, ktorou žiada od žalobcu zaplatenie sumy 0,-eur (pôvodne 0,-
Sk) s dňom daňovej povinnosti XX.XX.XXXX k zálohovej faktúre číslo XXXXXX-B. zo dňa XX.XX.XXXX,
keď boli uhradené sumy 547,10 eura (pôvodne 16.482,-Sk) dňa XX.XX.XXXX, 2.246,8 eura (pôvodne
67.687,-Sk) dňa XX.XX.XXXX, 7979,82 eura (pôvodne 240.400,-Sk) dňa XX.XX.XXXX a 6.547,57 eura
(pôvodne 197.252,-Sk) dňa XX.XX.XXXX, t.j. všetko spolu vo výške 17.321,28 eura (pôvodne 521.821,-

Sk). Z emailu z adresy F..D..R. na adresu M..V..R. má súd preukázané že dňa XX.XX.XXXX bol zaslaný
žalovanému email obsahujúci ako prílohu dokument Dohoda o ukončení platnosti zmluvy s M. V. -
XX, ďalej dokument B.-B. L. R. - J. R. - XX a súbor K. M. F. XX.X.XXXX - podklad pre K. - F.. Z
vytlačeného dokumentu Dohoda o ukončení platnosti zmluvy má súd preukázané vyhotovenie listiny,
ktorá nie je podpísaná žiadnou zo označených zmluvných strán, ktorými sú B. L. R. R..K..S.. C. M. V.. Z

vytlačeného dokumentu zmluva o postúpení pohľadávky má súd preukázané vyhotovenie listiny, ktorá
nie je podpísaná žiadnou zo označených zmluvných strán, ktorými sú B. L. R. R..K..S.., J. R. R..K..S..
C. M. V.. Z počítačového výstupu Oprava/evidencia odberateľských faktúr - obdobie S. XXXX má súd
preukázané evidenciu žalovaného o zaplatení sumy 2.847.704,-Sk žalobcovi ako aj sumy 847.704,-Sk Z
podacieho lístku z spojení výdavkovým pokladničným dokladom číslo XXX má súd preukázané, že dňa

XX.XX.XXXX zaplatil žalovaný na poštovnom sumu 20,-Sk a žalovaný zaslal žalobcovi poštovú zásielku.
Z podacieho lístku z spojení výdavkovým pokladničným dokladom číslo XXX má súd preukázané že
dňa XX.XX.XXXX zaplatil žalovaný na poštovnom sumu 20,-Sk a žalovaný zaslal žalobcovi poštovú
zásielku. Z podacieho lístku má súd preukázané že dňa XX.XX.XXXX žalovaný zaslal žalobcovi poštovúzásielku. Z podacieho lístku má súd preukázané že dňa XX.XX.XXXX žalovaný zaslal žalobcovi poštovú
zásielku. Na pojednávaní dňa 28.05.2012 M. V. pri výsluchu ako účastník konania uviedol, že v r. XXXX
sa dohodol s p. W. na ťažbe štrku z miesta ako je uvedené v písomnej zmluve. W. sa za spoločnosť B.

L. so žalovaným dohodol na dodávke štrku. Najprv začali autá vyvážať štrk a dohodli sa, že evidenciu
štrku bude viesť jeho syn pomocou vážnych lístkov, avšak následne sa dohodlo, že sa zameria vyťažený
val t.j. že po vyťažení sa zistí koľko štrku bolo vyťaženého a to pomocou geometrického plánu, avšak
ani toto zameranie množstva nebolo celkom presné. Následne sa dohodol so spoločnosťou J., za ktorú
konal p. R., že ťažiť bude táto spoločnosť, keďže firma p. W. nemala triedičku, nemala technológiu

na triedenie štrku a tvrdil, že má viacej škody ako úžitku. Následne začal ťažiť štrk p. R. so svojou
firmou a s ním došlo k dohode, že za celú jamu bude žalovanému zaplatených 10 mil. Sk. V r. XXXX
chcela spol. p. R. ťažiť ďalej z iného ťažobného miesta a za týmto účelom oslovili žalovaného, k dohode
nedošlo. R. ostal žalovanému dlžný peniaze. Dohodu o ukončení platnosti zmluvy a zmluvy o postúpení
pohľadávky podpisoval, zaslal ich p. W., keď ich podpisoval, neboli na nich iné podpisy. R. dodával
triedené štrky a to aj samotnému žalobcovi. Na pojednávaní dňa 03.12.2014 M. V. pri výsluchu ako

účastník konania uviedol, že spolupráca sa začala v r. XXXX, keď následne v r. XXXX sa začala ťažba
a p. W. chodil so vzorkami štrkov po Slovensku a hľadal odberateľa. Následne mu W. niekedy v r. XXXX
oznámil, že sa mu to neoplatí ťažiť a že má firmu, ktorá to bude robiť, keď nechcel nakúpiť technológiu
za drahé peniaze. Následne sa začala spolupráca so spol. J. R., táto spoločnosť dala stroje a začalo
sa s ťažbou ako aj s triedením kamenia. W. mu neuvádzal, že by niečo dlžil. Mal nejaké pohľadávky

voči spoločnosti J., tak im zadržal stroje, avšak následne prišla kriminálka z Prahy a povedali, že stroje
musí vydať. Po odovzdaní strojov J. sa ťažba skončila. Bola tam trojdohoda medzi J., žalovaným a
žalobcom, keď sa vedelo, že žalovaný má nejakú dlžobu voči žalobcovi. Povedalo sa, že spoločnosť J.
preberie žalovaného záväzky a dodá žalobcovi materiál. Následne podpísali zmluvu o ukončení. Zmluvu
pripravil aj poslal žalobca, žalovaný ju dostal elektronicky, následne ju vytlačil, podpísal a poslal naspäť

žalobcovi, keď boli na jej obsahu už vopred dohodnutí a zaslaný obsah nemenil. Zmluva o ukončení sa
podpísala asi v roku XXXX, v tomto období tam už J. R. ťažila štrk a tento aj vozila von. Asi trištvrte
roka na to, keď ho stretol W. a oznámil mu, že by chcel ťažiť štrk, tak mu povedal, že ešte k tomu
starému nemá papiere o ukončení. Popri dohode o ukončení podpísal ešte Zmluvu o prebratí záväzkov,
podpísal ju ako prvý, nedostal k tomu nič a keď stretol W., tento uvádzal, že R. bude žalovanému

voziť kamenivo. Dohoda tam musela byť, inak by sa nedalo ťažiť a fakturovať. Zmluvy, ktoré podpisoval
ako prvý, nedostal podpísané, považoval všetko za v poriadku, keďže boli ústne dohodnutí a bolo mu
oznámené, že spoločnosť J. preberá záväzky. Na pojednávaní dňa 07.11.2012 A.. F. D. pri výsluchu
ako účastníčka konania uviedla, že v čase keď vstupovali do rokovaní so žalovaným, bola ekonomickou
riaditeľkou. W. vyhľadával lokality na ťažbu štrku a takýmto spôsobom sa zoznámil so žalovaným, ktorý

bol vlastníkom pozemku a s povolením na ťažbu. V roku XXXX alebo XXXX bola na jednom rokovaní so
žalovaným, na tomto sa podpisovali aj zmluvy, bola tam kvôli W., aby rozumel čo sa tam hovorí, sama
účastná rokovaní na uzavretí zmluvy medzi žalobcom a žalovaným nebola. V súvislosti s ukončením
zmluvy medzi žalobcom a žalovaným bola oslovená W., aby pripravila podklady z účtovníctva z dôvodu,
že vyplatená záloha bola znížená nielen vyťažením nejakých štrkov, ale aj zápočtom, keď žalovaný

prevzal nejaký betón priamo od žalobcu. Následne došlo k ukončeniu spolupráce medzi žalobcom a
žalovaným. Spolupráca medzi žalobcom a žalovaným v podstate nebola ukončená z jej pohľadu, keď
záloha nebola vrátená, spolupráca s J. nefunguje. Pri ukončovaní spolupráce sa vyšlo s tým, že p. R.
môžeprevziaťcelúťažbu,tedabypokračovalvťažbe,avšakvzhľadomnato,žežalovanýodmietaluznať
záväzok zo žalobcom vyplatenej zálohy, nikdy nedošlo k postúpeniu pohľadávky resp. k postúpeniu

ťažby na spoločnosť J.. Na pojednávaní dňa 12.03.2018 E. K. W. pri výsluchu ako svedok uviedol, že
v roku XXXX konateľom žalobcu. Žalobca je dcérskou spoločnosťou B. L., C..R.. so sídlom v Č., kde
je riaditeľ a má na starosti pieskovne a lomy. Hľadali pieskovňu alebo štrkovňu pre ich betonárku, v
tejto súvislosti natrafili na pána V. a dohodli sa na ťažbe. Miesto ťažby sa nachádzalo za K. v smere
od R., po zabočení doprava na križovatke išlo o povolené miesto na ťažbu. Z istých dôvodov na strane

B. L. R., nedošlo hneď k ťažbe, následne došlo k ťažbe asi 10.000 ton a prestali ťažiť. Na štrkovisku
sa tiež nachádzal iný podnikateľ, ktorý ťažil štrk, mal za to, že je tam síce ilegálne, ale so súhlasom
pána V.. Pokúsili sa to vyriešiť, ale tento podnikateľ medzičasom odišiel. Druhý podnikateľ prišiel keď
tam neboli, prestali ťažiť, lebo to nebolo možné v danom priestore ťažiť, lebo sa tam nezmestili spolu
s tým ďalším podnikateľom, sami od seba by neprestali ťažiť. Pánovi R. dával návrh zmluvy, ktorý mal

byť riešením celej situácie, zmluvu nepodpísali. Návrhom zmluvy bol pripravený avšak nepodpísaný text
zmluvy, ktorý bol zaslaný pánovi V. aj R. a mal byť základ pre ďalšie rokovanie, bolo to zaslané mailom,
neuzavrel nejakú ústnu zmluvu s V. alebo R. s obsahom obdobným emailom zaslanému textu zmluvy.
Svedok nepoznal pána R. pred K.. Reklamovali ústne alebo telefonicky u pána V. prítomnosť pána R.na štrkovisku a potom veľmi rýchlo prišlo k stretnutiu medzi pánom R. a svedkom v J.. Podľa svedka
R. ťažil štrk so súhlasom pána V., pretože pri ťažbe štrku treba namontovať sprevádzkovať viacero
zariadenínamiesteťažbynapr.triedič,nakladač,tietozariadeniaaichmontážtoniejeotázkapolhodiny,

trvá to dlho, má za to, že nikto si nedovolí bez nejakého oprávnenia takéto zariadenia namontovať.
Zariadenie používané pánom R. na ťažbu štrku patrili pánovi R., čo povedal na stretnutí v J.. Nepamätá
si kto vypracoval zmluvu. Rokovanie prebiehalo medzi svedkovým spolupracovníkom a pánom V. a jeho
PZ z Bratislavy, svedkovu spoločnosť zastupoval pán Kováč, svedok bol prítomný iba na dohadovaní
rámcových podmienok, nevie kto vypracoval prvý návrh zmluvy. Odobrali 10.000 ton, to bolo zaplatené

a zúčtované a nič viac neodobrali. Ustanovenie v návrhu zmluvy, že R. preberá práva a povinnosti voči
V. od B. spôsob ako by sa mohla legalizovať prítomnosť a činnosť pána R. na štrkovisku a bol to len
návrh, nebolo to podpísané. Firma pána R. ťažila niekoľko mesiacov. Betonárky v L., V. C. R. by boli tie
betonárky, kam by dodávali štrk, keby boli bývali prevádzkovali štrkovisko v K.. Pán R. ani firma J. nikdy
nevykonávali na štrkovisku činnosť pre B.. Firma J. - R. nepoužívala zariadenia firmy B. pri ťažbe, ani
zamestnancov spoločnosti B.. Nespomína si na stretnutie a pánom V. a pánom R. na ,,zámočku“ v K..

4. Tunajší súd rozsudkom č.k. 26Cb/37/2011 - 271 zo dňa 29.04.2015 vyhovel návrhu na tom skutkovom
základe, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá kúpna zmluva, žalobca poskytol peňažné
plnenie podľa tejto zmluvy, žalovaný povinnosť dodať tovar nesplnil, následne došlo ukončeniu zmluvy,
žalovaný bol tak povinný vrátiť žalobcovi peňažné plnenie, za ktoré nebol poskytnutý tovar. Na odvolanie

žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Cob/335/2015 - 271 zo dňa 30.12.2016 zrušil
rozsudok tunajšieho súdu č.k. 26Cb/37/2011 - 271 zo dňa 29.04.2015 v podstate z toho dôvodu, že
nevykonal všetky navrhované dôkazy a to predovšetkým výsluch svedka E. R., ktorého výsluchom by
došlo k objasneniu, či došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky so žalobcom a následným
okolnostiam. Došlo tiež k porušeniu procesných práv p. W., ktorého výsluch bol napriek tomu, že

nedostatočne ovládol a rozumel jazyku, v ktorom sa viedlo konanie, realizovaný bez pribratia tlmočníka.
Súd prvej inštancie tak doplní dokazovanie a opätovne posúdi nárok. Objasnenie bude tiež relevantné
aj z hľadiska posúdenia otázky pasívnej a aktívnej vecnej legitimácie, ktorá je vzhľadom na pochybnosti
o uzavretí a platnosti dohody o ukončení zmluvy a zmluvy o postúpení pohľadávky sporná.

5. Sumy uvedené slovenských korunách súd prepočítal v súlade s § 2 ods. 3 veta druhá z.č. 659/2007
Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež
„zákon o zavedení meny euro v Slovenskej republike“) a to na sumy uvedené v eurách.

6. Účastníkmi konania sú obchodné spoločnosti zapísané do obchodného registra a teda sú

podnikateľmi podľa § 2 ods. 2 z. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“).
Vzhľadom na predmet činnosti žalobcu a žalovaného ako aj s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku
záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti (§
261 ods. 1 Obchodného zákonníka), je tento ich vzťah upravený Obchodným zákonníkom a v súlade s
§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka aj Občianskym zákonníkom.

7. Základ nároku vzneseného žalobcom spočíva v podstate v tom, že žalovanému zaplatil podľa
Zmluvy o kúpe štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác preddavok vo výške 66.387,84 eura (pôvodne
2.000.000,-Sk) a dodal tovar za cenu vo výške 28.138,62 eura (pôvodne 847.704,-Sk), pričom zaplatené
sumy sú preddavkom za tovar, ktorý si mohol žalobca od žalovaného odobrať vlastnými prostriedkami

za vopred dohodnutú cenu a žalobca si odobral tovar za cenu vo výške 14.125,27 eura (pôvodne
425.538,05 Sk).

8. Súd posúdil Zmluvu o kúpe štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác ako kúpnopredajnú zmluvu,
predmetom ktorej bol záväzok žalovaného dodať žalobcovi tovar a to štrkopiesky na vopred určenom

mieste za dohodnutú jednotkovú cenu a záväzok žalobcu za túto zaplatiť kúpnu cenu (§ 409 a nasl.
Obchodného zákonníka). Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 66.387,84 eura, zaplatenie tejto sumy nebolo
medzi účastníkmi konania sporné, išlo o zhodné tvrdenie účastníkov konania, pričom toto bolo navyše
preukázané z výpisov z účtu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX Č.. XXX/XXXX. Žalobca poskytol toto plnenie
v súlade so zmluvným dojednaním (čl. IX ods. 8 a 9). Pokiaľ ide a dodanie tovaru za cenu vo výške

28.138,62 eura toto bolo preukázané listinami faktúra číslo XXXXXXXXXX, O. Č.. XXXXXXXXXX, G. Z.
Č.. XXXX, XXXX, O. Č.. XXXXXXXXXX, G. Z. Č.. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
O. Č.. XXXXXXXXXX, G. Z. Č.. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, O. Č..XXXXXXXXXX, G. Z. Č.. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, žalobca poskytol toto plnenie v súlade so zmluvným dojednaním
(čl. IX ods. 9).

9. Súčasne bolo medzi účastníkmi konania dohodnuté preúčtovavanie zaplatenej zálohy, za ktorú
nebol tovar odobratý, do ďalších rokov (čl. IX ods. 11). Keďže doba, na ktorú bola Zmluva o kúpe
štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác, uplynula, bolo povinnosťou účastníkov tejto zmluvy vykonať
celkovévyúčtovanieaažodvykonaniatohtovyúčtovaniasamoholvprípadepreplatkužalobcadomáhať

vrátenia preplatku preddavkovo zaplatenej kúpnej ceny a to podľa Zmluva o kúpe štrkopieskov a o
výkone súvisiacich prác. Ako je uvedené vyššie žalobca preukázal poskytnutie plnenia v celkovej výške
94.526,45 eura (pôvodne 2.847.704,-Sk), pričom tvrdil a žalovaný to nerozporoval, že odobral tovar -
štrkopiesky v celkovej výške 14.125,27 eura. Rozdiel medzi žalobcom poskytnutou sumou za tovar a
žalovaným poskytnutým tovarom je vo výške 80.401,18 eura. Žalovaný netvrdil vrátenie tejto sumy v
peniazoch a nepreukázal žiadnym spôsobom, že žalobcovi dodal tovar v tejto hodnote, alebo že došlo

iným spôsobom či už k zmene zániku jeho záväzku alebo k zmene v osobe dlžníka, súd preto priznal
žalobcovi právo na zaplatenie žalovanej sumy 80.401,18 eura.

10. Obrana žalovaného tiež spočívala v tvrdení o neexistencii nároku žalobcu voči žalovanému a
to jednak že v časti nevznikol („betónová zmes spomínaná žalobcom nemá nič spoločné s ťažbou

štrkov“), jednak v zániku nároku splnením v zmysle § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka („odobral za
poskytnutú zálohu štrky v množstve zodpovedajúcom finančnej zálohy a preto mu žalovaný nič nedlhuje“
ale aj „Žalovaný v sume 2.521.821,-Sk dodal tovar, štrkopiesky“) a naostatok aj v zmene účastníka
hmotnoprávneho vzťahu postúpením pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka („v r. 2006
došlo k rokovaniu a následne uzatvoreniu dohody o ukončení platnosti zmluvy a zmluvy o postúpení

pohľadávky medzi spoločnosťami J. R. R..K..S..“.). Uvedenú permanentnú zmenu dôvodov neexistencie
záväzku žalovaného voči žalobcovi súd vyhodnotil ako účelové tvrdenia.

11. Tvrdenie žalovaného, že „betónová zmes spomínaná žalobcom nemá nič spoločné s ťažbou štrkov“
nevychádza z preukázaného skutkového stavu, keď nielen zo Zmluvy o kúpe štrkopieskov a o výkone

súvisiacich prác ale aj z výpovede svedkyne D. má súd preukázané dodávanie žalobcom žalovanému
betónu ako odplatu za žalovaným dodaný alebo v budúcnosti dodaný štrk

12. V tejto súvislosti súd uvádza, že nie je správne tvrdenie žalobcu, že plnenia sa žalobca môže
domáhať z dvoch právnych dôvodov a to jednak ako vydania bezdôvodného obohatenia a jednak ako

zmluvnéhoplnenia.Pokiaľbyišloodvasamostatnéprávnedôvodymedzidvomaúčastníkmizáväzkovo-
právnehovzťahu,išlobyodvasamostatnénároky,ktorébymohlibyťuplatňovanépoprisebeanavzájom
by sa ich nárokovanie nevylučovalo, čo by sa procesne prejavilo tak, že by nešlo o prekážku veci
skončenej (§ 159 ods. 3 O.s.p.) prípadne o prekážku litispendencie (§ 83 O.s.p.). V prejednávanej
veci má odlíšenie medzi zmluvným nárokom a bezdôvodným obohatením tiež význam vzhľadom na

vznesenú námietku premlčania.

13. Odhliadnuc od vyššie uvedeného zdôvodnenia, že žalovaná suma je nárokom z titulu bezdôvodného
obohatenia, súd poukazuje na skutočnosť, že nemôže ísť o zmluvné plnenie z nasledovných dôvodov.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 454
Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Uvedené spôsoby bezdôvodného obohatenia sú uvedené taxatívne, žiaden iný spôsob bezdôvodného
obohatenia nemôže byť daný, pokiaľ zákon neustanoví inak. V prípade ak súd deklaruje povinnosť

účastníka konania vydať bezdôvodné obohatenie, musí vždy uviesť aj o ktorý z prípadov bezdôvodného
obohatenia sa jedná.

14. Poskytnutie peňažnej sumy žalobcom žalovanému ako aj dodanie tovaru nemôže byť plnením bez
právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), keďže je plnením zmluvnej povinnosti (čl. IX

ods. 9), samotná Zmluva o kúpe štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác je potom právnym dôvodom
na plnenie.15. Nebolo účastníkmi konania tvrdené, že Zmluva o kúpe štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác je
neplatná, súd pri skúmaní tohto dvojstranného právneho úkonu nezistil dôvody absolútnej neplatnosti
tejto zmluvy (§ 37 až 40 Občianskeho zákonníka), nejedná sa potom bezdôvodné obohatenie plnením z

neplatného právneho úkonu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a následne nevznikla ani povinnosť
vrátiť druhému účastníkovi zmluvy všetko, čo podľa neplatnej zmluvy dostal (§ 457 Občianskeho
zákonníka).

16. Nebolo medzi účastníkmi konania tvrdené a ani zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by

išlo o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), keďže
išlo o riadne plnenie podľa zmluvy existujúcimi subjektmi práva v súlade s dobrými mravmi a poctivým
obchodným stykom a nebolo tvrdené a teda ani preukázané rozhodnutie o spáchaní trestného činu,
priestupku alebo správneho deliktu, v dôsledku ktorého alebo v súvislosti s ktorým by žalovaný získal
plnenie od žalobcu.

17. Vylúčený je tiež vznik bezdôvodného obohatenia žalovaného plnením za žalovaného, čo podľa práva
mal plniť sám (§ 454 Občianskeho zákonníka), keďže skutkovým základom je plnenie žalovanému a
súčasnejetvrdenývznikpovinnosťtotoposkytnutéplnenievrátiťtomu,ktoplneniežalovanémuposkytol.

18. Samotná Zmluva o kúpe štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác je časovo ohraničená, teda bez

ďalšieho by po uplynutí jej účinnosti, t.j. záväznosti pre zmluvné strany a z toho vyplývajúcej možnosť
uplatňovať si práva a povinnosť určitého správania, v prípade poskytnutia plnenia a neposkytnutí
protiplnenia, mohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia (obdobne Zpráva občanskoprávního
kolegia Nejvyššího soudu ČSR zo ňa 28.03.1975 čj. Cpj 34/74 zverejnená pod R 26/1975). V
prejednávanej veci sa účastníci zmluvy nedohodli na spôsobe vysporiadania svojich vzťahov v prípade

uplynutia doby účinnosti Zmluvy o kúpe štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác, keď dohoda v
čl. IX ods. 12 zmluvy upravuje predčasné skončenie zmluvy a dohoda v čl. IX ods. 10 zmluvy
upravuje priebežné, koncoročné vysporiadanie preddavkov. Zmluva neobsahuje práva a povinnosti
zmluvných strán pre prípad ukončenia zmluvy uplynutím času. Nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia má subsidiárny charakter vo vzťahu k zmluvným nárokom, teda pokiaľ je možné dosiahnuť

poskytnutie plnenia zo zmluvy, nie je daný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď podľa
ustálenej judikatúry „V rámci odpovědnosti za neoprávněný majetkový prospěch nelze řešit případy,
kdy povinnost plnit je dána na základě zvláštního ustanovení zákona (např. nárok ručitele proti
dlužníku podle ustanovení § 56 o. z.) nebo jiné právní povinnosti (např. závazku ze smlouvy).“ (Zpráva
občanskoprávního kolegia Nejvyššího soudu ČSR zo dňa 28.03.1975 čj. Cpj 34/74 zverejnená pod R

26/1975). S prihliadnutím na uvedené a na absenciu úpravy vysporiadania vzťahov pre prípad zániku
zmluvy uplynutím času sa potom v prejednávanej veci jedná o povinnosť žalovaného vydať bezdôvodné
obohatenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a nie o zmluvnú
povinnosť vrátiť peňažnú sumu.

19. V nadväznosti na uvedené súd tiež posudzoval aj vznesenú námietku premlčania. Podľa § 387 ods.
1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom, pričom pri
právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť
na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné (§ 391 ods. 1 Obchodného zákonníka). Žalobca mohol
požiadať o vrátenie zaplateného preddavku po jeho znížení o odobratý tovar nasledujúci deň po zániku

zmluvy, keď po dobu účinnosti zmluvy bolo dohodnuté, že preddavok sa zúčtováva na nasledujúci
kalendárny rok (čl. IX ods. 11). Zmluva síce zaniká v časti práv ťaženia zásob podľa povolenia č. XXXX/
XXXX dňom XX.XX.XXXX a v časti povolenia č. XXXX/XXXX dňom XX.XX.XXXX, avšak až zánikom
celej zmluvy je zrejmé, že preddavok bol zaplatený vo výške prekračujúcej rozsah dodaného tovaru
a teda až zánikom celej zmluvy je možné vykonať vyúčtovanie celej Zmluvy o kúpe štrkopieskov a

o výkone súvisiacich prác. Až dňom XX.XX.XXXX tak mohol žalobca požiadať žalovaného o vrátenie
peňažnej sumy a žalovaný bol potom v lehote bez zbytočného odkladu splniť po tom, čo ho veriteľ o
plneniepožiadal(§340ods.2Obchodnéhozákonníka).ŽalovanýbolpovinnýsplniťdňomXX.XX.XXXX,
nasledujúci deň bol potom prvým dňom, keď sa právo mohlo uplatniť na súde.

20. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že v prípade samostatne splatných splátkach sa premlčacia
doba počíta od momentu keď sa právo mohlo uplatniť na súde (§ 391 ods. 1 Obchodného zákonníka) a
to pri jednotlivých splátkach samostatne. V prejednávanej veci však neboli splatné jednotlivé platby za
ten - ktorý rok samostatne, ale v zmysle zmluvy až po celkovom zúčtovaní.21. Pokiaľ ide o dĺžku premlčacej lehoty, táto je štvorročná (§ 397 Obchodného zákonníka), keď
Obchodný zákonník pre vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením z právneho dôvodu,

ktorý odpadol, neupravuje. V súvislosti s dĺžkou premlčacej doby súd poukazuje tiež na skutočnosť,
že ide o obchodnoprávny vzťah, ako je zdôvodnené vyššie, predpismi občianskeho práva sa riešia len
otázky, ktoré nemožno vyriešiť podľa Obchodného zákonníka (§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka). Aj
keď samotný inštitút bezdôvodného obohatenia nie je upravený v Obchodnom zákonníku, premlčanie
vrátane premlčacej doby v Obchodnom zákonníku upravené je. Preto sa na dĺžku premlčacej doby

vzťahuje Obchodný zákonník. K obdobnému záveru došiel NS ČR v rozsudku zo dňa 21.08.2003 sp.
zn. 29 Odo 383/2001 („Je-li vztah z bezdůvodného obohacení vzniklého přijetím plnění bez právního
důvodu obchodním závazkovým vztahem, je promlčecí doba čtyřletá (§ 397 obch. zák).“).

22.Premlčaciadobabypotom,bezpretrhnutiapodanímnávrhu(§402Obchodnéhozákonníka)uplynula
dňom XX.XX.XXXX. Žalobca podal návrh dňa 14.10.2010, z čoho je potom zrejmé, že nárok nie je

premlčaný, z toho dôvodu súd potom vyhodnotil námietku žalovaného ako nedôvodnú.

23. Žalovaný uvádzal, že „v r. XXXX došlo k rokovaniu a následne uzatvoreniu dohody o ukončení
platnosti zmluvy a zmluvy o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťami J. R. R..K..S.., žalobcom
a žalovaným“, „Žalovaný prijal návrh dohody o ukončení platnosti zmluvy a tento podpísaný zaslal

žalobcovi, rovnako zaslal aj podpísanú zmluvu o postúpení pohľadávky, tam je otázne, či bola podpísaná
zo strany J. R....“., „Spoločnosť J. riadne platila, riadne dochádzalo k poskytovaniu plnenia, zanikol tak
záväzok žalovaného voči žalobcovi...“ a „...spoločnosť J. R. mala ťažiť v prospech žalobcu a teda malo
dôjsť k zániku pohľadávky žalovaného voči žalobcovi“. Tieto tvrdenia žalovaného neboli preukázané,
keď žiadnym spôsobom nepreukázal uzavretie zmluvy, ktorou by došlo k prechodu práva na ťažbu

štrkopiesku na J. R. R..K..S... Naopak, z výsluchu svedka W. („neuzavrel nejakú ústnu zmluvu s V.
alebo R. s obsahom obdobným emailom zaslanému textu zmluvy ... ustanovenie v návrhu zmluvy, že R.
preberá práva a povinnosti voči V. od B. spôsob ako by sa mohla legalizovať prítomnosť a činnosť pána
R. na štrkovisku a bol to len návrh, nebolo to podpísané“) ako aj F. D. („vzhľadom na to, že žalovaný
odmietal uznať záväzok zo žalobcom vyplatenej zálohy, nikdy nedošlo k postúpeniu pohľadávky resp. k

postúpeniu ťažby na spoločnosť J.“) vyplýva, že k uzavretiu zmluvy nedošlo, aj keď sa o tejto rokovalo
a výsledkom rokovania bol pripravený text Dohody o ukončení platnosti zmluvy a Zmluvy o postúpení
pohľadávky. Nebolo však preukázané uzavretie zmluvy o postúpení, keď navyše táto musí byť uzavretá
v písomnej forme (§ 524 Ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalovaný potom neuniesol dôkazné bremeno
čo do tvrdenia o uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky (§ 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

24. V súvislosti s navrhnutým svedkom R. súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný nezabezpečil
jeho prítomnosť na pojednávaní (§ 197 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a ani súdu sa nepodarilo
zabezpečiť jeho účasť na pojednávaní, súd preto návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedka R.
zamietol(§198ods.3Civilnéhosporovéhoporiadku).Navyšepreukázaniepresnéhoobsahupísomných

zmlúv vrátane presného vymedzenia práv a povinností v zásade nie je možné zistiť z výpovede jednej
osoby.

25. Navyše zmluva o postúpení pohľadávok bola koncipovaná ako trojstranný právny úkon, keď okrem
postúpenia pohľadávky mal žalovaný uznať svoj dlh voči žalobcovi a súčasne jej neoddeliteľnou

súčasťou mala byť Dohoda o ukončení platnosti zmluvy o kúpe štrkopieskov, teda z obsahu a účelu
tejto zmluvy vyplýva, že Zmluva o postúpení je závislá na uznaní pohľadávky žalovaným a na uzavretí
Dohody o ukončení platnosti zmluvy o kúpe štrkopieskov, zmluvné strany dohadujúce si túto zmluvu mali
vôľu, aby bola zmluva platná a účinná podpisom všetkých zmluvných strán (§ 275 ods. 2 Obchodného
zákonníka), bez prejavu vôle všetkých predpokladaných účastníkov záväzkového vzťahu by nedošlo

k jej platnému uzavretiu. Obdobne nebolo preukázané uzavretie dohody o skončení Zmluvy o kúpe
štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác, ktorá bola nazvaná Dohoda o ukončení platnosti zmluvy. V
tejto súvislosti žalobca správne poukázal na ustanovenie čl. XV ods. 6, podľa ktorého na zmenu zmluvy
je potrebný písomný prejav vôle. Vzhľadom na kogentnosť ustanovenia § 272 Obchodného zákonníka
vrátane jeho odseku 2, podľa ktorého ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže

meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne,
musí žalovaný preukázať uzavretie písomnej zmluvy, ktorou by malo dôjsť k zániku Zmluvy o kúpe
štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác. Obdobne aj ustanovenie § 573 Občianskeho zákonníka odissolúcii vyžaduje na platnosť akejto zmluvy písomnú formu. Uzatvorenie takejto písomnej zmluvy však
nebolo preukázané.

26. Pokiaľ ide o posúdenie otázky vecnej aktívnej legitimácie, ktorá je podľa odvolacieho súdu vzhľadom
na pochybnosti o uzavretí a platnosti dohody o ukončení zmluvy a zmluvy o postúpení pohľadávky
sporná, súd konštatuje, že vecná aktívna legitimácia bola preukázaná samotnou Zmluvou o kúpe
štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác v spojení s výpisom z účtu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX
Č.. XXX/XXXX a výpisom z účtu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX Č.. XXX/XXXX C. O. Č.. XXXXXXX,

XXXXXXX, XXXXXXX C. XXXXXXX, z ktorých vyplýva jednak poskytnutie peňažného plnenia ako aj
poskytnutie naturálneho plnenia vo forme betónu. Naopak, žalovaný neoznačil a ani nenavrhol vykonať
žiadne dôkazný prostriedok, z ktorého by bola preukázaná zmena účastníka hmotnoprávneho vzťahu
zo žalobcu na tretí subjekt, keď žalovaný ako tvrdiaci túto skutočnosť má aj povinnosť toto svoje tvrdenie
preukázať. Súd má potom za to, že žalobca je vecne aktívne legitimovaný.

27. Pokiaľ ide o posúdenie otázky vecnej pasívnej legitimácie, ktorá je podľa odvolacieho súdu vzhľadom
na pochybnosti o uzavretí a platnosti dohody o ukončení zmluvy a zmluvy o postúpení pohľadávky
sporná, súd konštatuje, že vecná pasívna legitimácia bola preukázaná samotnou Zmluvou o kúpe
štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác v spojení s výpisom z účtu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX
Č.. XXX/XXXX a výpisom z účtu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX Č.. XXX/XXXX C. O. Č.. XXXXXXX,

XXXXXXX, XXXXXXX C. XXXXXXX, z ktorých vyplýva jednak prijatie peňažného plnenia ako aj
naturálnehoplneniavoformebetónusamotnýmžalovaným.Naopak,žalovanýneoznačilaaninenavrhol
vykonať žiadne dôkazný prostriedok, z ktorého by bola preukázaná zmena účastníka hmotnoprávneho
vzťahu zo žalovaného na tretí subjekt, keď žalovaný ako tvrdiaci túto skutočnosť má aj povinnosť toto
svoje tvrdenie preukázať. Súd má potom za to, že žalovaný je vecne pasívne legitimovaný.

28. Ani samotné prípadné preukázanie plnenia spoločnosťou J. R. R..K..S.. ešte nepreukazuje zánik
záväzku žalovaného. Keďže žalovaný nepreukázal vykonanie prejavov vôle v písomnej forme a podľa
§ 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku je dôkazná povinnosť na ňom ako na strane sporu tvrdiacej
určitú skutočnosť, súd má tvrdenie žalovaného o zániku záväzku za nepreukázané.

29. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného o obchodnej zvyklosti uzatvárať zmluvu o postúpení emailom,
čo má byť rovnocennou formou pre písomnú formu, súd poukazuje na ustanovenie § 272 ods. 1
Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch
ustanovených v zákone, pričom podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka si zmluva o postúpené

vyžaduje zo zákona písomnú formu, teda ani prípadná obchodná zvyklosť, ktorú navyše žalovaný
nepreukázal, nemá za následok platnosť takejto zmluvy. Súčasne súd poukazuje na ustanovenie § 40
ods. 4 veta druhá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomná forma je zachovaná vždy, ak právny
úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo
zaručenou elektronickou pečaťou. Nebolo však tvrdené a teda ani preukázané, že email bol podpísaný

zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou, naopak z emailu z adresy
F..D..R. na adresu M..V..R. má súd preukázané, že tento nebol podpísaný zaručeným elektronickým
podpisom ani zaručenou elektronickou pečaťou.

30. Tvrdenie žalovaného, že „zaslanie trojzmluvy považoval za oznámenie o postúpení pohľadávky“

má súd za účelové, keď z obsahu textu listiny Zmluva o postúpení pohľadávky má súd za preukázané,
že táto obsahu ustanovenie s predpokladaným prejavom vôle žalovaného, teda by nepostačovalo len
obyčajne zobratie prejavu vôle tretích osôb na vedomie. Navyše z textu listiny Dohoda o ukončení
platnosti zmluvy ako neoddeliteľnej súčasti Zmluvy o postúpení pohľadávky má súd preukázané, že táto
predpokladá prejav vôle žalovaného smerujúceho k zániku jeho povinnosti. Nemohol preto žalovaný po

prečítaní uvedených listín považovať tieto za oznámenie mu postúpenia pohľadávky a to bez ohľadu na
skutočnosť, že žalovaný správne uvádza, že „oznámenie o postúpení pohľadávok môže byť vykonané
neformálne“. K tvrdeniu, že a žalobca so R. „bez žalovaného tam dohodli obsah trojzmluvy“ súd
poukazuje na odsek 25 tohto rozsudku a spojitosť predpokladaných prejavov vôle.

31. Naostatok má súd za potrebné uviesť, že z vytlačených dokumentov Zmluva o postúpení pohľadávky
a Dohoda o ukončení platnosti zmluvy má súd preukázané, že tieto nie sú návrhom zmluvy v zmysle §
43aObčianskehozákonníka,keďanijednaztýchtolistínneobsahujepodpispredpokladanéhoúčastníka
týchto zmlúv, teda na listinách chýba prejav vôle byť obsahom tejto listiny viazaný, tvrdenia žalovanéhoo zasielaní návrhov zmlúv je potom nepreukázané a to rovnako ako tvrdenie o ním vykonanom podpise
tejto listiny a teda o zaslaní prejavu vôle či žalobcovi alebo p. R..

32. V súvislosti s odobratým množstvom a návrhom na zdokladovanie odobratého množstva tovaru súd
poukazuje na čl. X ods. 5 Zmluvy o kúpe štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác, podľa ktorého sa
považuje evidencia vedená žalobcom za odsúhlasenú ak v príslušnom odberovom dni nie je spísaný
denný zápis. Nebolo tvrdené a teda ani preukázané spísanie denného zápisu, preto je rozhodné
množstvo tovaru evidované na základe vážnych lístkov vystavovaných žalobcom pri vyexpedovaní.

Nebolo preukázané odobratie iného množstva ako na základe vážnych lístkov vyhotovených dodacích
listov. Teda skutočnosť, že nebola vedená evidencia neimplikuje povinnosť žalobcu zdokladovať
odobraté množstvo štrku, nezodpovedá preto skutočnosti tvrdenie žalovaného, že „žalobca nepreukázal
množstvo odobratého materiálu, nie je možné potom verifikovať existenciu jeho nároku v požadovanej
výške“. Nebolo preto potrebné vykonať dokazovanie listinami denné vyúčtovanie vyťaženého štrku za
obdobie XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX.

33. Žalovaný tiež tvrdil, že v zmluve o kúpe štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác nie je ustanovenie,
podľa ktorého by sa „žalovaný mohol dozvedieť, že firma J. E. R. je na štrkovisku ilegálne, žalobca
nepreukázal, že ho upozornil ... na žalobcovi je dôkazné bremeno, že firma J. nepracovala na
štrkovisku na základe dohody so žalobcom“ a „je povinný žalobca preukázať, že pán R. neťažil v

prospech žalobcu“. Žalovaný sa mohol dozvedieť, že firma J. E. R. je na štrkovisku ilegálne ako riadny
hospodár vykonávajúci riadne starostlivosť o svoj majetok, t.j. majetkové kusy vo svojom vlastníctve
obyčajnou komunikáciou so žalobcom. Nebolo povinnosťou žalobcu upozorňovať žalovaného na
zásahy do majetku treťou osobou, pokiaľ nechvel voči žalovanému vyvodiť právne následky z titulu
porušenia právnej zodpovednosti, jeho prípadná povinnosť uvedené oznámiť bola tiež daná všeobecnou

prevenčnou zodpovednosťou podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Naostatok aj samotný žalovaný
uviedol, že „následne sa dohodol so spoločnosťou J., za ktorú konal p. R., že ťažiť bude táto spoločnosť“.
Nielen že žalobca nemá povinnosť preukazovať, že p. R. a jeho spoločnosť neťaželi v mene žalobcu,
ale z výpovede samotného žalovaného má súd preukázané, že p. R. a jeho spoločnosť ťažili štrky so
súhlasom žalovaného.

34. Žalovaný tiež tvrdil, že „nejde o žiadnu zálohu ... žalobca odobral za poskytnutú zálohu štrky v
množstve zodpovedajúcom finančnej zálohy a preto mu žalovaný nič nedlhuje ... žalobca si štrky v
množstve zodpovedajúcom finančnej zálohe odčerpal a vyťažil“ ako aj „Žalovaný v sume 2.521.821,-
Sk dodal tovar, štrkopiesky“. K tomuto tvrdeniu žalovaný nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, pričom aj

čo do tohto tvrdenia má žalovaný podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkaznú povinnosť
ako strana sporu tvrdiaci určitú skutočnosť. Zo žiadnych dôkazov vykonaných v konaní nebolo tvrdenie
o dodaní väčšieho množstva tovaru ako bolo žalobcom tvrdené a preukázané, pričom žalovaný ani
nenavrhol vykonať dôkaz smerujúci k preukázaniu poskytnutia plnenia žalovaným žalobcovi podľa
Zmluvy o kúpe štrkopieskov a o výkone súvisiacich prác, súd má tvrdenie žalovaného o zániku záväzku

splnením za nepreukázané. Návrh žalovaného na skúmanie evidencie žalobcu má súd za nadbytočný,
keď žalobca vychádzal zo svojej evidencie a túto pripojil do súdneho spisu so žalobou, keď k tejto pripojil
dodacie lístky.

35. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného o nelogickosti konania žalobcu spočívajúcho v čakaní 7-8 rokov

na skončenie zmluvy, súd poukazuje na výpoveď svedka W. objasňujúcu ekonomické pozadie konania
žalobcu a navyše s prípadnou nelogickosťou konania účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zákon
nespája žiadne následky.

36. Pokiaľ ide o výsluch E. K. W. na pojednávaní dňa 19.06.2013 tento výsluch súd nemohol zobrať do

úvahy, keďže odvolací súd tento výsluch označil za nezákonne vykonaný, súd sa potom ani nezaoberal
prípadnými rozpormi medzi touto výpoveďou a jeho výpoveďou zo dňa 12.03.2018 ako to namietal PZ
žalovaného. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že E. W. bol vypočutý ako svedok a mal byť vypočutý ako
zástupca žalobcu, odvolací súd neposúdil jeho výpoveď z tohto dôvodu ako nezákonnú a nevzhliadol
takúto vadu pokiaľ išlo o výsluch na pojednávaní dňa 19.06.2013, preto ani výsluch vykonaný dňa

12.03.2018 netrpí touto vadou.

37. Žalovaný sa nezaplatením žalovanej sumy dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku
odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti záväzku (§ 365 Obchodného zákonníka) a súd preto priznalžalobcovi úroky z omeškania počítané zo samotného bezdôvodného obohatenia. Podľa § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je
povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli

dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo
požadovať úroky z omeškania vo výške stanovenej osobitným predpisom, ktorým je vl. nar. 87/1995 Z.z.
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods. 1 vl. nar. č. 87/1995
Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je

o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom táto bola ku dňu XX.XX.XXXX vo výške 2%
p.a. takže úrok z omeškania je po pripočítaní 8 percentuálnych bodov vo výške 10% p.a.. Súd teda uznal
aj nárok žalobcu na úrok z omeškania v požadovanej výške, keď súd je viazaný žalobou.

38. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že

plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, keď tento bol v spore proti žalovanému plne
úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto
rozsudku.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis
a spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak žalovaný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
žalobca podať návrh na exekúciu.