Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 11, 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 17C/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217216121
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2217216121.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: Obec Lehnice, IČO:
0030555, č. 89, 930 37 Lehnice, proti žalovaným: 1/ O. L., I.. XX.XX.XXXX, Y. XXX, XXX XX Y., X/ S.
B., I.. XX.XX.XXXX, Y. XXX, XXX XX Y., o vydanie rozkazu na plnenie nepeňažnej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/a 2/ s ú p o v i n n í vypratať byt č. X nachádzajúci sa v 6 bytovej jednotke nižšieho
štandardu v obci Y., a to v bytovom dome so súpisným číslom XXX, postavenom na parcele registra „H.“

číslo XXX/XX zapísanom na LV č. XXX pre katastrálne územie: W. Y., T. Y., T. X. M., v
lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %. O
výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.10.2017 domáhal vydania rozhodnutia (rozkazu), ktorým

súd uloží žalovaným 1/ a 2/ povinnosť v lehote 15 dní vypratať byt uvedený vo výroku tohto rozsudku
a nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobný návrh odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom
predmetného bytu. Žalobca dňa 23.11.2011 uzavrel so žalovanými zmluvu o nájme bytu, na
základe ktorej žalovaní užívali tento byt ako nájomcovia. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú, a to do
22.11.2014. Po skončení nájomnej doby zostali žalovaní dlžní na nájomnom a službách spojených s
nájmom k 31.08.2017 sumou 5.680,- eur. Podmienkou žalobcu pre predĺženie zmluvy bolo vyplatenie

dlžnej sumy na nájomnom a s tým spojených službách. Aj napriek tej skutočnosti, že žalovaní boli
opakovane vyzvaní, podlžnosť voči žalobcovi ignorovali, na výzvy nereagovali. Preto sa žalobca dňa
25.11.2014 obrátil na žalovaných s výzvou na vypratanie predmetného bytu do 5 dní od doručenia výzvy.
Žalovaní sa však z uvedeného bytu nevysťahovali ani do dnešného dňa. Žalobca k svojej žalobe
pripojil prílohy uvedené nižšie.

2. Tunajší súd doručil žalovaným 1/ a 2/ do vlastných rúk žalobu s prílohami s výzvou, aby sa k nej

písomne vyjadrili v stanovenej lehote. Žalovaní na výzvu reagovali listom zo dňa 19.03.2018, v ktorej
popísali svoju nepriaznivú finančnú situáciu a uviedli dôvody neplatenia nájomného a súvisiacich úhrad
pri predmetnom nájomnom byte.

3. Vo veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili obidvaja žalovaní a ktoré súd vykonal v
zmysle príslušných ustanovení C.s.p. bez účasti žalobcu, ktorý sa nijakým spôsobom neospravedlnil a

nepožiadaloodročeniepojednávania.Súdvykonaldokazovanieprednesmižalovaných,akoajlistinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a oboznámením sa s podstatným obsahom spisu (najmä žaloba čl.
1-3, jej prílohy: výpis z LV č. XXX N. W. Y. Č.. X-X, zmluva o nájme bytu zo dňa 23.11.2011 čl. 8-11,platobný rozkaz OS DS z 23.03.2016 čl. 7, výzva na zaplatenie dlžného nájomného zo dňa 10.12.2012
čl. 12 s doručenkou, výzva na zaplatenie dlžného nájomného zo dňa 07.05.2013 čl. 15 s doručenkou,
výzva na zaplatenie dlžného nájomného zo dňa 22.01.2014 čl. 17 s doručenkou, splátkový kalendár čl.

14 a 19, výzva na vypratanie nájomného bytu čl. 20 a 34, dohoda o zrážkach zo mzdy čl.22-24 a čl.
36-42, ďalšia výzva z 15.07.2016 čl. 25, dohoda o uznaní záväzku a jeho postupnom splácaní čl. 26-32,
vyjadrenie žalovaných čl. 57).

4. Z takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca je výlučným vlastníkom bytu špecifikovaného vo výroku I tohto rozsudku. Žalobca dňa
23.11.2011 uzavrel so žalovanými zmluvu o nájme bytu, na základe ktorej žalovaní užívali tento byt
ako nájomcovia. Nájom podľa tejto zmluvy bol dohodnutý na dobu určitú, a to do 22.11.2014. Tieto
skutočnosti vyplývajú z predloženej zmluvy o nájme bytu zo dňa 23.11.2011, výpisu z Y. Č.. XXX B.
N. Ú.: W. Y., T. Y., ako aj z prednesu žalovaných na pojednávaní, ktorí uvedené skutočnosti nijakým
spôsobom nesporovali, potvrdili výšku zameškaného nájomného ako aj súvisiacich úhrad k 31.08.2017

spolu vo výške 5.680 € a len popisovali svoju nepriaznivú finančnú situáciu, vzhľadom na ktorú žalovaní
nezvládajú splácať nájomné a s nimi súvisiace úhrady vyčíslené žalobcom. Po uplynutí dohodnutej
doby nájmu teda zostali žalovaní dlžní na nájomnom a službách spojených s nájmom k 31.08.2017
v sume 5.680,- eur, pričom podmienkou žalobcu pre predĺženie zmluvy bolo vyplatenie dlžnej sumy,
k čomu nedošlo ani napriek viacerým výzvam žalobcu. Uvedené vyplýva zo žalobcom predložených

výziev na zaplatenie dlžného nájomného (viď vymenovanie listín v odseku 3 odôvodnenia). Žalovaní 1/
a 2/ od 23.11.2014 užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu, a keďže sa žalovaní napriek tomu z
uvedeného bytu do dnešného dňa dobrovoľne nevysťahovali, žalobca sa predmetnou žalobou domáha
jeho vypratania.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

5. Súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona, ktoré aplikoval na
zistený skutkový stav.
6. Ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v citovanom
ustanovenívlastníkomprotitomu,ktoneoprávnenezasahujedoichvlastníckehopráva,najmäumožňuje
domáhať sa vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje. Vlastnícke právo je absolútnym právom

pôsobiacim „erga omnes“, t.j. voči všetkým. Vlastník veci je oprávnený domáhať sa ochrany svojho práva
voči tomu subjektu, ktorý jeho vlastnícke právo porušuje. Pasívne legitimovaným v prípade vlastníckej
žaloby na vydanie veci/vypratanie nehnuteľnosti je osoba, ktorá zasahuje do vlastníckych práv žalobcu
tým, že vec neoprávnene zadržiava, resp. užíva a odmieta vec vlastníkovi vydať, resp. vypratať.

7. V konaní bolo preukázané vlastníctvo žalobcu k predmetnému bytu výpisom z LV č. XXX, B. N.
Ú.: W. Y., T. Y.. Existenciu nájomného vzťahu v období od 23.11.2011 do 22.11.2014 žalobca osvedčil
predložením nájomnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nájomný vzťah medzi stranami
sporu zanikol uplynutím dohodnutého času nájmu, a to k 22.11.2014, t.j. od 23.11.2014 žalovaní 1/ a
2/ užívajú predmetný byt neoprávnene, t.j. bez akéhokoľvek právneho titulu (viď čl. IV ods. 1 a ods. 2

písm. a) zmluvy o nájme).

8. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko žalovaní
1/ a 2/ nemajú právny titul užívania k predmetnej nehnuteľnosti, napriek tomu ju naďalej užívajú a
nehnuteľnosť do dnešného dňa nevypratali. Žalovaní tieto skutočnosti uznávali a nijakým spôsobom

nesporovali, pričom v rámci ich povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti neoznačili žiadnu skutočnosť,
resp. nenavrhli v konaní žiaden dôkaz, ktoré by boli spôsobilé účinne vyvrátiť skutkové tvrdenia
žalobcu. Obrana žalovaných, ktorá spočívala v tom, že popísali svoju nepriaznivú finančnú situáciu a
uviedli dôvody neplatenia nájomného a súvisiacich úhrad pri predmetnom nájomnom byte, je pre účelytohto konania právne irelevantná, pretože nemá vplyv na zistený skutkový a právny stav veci. Podľa
zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ práva patria len bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o
ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou

a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva
bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové,
osobné, satisfakčné a pod. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že
žaloba bola podaná odôvodnene. Súd vychádzal z nespornosti skutočností tvrdených žalobcom, o
ktorýchpravdivostinemalsúdpochybnosti,aktorénapojednávanípotvrdiliajsamotnížalovaní.Žalovaní

1/ a 2/ nesplnili svoju povinnosť dobrovoľne vypratať neoprávnene užívaný byt, preto bol žalobca nútený
riešiť ochranu svojho vlastníctva predmetnou žalobou. Z týchto dôvodov súd uložil žalovaným 1/ a 2/
povinnosť predmetný byt, špecifikovaný vo výroku tohto rozsudku, vypratať, a to v lehote do 30 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku vzhľadom na skutočnosť, že v spoločnej domácnosti so žalovanými
bývajú aj dve maloleté deti (výrok I.). A to bez nároku na bytovú náhradu s poukazom na § 712a ods. 9
veta prvá Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá

nájomca právo na bytovú náhradu.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods.
1 C.s.p. pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovaným
v rozsahu 100 %, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci úspešný na 100 % a neúspešný na 0 %, t.j.

čistý úspech žalobcu predstavuje 100% (výrok II.). O výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným
rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).