Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/66/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318204297
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8318204297.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so
sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: Ľ. T.,
C.. X.X.XXXX, D. M. T. XXXX/XX, XXX XX N., o zaplatenie 956,68 eura s príslušenstvom, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 9Csp/155/2018-84 zo dňa 25.2.2019 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia
vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 185,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %

ročne zo sumy 185,16 eur od 19.11.2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.
III. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. “

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu, ktorým bola Poštová banka,
a.s., sa žalobou, súdu doručenou 2.11.2018, domáhal toho, aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu sumu

956,68 eura ako istinu, úrok v sume 127,80 eura a 794,76 eura, úrok zo zostatku nesplatenej istiny zo
sumy 956,68 eura vo výške 25,50 % p.a. od 1.8.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25
% p.a. zo sumy 956,68 eura od 1.8.2018 do zaplatenia, poplatky vo výške 14,65 eura a náhradu trov
konania. Nárok mal vyplývať zo zmluvy o úvere, ktorú pod č. XXXXXXXXXX so žalovanou uzatvorila
Poštová banka, a.s. ako veriteľ. Žalovaná nesplnila podmienky, na ktorých sa zmluvne dohodla. Tým,
že poskytnutý úver nezaplatila, splnenie tejto povinnosti má jej uložiť súd.

Po začatí konania rozhodol súd o pripustení zmeny strany sporu na strane žalobcu z Poštovej banky, a.s.
na BENCONT COLLECTION, a.s., na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. II/2018 z 25.10.2018.
Súd konštatoval, že žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
Z listinných dôkazov, ktoré boli súdu predložené zo strany žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu,
súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dňa 8.8.2012
uzatvorili Zmluvu o úvere - dostupná pôžička. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 1.000

eur. Výška úrokovej sadzby bola 25,50 % ročne. Žalovaný sa úver zaviazal splatiť v 60 mesačných
splátkach vo výške po 30,- eur. Splatnosť prvej splátky bola dňa 8.9.2012 a poslednej dňa 8.8.2017.
Výška RPMN bola 30,34 %, priemerná RPMN bola 46,52 %. Celková výška nákladov bola uvedená
v sume 803,59 eura. Celkovú čiastku úveru predstavoval súčet výšky úveru a celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 18.11.2015 právny predchodca žalobcu zosplatnil úver ku dňu

18.11.2015.Posudzujúc náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere dospel súd prvej inštancie k záveru, že v zmluve
absentuje podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., a to uvedenie všetkých
predpokladov použitých pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, preto úver považuje sa za

bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho mal súd prvej inštancie za to, že pokiaľ bola úroková sadzba v
zmluve dohodnutá vo výške 25,50 % ročne, úrok bol dohodnutý neplatne, je v rozpore s dobrými mravmi,
pretože jeho výška je viac ako dvojnásobok priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom
období bankami. Bolo len na právnom predchodcovi žalobcu, aký úrok uvedie v zmluve, vzhľadom k
tomu, že žalovaná ako spotrebiteľ uvedené ovplyvniť nemohla. Podľa súdu prvej inštancie tak žalobcovi

patrí len suma 185,16 eura, ktorá je sumou rozdielu medzi poskytnutým úverom 1.000 eur a žalovanou
uhradenou sumou 814,84 eura. Žalovanej uložil zaplatiť taktiež úrok z omeškania, a to od dátumu
nasledujúceho po zosplatnení úveru, t.j. od 19.11.2015.
Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, na
ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 2, § 39, § 517 ods. 1, 2, na
ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 1 a

2, § 11 ods. 1 a na ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku, vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcom rozsahu
zamietol, podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), f), h) CSP. Uviedol, že nemal

možnosť procesne v konaní sa brániť. Súd ho nevyzval na vyjadrenie k otázke určenia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti a nepostupoval podľa § 129 CSP. Nevyzval ho taktiež k tomu, aby sa vyjadril k
predbežnému právnemu posúdeniu veci, nevytýčil termín predbežného prejednania sporu. Pokiaľ súd
prvej inštancie mal za to, že dohodnutá úroková sadzba mala byť v rozpore s ust. § 39 Občianskeho
zákonníka, je jeho záver nesprávny. V čase uzavretia zmluvy maximálna výška dohodnutých zmluvných

úrokov nebola žiadnym spôsobom limitovaná. Úrokové sadzby ovplyvnené sú ponukou a dopytom po
kapitále, ako aj celým radom ďalších faktorov, napr. inflácia, riziká, úspory, výška úveru, doba splatnosti
úveru a iné. Nestačí teda len odkaz na priemernú výšku úrokových sadzieb v danom období. Pokiaľ súd
prvej inštancie mal za to, že v zmluve chýba uvedenie všetkých predpokladov použitých pre výpočet
RPMN, uviedol, že všetky údaje, ktoré boli potrebné pre výpočet RPMN podľa platnej legislatívy, boli

v zmluve o úvere obsiahnuté. Súd prvej inštancie uvádza, že údaje v zmluve o úvere chýbajú, avšak
bez bližšej špecifikácie o aké údaje sa má jednať. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie rozhodnutiu súdu predchádzajúce, v zmysle
zásadvyplývajúcichzust.§379anasl.CSP,beznariadeniapojednávania(§385ods.1CSPacontrario)

a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

5. Podstata odvolacích argumentov žalobcu bola koncentrovaná na tvrdenie o nesprávnosti skutkového
zistenia súdom prvej inštancie, dôsledkom čoho malo byť aj to, že súd dospel k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci.

Dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcom rozsahu zamietol, bolo konštatovanie o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre absenciu jednej z náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, pričom
mal taktiež za to, že dohodnutá úroková sadzba bola neprimerane vysoká. Čo sa týka konštatovania
súdu o absencii jednej z náležitostí zmluvy, uvedenia predpokladov pre výpočet RPMN, súd prvej
inštancie len uviedol, že chýba údaj o predpokladoch použitých na výpočet RPMN. Z dôvodov rozsudku

nie je však zistiteľné, ktoré konkrétne predpoklady pre výpočet RPMN nie sú v úverovej zmluve uvedené.
Ročná percentuálna miera nákladov je osobitným ukazovateľom, ktorým sa vypočítava časová hodnota
budúcich peňažných tokov. Hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vychádza zo zákonom presne
definovaných vstupných komponentov. To, o ktoré komponenty sa jedná, vyplýva z prílohy č. 2 k
zákonu č. 129/2010 Z.z. Pokiaľ niektorý z predpokladov pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov

uvedený nie je, dôsledkom je bezúročnosť a bezpoplatkovosť veriteľom poskytnutého úveru. Musí byť
však zrejmé, ktorý z predpokladov pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov žalobca, resp.
jeho právny predchodca, v zmluve neuviedol. V rozsudku súdu prvej inštancie absentuje, ktorý údajpotrebný pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve neuviedol, dôsledkom čoho je
nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie.

6. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že dohodnutý úrok v úverovej zmluve, nároky z ktorej boli
predmetom konania, bol neprimerané vysoký, t.j. úroková sadzba 25,50 % ročne, je potrebné uviesť, že
v čase uzatvorenia zmluvy platilo ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri

posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehotu splatnosti.
Súd prvej inštancie, ako zo spisu vyplýva, sa predmetným zákonným ustanovením nezaoberal,
konštatoval, že úroková sadzba je neprimerane vysoká, nakoľko priemerná úroková sadzba pre daný typ
úveru mala byť 12,12 %. Odhliadnuc od toho, že nie je zrejmé, či tento údaj bol správny vo vzťahu k typu
a objemu prostriedkov, ktoré veriteľ poskytol žalovanej na základe zmluvy, je potrebné uviesť, že odplata,

ako vyplýva z citovaného ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platného v čase vzniku záväzkového
vzťahu na základe zmluvy, nemôže podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom
trhu v obdobných prípadoch, pričom zákon presne definuje, že má sa prihliadať na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a
lehotu splatnosti. Týmito skutkovými okolnosťami, podstatnými pre posúdenie, či dohodnutá odplata

podstatne prevyšovala odplatu, sa súd prvej inštancie nezaoberal. Konkrétna výška úrokovej sadzby v
konkrétnom záväzkovom vzťahu je daná aj rizikovou prirážkou ovplyvnenou zistením scoringu klienta,
zmyslom ktorého je zhodnotiť bonitu konkrétneho možného klienta banky, zjednodušene povedané,
nižší úrok je u menej rizikového klienta. V tomto zmysle nie je možná jednoduchá paušalizácia, čo však
samozrejme neznamená, že dohodnutý úrok z úveru nemá žiadne hranice. Neprimerane vysoké úroky

sú vo všeobecnosti považované za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám a mravným princípom
spoločenského poriadku, a preto sú v rozpore s dobrými mravmi. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo
veci 1MCdo/1/2009 posudzoval v konkrétnom prípade to, či dohodnutá úroková sadzba vo výške 60
% nie je v rozpore s dobrými mravmi. Pre porovnanie, v Českej republike v rozpore s dobrými mravmi
bol považovaný úrok vo výške štvornásobku maximálneho úroku, aký poskytujú banky (Krajský súd v

Ostrave 16ICm/644/2010 uviedol, že ide o „setrvalú“ judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky).

7. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje nepostačujúce, nesprávne skutkové zistenia
súdom prvej inštancie. Výsledok hodnotenia dôkazov tak nezodpovedá tomu, čo mohlo byť zistené ich
dôsledným posúdením v ich vzájomnej súvislosti, čo zakladá dôvod pre to, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) c) CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvej inštancie nemajú oporu
v postupe, ktorý pri hodnotení nároku, ktorý bol predmetom konania zrealizoval, čo má za následok
odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom. Ak by totiž odvolací súd odoprel účastníkom možnosť
prieskumu správnosti tých skutkových zistení, ktoré neboli v konaní na súde prvej inštancie považované

za právne významné, avšak zo strany odvolacieho súdu boli posúdené ako rozhodujúce, porušená by
bola aj zásada spravodlivého súdneho konania.

8. Súd prvej inštancie v priebehu ďalšieho konania vec opätovne prejedná, vyhodnotí, či dohodnutá
úroková sadzba v zmysle odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov podstatne prevyšuje odplatu

tak, ako bola v čase vzniku zmluvy definovaná v ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Ak zotrvá
na názore o tom, že v zmluve nie sú uvedené všetky predpoklady pre ročnú percentuálnu mieru
nákladov, dôsledkom čoho má byť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, uvedie, ktorý konkrétny
predpoklad pre výpočet RPMN v zmluve absentuje. V prípade, že dospeje k záveru, že dohodnutá výška
úrokovej sadzby podstatne neprevyšuje takú výšku odplaty, ktorá je v danom type právneho vzťahu

akceptovateľná, resp. ak dospeje k záveru o tom, že všetky predpoklady pre výpočet RPMN v zmluve
uvedené sú, bude sa zaoberať posúdením náležitostí zmluvy v tom zmysle, či v úplnosti zodpovedajú
zákonným predpokladom takého úverového vzťahu, z ktorého má veriteľ nárok na úroky a poplatky, čo
je povinný zrealizovať ex offo.

9. V novom rozhodnutí rozhodne opätovne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.