Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžak/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200817
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1019200817.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca): W. X. W. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: X I. Y., W., Egyptská arabská republika, štátny príslušník Egyptskej arabskej
republiky, cestovný doklad: H., právne zastúpený Mgr. Jakub Malý, advokát, Advokátska kancelária
DETVAI LUDIK MALÝ UDVAROS, Cukrová 14, 813 39 Bratislava, proti žalovanému: Riaditeľstvo
hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Krížna 44, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe proti

rozhodnutiu žalovaného, o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
7Sa/41/2019 zo dňa 30. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd napadnutým uznesením podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.") odmietol správnu žalobu sťažovateľa vo
veciach administratívneho vyhostenia, ktorou sa tento domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného
č. PPZ-HCP-BA2-2019/003015-013 zo dňa 26.03.2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie").
2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo
dňa 25.04.2018 č. PPZ-HCP-BA6-126-009/2018-AV, ktorým bol sťažovateľ administratívne vyhostený

naúzemieEgyptskejarabskejrepublikyvzmysle§77ods.1zákonač.404/2011Z.z.opobytecudzincov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 404/2011 Z.z.)
a zároveň z dôvodov uvedených v § 82 ods. 3 písm. a) zák. č. 404/2011 Z.z. bol sťažovateľovi uložený
zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 10 rokov;
a odvolanie sťažovateľa zamietol.

3. Súčasťou žaloby bol aj návrh na odpustenie zmeškanej lehoty na podanie správnej žaloby.

4. Proti uzneseniu uvedenému v záhlaví tohto rozhodnutia podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť
z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p., t. j. že krajský súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces, podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t. j. že krajský súd rozhodol
na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 440 ods. 1 písm. j) S.s.p., t. j. že podanie
bolo krajským súdom nezákonne odmietnuté.

5. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ vysvetlil dôvody, pre ktoré zmeškal lehotu na podanie správnej žaloby

vo veciach administratívneho vyhostenia, pričom najmä uviedol, že až dňa 24.05.2019 získal právny
zástupca sťažovateľa podpísané plnomocenstvo (od sťažovateľa, ktorý bol v danom čase už niekoľkomesiacov na území Egyptskej arabskej republiky), a teda až týmto dňom zanikol dôvod, pre ktorý došlo
k zmeškaniu lehoty.

6. Postup krajského súdu považoval za nesprávny z dôvodu, že rozhodol o odmietnutí správnej žaloby
ako oneskorene podanej bez toho, aby najprv rozhodol o návrhu na odpustenie zmeškanej lehoty. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutia publikované pod zn. R 35/2011, R 48/1973, R 42/1999 a uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/96/2017 zo dňa 25.10.2017.

7. Záverom navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie
konanie, alternatívne aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy
a vec mu vráti na ďalšie konanie.

8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.09.2019 navrhol aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal

napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v kasačnej
sťažnosti a podľa § 461 S.s.p. kasačnú sťažnosť zamietol.

10. Predmetom konania pred kasačným súdom je kasačná sťažnosť proti uzneseniu krajského súdu,

ktorým tento podľa § 90 ods. 1 písm. d) S.s.p. odmietol správnu žalobu sťažovateľa vo veciach
administratívneho vyhostenia, ako oneskorene podanú.

11. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že sťažovateľ bol dňa 30.04.2018 deportovaný z

územia Slovenskej republiky na územie Egyptskej arabskej republiky. Preskúmavané rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené dňa 10.04.2019 prostredníctvom jeho splnomocneného právneho zástupcu. V
tom čase sa žalobca nachádzal v Egyptskej arabskej republike viac ako 11 mesiacov.

12. Súčasťou správnej žaloby bol návrh na odpustenie zmeškanej lehoty na podanie správnej žaloby.
Sťažovateľ dôvodil tým, že v čase doručenia napadnutého rozhodnutia splnomocnenému právnemu
zástupcovi, bol už vyhostený na územie Egyptskej arabskej republiky, pričom vstup na územie
Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov mu umožnený nebol. Sťažovateľ v podaní
okrem iného uviedol, že v dôsledku neočakávaného vyhostenia zo Slovenskej republiky (na ktoré nebol

pripravený) mal obmedzenú možnosť komunikácie so svojim právnym zástupcom. O tomto návrhu
krajský súd nerozhodol. V napadnutom uznesení okrem iného konštatoval, že dôvody uvedené v návrhu
na odpustenie zmeškania lehoty nepovažuje za ospravedlniteľný dôvod na odpustenie zmeškania lehoty
v zmysle § 70 S.s.p.

13. Podľa § 70 S.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, predseda senátu odpustí zmeškanie lehoty,
ak ju účastník konania alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený
z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i
zmeškaný úkon.

14. Sťažovateľ vidí naplnenie uplatnených dôvodov kasačnej sťažnosti v tom, že krajský súd rozhodol
o odmietnutí jeho správnej žaloby ako podanej oneskorene bez toho, aby bolo najskôr rozhodnuté o
jeho návrhu na odpustenie zmeškania lehoty, ktorý podal na krajský súd spolu so správnou žalobou dňa

10.06.2019 (č.l. 72).15. V tejto súvislosti ku kasačnej sťažnosti priložil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Cdo/96/2017 zo dňa 25. októbra 2017: „14. Za vadu zmätočnosti konania považovala judikatúra
najvyššieho súdu aj postup súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietol zaoberať meritom veci (odmietne

podanie alebo konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne odvolanie), hoci procesné predpoklady
pre taký postup neboli dané (viď napríklad R 23/1994 a R 4/2003, ale aj rozhodnutie najvyššieho
súdu publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/1996, prípadne ďalšie rozhodnutia najvyššieho
súdu, napríklad sp.zn. 1 Cdo 41/2000, 2 Cdo 119/2004, 3 Cdo 108/2004, 3 Cdo 231/2008, 4 Cdo
20/2001, 5 Cdo 434/2012, 6 Cdo 107/2012, 7 Cdo 142/2013). Zároveň najvyšší súd už vo viacerých

svojich rozhodnutiach zaujal právny názor, že odvolací súd nesmie odmietnuť odvolanie ako oneskorene
podané skôr, než sa právoplatne rozhodne o návrhu odvolateľa o odpustenie zmeškania lehoty na
podanie odvolania; v opačnom prípade zaťaží konanie vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ( rozsudok
najvyššieho súdu zo dňa 1. júla 2011 sp.zn. 3 Cdo 145/2006 publikovaný v časopise Zo súdnej praxe
pod č. 35/2011, a ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 2 Cdo 131/2013, sp.zn. 5 Cdo 152/2010).
Tieto právne názory, s ktorými sa vec prejednávajúci senát stotožňuje, sú plne aplikovateľné aj za

účinnosti novej procesnoprávnej úpravy." Zároveň v kasačnej sťažnosti poukázal na ďalšie publikované
rozhodnutia v obdobných veciach.

Podľa § 181 ods. 1 S.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote

dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 181 ods. 4 S.s.p. zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.

Podľa § 235 S.s.p. správna žaloba musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia alebo
opatrenia podľa § 231.

16. Vyššie uvedené závery, hoc aplikované v konaní podľa novej procesnoprávnej úpravy civilného
sporového konania alebo v konaní podľa tretej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb., nie sú

aplikovateľné aj v konaní o správnej žalobe. Konanie o správnej žalobe vo veciach administratívneho
vyhostenia je upravené v ustanoveniach § 206 a 231 až 241 S.s.p., pričom ak nie je ustanovené
inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia ustanovenia o
konaní o všeobecnej správnej žalobe. V prípade, ak oneskorene podaná správna žaloba obsahuje aj
žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty, správny súd o tejto žiadosti nebude rozhodovať samostatným

rozhodnutím (tak ako to vyplýva zo sťažovateľom uvádzanej judikatúry), pretože Správny súdny
poriadok explicitne odpustenie zmeškania lehoty na podanie správnej žaloby vylučuje (§ 181 ods.
4 S.s.p.). Obdobná právna úprava bola obsiahnutá aj v § 250b ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje

inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.). Kasačný súd pritom nemal pochybnosti o aplikovateľnosti
ustanovenia § 181 ods. 4 S.s.p. v konaní o správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že krajský súd neporušil zákon tým, že

odmietol správnu žalobu sťažovateľa ako oneskorene podanú bez toho aby prv právoplatne rozhodol o
návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie správnej žaloby.

18. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. a contrario k §§ 167

ods. 1 a 168 S.s.p., tak že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania, pretože
sťažovateľ nebol v kasačnom konaní úspešný a v prípade žalovaného nedošlo k naplneniu predpokladu
obsiahnutého v ust. § 168 S.s.p..
19. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 k § 147 ods. 2 S.s.p.).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.