Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 15, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/135/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117230827
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4117230827.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou v spore žalobcu: JUDr. Ján Polomský,

správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Agrokombinát Dolná Nitra, Veľký
Cetín, IČO: 00 198 862, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, zastúpeného: Consilior Iuris, s.r.o.,
Radlinského 51, 811 07 Bratislave, IČO: 47 231 157, proti žalovanému AGROPEST, spol. s r.o., Za
humnami 510/1, 951 05 Veľký Cetín, zast. Advokátska kancelária AK Šranko s.r.o., Mostná 29, 949 01
Nitra, IČO: 50 485 601, o odpore proti zmluve o predaji časti podniku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O
výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním, označeným ako odpor proti zmluve o predaji časti podniku, doručeným na súd dňa
24.11.2017, sa žalobca domáhal určenia, že prevod nehnuteľnosti, stavby súpisné číslo 57, postavenej
na pozemku parcelné číslo 2626/11 - zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“, zapísanej na
liste vlastníctva č. XXXX pre okres J., obec I. U., katastrálne územie I. U., z predávajúceho, obchodnej
spoločnosti AGROPEST s.r.o. na kupujúceho MOLIX SK s.r.o., IČO 36358045 so sídlom Rastislavice
306, vykonaný zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 27.9.2017, je voči správcovi konkurznej podstaty

úpadcu Poľnohospodárske družstvo Agrokombinát Dolná Nitra, Veľký Cetín, IČO: 00 198 862, neúčinný.

2. Uviedol, že je správcom konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Agrokombinát
Dolná Nitra, Veľký Cetín, IČO: 00 198 862 a žalovaný je právnická osoba, ktorá uzavrela s obchodnou
spoločnosťou MOLIX SK s.r.o. dňa 27.9.2017 zmluvu o predaji časti podniku, predmetom ktorej bol
predaj časti podniku s názvom „Stredisko 901 Penzión a vinárstvo VINOMA“. Z obsahu
zmluvy o predaji časti podniku vyplýva, že žalovaný predal aj budovu súpisné číslo 57, postavenú na

pozemku parcelné číslo XXXX/XX, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre okres J., obec I.
U., katastrálne územie I. U.. Ďalej uviedol, ako žalobca v druhom rade vedie konanie proti žalovanému
o neúčinnosť právnych úkonom podľa § 15 zák. č. 328/1991 Zb., konanie je vedené na Krajskom
súde v Bratislave sp. zn.: 76 Cb/144/99, 68 Cbi/27/2000. Tieto konania boli spojené.
Ich predmetom je, okrem iného, aj vrátenie sociálnej budovy (v čase prevodu bez súpisného čísla)
postavenej na pozemku parcelné číslo 2626/11, katastrálne územie Veľký Cetín, ktorú previedol úpadca
Poľnohospodárske družstvo Agrokombinát Dolná Nitra na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.1996

obchodnej spoločnosti AGROPEST s.r.o., do konkurznej podstaty úpadcu, alternatívne, ak by vrátenie
nebolo dobre možné, zaplatenie čiastky 18 130,51 EUR na účet správcu konkurznej podstaty. Ako
správca konkurznej podstaty sa o predaji časti podniku žalovaného dozvedel z vyhotovenia fotokópie
zmluvy o predaji časti podniku Okresným súdom v Nitre dňa 03.11.2017. Pretože predaj časti podniku,ktorej súčasťou je aj nehnuteľnosť, ktorú žiada žalobca vrátiť do konkurznej podstaty úpadcu, má za
následokzmenuvlastníckehoprávaktejtonehnuteľnosti,bezpochýbsavymožiteľnosťsúdneuplatnenej
pohľadávky zhoršila.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že so žalobou nesúhlasí a navrhol ju v celom rozsahu
zamietnuť, nakoľko podľa neho skutočnosť, že žalobca vedie proti žalovanému iné konanie na Krajskom
súde v Bratislave pod sp. zn. 76Cb/144/99 resp. 68 Cbi/27/2000 (spojené do jedného konania) o
neúčinnosť právnych úkonov, ešte nezakladá existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Je

nepochybné, že pohľadávka môže existovať bez ohľadu na skutočnosť, či je judikovaná rozhodnutím
súdu lebo iného orgánu, nakoľko spravidla vzniká na základe právnych úkonov a súdne rozhodnutie až
následne len deklaruje existenciu príslušného právneho úkonu. V prípade nárokov, ktoré údajne svedčia
žalobcovi a ktoré sa riešia v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave, však nejde o
pohľadávku, ktorá by vznikla na základe právneho úkonu. Podstata žaloby spočíva v určení, že právne
úkony úpadcu sú voči žalovanému neúčinné, kedy sa žalobca domáha, aby do konkurznej podstaty bolo

vrátené všetko, o čo sa odporovanými právnymi úkonmi dlžníkov majetok ukrátil, a ak to nie je možné,
aby žalovaný zaplatil sumu špecifikovanú v žalobe (vo vzťahu ku konaniu 9C/135/2017 na Okresnom
súde Nitra ide o sumu 18.130,51 €). V prípade, ak by žalobca v konaní vedenom na Krajskom súde v
Bratislave bol úspešný, žalovaný by bol najskôr povinný vydať dotknuté veci do konkurznej podstaty.
Až následne, v prípade, ak by to nebolo z objektívnych dôvodov možné, by mu vznikla pohľadávka

voči veriteľovi v určitej výške, a teda až na základe právoplatného rozhodnutia príslušného súdu a
na základe nemožnosti jeho plnenia vo forme vydania nehnuteľností, by došlo k vzniku pohľadávky
žalobcu voči žalovanému. Vzhľadom na to namietal, že žalobca nie je veriteľom žalovaného tak, ako to
predpokladá § 478 Obchodného zákonníka, a teda nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Podľa
neho zo znenia zmluvy o predaji časti podniku, konkrétne z ustanovení čl. I. bod 3 písm. c) vyplýva, že

predmetom zmluvy bol prevod tých záväzkov žalovaného voči veriteľom, ktoré sú špecifikované v prílohe
č. 3 zmluvy. Z prílohy č. 3 zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalovaný prevádzal na tretiu osobu záväzky
voči spoločníkovi vo výške 501.679,33 €, záväzky voči zamestnancom vo výške 573,61 €, záväzky zo
sociálneho a zdravotného poistenia vo výške spolu 390,32 € a záväzky z dane z príjmu zo závislej
činnosti vo výške 78,35 €. Z uvedeného vyplýva, že predmetom prevodu na základe zmluvy o predaji

časti podniku nebol žiaden záväzok žalovaného voči žalobcovi. Zároveň uviedol, že ak by súd považoval
existenciu pohľadávky žalobcu za preukázanú a túto pohľadávku za prevedenú zmluvou o predaji časti
podniku, má za to, že skutočnosti uvedené v žalobe žiadnym spôsobom nepreukazujú nepochybné
zhoršenie vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa. Jediný argument, ktorým žalobca odôvodňuje podanú
žalobu, je skutočnosť, že predajom časti podniku, ktorý má za následok zmenu vlastníckeho práva k

stavbe so súp. č. 57, sa bezpochýb vymožiteľnosť súdne uplatnenej pohľadávky zhoršila. Ďalej však
neuvádza konkrétne dôvody, akým spôsobom sa vymožiteľnosť pohľadávky zmenou vlastníckeho práva
zhoršila. Podľa ich vyjadrenia zmena vlastníckeho práva k nehnuteľnosti absolútne žiadnym spôsobom
nepreukazuje zhoršenie vymožiteľnosti pohľadávky. Navyše, zo zmluvy o predaji časti podniku vyplýva,
že kúpna cena za predaj časti podniku v prospech žalovaného ako predávajúceho bola stanovená vo

výške 39.402,12 EUR, čo je viac ako dvojnásobok sumy, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha v súdnom
konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave (18.130,51 EUR). Kúpna cena
za predaj časti podniku bola žalovanému riadne uhradená. Preto možnosť vymožiteľnosti prípadnej
pohľadávky žalobcu je z pohľadu žalovaného rovnaká a nezhoršila sa, nakoľko spôsoby exekúcie
prikázaním pohľadávky z účtu alebo exekúcie predajom nehnuteľnosti sú v rámci exekučného poriadku

rovnocenné. Žalovaný nie je spoločnosťou, ktorá by sa účelovo zbavovala majetku a takto znižovala
vymožiteľnosť akýchkoľvek (doposiaľ nepreukázaných) nárokov žalobcu. Svedčí o tom skutočnosť, že
žalovaný je naďalej vlastníkom množstva iných nehnuteľností zapísaných v liste vlastníctva č.
XXXX pre k. ú. I. U., pričom z predmetného listu vlastníctva vyplýva, že žalovaný nadobúdal do svojho
majetku nehnuteľnosti aj počas rokov 2001 - 2015, a teda počas konania vedeného na Krajskom súde

v Bratislave. Pokiaľ by sa chcel žalovaný účelovo zbavovať majetku práve z dôvodu konania vedeného
na Krajskom súde v Bratislave, nenadobúdal by predsa iné nehnuteľnosti, z ktorých by
žalobca mohol svoj prípadne judikovaný nárok uspokojiť. V tejto súvislosti poukázal na to, že zmluva o
predaji časti podniku bola synalagmatickým právnym úkonom, za ktorý bola žalovanému aj vzhľadom na
rozsah prevedeného majetku, pohľadávok a záväzkov poskytnutá protihodnota, pričom pri jej určení sa

vychádzalo z ocenenia predmetu prevodu znaleckým posudkom. Z uvedených dôvodov považuje
žalovaný za nepreukázané, že by sa zhoršila vymožiteľnosť akejkoľvek pohľadávky veriteľa. Okrem toho
žalovaný namietal petit žaloby a tvrdil, že žalobca nemá naliehavý právny záujme na podaní tejto žaloby.4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, a
to žalobou zo dňa 19.03.1998, vyjadrením zo dňa 07.10.2015 k sp. zn. 76Cb/144/1999, zmluvou o
predaji časti podniku zo dňa 27.09.2017 vrátane jej príloh, výpisom z LV č. XXXX, 2109 pre kat. úz. I.

U., vyjadrením žalovaného, výpisom z účtu žalovaného, výpisom z obchodného registra žalobcu. Na
základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci a uvedený spor takto právne
posúdil:

5. V danej veci súd zistil, že žalovaný ako predávajúci uzatvoril dňa 27.09.2017 so spoločnosťou

MOLIX SK, s.r.o., so sídlom Rastislavice 306, 941 08, IČO: 36 358 045, zmluvu o predaji časti podniku.
Predmetom tejto zmluvy boli podľa čl. I. bodu 3 písm. a) nehnuteľné veci, nachádzajúce sa v kat. úz.
I. U., zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor ako parc. reg. „C“
č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria vo výmere 202 m2, parc. č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria vo
výmere 24 m2, parc. č. XXXX/XX zast. plochy a nádvoria vo výmere 389 m2 spolu so stavbou - agrotur.
rekreač. a ubyt. zariad. VINOMA so súp. č. XX a parc. č. XXXX/XX zas. plochy a nádvoria vo výmere

1051 m2. Spolu s nehnuteľnosťami sa na kupujúceho prevádzali aj všetky veci tvoriace príslušenstvo
k nehnuteľnostiam, a to najmä príjazdová komunikácia, spevnené plochy, studňa, altánok, prípojky a
pod. V ďalších bodoch čl. I. boli vymedzené pohľadávky, záväzky, práva a povinnosti vyplývajúce z
pracovnoprávnych vzťahov, prevádzkové zmluvy, hnuteľné veci. Kúpna cena vychádzala zo stanovenia
všeobecnej hodnoty časti podniku znaleckým posudkom 23/2017, vyhotoveným znaleckou organizáciou

TOP HOUSE spol. s r.o., Trenčín a bola dohodnutá fixnou sumou vo výške 39.402,12 € (po zohľadnení
pohybov majetku). Kúpna cena bola zo strany kupujúceho zaplatená prevodom na účet žalovaného ako
predávajúceho; táto skutočnosť vyplýva z výpisu z účtu žalovaného zo dňa 27.09.2017.

6. Žalobca ako správca konkurznej podstaty sa dozvedel o zmluve o prevode časti podniku dňa

09.11.2017, kedy si dal vyhotoviť ftk. zmluvy o predaji časti podniku na Okresnom súde Nitra. Vzhľadom
na to, že bol presvedčený, že následkom zmeny vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, sa
bezpochybne zhoršila vymožiteľnosť jeho súdne uplatniteľnej pohľadávky, podal odpor proti zmluve o
predaji časti podniku.

7. Podľa § 476 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len OBZ) zmluvou o predaji
podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné
majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať
záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.

8. Podľa § 477 ods. 1 OBZ na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj
vzťahuje.

9. Podľa § 477 ods. 2 OBZ prechod pohľadávok sa inak spravuje ustanoveniami o postúpení
pohľadávok.

10. Podľa § 477 ods. 3 OBZ na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí
za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim.

11. Podľa § 477 ods. 4 OBZ kupujúci je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľom prevzatie

záväzkov a predávajúci dlžníkom prechod pohľadávok na kupujúceho.

12. Podľa § 478 ods. 1 OBZ ak sa predajom podniku nepochybne zhorší vymožiteľnosť pohľadávky
veriteľa, môže sa veriteľ domáhať podaním odporu na súde do 60 dní odo dňa, keď sa dozvedel o predaji
podniku, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol predaj zapísaný do obchodného registra

(§ 488 ods. 1 ), aby súd určil, že
voči nemu je prevod záväzku predávajúceho na kupujúceho neúčinný.

13. Podľa § 478 ods. 3 OBZ ak veriteľ úspešne uplatní právo podľa odseku 1 alebo 2, je predávajúci
povinný voči nemu splniť záväzok v dobe splatnosti a je oprávnený požadovať od kupujúceho poskytnuté

plnenie s príslušenstvom.

14. Súd zistil, že zmluva o predaji časti podniku má všetky podstatné náležitosti podľa príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka. Predmetom takejto zmluvy môže byť, presne tak ako vprejednávanom spore, aj časť podniku, ak tvorí samostatnú organizačnú zložku. Predaj podniku so
sebou prináša prechod záväzkov predávajúceho na kupujúceho bez toho, aby bol na takýto prevod
potrebný súhlas veriteľa. V záujme ochrany veriteľa pred prechodom mu zákon priznáva osobitné právo

podať proti predaju podniku odpor, ktorého dôsledkom je neúčinnosť predaja podniku voči tomuto
veriteľovi. Tento procesný úkon - odpor, je osobitným druhom určovacej žaloby, ktorou sa veriteľ ako
žalobca domáha určenia, že prevod záväzku predávajúceho na kupujúceho je voči nemu neúčinný. V
takomto spore musia byť účastníkmi veriteľ, predávajúci a kupujúci.

15. Zo žaloby vyplýva, že žalobca ako veriteľ podal odpor len proti žalovanému - spoločnosti
AGROPEST, spol. s r.o., ktorá v zmluve o predaji časti podniku vystupuje ako predávajúci a ktorú
považuje žalobca za svojho dlžníka. Napriek tomu, že v petite sa domáhal určenia neúčinnosti prevodu
nehnuteľností, vykonaného zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 27.09.2017, uzatvorenej medzi
žalovaným ako predávajúcim a spoločnosťou MOLIX SK, s.r.o., so sídlom Rastislavice 306, 941 08, IČO:
36 358 045, ako kupujúcim, neoznačil ju v žalobe ako žalovanú a ani nepodal počas konania žiadny

procesný návrh, ktorým by tento nedostatok vecnej legitimácie odstránil.

16.Otázkavecnejlegitimácieniejevadoužalobyasúdnebolpovinnývyzvaťžalobcunaodstránenievád
žaloby. Výlučne žalobca je ten, kto je oprávnený v žalobe uviesť osobu, u ktorej sa svojho nároku bude
domáhať. Súd je povinný túto voľbu akceptovať a následne len skúmať, či žalovaný, ktorého v žalobe

označil žalobca, má alebo nemá byť zaviazaný na plnenie, resp. na určenie, ktorého sa žalobca v žalobe
domáha. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda ten, kto je
nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorej
sa rozhoduje v konaní. Nedostatok vecnej pasívnej legitimácie vedie k zamietnutiu žaloby meritórnym
rozhodnutím.

17. Odpor (resp. žaloba) o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný, môže byť
úspešná len vtedy, ak bola podaná proti osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený
(R 86/2003). Priamo § 478 ods. 1 OBZ ustanovuje, že veriteľ sa podaním odporu môže domáhať na
súde, aby súd určil, že voči nemu je prevod záväzku z predávajúceho na kupujúceho neúčinný. Uzavretá

zmluva o prevode podniku sa týka oboch účastníkov záväzkového vzťahu, tak predávajúceho ako aj
kupujúceho. Potom obidvaja účastníci záväzkového vzťahu musia byť označení ako žalovaní, pretože
aj odporovacia žaloba sa týka obidvoch účastníkov takéhoto právneho vzťahu, založeného zmluvou o
predaji podniku. Žalovaný sám o sebe nie je pasívne legitimovaným účastníkom predmetného konania.
Predmetom žaloby podľa § 478 OBZ je neúčinnosť prevodu konkrétneho záväzku, ktorý bol súčasťou

zmluvy o predaji podniku, preto obaja účastníci zmluvy, tj. nielen žalovaný, ale aj spoločnosť MOLIX SK,
s.r.o., so sídlom Rastislavice 306, 941 08, IČO: 36 358 045, mali byť označení ako žalovaní (napr. rozs.
KS BB, sp. zn. 41Cob/29/2013).

18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti - nedostatok vecnej pasívnej legitimácie, súd žalobu

žalobcu zamietol.

19. Okrem toho považuje súd za dôležité uviesť, že v prípade žaloby podľa § 478 OBZ zostáva
sporné, čo možno považovať pod pojmom „ vymožiteľnosť pohľadávky“. Existujú viaceré názory, skôr ale
prevažuje názor, podľa ktorého treba pod týmto pojmom rozumieť pohľadávku priznanú autoritatívnym

rozhodnutím, teda vykonateľným titulom. Okrem toho je prezentovaný i názor, že pod pojmom
vymáhateľná pohľadávka možno rozumieť žalovateľnú pohľadávku. Žalobca v spore nepreukázal, že
by ale disponoval takouto pohľadávkou.

20. V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak

povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou
tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ
strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné
bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti

strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno
viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je
rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Strany musia poznať právo (v duchu zásady neznalosť
zákona neospravedlňuje) a súd z tohto faktu vychádza. K žalobe a k vyjadreniam strán je potrebnédoložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe či vyjadreniach. Preto súd
nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu
na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v

konaní preukáže, a to ku dňu, kedy rozhoduje.

21. Ďalšou podmienkou pre úspešné uplatnenie odporu, resp. žaloby v tomto prípade je preukázanie
zhoršenia vymožiteľnosti pohľadávky v dôsledku predaja podniku. Splnenie podmienky pre úspešnú
odporovateľnosť zmluvy o prevode podniku musí byť posudzované a preukázané vo vzťahu ku

kupujúcemu - spoločnosti MOLIX SK, s.r.o., pretože tento sa stal dlžníkom pohľadávky žalobcu ako
veriteľa. Nakoľko kupujúci nielenže nebol označený ako subjekt na strane žalovaného, žalobca vôbec
neoznačil žiadne dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. V spore bol žalobca pasívny,
nevyužil právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného - tzv. repliky. Žalobca bol súdom poučený o
následkoch sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 CSP. Z uvedeného dôvodu súd konštatuje,
že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno, tj, nepredložil a ani nenavrhol žiadne dôkazy, ktorými

by sa zistilo zhoršenie vymožiteľnosti pohľadávky. Z vykonaných dôkazov práve vyplýva, že žalovaný
je vlastníkom viacerých nehnuteľností, ktoré nadobudol počas rokov 2001 až 2015. Aj týmto je zrejmé,
že predaj časti podniku nespôsobuje zhoršenie vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu. O prípadnom
zhoršení vymožiteľnosti prípadnej pohľadávky veriteľa by bolo možné hovoriť len vtedy, ak by bol podnik
prevedený na kupujúceho, ktorý nemá dostatok majetku na uspokojenie pohľadávky veriteľa, alebo ak

po predaji podniku nemá predávajúci dosť majetku na uspokojenie pohľadávky veriteľa. Táto skutočnosť
ale preukázaná tiež nebola. Súd má za to, že žalobu by aj v prípade, ak by aj bola splnená podmienka
vecnej legitimácie, zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa § 478 OBZ.

22. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého

súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že žalovaný
bol v spore úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi.

23. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.