Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/176/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217221189
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7217221189.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudkýň JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Moniky Géciovej, PhD. v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o.,
Bratislava,Mýtna48,IČO:35831154,zastúpenejJUDr.JánomŠoltésom,advokátom,Bratislava,Mýtna
48, IČO: 37 927 795, proti žalovanej I. N., Y., O. XX, o zaplatenie 967,58 € s prísl., o odvolaní žalovanej
proti rozsudku 22Csp/9/2017-95 z 11.1.2019 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zročnosti.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
379,49 € spolu s úrokom z omeškania 8,05 % ročne z uvedenej sumy od 30.10.2014 do zaplatenia, a

to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalovanej nárok na
náhradu trov konania nepriznáva.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa právny predchodca žalobcu (Consumer Finance
Holding, a.s.) žalobou, doručenou mu 3.8.2017, domáhal voči žalovanej a na akú skutočnosť poukázal,
že vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobcu, listinnými dôkazmi ním predloženými
a zistil nasledovný skutkový stav, konkrétne, čo zistil zo Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX z 24.8.2012,
uzavretej právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom, čo vyplýva z

prehľadu splátok a úhrad, z predžalobnej upomienky z 30.8.2014 a z Oznámenia o vyhlásení okamžitej
splatnostiúveruz19.10.2014.Ďalej,citujúcznenie§657,§658ods.1,§52ods.1,3,4,§53ods.1-3,5,6,9,§
54 ods.1,2,§ 3 ods.1,§ 39,§ 565,§ 517 ods.1,2 OZ,§ 1 ods.2,§ 2 písm. d/,§ 9 ods.1 zák.č.129/10 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ZoSÚ; poznámka súdu),§ 10c a § 3
ods.1 nar.vl.č.87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka: uviedol:
Zmluva uzavretá medzi Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaným má charakter spotrebiteľskej

zmluvy, lebo žalovaný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje
potreby, teda ako spotrebiteľ a Consumer Finance Holding, a.s. pri uzatvorení zmluvy vystupoval v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické,
že „sa jedná“ o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy
týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah
takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože zmluva bola vyplnená na vopred
pripravenom predtlačenom tlačive. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu dospel k záveru,

že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovanou na základe zmluvy uzavretej 24.8.2012
je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu
podľa O. z. a zák.č.129/10 Z. z. Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady, na ktoré je
povinný zo svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi stranamidodržané, a pokiaľ „tomu“ tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade žalovaná
ako spotrebiteľ, bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená. Dobré mravy predstavujú
pojem, ktorý nie je presne zák. definovaný, ale môžeme ho považovať za súhrn takých etických hodnôt,

ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene
alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade
s § 39 O. z., teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Pri svojom
rozhodovaní sa v danom prípade zaoberal výškou odplaty, t.j. výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý
činil za obdobie 60 mesiacov pri sume 1 100 € - 32,01 % ročne, takáto výška je uvedená v zmluve.

Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba prihliadnuť na celkové
okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, ako aj porovnať dojednaný úrok s úrokovou
mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov (Rozsudok NS SR 1Cdo 57/2005 z 1.7.2010). O. z. (Obch.
zák. a ani iné právne predpisy) výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri pôžičke alebo úvere
dojednať úroky, z čoho vyplýva, že sú predmetom voľného zmluvného dojednania medzi zmluvnými
stranami, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu nevzťahoval § 3 ods.1 (jeho znenie citoval).

Neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za
odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom
spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len
také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa
nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje

voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Podľa štatistiky zverejnenej na stránke
Národnej banky Slovenska, v r.2012 v auguste (v čase uzavretia zmluvy) priemerná úroková miera
z úverov poskytnutých v € rezidentom eurozóny, pri domácnostiach a pri úrokoch poskytnutých od 1
do 5 rokov (spotrebiteľské a ostatné úvery) bola 12,12 % p. a. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý
medzi zmluvnými stranami v danom prípade o viac ako 2 násobne prevyšoval úroky, za ktoré banky

poskytovali úvery v rozhodnom období. Je síce pravdou, že vo veciach tzv. nebankových subjektov
(právny predchodca žalobcu) sa dajú vo všeobecnosti akceptovať vyššie úroky vzhľadom na vyššiu
mieru rizika, rozhodne však nie o viac ako 100 % oproti priemeru bánk, pričom v každom jednotlivom
prípade sa musia zohľadniť osobitosti daného prípadu. Vzhľadom na uvedené mal za to, že dohoda o
úrokujepodľa§39O.z.vrozporesdobrýmimravmiazároveňvrozporesozák.(§53ods.6O.z.).Vtejto

súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1MCdo 1/2009 z 31.7.2009
a citoval zo str.4 a 5. jeho odôvodnenia. Podľa uvedeného konštatoval, že v danom prípade odplata
(úrok z úveru) podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch, preto je dohoda o úrokoch neplatná a z tohto dôvodu považoval celý
úver za bezúročný. Po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu

poskytol žalovanej úver v celkovej istine 1 100 €. Doposiaľ uhradila mu 720,51 € (podľa prehľadu
splátok a úhrad). Vzhľadom na to, že s poukazom na uvedené, považoval takto poskytnutý úver za
bezúročný, je možné priznať žalobcovi iba sumu nesplatenej istiny bez akýchkoľvek úrokov. Z týchto
dôvodov v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú a priznal žalobcovi 379,49 (1 100 € - 720,51 €) a
v prevyšujúcom rozsahu z uvedených dôvodov, žalobu zamietol. nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.,

ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred
1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013. Keďže žalovaná je v omeškaní s úhradou dlžnej sumy 379,49
€, patria žalobcovi v súlade s cit. ust. aj úroky z omeškania odo dňa požadovaného žalobcom, teda od
30.10.2014 do zaplatenia vo výške 8,05 % zodpovedajúcej základnej úrokovej sadzbe ECB platnej k

tomuto dňu ako prvému dňu omeškania žalovanej (0,05 %) zvýšenej o 8 percentuálnych bodov. Pokiaľ
žalobca žiadal priznať úroky z omeškania z vyššej sumy, v tejto časti bola žaloba z uvedených dôvodov
ako nedôvodná zamietnutá. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods.1 a § 255 ods.1 CSP (ich
znenie citoval). Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie 379,49 € (zo žalovanej sumy 967,58
€). Na základe uvedeného jeho úspech v konaní predstavoval 39,22 %, úspech žalovanej 60,78 %.

Žalovanej teda prináleží pri pomernom rozdelení náhrada 21,56 % (60,78 % - 39,22 %) trov konania
proti žalobcovi. Nakoľko z obsahu spisu jej však žiadne trovy konania nevyplývajú, preto jej náhradu
trov konania nepriznal.
3. Žalovaná napadla rozsudok včas podaným odvolaním a, o. i., uviedla: Rozsudok, ktorý „obdržala“ a
žiada sa od nej, aby zaplatila dlžnú sumu 967,58 € s prísl. do 3 dní. Chcela poukázať na to, že napísala

a žiadala splátkový kalendár kvôli tomu, že má exekúciu a to z dôvodu toho, že bývalá svokra neplatila
nájomné tak t. č. zrážajú jej aj napriek tomu, že sa musela z bytu vysťahovať a t. č. býva v unimobunke
bez vody a elektriny, ináč by sa ocitla na ulici. Preto žiadala súd aby jej vyhovel jej žiadosti a vydal novýrozsudok a súhlasil s mesačnými splátkami 30 €, lebo má viac exekúcii a to jej v terajšej dobe splácať
po viac. Zároveň žiadala zaslanie šekov.
4. V podaní zo 14.3.2019 (č.l.110), došlom súdu 19.3.2019, uviedla, o. i.: Písomne sa vyjadruje ako už

sa vyjadrila v svojom predošlom odvolaní. Vzhľadom na to, že žiadala o splátkový kalendár mesačne
po 30 €, lebo už sa jej vykonáva exekúcia za bývalú svokru, ktorá mala dlžobu na byte, bývala s ňou ale
ona zomrela a tá dlžoba ktorú zapríčinila ona tak sa zráža jej a okrem tej exekúcii má ešte 2 tak, že preto
žiadala, aby jej bolo umožnené splátkový kalendár po 30 €, lebo nemá už na živobytie nezostáva ani
na lieky si niekedy nemôže vybrať, lebo ich nemá za čo platiť je na pokraji chudoby. Preto ešte prosila

a žiadala, aby jej bolo umožnené splácať ako žiada.
5.Rozsudok,okremstanovenejlehotynaplnenie(do3dníodprávoplatnostirozsudku),nebolodvolaním
napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v
odvolacom konaní preskúmavaný.
6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, na čom nič nemení ani odvolanie.
7. Súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, t. j. použil správny predpis a správne ho
aj vyložil a na daný skutkový stav ho správne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu a odôvodnenie rozsudku

má podklad v zistení skutkového stavu a s týmito dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.
8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2 CSP) možno doplniť:
9. Podľa § 232 ods.3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
10. Lehota na plnenie (tzv. paričná lehota) môže byť rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú

konkrétne okolnosti prípadu, spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote 3 dní
objektívne nemožné.
11. Predovšetkým žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 379,49 € s prísl. a nie istinu
967,58 € s prísl.
12. Žalovaná neuviedla v odvolaní aký má príjem a z akého zdroja, ani to na základe akých exekučných

titulov sa vedú voči nej - ako tvrdí 3 exekúcie - a aké sumy sa v týchto exekúciách vymáhajú.
13. Odhliadnuc od uvedeného, v byte v súvislosti s ktorým jej svokre vznikol dlh, bývala aj ona.
14. So zreteľom na uvedené skutočnosti, ako aj čas kedy jej predmetná pôžička bola poskytnutá (ešte
24.8.2012, teda takmer pred 8 rokmi), bol urobený záver, že neboli splnené podmienky, aby lehota na
plnenie bola predlžená povolením navrhovaných splátok.

15. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
16. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. Žalovaná nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhrada jeho trov a žalobcovi
žiadne trovy v ňom nevznikli.
19. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnejotázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.