Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 20, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/69/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218200324
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8218200324.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Marianny Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, Štefanovičová 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpeného:
JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka, Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: G. U. rod. O.,
nar. XX.XX.XXXX, XXX XX G. R. XXX, právne zastúpenej: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Námestie
SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie sumy 1.365, 59 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 7Csp/11/2018-124 z 28.2.2019 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanej priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd 1. inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 2 písm. f/, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, § 12 ods. 2
zákona č. 381/2001 Z.z. a § 2 písm. a/, m/, § 4 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 2 zákona č. 725/2004
Z.z. a § 2 ods. 2 Vyhlášky k zákonu o cestnej premávke. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nárok

žalobcu je originálnym nárokom poisťovateľa proti poistenému z poistného vzťahu. Nejde teda o
odvodený návod od práva poistného z titulu prechodu práva poisteného na poisťovateľa proti tretej
osobe, na vrátenie vyplatenej sumy, pričom tento nárok nemá charakter nároku na náhradu škody. V
danom prípade aj na žalovanú, ktorá síce vo vzťahu k žalobcovi nie je poistníkom, ale ako vodička
poisteného a ňou oprávnene použitého motorového vozidla, ktorého jazdou bola škoda spôsobená, je
osobou poistenou, keďže je osobou zodpovednou za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
uvedeného v poistnej zmluve. Právnym základom pre uplatnenie žalovaného nárok vyplýva, že je nárok

na náhradu poisteného plnenia za splnenia dvoch skutočností. A to technickej spôsobilosti motorového
vozidla, ktorá nezodpovedá podmienkam na používanie v premávke na pozemných komunikáciách
a v príčinnej súvislosti so vznikom škody, a tiež vedomosti poisteného, ktorý škodu spôsobil o tejto
technickej nespôsobilosti ním použitého motorového vozidla. Žalobca svoj nárok uplatnil predovšetkým
s poukazom na rozhodnutie ORPZ v Bardejove o začatí trestného stíhania žalovanej z prečinu
usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného
zákona. Obsahom poistnej zmluvy a listinných dokladov preukazujúcich výšku žalobcom poskytnutého

plnenia bolo zistené plnenie v rozsahu uplatneného nároku. Technická spôsobilosť motorového vozidla,
ktoré žalovaná použila, nezodpovedala podmienkam na jeho použitie v premávke na pozemných
komunikáciách podľa osobitného predpisu, čo medzi sporovými stranami nebolo sporným. Sporným
medzi stranami však zostalo, či žalovaná o tejto technickej nespôsobilosti motorového vozidla, ktorýmškodu spôsobila, aj skutočne vedela. Dôkazné bremeno týchto tvrdení, keďže žalobca zastával názor
o vedomosti žalovanej o tomto nedostatku, bolo na žalobcovi s poukazom na § 132 v spojení s §
185 ods. 1 CSP. Zo žiadneho ustanovenia zákona o povinnom zmluvnom poistení nevyplýva, že by sa

táto vedomosť osoby, ktorá škoda spôsobila, bola prezumovaná. Uplatnený nárok totiž nemá charakter
nároku na náhradu škody založenej na objektívnej zodpovednosti osoby za vznik škody zodpovednej,
ale regresného nároku poisťovateľa zákonom prezumovaných a v konkrétne definovaných prípadoch.
Žalobca nepreukázal vedomosť žalovanej o tom, že v cestnej premávke použila technicky nespôsobilé
vozidlo, teda subjektívnu skutočnosť, ktorú vyžaduje označený zákon o povinnom zmluvnom poistení.

Na preukázaní tejto subjektívnej vedomosti síce nemožno za každých okolností vyžadovať existenciu
priamych dôkazov, avšak navrhované a vykonané dôkazy by mali preukazovať objektívne, hoci len
nepriamo, konkrétne skutočnosti svedčiace o prítomnosti požadovanej vedomostnej zložky u žalovanej.
Prezáverojejexistenciinastranežalovanejnepostačujepoukaznato,žežalovanáakovodičkaporušila
niektorú z povinností ustanovených právnymi predpismi. Súd súhlasí s argumentáciou prednesenou
žalovanou, že pre vedomosť o technickej nespôsobilosti použitých pneumatík, by žalovaná musela

vykonať konkrétne meranie a na základe neho ich podrobnejšie posúdenie. Preto je žalobcom
predložená argumentácia právne irelevantná. Žalobca vo svojej podstate nepreukázal včas žiadne
dôkazy na preukázanie vedomostnej zložky žalovanej o technickej nespôsobilosti použitého vozidla.
Súd prvej inštancie z vlastnej činnosti mal vedomosť, že prebehlo aj trestné konanie voči žalovanej,
rozhodnuté bolo rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp.zn. 2T/110/2017-460 z 24.11.2017 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5To/9/2018-499 z 10.5.2018. Podľa § 193 CSP bol viazaný
konajúci súd príslušnými rozhodnutiami, ktoré sú právoplatné. Poukázal aj na rozhodnutie NS SR R
35/1993, z ktorého vyplýva, že v občianskom súdnom konaní treba rozumieť nie len viazanosť výroku o
vine, či teda bol spáchaný trestný čin a kto spáchal trestný čin, ale aj právnu kvalifikáciu o skutku a tým aj
formou zavinenia predpokladaného trestným zákonom. Žalovaná bola v trestnom konaní uznaná vinnou

prečinu usmrtenia nedbanlivosťou tak, že z nedbanlivosti spôsobila smrť a tento trestný čin spáchala
závažnejším spôsobom konania a z prečinu ublíženia na zdraví, keďže inému spôsobila z nedbanlivosti
ťažkú ujmu na zdraví a tento čin spáchala závažnejším spôsobom. Trestný zákon charakterizuje trestný
čin z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť alebo
ochrániť záujem chránený trestným zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takéto

porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo nevedel, že svojim konaním môže takéto porušenie alebo
takéto ohrozenie spôsobiť hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal
a mohol. Súd prvej inštancie konštatoval, že ani zo skrátenej obžaloby podanej v trestnom konaní,
ani z obsahu označených rozsudkov Okresného a Krajského súdu nevyplynulo, že žalovaná mala
vedomosť o technickej nespôsobilosti ňou použitého vozidla. Žalovaná uznala vinu hneď na začiatku

súdneho procesu a preto súdy nevykonávali dokazovanie o vine. Krajský súd v Prešove zostril žalovanej
uložený trest dospejúc k záveru o neprítomnosti poľahčujúcich okolností. Obrana žalovanej o tom, že
v čase nehody bola začínajúc vodičkou bez dostatočných skúseností, pričom nešlo ani o jej vozidlo, z
ktorého technickým stavom nebola detailne oboznámená, síce nemôže ospravedlňovať porušenie jej
povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. a/, § 16 ods. a § 137 ods. 1, 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke.

Toto bolo relevantné pri vyvodení jej trestnej zodpovednosti, avšak bez toho, aby u nej bola daná
dôkazná povinnosť vyvracať nepreukázané tvrdenia žalobcu o jej vedomosti o technickej nespôsobilosti
ňou použitého motorového vozidla, umocňuje obranu žalovanej a posilnil záver súdu 1. inštancie, že
vyžadovaná vedomostná zložka u žalovanej v čase vzniku dopravnej nehody prítomná nebola, keďže
z hľadiska uplatňovania regresu poisťovňou nepostačuje len samotná prevádzka, respektíve použitie

technicky nespôsobilého vozidla, ale vyžaduje sa aj vedomosť poisteného o technickovej nespôsobilosti
vozidla, ktoré použil v cestnej premávke, bez preukázania ktorej podľa názoru súdu nie sú splnené
zákonné predpoklady pre úspešné uplatnenie regresu, nebolo možné vo veci žalobe vyhovieť.

3. Výrok o trovách konania bol odôvodnený ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Poukázal na
odôvodnenie rozhodnutia súdom 1. inštancie. Pokiaľ sa konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno vo veci, poukazuje na nespornú skutočnosť, že dopravnú nehodu zavinila žalovaná, keďže
jazdila vo vozidle, ktoré bolo technicky nespôsobilé. Na vozidle boli pneumatiky, ktoré nespĺňali

stanovenú hĺbku dezeńu v dôsledku tejto kolízie motorových vozidiel zomreli dve osoby a ďalšie boli
zranené. Bolo teda použité motorové vozidlo, ktoré nebolo v riadnom technickom stave. Z § 4 ods. 1
písm. a/ zákona o cestnej premávke vyplýva povinnosť vodiča pred použitím vozidla na jazdu použiť len
vozidlo, ktoré je možné prevádzkovať v cestnej premávke. Vozidlo musí byť v riadnom technickom stave.V konkrétnom prípade sa nejednalo o skrytú vadu na vozidle, ale o ojazdené pneumatiky, teda viditeľnú
závadu technického stavu vozidla. Žalovaná bola preveriť, či vozidlo je v riadnom technickom stave pred
jazdou. Ak žalovaná túto povinnosť nesplnila a následne jazdila s vozidlom, ktorého pneumatiky boli

v zlom technickom stave a tento stav bol v príčinnej súvislosti so škodu, nesporne porušila povinnosť
vodiča vyplývajúcu priamo zo zákona.

5. K odvolaniu žalobcu vyjadrila sa žalovaná. Vo svojom vyjadrení konštatovala, že vedomosť
žalovanej o zlom technickom stave motorového vozidla žalobkyňa nijako nepreukázala a zároveň ju

ani nekonštatuje ust. § 12 ods. 2 písm. d/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnou poistení
zodpovednosti za škodu, ktoré predpokladá, že došlo k nároku poisťovateľa proti poistenému na plnenie
v dôsledku škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom
o ktorom vedel, že jeho technická spôsobilosť nezodpovedá podmienkam na použitie v premávke na
pozemných komunikáciách. V celom rozsahu žalovaná poukázala na odôvodnenie rozhodnutia súdu
1. inštancie. Je síce pravdou, že použila technicky nespôsobilé vozidlo na jazdu, avšak nemožno z

tohto automaticky vyvodzovať prítomnosť vedomostnej zložky u žalovanej. V trestnom konaní nebola
preukázaná ani konštatovaná takáto vedomosť žalovanej o technickom stave motorového vozidla. Túto
vedomosť nemožno vyvodiť ani z toho, že bola uznaná vinnou a bol jej uložený trest za nedbanlivostný
trestný čin. Zo znaleckého posudku č. 4 z roku 2017, ktorý vypracoval znalec L.. M. Z. v trestnom konaní,
pre samotné posúdenie hĺbky drážky bola potrebnejšia kontrola pneumatík vozidla, čo by vodička,

vzhľadom na dobu držby vodičského oprávnenia, nemusela mať dostatočné odborné vedomosti, čím
nemusela vedieť, že k jazde použije vozidlo, ktoré je vozidlom nespôsobilým po technickej stránke.
Žalovaná tak bez merania hĺbky dezénu nemohla vedieť, že pneumatiky nespĺňajú technickú normu.
Znova zopakoval, že žalovaná bola začínajúcou vodičkou, nemala dostatočné skúsenosti, nevedela
tak posúdiť mieru opotrebenia pneumatík. O vozidlo sa staral len prevádzkovateľ vozidla, ktorý zveril

žalovanej auto na jazdu a tým nemala vedomosť o tvrdených okolnostiach žalobcom.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad uvedených v ustanovení § § 378, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu 1. inštancie je vecne správne. Na základe vykonaného dokazovania súd 1. inštancie dospel k

správnym skutkovým i právnym dôkazom a záverom, a na týchto skutkových a právnych záveroch sa
nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/110/2017-460 z
24.11.2017) je súdu známe, že v trestnom konaní pred súdom nebolo vzhľadom na vyhlásenie žalovanej

(v postavení obžalovanej) o uznaní viny vykonané v tejto časti akékoľvek dokazovanie, pretože táto
hneď v úvode súdneho konania priznala spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a tak bolo súdom
vykonané len dokazovanie, pokiaľ ide o uloženie trestu za súdené trestné činy. Ani z opisu skutku
obsiahnutého v označenom rozsudku nevyplýva čo len náznak o vedomosti žalovanej týkajúcej sa hĺbky
dezénu technicky nespôsobilých pneumatík použitých na ňou vedenom motorovom vozidle zn. Škoda

Fabia, ev. č. N dňa 06.11.2016 v čase okolo 12:50 ako vodička viedla motorové vozidlo zn. Škoda Fabia,
ev. č. N na ktorom použité pneumatiky nespĺňali hĺbku stanoveného dezénu na ceste č. I/77 medzi
obcami O. a B. v kilometri 46,35 v smere na N., kde neprispôsobila rýchlosť jazdy svojim schopnostiam,
vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré
možno predvídať, v dôsledku čoho pri prejazde pravotočivej zákruty na mokrej vozovke dostala s

vozidlom šmyk, vozidlo sa stalo neovládateľné, prešla ním do protismernej časti vozovky, kde v šmyku
narazila do prednej časti oproti idúceho osobného motorového vozidla zn. BMW 318 TDS, ev. č. G v
ktorom N. N. ako spolujazdkyňa sediaca na prednom sedadle utrpela zranenia, na následky ktorých na
mieste zomrela.

8. Podľa predloženej poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX W. S., ako poistník a žalobca
ako poisťovateľ uzavreli na obdobie od 01.10.2012 do 01.10.2013 poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Škoda Fabia číslo technického preukazu A VIN: H EČV:
N.. Z oznámenia o škodovej udalosti poškodeným z 19.04.2017 (č.l. 17) súdu vyplynulo, že držiteľom
motorového vozidla zn. Škoda Fabia N ktorým bola škoda spôsobená bol W. S. a vodičkou vozidla bola

v čase nehody žalovaná. Uvedené skutkové tvrdenia žalovanej žalobca v konaní nespochybňoval. Z
listinných dôkazov ďalej vyplýva, že pozostalý O. N. po nebohej N. N. si uplatnil cestou splnomocnenca
nárok na náhradu škody - vecných nákladov súvisiacich s pohrebom a ošatením pozostalých v celkovej
sume 1.811,59 Eur (1.706,22 + 92,97 + 12,40 Eur) a žalobca z tohto titulu za poisteného vyplatilsumu 1.368,69 Eur (500 + 865,59+ 3,10 Eur). Vyplatenie tejto sumy žalobcom ako náhrady škody za
poisteného nebolo žalovanou v konaní spochybnené.

9. Podľa § 2 písm. f) zákona o povinnom zmluvnom poistení, poistníkom sa rozumie ten, kto uzavrel
s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti a poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie
zodpovednosti.

10. Podľa § 3 ods. 1 prvá veta zákona o povinnom zmluvnom poistení, povinnosť uzavrieť poistnú

zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný
v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba
motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo
jeho prevádzkovateľom.

11. Podľa § 4 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na

každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej
zmluve.

12. Podľa § 4 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení, poistený má z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté

poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

13. Podľa § 12 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení, poisťovateľ má proti poistenému, ktorý
nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu

škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak
a) spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky,
b) spôsobil škodu prevádzkou motorového vozidla, ktoré použil neoprávnene,
c) viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť
motorové vozidlo uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom,

d) spôsobil škodu motorovým vozidlom, o ktorom vedel, že jeho technická spôsobilosť nezodpovedá
podmienkam na používanie v premávke na pozemných komunikáciách podľa osobitného predpisu a
tento stav bol v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou,
e) vedome zveril vedenie motorového vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie motorového
vozidla podľa osobitného predpisu,

f) porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou,
g) spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti
podľa § 10 ods. 1 až 4,
h) sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky.

14. Podľa § 2 písm. am) zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na
pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prevádzkovateľom vozidla sa
rozumie vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ osvedčenia o evidencii časť I a časť II, ktorí sú zapísaní
v osvedčení o evidencii časť I a časť II a oprávnení rozhodovať o použití vozidla, alebo vlastník vozidla
alebo ním určený držiteľ technického osvedčenia vozidla, ktorí sú oprávnení rozhodovať o používaní

vozidla,

15. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke je vodič povinný použiť na jazdu len vozidlo,
ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke.

16. Podľa § 6 ods. 2 zákona o cestnej premávke prevádzkovateľ vozidla nesmie prikázať ani dovoliť, aby
sanajazdupoužilovozidlo,ktorévrátanenákladualebojehoupevnenianespĺňaustanovenépodmienky.17.Podľa§2ods.2vyhlášky,vozidloprevádzkovanévcestnejpremávkemusíbyťvriadnomtechnickom
stave.Riadnymtechnickýmstavomvozidlasarozumiestav,vktoromvozidlospĺňatechnicképožiadavky
ustanovené pre vozidlá prevádzkované v cestnej premávke.

18. Súd 1. inštancie sa správne sústredil na spornú okolnosť medzi stranami sporu a tiež správne dospel
k záveru, že dôkazné bremeno tvrdení je na tej strane, ktorá argumentuje istými okolnosťami na oporu
svojho tvrdenia, v danom prípade žalobcu, na odôvodnenie a preukázanie svojho nároku uplatneného
v žalobe. Z listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca nevyplýva okolnosť vedomosti žalovanej o zlom

technickom stave pneumatík na motorovom vozidle, ktoré použila k jazde. Rovnako táto okolnosť
nevyplýva ani s rozhodnutím Okresného súdu Bardejov a Krajského súdu v Prešove vo veci rozhodnutia
o vine a treste žalovanej. Samotná okolnosť, že žalovaná bola odsúdená za trestný čin usmrtenia a
pre čin ublíženia na zdraví neznamenala a nesvedčila o vedomosti vodičky, teda žalovanej o vedenej
okolnosti zlého technického stavu pneumatík na motorovom vozidle. Žalobca okrem uznesenia o začatí
trestného stíhania v žalobe nepredložil ani ďalšie dôkazy, samozrejme predkladal dôkazy na plnenie,

ktoré boli predmetom podanej žaloby a súd 1. inštancie z vlastnej činnosti zistil okolnosti a priebeh
trestného konania. Správne konštatoval, že bol viazaný výsledkami tohto konania a v rámci trestného
konania prihliadol aj na závery znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok vo veci práve na príčiny
dopravnej nehody a technický stav motorového vozidla, ktorým žalovaná jazdila. Odvolací súd sa však
stotožňuje so súdom prvej inštancie o tom, že samotné závery o zlom technickom stave pneumatík

nepostačujú na automatický záver o tom, že žalovaná mala vedomosť o tomto a napriek tomu motorové
vozidlo použila.

19.Ztýchtodôvodovrozhodnutiesúdu1.inštancieakovecnesprávnepotvrdilpodľa§387ods.1,2CSP.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods.1 CSP. Priznal úspešnej
strane sporu / žalovanej /nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k neúspešnej strane
sporu / žalobcovi / v rozsahu 100% .
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).