Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113235556
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6113235556.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie

Jamriškovej PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci
žalobcuSlovenskárepublika-DaňovýúradBanskáBystrica,sosídlomNová13,97404BanskáBystrica
proti žalovanému SPAEZ spol. s r.o., so sídlom Zvolenská cesta 4, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 31 576
541, právne zastúpený Advokátska kancelária Kašuba spol. s r.o., so sídlom Horná 41, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 36 859 095 v konaní o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 27Cbi/20/2013-330 zo dňa 13. mája 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 27Cbi/20/2013-330 zo dňa 13. mája 2019 p o t

v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím určil, že pohľadávky žalobcu prihlásené do reštrukturalizácie
dlžníka SPAEZ spol. s r.o., Zvolenská cesta 4, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 31 576 541, vedenej na
Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1R/4/2013, prihláškami zo dňa 28.10.2013 č. 1 až č. 53 a
súhrnnou prihláškou zo dňa 28.10.2013 č. 54 v celkovej hodnote 119.327,49 Eur, titulom nezaplatenej
DPH, dane z príjmu zo závislej činnosti, dane z motorových vozidiel, dane z príjmov právnickej osoby,

vyrubeného sankčného úroku a vyrubeného úroku z omeškania, sú oprávnené. Vo zvyšnej časti žalobu
zamietol a stranám náhradu trov konania nepriznal.

2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou, podanou proti žalovanému dňa
31.12.2013, domáhal určenia, že pohľadávky žalobcu prihlásené do reštrukturalizácie dlžníka SPAEZ
spol. s r.o., Zvolenská cesta 4, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 31 576 541, vedenej na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1R/4/2013, prihláškami v celkovej výške 119.327.49 Eur sa považujú

za zistené v plnej výške s nárokom na uspokojenie. Žalobca zároveň žiadal, aby súd určil, že
pohľadávky prihlásené súhrnnou prihláškou č. 54 zo dňa 28.10.2013 v sume 50.754.77,- Eur sa
považujú za nezabezpečené, pohľadávky prihlásené v samostatných prihláškach č. 1 až 53 zo dňa
28.10.2013 vo výške 68.572,72 Eur sa považujú za zabezpečené pohľadávky. Žalobu odôvodnil tým,
že Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 1R/4/2013 zo dňa 27.09.2013, ktoré bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku č. 191/2013 dňa 03.10.2013, povolil reštrukturalizáciu dlžníka. V povolenej
reštrukturalizácii žalobca ako veriteľ na predpísaných tlačivách s predpísanými náležitosťami prihlášky

prihlásil pohľadávky v celkovej výške 119.327,49 Eur s nárokom na uspokojenie, z ktorých bolo v
súhrnnej prihláške č. 54 zo dňa 28.10.2013 prihlásených 60 nezabezpečených pohľadávok v úhrnnej
sume 50.754,77 Eur a v samostatných prihláškach č. 1 až 53 zo dňa 28.10.2013 zabezpečenépohľadávky v úhrnnej sume 68.572,72 Eur s právom na uspokojenie. K prihláške žalobca pripojil listiny
preukazujúce uvedené skutočnosti.

3. Reštrukturalizačný správca záznamom o popretí pohľadávky zapísanej do zoznamu pohľadávok
dňa 03.12.2013 poprel zabezpečenie daňových pohľadávok v celom rozsahu z dôvodu, že správca pri
skúmaníexistenciezáložnéhoprávazistil,ževčaseprihláseniapohľadávkyveriteľadoreštrukturalizácie
a ani v čase skúmania zabezpečenia pohľadávky veriteľa správcom, nie je na liste vlastníctva č.
XXXX, pre katastrálne územie P. obec K. K., okres K. K. zapísané záložné právo v prospech veriteľa,

ktorým je Daňový úrad Banská Bystrica. Zároveň reštrukturalizačný správca poprel všetky prihlásené
daňové pohľadávky v celom rozsahu z dôvodu, že v čase skončenia lehoty na popieranie nie je s
poukazom na predchádzajúci proces uplatňovania pohľadávky veriteľom v dobrovoľnej dražbe zrejmé,
či táto pohľadávka stále existuje (alebo či zanikla), resp. v akej konkrétnej výške existuje. Spornosť
deklaroval zároveň samotný dlžník v rámci jeho vyjadrenia. Žalobca nesúhlasil s popretím prihlásených
nezabezpečených pohľadávok a rovnako ani s popretím zabezpečených pohľadávok z dôvodu, že

žalobca si uplatnil pohľadávky prihláškami č. 1 až 53 ako zabezpečené, nakoľko nebol uspokojený
z výťažku z dobrovoľnej dražby predmetu záložného práva. Výťažok bol v čase podania žaloby
zložený v notárskej úschove Notárskeho úradu JUDr. Kataríny Valovej, notárky so sídlom Moyzesova
3, 811 05 Bratislava. V období pred začatím reštrukturalizačného konania vznikli dlžníkovi vlastné
daňové povinnosti na dani z pridanej hodnoty, dani zo závislej činnosti, dani z motorových vozidiel

a dani z príjmov právnickej osoby. Nezaplatením daňových povinností včas, alebo v správnej výške
sa stali daňovými nedoplatkami. Podľa ustanovenia § 158 ods. 1 Daňového poriadku sú daňové
nedoplatky považované na účely reštrukturalizácie za pohľadávky. Všetky pohľadávky prihlásené do
reštrukturalizácie sú evidované v účtovníctve štátnych príjmov Daňového úradu Banská Bystrica ku
dňu vyhotovenia prihlášok, podania prihlášok, ako aj v čase uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok.

Žalobca bol toho názoru, že popretie prihlásených pohľadávok zo strany žalovaného je nedôvodné a v
rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“).

4. Žalovaný žiadal v konaní pred okresným súdom žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že

v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1R/4/2013
došlo k namietaniu prihlásených pohľadávok žalobcu z dôvodu spornosti ich vymáhateľnosti, výšky
a zabezpečenia zabezpečovacím právom - záložným právom k nehnuteľnostiam zapísaným na LV
č. XXXX, v kat. úz. P., pre možný zánik pohľadávok žalobcu v nadväznosti na výkon záložného
práva k uvedeným nehnuteľnostiam, a to Slovenskou sporiteľňou a.s. ako prednostným veriteľom,

pri predaji zálohu na dobrovoľnej dražbe, ku ktorému mal žalobca zriadené zabezpečovacie (záložné)
práva v druhom poradí a nasledujúcich poradiach, keď pohľadávky žalobcu mohli byť uspokojené z
výťažku dobrovoľnej dražby po uspokojení pohľadávky prednostného záložného veriteľa a po odpočítaní
nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva. V súvislosti s
druhým žalobným petitom, v zmysle ktorého sa žalobca domáhal určenia, že pohľadávky prihlásené

vo výške 68.572,72 Eur, v prihláškach č. 1 až 53, sa považujú za zabezpečené, žalobu považoval
za absolútne nedôvodnú z dôvodu, že došlo k zániku zabezpečovacích práv k nehnuteľnostiam,
zapísaným na LV č. XXXX v katastrálnom území P., u všetkých ďalších záložných veriteľov, teda aj
u žalobcu, pri predaji zálohu na dobrovoľnej dražbe navrhnutej prednostným záložným veriteľom a
iné, resp. ďalšie zabezpečovacie práva nevznikli. Žalovaný dôvodil tým, že predmet zabezpečovacích

práv, zabezpečujúci pohľadávky prihlásené žalobcom v samostatných prihláškach č. 1 až 53 v
reštrukturalizačnom konaní, t. j. záloh, bol na dobrovoľnej dražbe prevedený na vydražiteľa bez
akýchkoľvek zabezpečovacích práv, teda aj bez zabezpečovacích práv žalobcu. Podľa žalovaného
žalobca nemá žiadne zabezpečené pohľadávky. Naviac, z petitu žaloby musí byť zrejmý právny dôvod
a výška pohľadávky, druh a poradie zabezpečovacieho práva a majetok, ktorý slúži na zabezpečenie

záväzku, čo v tomto konkrétnom prípade petit neobsahuje, pretože žalobca vo svojej žalobe nijako
nekonkretizuje druh zabezpečenia, ani predmet zabezpečenia svojich pohľadávok, čiže záloh.

5. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že skutočnosť, že žalovaný plnil na základe
reštrukturalizačného plánu predčasne, keď sumu 17.899,12 Eur uhradil priamo žalobcovi dňa

20.06.2014, hoci táto bola v reštrukturalizačnom pláne určená žalobcovi pre prípad úplného zistenia
popretých pohľadávok súdom, nemení nič na tom, že pohľadávky žalobcu, prihlásené prihláškami č.
1 až 53 a súhrnnou prihláškou č. 54, v celkovej sume 119.327,49 Eur, titulom daňových nedoplatkov
a vyrubených sankcií, sú čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti oprávnené. Žalovaný sícepri plnení reštrukturalizačného plánu nepostupoval podľa § 158 ZKR a peňažné prostriedky nezložil do
notárskej úschovy, podľa názoru okresného súdu je však vecou žalobcu a žalovaného, ako sa medzi
sebou vysporiadajú a do akej miery bude žalobca predčasné plnenie žalovaného akceptovať. Vzhľadom

na nespornosť právneho dôvodu vzniku, výšky a vymáhateľnosti žalobcom prihlásených pohľadávok
okresný súd v tejto časti žalobného petitu považoval nárok žalobcu za dôvodný a v tejto časti žalobe
žalobcu vyhovel.

6. Okresný súd ďalej uviedol, že medzi stranami bolo sporné, či pohľadávky prihlásené prihláškami č.

1 až 53 v celkovej výške 68.572,72 Eur sú zabezpečené zabezpečovacím právom, v dôsledku čoho by
sa miera uspokojenia žalobcu v rámci reštrukturalizácie dlžníka zvýšila, pričom okresný súd túto spornú
otázku vyhodnotil ako otázku právnu. Predmetom incidenčného konania je preskúmanie prihlásenej
pohľadávky v kontexte s popieracím prejavom správcu. Predmetom tohto konania nie je preskúmavanie
správnosti reštrukturalizačného plánu, ktorý už bol súdom potvrdený a predmetom tohto konania nie je
anipreskúmavanieprocesu,ktorýviedolkjehoschváleniu.Prirozhodovanípretookresný súdvychádzal

z obsahu podaných prihlášok žalobcu tak, ako boli správcom do zoznamu prihlásených pohľadávok
zapísané a z obsahu popieracieho prejavu správcu.

7. Okresný súd zamietnutie časti žaloby odôvodnil tým, že vzhľadom na skutočnosť, že k predaju
zálohu, ktorý bol predmetom zabezpečovacieho práva žalobcu, došlo už v čase pred povolením

reštrukturalizácie dlžníka, nie je spochybnený nárok žalobcu na vyplatenie peňažných prostriedkov
z výťažku z predaja, na ktorý vznikol žalobcovi nárok pred začatím reštrukturalizačného konania.
Toto právo žalobcu má však povahu obligačného práva. Okresný súd s poukazom na § 151ma
ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) zastával názor, že vzhľadom na to, že pri výkone
záložného práva prednostným veriteľom sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami, žalobcovi

ako v poradí ďalšiemu zabezpečenému veriteľovi okamihom prevodu zálohu zaniklo záložné právo k
tomuto zálohu a toto sa zmenilo na právo domáhať sa uspokojenia pohľadávky zo zvyšku výťažku z
predaja nehnuteľností. Toto právo je späté s výťažkom z predaja, nezaväzuje priamo dlžníka, pretože
zabezpečovacie právo, ktoré žalobca mal sa viazalo len k predmetu zálohu. Okresný súd sa stotožnil
s argumentáciou žalovaného a konštatoval, že z petitu žaloby nebol zrejmý druh zabezpečovacieho

práva a rovnako ani majetok, ktorý pohľadávky žalobcu zabezpečoval, a to ani po tom, čo žalobca
podaním zo dňa 26.11.2015 podrobne rozpísal jednotlivé prihlásené pohľadávky, kde v rámci označenia
svojhozabezpečovaciehoprávaodkázalnaprávoplatnéavykonateľnérozhodnutiaozriadenízáložného
práva k nehnuteľnostiam. Vzhľadom na to, že v čase prihlásenia pohľadávok v reštrukturalizácii a
v čase podanej žaloby bolo už záložné právo realizované prednostným veriteľom, v dôsledku čoho

zabezpečovacie právo žalobcu viažuce sa k nehnuteľnostiam, tvoriacich predmet zálohu zaniklo,
žalobca nemohol byť na základe takto podanej prihlášky a takto podanej žaloby úspešný. Ak sa malo
podľa znenia prihlášky žalobcu zabezpečovacie právo vzťahovať na založené nehnuteľnosti, predmet
zálohu bol v podanej prihláške označený nesprávne. Záloh, tak ako bol definovaný v prihláške, v
dôsledku výkonu záložného práva prednostným veriteľom prestal byť zálohom. Z uvedeného potom

vyplýva záver, že popierací prejav správcu tak, ako bol zaznamenaný v zozname prihlásených
pohľadávok, bol súladný so skutkovým a právnym stavom, nakoľko oprávnenie žalobcu uspokojiť svoje
zabezpečované pohľadávky prešlo zo zálohu na výťažok z predaja zálohu. Okresný súd preto v časti,
v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že jeho pohľadávky sa majú považovať za zabezpečené, žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

8. Vzhľadom na to, že každá strana sporu mala v tomto konaní úspech len čiastočný, okresný súd o
nároku strán na náhradu trov konania rozhodol v zmysle zásady úspechu podľa § 255 ods. 2 CSP tak,
že žiadnej strane náhradu trov konania nepriznal.

9. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca v časti, ktorou okresný súd zamietol, aby
súd určil, že pohľadávky prihlásené do reštrukturalizácie pod sp.zn. 1R/4/2013 dlžníka SPAEZ spol. s r.o.
v samostatných prihláškach č. 1 až 53 zo dňa 28.10.2013 v úhrnnej výške 68.572,72 Eur sa považujú za
zabezpečené pohľadávky. Odvolanie podal podľa § 365 ods.1 písm. d), f) a h) CSP z dôvodu, že podľa
názoru žalobcu okresný súd na základe vykonaných dôkazov, vád konania a nesprávneho právneho

posúdenia veci dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

10. Žalobca namietol, že okresný súd vyhodnotil skutkový stav v bode 22 rozsudku jednostranne podľa
ust. § 124 ZKR v prospech žalovaného, a že neaplikoval v rozhodovaní o zabezpečenej pohľadávkevýkonom záložného práva pred začatým reštrukturalizačným konaním a povolenou reštrukturalizáciou
podľa ust. § 151 ma) ods.3 OZ z bodu 17 rozsudku, podľa ktorého pri výkone záložného práva záložným
veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované

ako prvé (ďalej len prednostný záložný veriteľ), sa záloh prevádzaný zaťažený záložnými právami
ostatných záložných veriteľov. Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku zabezpečenú v
prospech prednostného záložného veriteľa, ostatní záložní veritelia majú právo, aby ich pohľadávky
zabezpečené záložným právom k prevádzanému zálohu boli po odpočítaní nevyhnutne a účelne
vynaložených nákladov prednostným záložným veriteľom v súvislosti s výkonom záložného práva

uspokojené z výťažku z predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv a
dôsledky povolenia reštrukturalizácie na prebiehajúci proces výkonu záložného práva upravené v ust. §
118 ods.3 ZKR z bodu 11 rozsudku, podľa ktorého povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené
podľa § 114 ods.1 písm. b) ZKR zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak
výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi.

11. Žalobca v odvolaní uviedol, že záložné právo je zákonným záložným právom, ktoré žalobca (Daňový
úrad Banská Bystrica ako správca dane) zriadil za účelom zabezpečenia daňových nedoplatkov podľa
ust. § 71 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov. Žalobca poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce záložné právo a uviedol,
ževdanomprípadepredpovolenímreštrukturalizáciesauskutočnilvýkonzáložnéhoprávaprednostným

záložným veriteľom dobrovoľnou dražbou, a to prechodom vlastníckeho práva k predmetu záložného
práva ako predmetu dražby na osobu, ktorá urobí najvyššie podanie, t.j. na vydražiteľa, ak vydražiteľ
včas zaplatí sumu, za ktorú predmet dražby vydražil. Poukázal na ust. § 31 zák. č. 527/2005 o
dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorého prechodom vlastníctva alebo iného práva k predmetu dražby
nezanikajú záložné práva a majú účinky voči vydražiteľovi, čo platí aj o právach vyplývajúcich zo zmlúv

o obmedzení prevodu nehnuteľností. Pohľadávky zabezpečené týmito právami ak nie sú splatné, sa
nestávajú dňom prechodu vlastníctva predmetu dražby splatnými. Žalobca pripomenul, že v zmysle ust.
§ 65 ods.1 písm. c) zák. č. 323/1992 o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) prijal notár do
úschovy peniaze, teda výťažok z výkonu záložného práva, aby v zmysle § 65 ods.3 písm. c) NP nimi
nakladal podľa osobitného predpisu. Poukázaním výťažku pripadajúceho na záložného veriteľa proces

uspokojovania zabezpečeného daňového nedoplatku je ukončený v zmysle § 151 md) ods.1 písm. a)
OZ, podľa ktorého záložné právo zaniká zánikom zabezpečenej pohľadávky jej uspokojením. Pretože
samotný zánik záložného práva je spojený predovšetkým so zánikom zabezpečenej pohľadávky,
jednoznačne nemohlo v tomto prípade dôjsť k zániku záložného práva, pokiaľ pohľadávka ním platne
zabezpečená zostala v trvaní. Z akcesorickej povahy záložného práva tiež vyplýva, že jeho trvanie je

spojené s trvaním záväzku.

12. Žalobca uviedol, že pred zavŕšením procesu uspokojovania pohľadávok výkonom záložného práva
výkonom notára podľa ust. § 65 ods.1 písm. c) NP bolo začaté reštrukturalizačné konanie a povolená
reštrukturalizácia, v ktorej jedným z účinkov povolenia reštrukturalizácie je ust. § 118 ods.3 ZKR,

podstatou ktorého je presun právomoci uspokojenia zabezpečeného veriteľa z výťažku pripadajúceho
na záložného veriteľa z notára, resp. súdneho exekútora na dlžníka, ktorý proces uspokojenia ukončí
formou reštrukturalizačného plánu. Pripomenul, že záložca si formou formulára prihlášky pohľadávky
č. 1 až 53 uplatnil v reštrukturalizácii uspokojenie zabezpečených pohľadávok z výťažku, ktorý bol
žalovanému v zmysle cit. ust. § 118 ods.3 ZKR poukázaný notárom na účet. Ak žalovaný poprel

zabezpečenie prihlásených pohľadávok z dôvodu, že záloh tak ako bol definovaný v prihláške prestal
byť zálohom v dôsledku výkonu záložného práva prednostným záložným veriteľom, tak svojim úkonom
popretia presunul zmenu rozhodného obdobia, ku ktorému sa skúma existencia záložného práva v
evidencii predmetu zálohu z obdobia existencie záložného práva na predmete zálohu pred výkonom
záložného práva na obdobie existencie záložného práva na predmete zálohu po výkone záložného

práva, čo je v rozpore s ust. § 151k) ods.1 OZ. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie neskúmal
v bode 22 svojho rozsudku vplyv ust. § 118 ods.3 ZKR, teda vstup povolenej reštrukturalizácie do
procesu uspokojovania zabezpečenej pohľadávky z výťažku predmetu zálohu na zmenu rozhodného
obdobia, ku ktorému sa skúma existencia záložného práva v evidencii predmetu zálohu. Žalobca
sa domnieva, že v zmysle ust. § 118 ods.3 vstup nového konania, a to povolenie reštrukturalizácie

do procesu uspokojovania zabezpečených pohľadávok po výkone záložného práva nemá vplyv na
zmenu rozhodného obdobia, ku ktorému sa skúma existencia záložného práva v evidencii predmetu
zálohu, pretože toto ustanovenie upravuje len zmenu osoby vykonávajúcej uspokojenie zabezpečených
pohľadávok po výkone rozhodnutia z notára, resp. súdneho exekútora na dlžníka, ktorým sa má ukončiťproces uspokojenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom podľa poradia rozhodujúceho pre ich
uspokojenie. Odkázal pritom na doktrinálny výklad následkov povolenia reštrukturalizácie.

13. Žalobca uviedol, že analogicky je upravený výkon záložného práva v súdnej exekúcii, kedy
sa uspokojujú pohľadávky zabezpečené záložným právom podľa poradia rozhodujúceho pre ich
uspokojenie. Poukázal na ust. § 157 ods.4 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor vyplatí po
úhrade pohľadávok všetkých oprávnených zvyšok výťažku povinnému, čo sa v danom prípade nestalo,
keďže výťažok bol poukázaný dlžníkovi bez úhrady zabezpečených pohľadávok oprávneného veriteľa,

t.j. žalobcu.

14. Vzhľadom na uvedené zotrval žalobca na stanovisku, že prihlasované pohľadávky prihláškami
č. 1 až 53 zo dňa 28.10.2014 v úhrnnej výške 68.572,72 Eur boli zabezpečenými pohľadávkami v
súlade s ust. § 151k) ods.1 OZ, a to z titulu vzniknutých záložných práv rozhodnutiami žalobcu o
zriadení záložného práva, ktoré mal žalobca uvedené vo formulároch 53 prihlášok pohľadávky, ktoré

boli zapísané v evidencii predmetu zálohu pred výkonom záložného práva, boli analogicky v zmysle
ust. § 157 ods.1 písm. c) Exekučného poriadku pohľadávkami zabezpečenými záložným právom podľa
poradia rozhodujúceho pre ich uspokojenie, z čoho vyplýva, že výkonom záložného práva síce zanikol
predmet záložného práva, nezaniklo však zabezpečenie pohľadávky podľa poradia rozhodujúceho
pre ich uspokojenie a nezaniklo postavenie záložného veriteľa podľa poradia rozhodujúceho pre ich

uspokojenie. Žalobca si tak do povolenej reštrukturalizácie prihlásil zabezpečené pohľadávky.

15. K tvrdeniu okresného súdu, ktorý sa stotožnil s argumentáciou žalovaného k petitu žaloby,
že nebol zrejmý druh zabezpečovacieho práva a rovnako ani majetok, ktorý pohľadávky žalobcu
zabezpečoval, a to ani potom čo žalobca podaním zo dňa 26.11.2015 podrobne rozpísal jednotlivé

prihlásené pohľadávky, kde v rámci označenia svojho zabezpečovacieho práva odkázal na právoplatné
a vykonateľné rozhodnutia o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam žalobca uviedol, že petit
žalobného návrhu bol podaním žalobcu zo dňa 20.11.2015 doplnený o právny dôvod zabezpečenia
prihlásenej pohľadávky v časti od prihlášky č. 1 po prihlášku č. 53, že určenou pohľadávkou v plnom
rozsahu, čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom právoplatným a vykonateľným rozhodnutím o

zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam identifikáciou rozhodnutia, z ktorého je zrejmá identifikácia
zabezpečenia záložným právom podľa poradia rozhodujúceho pre ich uspokojenie.

16. Podľa názoru žalobcu vyhodnotil okresný súd skutkový stav jednostranne podľa ust. §124 ZKR,
pričom nezohľadnil dôsledky popretia zabezpečovacieho práva na uspokojenie pohľadávok v súlade s

výkonom záložného práva na právne postavenie žalobcu ako zabezpečeného veriteľa a vo veci urobil
len formalistický výklad základných ustanovení. Uprednostnenie formalistického posúdenia predpokladu
prípustnosti žalobného návrhu v časti petitu a jeho doplnení pred materiálnym chápaním tohto práva na
súdnu ochranu zakladá porušenie základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

17. Vzhľadom na úspech žalobcu vyslovenom v doručenom rozsudku, ktorým v prvej výrokovej vete
okresný súd určil, že pohľadávky žalobcu prihlásené do reštrukturalizačného konania dlžníka SPAEZ
spol. s r.o. sú oprávnené, upravil žalobca v odvolaní petit v časti popretého zabezpečenia pohľadávok
žalovaným prihlásených žalobcom do povolenej reštrukturalizácie. Na základe argumentov uvedených
v odvolaní žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP,

prípadne zrušil podľa § 389 ods.1 písm. c) CSP.

18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné. Žalobca
v ňom neuviedol žiadne nové skutočnosti, resp. tvrdenia ani argumenty, ktoré by už neuviedol v konaní
súdu prvej inštancie a s ktorými by sa súd prvej inštancie už nevysporiadal vo svojom rozhodnutí.

Rozsudok okresného súdu označil za vecne správny a precízne odôvodnený, pričom konanie okresného
súdu ktoré mu predchádzalo, označil za zákonné a transparentné. Pripomenul, že súd prvej inštancie
v konaní, resp. na pojednávaní formuloval svoje predbežné právne posúdenie veci a dal stranám
sporu dostatočný priestor, aby naň mohli reagovať právnou argumentáciou aj návrhmi na dokazovanie,
resp. doplnenie dokazovania a vykonanie dôkazov. Osobitne poukázal na správne právne posúdenie

predmetu sporu súdom prvej inštancie v bode 22 odôvodnenia s ktorým sa stotožnil, teda označil za
správny ten právny názor, že zabezpečovacie právo ktoré žalobca mal, sa viazalo len k predmetu
zálohu, ktorým boli nehnuteľnosti, pričom v čase prihlásenia pohľadávok v reštrukturalizácii a v čase
podania žaloby bolo už záložné právo realizované prednostným záložným veriteľom, v dôsledku čohozabezpečovacie právo žalobcu viaznuce sa k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet zálohu zaniklo a tak
žalobca nemohol byť na základe svojej prihlášky a žaloby úspešný, pretože záloh tak ako bol definovaný
v prihláške v dôsledku výkonu záložného práva prednostným záložným veriteľom prestal byť zálohom

a popierací prejav správcu tak ako bol zaznamenaný v zozname prihlásených pohľadávok, bol súladný
so skutkovým a právnym stavom, pričom z petitu žaloby nebol ani zrejmý druh zabezpečovacieho práva
a rovnako ani majetok, ktorý pohľadávky žalobcu zabezpečoval, a to ani potom čo žalobca podaním zo
dňa 26.11.2015 podrobne rozpísal jednotlivé prihlásené pohľadávky. Na základe uvedeného navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne.

19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods.
1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej

tabuli krajského súdu.

20. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom: uznesením Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 1R/4/2013 zo dňa 27.09.2013, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku
č. 191/2013 dňa 03.10.2013, súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka, teda žalovaného. Právne účinky

povolenia reštrukturalizácie nastali dňa 04.10.2013 (§ 118 ods. 1 ZKR v spojení s § 199 ods. 9 ZKR). V
konaní nebolo sporné, že žalobca si samostatnými prihláškami č. 1 až 53 zo dňa 28.10.2013 a súhrnnou
prihláškou č. 54 zo dňa 28.10.2013, ktoré boli doručené správcovi dňa 30.10.2013 a správcom zapísané
do zoznamu prihlásených pohľadávok dňa 31.10.2013, uplatnil v reštrukturalizácii svoje pohľadávky v
celkovej výške 119.327,49 Eur, titulom daňových nedoplatkov a s tým spojených sankcií (nezaplatenej

DPH, dane z príjmu zo závislej činnosti, dane z motorových vozidiel, dane z príjmov právnickej osoby,
vyrubeného sankčného úroku a vyrubeného úroku z omeškania). Tieto si žalobca prihlásil riadne a včas,
keď posledný deň lehoty na prihlasovanie pohľadávok v zmysle § 121 ZKR uplynul dňom 04.11.2013.

21. Žalobca si v reštrukturalizácii prihlásil pohľadávky v celkovej výške 119.327,49 Eur, kde pohľadávky

vo výške 68.572,72 Eur uplatnené prihláškami č. 1 až 53 si prihlásil ako zabezpečené zabezpečovacím
právom, a to právoplatným a vykonateľným rozhodnutím o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
č. 851/340/87166/11/Nov zo dňa 31.10.2011 a č. 9600501/5/2975397/2012/KJ zo dňa 16.10.2012 a
pohľadávky prihlásené súhrnnou prihláškou č. 54 vo výške 50.754,77 Eur si uplatnil ako nezabezpečené
pohľadávky. Správca prihlásené pohľadávky poprel, čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti

v celom rozsahu a osobitne pohľadávky uplatnené prihláškami č. 1 až č. 53 ako zabezpečené aj
čo do zabezpečovacieho práva, keď záznam o popretí prihlásených pohľadávok zapísal v zozname
prihlásených pohľadávok dňa 03.12.2013. Žalobca podal žalobu na určenie popretých pohľadávok proti
dlžníkovi na tunajšom súde dňa 31.12.2013, teda v zákonnej lehote 30 dní v zmysle § 124 ods. 4
ZKR. Správca v zozname prihlásených pohľadávok popretie pohľadávok žalobcu odôvodnil tak, že

pohľadávky sú popreté v celom rozsahu, čo do právneho dôvodu, výšky aj vymáhateľnosti z dôvodu,
že v čase skončenia lehoty na popieranie nie je s poukazom na predchádzajúci proces uplatňovania
pohľadávky veriteľom v dobrovoľnej dražbe zrejmé, či táto pohľadávka existuje (alebo zanikla), resp. v
akej konkrétnej výške. Čo do zabezpečenia správca pohľadávky poprel z dôvodu, že v čase skúmania
pohľadávky správcom nebolo na LV č. XXXX, pre katastrálne územie P., obec K. K., okres Banská

Bystrica, zapísané záložné právo v prospech veriteľa - Daňového úradu Banská Bystrica.

22. Dňa 20.02.2013 (pred povolením reštrukturalizácie dlžníka) sa konala dobrovoľná dražba
nehnuteľností patriacich dlžníkovi - žalovanému, kde došlo k výkonu záložného práva prednostným
veriteľom Slovenskou sporiteľňou a.s., v prospech ktorého bolo na LV č. XXXX, pre katastrálne územie

P., obec K. K., okres K. K., ako prvé v poradí, zapísané záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
žalovaného. Vydražiteľom nehnuteľností sa stala obchodná spoločnosť ŠPORT CENTRUM Kordíky,
s.r.o., IČO: 47 240 865, so sídlom 976 34 Kordíky 35, kde podľa výpisu z obchodného registra je od
založenia spoločnosti jedným spoločníkom Ing. C. C.. Menovaná je podľa vyjadrenia žalobcu dcérou
spoločníkov spoločnosti žalovaného Z. C. a E. C.. V čase uskutočnenia dobrovoľnej dražby, mal žalobca

zriadené záložné právo k vydraženým nehnuteľnostiam ako záložný veriteľ, v poradí 2. až 8. Výťažok z
dražbyboldňa23.07.2013pouspokojenípohľadávkyprednostnéhoveriteľaapoodpočítanínevyhnutne
a účelne vynaložených nákladov prednostným záložným veriteľom v súvislosti s výkonom záložného
práva, v celkovej výške 261.208,76 Eur, zložený do notárskej úschovy JUDr. Kataríny Valovej, so sídlomNotárskeho úradu Moyzesova 3, 811 05 Bratislava. Následne tento výťažok bol na základe žiadosti
žalovaného v priebehu reštrukturalizačného konania vydaný dňa 07.02.2014 žalovanému, skutočnosť
ktorú žalovaný nepoprel a vyplýva aj z predloženej Zápisnice o vydaní peňazí z notárskej úschovy č. N

972/201-2, U 17/2013-2 napísanej na Notárskom úrade JUDr. Kataríny Valovej.

23. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica 1R/4/2013 zo dňa 06.05.2014, ktoré bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku č. 91/2014 dňa 15.05.2014 súd rozhodol o potvrdení reštrukturalizačného plánu
prijatého schvaľovacou schôdzou dňa 16.04.2014. Na základe schváleného a súdom potvrdeného

reštrukturalizačného plánu žalovaný dňa 20.06.2014 zaplatil žalobcovi sumu 17.899,12 Eur, pričom túto
nevyplatil postupne v 24 mesačných splátkach, tak ako bolo stanovené reštrukturalizačným plánom,
ale jedinou splátkou v celosti. V reštrukturalizačnom pláne bola na uspokojenie žalobcu ako veriteľa
popretej pohľadávky určená suma (vo výške 15% zistenej sumy, t.j. vo výške 17.899,12 Eur) a termín
uspokojenia pre prípad úplného zistenia popretých pohľadávok súdom. Žalovaný teda uvedenú sumu
vyplatil priamo žalobcovi a nezložil ju do notárskej úschovy tak, ako to ustanovuje § 158 ZKR.

24. Podľa § 114 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení zmien a
doplnkov (ďalej len ZKR), začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: pre pohľadávku, ktorá
sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania

sa prerušujú.

25. Podľa § 118 ods. 3 ZKR, povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm.
b) zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený
oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi.

26. Podľa § 124 ods. 4 ZKR, veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty
na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod,
vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva
popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

27.Podľa§158ods.1ZKR,aksapodľaplánumáplniťnapopretúčasťpohľadávky,dlžníkapreberajúca
osoba sú povinní spoločne a nerozdielne zložiť plnenie pripadajúce na popretú časť pohľadávky do
súdnej alebo notárskej úschovy alebo v celom rozsahu zabezpečiť splnenie tohto plnenia majetkom do
30 dní od splatnosti tohto plnenia; inak sa plán voči veriteľovi vo vzťahu k dotknutej popretej pohľadávke

stáva neúčinným.

28. Podľa § 158 ods. 2 ZKR, plnenie zložené do úschovy podľa odseku 1 sa uvoľní v prospech
veriteľa popretej pohľadávky alebo jeho zložiteľa podľa rozhodnutia súdu, prípadne podľa uznania
popretejpohľadávkydlžníkombezodkladnepoprávoplatnostirozhodnutiasúdualebopouznanípopretej

pohľadávky dlžníkom.

29. Podľa § 158 ods. 3 ZKR, ak po zistení popretej pohľadávky je zjavné, že pohľadávka bola zaradená
do nesprávnej skupiny, dlžník a preberajúca osoba sú povinní spoločne a nerozdielne doplatiť rozdiel,
o ktorý bol veriteľ popretej pohľadávky ukrátený.

30. Podľa § 151 ma ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), pri výkone
záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie
záložných práv registrované ako prvé (ďalej len „prednostný záložný veriteľ“), sa záloh prevádza
nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje

pohľadávku zabezpečenú v prospech prednostného záložného veriteľa, ostatní záložní veritelia majú
právo, aby ich pohľadávky zabezpečené záložným právom k prevádzanému zálohu boli po odpočítaní
nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov prednostným záložným veriteľom v súvislosti s výkonom
záložného práva uspokojené z výťažku z predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie
záložných práv.

31. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia uvedeného
okresným súdom a preto v zmysle konštatuje § 387 ods.2 CSP správnosť dôvodov napadnutého
rozhodnutia.32. V prejednávanom prípade okresný súd správne vychádzal z časových súvislostí, ktoré vyplývali zo
zisteného skutkového stavu a v zmysle ktorých sa dobrovoľná dražba, na ktorej realizoval prednostný

záložný veriteľ záložné právo k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX, konala dňa 20.02.2013.
Samotné konkurzné konanie na úpadcu začalo až 27.02.2013, pričom reštrukturalizačné konanie
spôsobujúce v zmysle § 114 ods.1 písm. b) ZKR prerušenie exekučných konaní, začalo dňa 27.08.2013.
Účinky povolenia reštrukturalizácie v zmysle § 118 ods.3 ZKR, na základe ktorých sa konania
prerušené v dôsledku § 114 ods.1 písm. b) ZKR zastavujú (a zároveň, ak došlo k speňaženému

majetku, z ktorého výťažok ešte nebol odovzdaný oprávnenému, tento sa vracia dlžníkovi), nastali
dňa 04.10.2013. Potvrdenie reštrukturalizačného plánu potom nastalo 07.02.2014. Z uvedenej časovej
osnovy tak vyplýva, že dobrovoľná dražba realizovaná dňa 20.02.2013 bola vykonaná ešte predtým,
než vôbec došlo k akýmkoľvek následkom spojeným so začatím pôvodne konkurzného konania,
neskôr reštrukturalizačného konania a následkov spojených s povolením reštrukturalizácie na dlžníka. Z
uvedeného vyplýva, že posúdenie účinkov dobrovoľnej dražby vykonal okresný súd správne, vzhľadom

na skutočnosť, že táto prebehla dňa 20.02.2013 v čase, keď nebolo na dlžníka vyhlásené ani konkurzné,
ani reštrukturalizačné konanie a preto účinky tejto dobrovoľnej dražby sa posudzujú výlučne v zmysle
ustanoveníZákonaodobrovoľnýchdražbáchavzmysleObčianskehozákonníka.Dražbanehnuteľností,
na ktorých viazli záložné práva žalobcu sa tak posudzuje podľa právnych predpisov upravujúcich
podmienky, priebeh a účinky dražby a podľa predpisov Občianskeho práva o realizácii záložného práva.

Následné reštrukturalizačné konanie nemá na tieto vzťahy vplyv, iba ich pre účely reštrukturalizácie
dopĺňa v tom zmysle, že určuje použitie výťažku dražby, ak tento ešte nebol odovzdaný oprávnenému
(keď § 114 ods. 1 písm. b) ZKR modifikuje, že tento sa vracia dlžníkovi). Ostatných okolností dražby, ani
následkov dražby na pluralitu záložných práv viaznucich na zálohu to však vplyv nemá.

33.Žalobcasavodvolanídomáhalaplikácieust.§31Zákonaodobrovoľnýchdražbách(ďalejlenZoDD),
ktorý ustanovuje, že ak osobitný zákon neustanovuje inak, tak prechodom vlastníctva alebo iného práva
k predmetu dražby nezanikajú záložné práva a majú účinky voči vydražiteľovi. V zmysle citovaného
ustanovenia tak žalobca odvodil, že realizáciou dobrovoľnej dražby jeho záložné právo viaznuce na
nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom dobrovoľnej dražby nezaniklo a nadobudlo účinky aj voči

vydražiteľovi. Žalobca tak abstrahoval od tej časti citovaného ustanovenia, ktorá výslovne upozorňuje,
že uvedený následok nastáva iba vtedy, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Pre následky plurality
záložných práv viaznucich na zálohu v súvislosti s realizáciou záložného práva je však základným
ustanovením ust. § 151ma) OZ, ktoré v ods.3 jednoznačne upravuje základnú zásadu realizácie
záložného práva, v zmysle ktorej pri výkone záložného práva prednostným záložným veriteľom sa záloh

vždy prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. Tento princíp realizácie
záložného práva v prípade plurality veriteľov ostal zachovaný aj v prejednávanej situácii. Subjekt,
ktorý na dobrovoľnej dražbe nadobudne vydraženú nehnuteľnosť, nadobúda ju nezaťaženú záložnými
právami tých záložných veriteľov, ktorí nasledovali v poradí za záložným veriteľom, ktorý dobrovoľnú
dražbu realizuje. Preto pokiaľ v danom prípade dňa 20.02.2013 nadobudol na dobrovoľnej dražbe

vydražiteľ nehnuteľnosti, na ktorých bolo zriadené zákonné záložné právo žalobcu, tieto nehnuteľnosti
boli prevedené nezaťažené záložnými právami žalobcu. Ďalším veriteľom v poradí tak ostáva zachované
obligačné právo na zaplatenie pohľadávky voči dlžníkovi, ale predajom zálohu prestalo voči jeho
nadobúdateľovi pôsobiť vecné záložné právo, ktoré na veci spočívalo. Uvedeného následku predaja
zálohu si musí byť každý veriteľ, ktorý sa stáva až následným záložným veriteľom vedomý už v momente

zriadenia záložného práva a z tohto uhla pohľadu musí aj reálnu hodnotu záložného práva hodnotiť.

34. Žalobca v odvolaní poukazuje na ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a domáha sa
toho, aby súd preskúmal vplyv ust. § 118 ods.3 ZKR, teda následky, účinky povolenia reštrukturalizácie
na dlžníka, do procesu uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku predmetu zálohu na zmenu

rozhodného obdobia, ku ktorému sa skúma existencia záložného práva v evidencii predmetu zálohu.
V tejto súvislosti treba poznamenať, že ak realizáciou dobrovoľnej dražby vykonanou dňa 20.02.2013
prešiel záloh nezaťažený záložným právom žalobcu, tak už v čase povolenia reštrukturalizácie ku dňu
04.10.2013, rovnako ako v čase začatia reštrukturalizačného konania ku dňu 27.08.2013 nepôsobilo
toto záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu v dobrovoľnej dražbe. Preto všetky ostatné následky

týkajúce sa procesu reštrukturalizácie vrátane povinnosti vydať výťažok zo speňaženého majetku v
zmysle ust. § 118 ods.3 dlžníkovi súvisia s procesom reštrukturalizácie, tento však nemôže spôsobiť
návrat do pôvodného stavu, teda nemôže spôsobiť, že by opätovne nehnuteľnosti, ktoré pôvodne vlastnil
dlžník, bolo možné zaťažiť záložnými právami v prospech žalobcu (resp. iných následných záložnýchveriteľov) tak, aby tieto napriek vykonaniu dobrovoľnej dražby opäť nadobudli účinky voči vydražiteľovi
nehnuteľností. Takýto následok žiadne ustanovenie Zákona o konkurze a reštrukturalizácii s povolením
reštrukturalizácie ani s inou fázou reštrukturalizačného konania nespája. V tomto prípade je nutné

oddeliť procesy, ktoré v zmysle zákona realizujú subjekty zúčastnené na reštrukturalizácii od existencie
záložného práva viaznuceho na predmete zálohu (nehnuteľnostiach), ktoré prešli dobrovoľnou dražbou
predtým, ako vôbec bolo začaté konkurzné konanie, resp. neskôr reštrukturalizačné konanie na dlžníka.

35. Postup okresného súdu, ktorý s poukazom na ust. § 151ma) ods.3 OZ zdôraznil, že záloh bol

prevedený pri výkone záložného práva prednostným veriteľom nezaťažený záložnými právami žalobcu
a v dôsledku toho sa pôvodné záložné právo žalobcu transformovalo na jeho právo domáhať sa
uspokojenia pohľadávky zo zvyšku výťažku z predaja nehnuteľností tak považuje odvolací súd za
správny. Okresný súd pritom explicitne vysvetlil, čo ho viedlo k uvedenému záveru a vysvetlil aj, aké
následky z tohto záveru vyplývajú. I keď tento záver je v rozpore so záverom, ktorý prezentoval žalobca,
je nutné pripomenúť, že sporová strana nemá nárok na to, aby sa súd stotožnil s jej právnym záverom.

Sporová strana má nárok na to, aby súd riadne a zrozumiteľne vysvetlil svoje myšlienkové úvahy, ktoré
ho k záveru vedú, čo okresný súd dodržal. V tomto smere tak má odvolací súd za to, že neboli porušené
procesné práva žalobcu.

36. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že podľa jeho názoru dostatočne presne identifikoval druh

zabezpečovacieho práva a majetok, ktorý pohľadávku žalobcu zabezpečoval, v tomto smere treba
poukázať na skutočnosť, že napriek konštatovaniu opaku sa okresný súd riadne vysporiadal s dôvodmi,
pre ktoré mal za to, že na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom dobrovoľnej dražby už v čase
reštrukturalizačnéhokonaniazáložnéprávovočinadobúdateľovitýchtonehnuteľnostínepôsobiloapreto
tieto pohľadávky nemohli byť vyhodnotené ako zabezpečené. Okresný súd teda napriek konštatovaniu,

že nebolo dostatočne zreteľne identifikované zabezpečovacie právo ani majetok, ktorý mal pohľadávku
zabezpečovať, rozhodoval o existencii záložného práva viaznuceho na nehnuteľnostiach, ktoré boli
predmetom dobrovoľnej dražby. Žaloba nebola preto zamietnutá s odkazom na skutočnosť, že by nebol
zrejmý druh zabezpečovacieho práva alebo majetok iba v súlade s ust. § 124 ZKR, preto nie je možné
dospieť k záveru, že by týmto konštatovaním boli porušené procesné práva žalobcu. V nadväznosti

na to tiež treba upozorniť, že pokiaľ mal žalobca záujem upraviť petit v časti popretého zabezpečenia
pohľadávok v odvolacom konaní, tak takýto postup už v odvolacom konaní prípustný nie je, keďže v
odvolacom konaní už žalobu nie je možné meniť a teda ani upravovať jej petit (§ 371 CSP).

37. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil so závermi okresného súdu a námietky žalobcu

uvedené v odvolaní vyhodnotil ako nedôvodné.

38. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní.
Napadnuté rozhodnutie okresného súdu preto odvolací súd preskúmal iba v rozsahu podstatných
dôvodov uvedených žalovanými v odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal.

39. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne
správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

40. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1

CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie.

41. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).