Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Pezinok

Judgement was issued by Mgr. Ján Stanček

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 36C/63/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716206855
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2019:1716206855.14

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu v 1. rade L.
B.,Š.D.F.,O.XX.XX.XXXX,Z.V.L.XXX,XXXXXL.ažalobkyneX.X.E.U.B.,Š.D.F.,O.XX.XX.XXXX,
Z. V. L. XXX, XXX XX L. obaja zastúpení advokátom JUDr. Eva Klemová, so sídlom M. R. Štefánika 1,
902 01 Pezinok proti žalovanému v 1. rade U. Č., Š. D. F., O. XX.XX.XXXX, Z. V. L. XXX, XXX XX L. a
žalovanej v 2. rade B. Č., Š. D. F., O. XX.XX.XXXX, Z. V. L. XXX, XXX XX L. obaja zastúpení advokátom

JUDr. Romanom Klimekom, so sídlom Radničné nám. 5, 902 01 Pezinok o vypratanie nehnuteľnosti
takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o žalobe zastavuje.

II. Súd konanie o vzájomnej žalobe zastavuje

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov súdneho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 04.11.2016 doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.11.2016 žalobcovia žiadali, aby
súd deklaroval povinnosť žalovaných vypratať pozemok vo vlastníctve žalobcov a to parc. č. XXX/X,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 797 m2 nachádzajúci sa v obci Jablonec zapísaný v registri „C“
na G. Č.. XXX v Okresnom úrade Pezinok. Na pojednávaní dňa 11.12.2019 uviedol, že vzhľadom na

mimosúdne vysporiadanie veci berie žalobu späť a dáva súhlas so späťvzatím vzájomného návrhu a
NTK si neuplatňuje.

2. Vzájomnou žalobou zo dňa 29.09.2017 doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.10.2017 sa žalovaný
U. Č.R. domáhal proti žalobcom v 1. a 2. rade a odstránenia stavby z pozemku v jeho vlastníctve a
vypratanie časti pozemku v jeho vlastníctve. Na pojednávaní dňa 11.12.2019 uviedol, že berie vzájomnú

žalobuspäťadávasúhlassospäťvzatímžalobyaNTKsineuplatňujeatovšetkozdôvodumimosúdneho
vysporiadanie veci.

3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1
Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

4. Podľa § 147 ods. 3 Civilného sporového poriadku na vzájomnú žalobu sa primerane použijú
ustanovenia o žalobe.

5. Vzhľadom na to, že žalobca môže podľa § 144 Civilného sporového poriadku vziať žalobu kedykoľvek
späť, pričom toto právo je obmedzené len nesúhlasom žalovaného s takýmto späťvzatím z vážnych
dôvodov po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávania (§ 146 ods. 1

Civilného sporového poriadku) a vo veciach, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranamivyplýva z osobitného predpisu súhlasom žalovaného, súd konanie zastavil, keď žalobca písomne zobral
žalobu v celom rozsahu späť a rovnako žalovaní zobrali vzájomnú žalobu späť so súhlasom žalobcu.

6. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, keď žalobca zobral žalobu späť tvrdiac mimosúdne vyriešenie veci. Zavinenie sa neposudzuje
z procesného hľadiska výlučne podľa procesného výsledku, čiže procesným zavinením nie je
bezprostredné spôsobenie výsledku - zastavenie súdneho konania t.j. zavinením zastavenia konania nie
je vykonanie úkonu, ktorý bezprostredne vyvolá rozhodnutie súdu o zastavení konania, ale zavinením

zastavenia konania sa rozumie pôsobenie na výsledok v širšom zmysle, teda zahŕňa konanie alebo
nekonanie strany, pričom sa zohľadnia aj právne skutočnosti vytvorivšie všetky okolnosti ovplyvňujúce
konanie strany a ktoré vyvolali procesný úkon strany, v prejednávanej veci úkon žalobcu - späťvzatie
žaloby. Uvedený výklad platí napriek obsahu dôvodovej správy Civilného sporového poriadku, podľa
ktorej „navrhovaná právna úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia,
ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou“, teda zdanlivo akoby pretrvávali závery

procesnej teórie premietnuté do Občianskeho súdneho poriadku pri jeho tvorbe a teda je odklonom
od týchto teoretických základov. Uvedené je odôvodnené tým, že v zmysle zásady zodpovednosti za
zavinenia podľa procesného výsledku žalobca vždy (procesne) zaviní zastavenie súdneho konania, keď
zoberie žalobu späť a preto dobové pozitívne právo z tejto zásady stanovovalo výnimku (pôvodné ust.
§ 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku), avšak aktuálne obdoba tohto ustanovenia

chýba. Z uvedeného možno usudzovať, berúc do úvahy čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a z toho
vyplývajúcu potrebu spravodlivosti rozhodnutí stanovenú v čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
že obsah pojmu „zaviniť“ podľa právnej úpravy platný do 30.06.2016 (§ 146 ods. 2 O.s.p.) je odlišný od
pojmu „zaviniť“ v aktuálne účinnom právnom predpise (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V
opačnom prípade by výklad ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku vychádzajúci zo zásady

zavinenia podľa procesného výsledku (ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) bol
v rozpore s požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov ako atribútom materiálneho právneho
štátu. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že predkladacia správa zákona nie je záväznou časťou
textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a jeho predstavou o navrhovanom
pravidle a o právnych spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen že všetky skutočné

dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán môže schváliť
navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov.

7. Žalobcovia a žalovaní zhodne tvrdili, že späťvzatiu žaloby predchádzalo mimosúdne vyriešenie veci,
a súčasne navrhli nepriznať náhradu trov konania žiadnej zo strán. Z uvedeného možno usudzovať,

že strany sporu sa fakticky dohodli, že nikto zavinil zastavenie konania a žiadajú náhradu trov konania
nikomu nepriznať. Súd preto nepriznal právo na náhradu trov súdneho konania žiadnej strane.

8. Pokiaľ ide o návrh na rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku, o tomto bude rozhodnuté samostatným
uznesením, keď podľa § 14 ods. 4 veta prvá a druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v

konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení
konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho
úradníka.Tedapokiaľsarozhodujeovrátenísúdnehopoplatkupodľa§10zákonaosúdnychpoplatkoch,
o tomto rozhoduje súd v obsadení vyšším súdnym úradníkom a nie sudcom, o zastavení konania je
naopak príslušný rozhodnúť súd obsadený výlučne sudcom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia
tohto uznesenia.
V odvolaní sa uvedie spisová značka, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.