Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/114/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518010417
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1518010417.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Petra
ŠamkaaJUDr.VladimíraBuchvalda,vtrestnejveciobvinenéhoS.S.,prepokračovacíprečinsprenevery
podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V z
21.01.2019 sp. zn. 3T/44/2018, na neverejnom zasadnutí konanom 24. októbra 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnuté uznesenie a okresnému súdu sa u k l

a d á, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Bratislava V z 21.01.2019 sp. zn. 3T/44/2018 podľa § 241 ods.
1 písm. c/ Tr. por. v spojení s § 215 ods. 1 písm. d/ Tr. por., za použitia § 9 ods. 1 písm. f/ Tr. por.
trestné stíhanie obvineného S. S., nar. XX.XX.XXXX C. D., trvale bytom D., T. XX, pre pokračovací prečin
sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že

v bode 1/
dňa 15.09.2017 v čase okolo 20:00 hod. na parkovisku pred predajňou LIDL na K. B. C. D. prevzal
po predchádzajúcej verbálnej dohode od poškodenej A. N. finančnú hotovosť vo výške 200,- € a od
poškodeného F. S. finančnú hotovosť vo výške 250,- €, ktoré mali slúžiť na zaplatenie prvého nájomného
po sprostredkovaní prenájmu bližšie nešpecifikovaného bytu na R.. H. C. D., pričom k sprostredkovaniu

prenájmu bytu napokon nedošlo a obvinený si v rozpore s predchádzajúcou dohodou odovzdané
peňažné prostriedky ponechal pre svoju osobnú potrebu a poškodeným ich nevrátil, čím spôsobil
poškodenej A. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. - N. škodu vo výške 200,- € a poškodenému F. S.,
R.. XX.XX.XXXX, trvale bytom T.., Q.. J.T. XX škodu vo výške 250,- €,

v bode 2/

dňa 29.09.2017 v čase okolo 20:00 hod. na parkovisku pred predajňou LIDL na K. B.. C. D. prevzal
po predcháczajúcej verbálnej dohode od poškodenej A. N. finančnú hotovosť vo výške 75,- € a od
poškodeného F. S. finančnú hotovosť vo výške 75,- €, ktoré mali slúžiť na zaplatenie prvého nájomného
po sprostredkovaní prenájmu bližšie nešpecifikovaného bytu v obci S., pričom k sprostredkovaniu
prenájmu bytu napokon nedošlo a obvinený si v rozpore s predchádzajúcou dohodou odovzdané
peňažné prostriedky ponechal pre svoju osobnú potrebu a poškodeným ich nevrátil, čím spôsobil

poškodenej A. N., R.. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. - N., škodu vo výške 75,- € a poškodenému F. S.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., Q.. J. XX, škodu vo výške 75,- € zastavil, pretože poškodení F. S. a
A. N.T. výslovne vzali späť súhlas s trestným stíhaním obvineného.

Svojerozhodnutieokresnýsúdodôvodniltým,žepočasceléhoprípravnéhokonaniabolospoškodenými
zaobchádzané ako s osobami majúcimi oprávnenie udeliť súhlas s trestným stíhaním v zmysle § 211

Tr. por. Uvedenému nasvedčujú jednak výsluchy poškodených a obvineného, ktorí zhodne uviedli,
že poškodený F. S. a obvinený sú bratranci z druhého kolena, ako aj zo správy Ministerstva vnútraSR, odboru registrov matrík a hlásenia pobytu, z ktorého vyplynulo, že majú tieto osoby spoločného
prastarého rodiča. Ak bolo poškodeným priznané právo v zmysle § 211 Tr. por., t. j. udeliť súhlas s
trestným stíhaním obvineného, majú nepochybne aj akcesorické právo vziať tento súhlas späť. Uvedené

právo vziať späť súhlas s trestným stíhaním obvineného má nepochybne aj poškodená A. N., ktorá
je priateľkou poškodeného F. S.. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na judikát R11/1995, ako aj
na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 25.02.2015 sp. zn. 2To/3/2014, v ktorom bolo právoplatne
zastavené trestné stíhanie s poukazom na § 9 ods. 1 písm. f/ Tr. por., nakoľko v predmetnej veci chýbal
súhlas poškodených - dcéry a zaťa obžalovanej.

Protitomutouzneseniuvzákonnejlehotevzmysle§187ods.1Tr.por.spoukazomnaustanovenie§244
ods. 3 Tr. por. podal sťažnosť prokurátor. V dôvodoch sťažnosti uviedol, že sa nestotožňuje s právnym
názorom súdu prvého stupňa, pretože v danom prípade nebol súhlas poškodených na trestné stíhanie
obvineného potrebný. Samotná skutočnosť, že v priebehu prípravného konania bol poškodenými
udelený súhlas s trestným stíhaním obvineného podľa § 211 Tr. por., automaticky neznamená, že jeho

udelenie bolo na ďalšie vedenie trestného stíhania nevyhnutné. Až vykonanými výsluchmi poškodených
boli ozrejmené vzájomné vzťahy medzi ich osobami a obvineným, z ktorých napokon vyplynul záver,
že súhlas poškodených s trestným stíhaním obvineného nebol potrebný. Z uvedeného dôvodu bolo
následné výslovné späťvzatie tohto súhlasu pre ďalšie posúdenie veci bezpredmetné. Jeho dôsledkom
tak nebol vznik neprípustnosti trestného stíhania podľa § 9 ods. 1 písm. f/ Tr. por., ktorá by bola

dôvodom na postup podľa § 215 ods. 1 písm. d/ Tr. por. Skutočnosť, že obvinený je s poškodeným
v inom rodinnom (za taký možno považovať vzťah obvineného a poškodeného F. S., nakoľko majú
spoločného prastarého rodiča) alebo rodinnému obdobnému vzťahu (ako v prípade poškodenej A. N.,
ktorá je priateľkou, resp. družkou poškodeného F. S.) je nutné posudzovať z toho hľadiska, či by tento
vzťah bol takej kvality, že by viedol k oprávnenému pociťovaniu ujmy poškodeného ako ujmy vlastnej.

Prokurátor vyslovil názor, že samotný rodinný pomer alebo pomer rodinnému obdobný nepostačuje na
vyslovenie záveru, že v danom prípade je poškodený osobou oprávnenou voči obvinenému vypovedať
a teda disponovať trestným stíhaním z titulu udelenia súhlasu poškodeného. Oprávnenie podľa § 211 Tr.
por. pritom možno uplatniť iba vtedy, ak takýto pomer medzi obvineným a poškodeným existuje v čase
výsluchu poškodeného alebo svedka, resp. začatia trestného stíhania obvineného, prípadne vznikne

v jeho priebehu (R 12/1995). V posudzovanom prípade poškodený F. S. na ozrejmenie jeho pomeru
k obvinenému pri výsluchu dňa 25.05.2018 uviedol, že obvineného vníma ako rodinu, pretože s ním
vyrastal vonku, pred skutkom spolu chodievali von, avšak po tom, ako sa stal posudzovaný skutok,
spolu von prestali chodievať, momentálne sa nekontaktujú. Z výpovede poškodeného teda žiadnym
spôsobom nevyplýva, že by objektívne existovali okolnosti v zmysle vyššie uvedeného odôvodňujúce

predpoklad, že by poškodený oprávnene pociťoval ujmu obvineného ako ujmu vlastnú, nakoľko len
bežné stretávanie sa s nejakou osobou bez ďalšieho, takú skutočnosť zakladať nemôže. Prokurátor
navyše poukázal na to, že v čase začatia trestného stíhania poškodený už nebol s obvineným v
žiadnom kontakte. Poškodená A. N. vo svojej výpovedi z 25.05.2018 vo vzťahu k obvinenému uviedla,
že sa s ním pozná asi jeden a pol roka, pred skutkom s ním bola „úplne v pohode kamarátka“,

potom sa to zhoršilo, momentálne sa nestretávajú, ani si nevolajú. Vyjadrila sa, že by jej bolo ľúto,
ak by obvinený išiel do basy, pretože by to vnímala tak, ako by sa to stalo jej partnerovi. Prokurátor
k vyjadreniu poškodenej uviedol, že rovnako neuviedla žiadne také okolnosti, ktoré by jej vzťah s
obvineným kvalitatívne posunuli na takú úroveň, ktorá by nasvedčovala skutočne objektívnej možnosti
vnímania jeho osoby ako osoby blízkej v zmysle pociťovania jeho ujmy ako ujmy vlastnej. Je vylúčené

dávaťnaroveňvzťahcharakterizovanýako„úplnevpohodekamarátstvo“sovzťahom,ktorýbysasvojim
významom a charakterom približoval najbližším rodinným väzbám definovaným v § 130 ods. 1 Tr. por.
Pokiaľ prvostupňový súd poukazoval na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, v danej trestnej veci išlo
jednak o vzťah medzi obvinenou, ktorá bola matkou poškodenej, čiže sa jednalo o inú kategóriu svedkov,
resp. poškodených oprávnených odoprieť vypovedať a teda i udeliť súhlas s trestným stíhaním a pokiaľ

ide o osobu zaťa obvinenej ako poškodeného, z predmetného uznesenia žiadnym spôsobom nevyplýva
vysporiadanie sa s otázkou kvality ich vzťahu, ktorá však pochopiteľne môže jednoznačne vyplývať zo
spisového materiálu. Z uvedeného dôvodu by tak bolo vágne konštatovanie, že sa predmetné uznesenie
týka obdobných skutkových okolností, ako v posudzovanom prípade. S poukazom na vyššie uvedené,
prokurátor navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a okresnému súdu uložil, aby vo veci

znovu konal a rozhodol.

Sťažnosť prokurátora bola zaslaná na vyjadrenie obvinenému S. S. a poškodeným F. S. a A. N., ktorí
však nevyužili svoje právo k danej sťažnosti sa vyjadriť.Krajský súd v Bratislave na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v
zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému

moholsťažovateľpodaťsťažnosť,akoikonaniepredchádzajúcetomutovýrokunapadnutéhouznesenia,
pričom dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná.

Závery súdu prvého stupňa o neprípustnosti trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. d/ Tr. por. za
použitia § 9 ods. 1 písm. f/ Tr. por. vo vzťahu k obvinenému S.i S., pre pokračovací prečin sprenevery

boli chybné a preto neboli v posudzovanej veci splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ustanovenia
§ 241 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Zastaviť trestné stíhanie postupom podľa § 241 ods. 1 písm. c/ Tr. por. v spojení s § 215 ods. 1 Tr. por.
za použitia § 9 ods. 1 písm. f/ Tr. por. môže súd len vtedy, ak je celkom jasné a nesporné, že sa rieši
konflikt záujmu štátu na trestnom stíhaní a záujmu poškodeného, ktorý má blízky vzťah k páchateľovi

(obvinenému) v prospech poškodeného, ktorý môže byť v dôsledku potrestania páchateľa nepriamo tiež
postihnutý. Pomer poškodeného a obvineného musí existovať v čase, keď sa trestné stíhanie má viesť
alebo vedie, a nie v čase, keď bol spáchaný trestný čin.

Z výsluchov poškodených - svedkov F. S. a A. N. vykonaných a zadokumentovaných v prípravnom

konaní (na ktoré poukázal aj prokurátor v podanej sťažnosti) vyplynulo, že právny záver okresného súdu
o neprípustnosti trestného stíhania obvineného S. S. zakotveného v ustanovení § 9 ods. 1 písm. f/ Tr.
por. bol nesprávny. Aj krajský súd sa stotožnil s argumentáciou prokurátora, že samotná skutočnosť, že v
priebehu prípravného konania bol oboma poškodenými udelený súhlas s trestným stíhaním obvineného
S. S. podľa § 211 Tr. por., sama osebe neznamená, že jeho udelenie bolo na ďalšie vedenie trestného

stíhania nevyhnutné. Až vykonanými výsluchmi poškodených - svedkov F. S. a A. N. boli objasnené
vzájomné vzťahy medzi týmito osobami a obvineným, z ktorých napokon vyplynul záver, že súhlas
poškodených s trestným stíhaním obvineného nebol potrebný. Z uvedeného dôvodu bolo následné
výslovné späťvzatie tohto súhlasu pre ďalšie posúdenie veci bezpredmetné. V posudzovanom prípade
podstatnou skutočnosťou bola tá, že obaja poškodení v čase začatia trestného stíhania už neboli s

obvineným v žiadnom úzkom kontakte, práve naopak, vôbec sa nestretávali. Ani v súčasnej dobe sa
poškodení s obvineným nestretávajú, t. j. nie sú v žiadnom vzájomnom kontakte. Aj podľa doposiaľ
ustálenej súdnej praxe, oprávnenie podľa § 211 Tr. por. možno uplatniť iba vtedy, ak takýto pomer medzi
obvineným a poškodeným existuje v čase výsluchu poškodeného alebo svedka, resp. začatia trestného
stíhania obvineného, prípadne vznikne v jeho priebehu (R 12/1995). Napokon z výsluchu poškodeného

F. S. nebolo zjavné, že by objektívne existovali také okolnosti, ktoré by odôvodňovali predpoklad, že
by tento poškodený oprávnene pociťoval ujmu obvineného ako ujmu vlastnú, nakoľko predchádzajúce
iba bežné stretávanie sa vonku, mimo rodinného prostredia, ku ktorému dochádzalo medzi ním a
obvineným (išlo o tzv. druhostupňového bratranca), takú skutočnosť zakladať nemôže. Obdobne sa to
vzťahuje aj na poškodenú A. N., dokonca v oveľa menšej miere ako u poškodeného F. S..

Na posúdenie oprávnenia podľa § 211 Tr. por. nepostačuje výlučne vyhlásenie poškodeného, že by ujmu
obvineného pociťoval ako ujmu vlastnú, ale uvedené vyhlásenie musí mať i určitý objektívny základ
vyplývajúci práve z kvality vzájomného vzťahu medzi obvineným a poškodeným. Uvedenú kvalitatívnu
stránku rodinného či obdobného pomeru medzi obvineným a poškodeným je nutné posudzovať

napríklad z toho pohľadu, či uvedené subjekty majú medzi sebou dlhodobé väzby spočívajúce v
dlhodobom vzájomnom navštevovaní sa, poskytovaní si pomoci, spoločných záväzkoch či spoločne
realizovaných záujmoch, spoločnom bývaní, vo vzájomnej dôvere, ktoré môžu viesť k záveru o citovej
angažovanosti poškodeného k obvinenému do takej miery, že by jeho ujmu oprávnene mohol pociťovať
ako ujmu vlastnú.

KrajskýsúdvBratislavenazákladevyššieuvedenýchzisteníavyslovenýchprávnychzáverovpostupom
v zmysle § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a okresnému súdu
uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Po zrušení napadnutého uznesenia preto bude súd I. stupňa povinný konať postupom odvíjajúcim sa
od ustanovenia § 241 ods. 1 Tr. por.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.