Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoCsp/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119277570
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6119277570.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a
členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: E. U., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. XXXX/XX, U. P. D., štátny občan SR, právne zastúpeného: JUDr. Marek Hraška,
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kopčianska 8/A, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO:
52 274 896, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom

Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom,
advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie I. P. X/N., Y., o zaplatenie 451,34 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 46Csp/78/2019-97 zo dňa 14.10.2019,
takto

r o z h o d o l :

RozsudoksúduprvejinštancievovýrokuII.,ktorýmžalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu
451,34 eur a vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku sa rozsudku súdu prvej inštancie n e d o t ý k a .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 451,34 eur od 24.04.2019 do zaplatenia, zastavil. Výrokom
II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 451,34 eur, a to do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Napokon výrokom III. rozhodol tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o ust. § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2, § 428, §
788 ods. 1, § 799 ods. 1 - 3, § 806, § 815 ods. 1, § 822, § 823, § 825 Občianskeho zákonníka, §
4 ods. 3, § 11 ods. 6 písm. a), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

3.Súdprvejinštanciekonštatoval,žemedzistranaminebolosporné,žežalobcovibolaspôsobenáškoda
na osobnom motorovom vozidle zn. HONDA, s evidenčným číslom KM855BI. Rovnako bolo nesporné,
že vodič druhého vozidla, ktoré malo spôsobiť žalobcovi poškodenie čelného skla, je poistníkom
žalovaného, nakoľko samotný žalovaný túto skutočnosť nerozporoval. Za sporné súd považoval to, či
škodu reálne spôsobil poistník žalovaného a či žalobca preukázal priebeh škodovej udalosti, vznik škody

a ich príčinnú súvislosť.
4. Ďalej dôvodil, že sa zaoberal tým, na základe akého právneho vzťahu je žalovaný ako poisťovateľ
škodcu povinný hradiť škodu z poistnej udalosti žalobcovi. Podľa § 823 OZ nemá poškodený priamynároknaplnenievočipoisťovni.Obmedzeniepriamejžalovateľnostipoisťovateľapoškodenýmbolodané
tým, že v poistení zodpovednosti nevstupuje poisťovateľ na miesto škodcu. Preto medzi poškodeným
a poisťovateľom priamy vzťah nevznikol. Poškodený sa mohol so svojím nárokom obrátiť len na

poisteného škodcu, a to buď mimosúdne, alebo súdnou žalobou. Avšak citované ustanovenie uvádza,
ženejdeobezvýnimočnýstav.Práve§15ods.1zákonač.381/2001Z.z.počítastým,žepoškodenýmá
bezvýnimočný priamy nárok na náhradu škody proti zodpovednostnému poisťovateľovi (action direct).
Táto úprava vychádza zo Štrasburského dohovoru z r. 1959. Ochrana poškodeného si vyžaduje, aby
právo na náhradu škody bolo garantované aj vtedy, ak poistený porušil poistnú zmluvu takým spôsobom,

žebypoisťovateľvovzťahuknemusícemoholodmietnuťplneniezpoisteniazodpovednosti,alenemôže
tak urobiť vo vzťahu k poškodenému. Priamy nárok poškodeného znamená, že ak mu bola spôsobená
škoda prevádzkou motorového vozidla, môže si vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi
(poistenému) alebo proti poisťovateľovi, alebo voči obom naraz. V praxi sa takýto nárok uplatní najmä
voči poisťovateľovi, ktorý garantuje včasnosť výplaty náhrady škody. Vzhľadom na existenciu priameho
nároku poškodeného proti poisťovateľovi možno predpokladať, že poisťovateľ môže od poškodeného

požadovať informácie a doklady potrebné na určenie výšky poistného plnenia.
5. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal samotným predmetom sporu, keď konštatoval, že z
predložených listinných dôkazov vyplynulo, že žalobca si v konaní uplatňuje voči žalobcovi nárok titulom
náhrady škody, nakoľko konaním škodcu - poistníka žalovaného došlo k poškodeniu majetku žalobcu.
Škodu na majetku - poškodenie čelného skla žalobcu v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 17.03.2019

v obci Dolný Hričov spôsobil vodič motorového vozidla zn. AUDI s evidenčným číslom ZA897IA (vodič
vozidla 2), X. H., bytom E., D. XXX. V dôsledku jazdy vozidla 2 bol vymrštený kamienok spod kolies
vozidla 2 na čelné sklo žalobcovho vozidla 1. V dôsledku tejto škodovej udalosti došlo k poškodeniu
vozidla žalobcu. Priebeh opísanej škodovej udalosti dokumentuje záznam o dopravnej nehode. Ďalej
malsúdzanesporné,žeškodca,vodičvozidla2jepoistenýužalovanéhonazákladezmluvyopovinnom

zmluvnom poistení č. 6600240670. Táto skutočnosť v konaní nebola popretá a vyplýva aj z Oznámenia o
riešeníškodovejudalostič.9567038860.Ztohtooznámeniatiežvyplýva,žežalovanýžalobcovioznámil,
že v predmetnej veci žalobca nepreukázal bez akýchkoľvek pochybností, že ku vzniku škody došlo
prevádzkou motorového vozidla poistníka žalovaného.
6. Žalobca spolu so škodcom si splnili svoju povinnosť a škodovú udalosť zo dňa 17.03.2019 nahlásili

žalovanému ako poisťovateľovi na formulárovom tlačive žalovaného. Žalobca si následne dal vymeniť
rozbité čelné sklo na motorovom vozidle, pričom mu bola za výmenu čelného skla vystavená
faktúra č. 15190085 zo dňa 19.03.2019, splatná 19.03.2019, vo výške 451,34 eur.
7. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že zo žalobcom predloženého Stanoviska Útvaru dohľadu nad
finančným trhom NBS vyplýva, že na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené nároky na náhradu v rozsahu podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predpokladmi vzniku zodpovednosti prevádzkovateľa

pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla sú: udalosť vyvolaná osobitnou povahou
prevádzky, vznik škody a príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody. Keďže zodpovednosť
prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla je založená na princípe
objektívnej zodpovednosti, to znamená bez ohľadu na zavinenie, nie je podmienkou jej vzniku
protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka sa svojej

zodpovednosti nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod
v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak sa preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani
pri vynaložení všetkého úsilia. Žalobca svoj nárok opiera aj o Stanovisko občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna 2014, Cpj 5/2014, v zmysle ktorého: „Aj škoda
spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom

iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke;
zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.“
8. Ďalej súd prvej inštancie vyhodnotil ako nesporné, že žalobca sa domáhal nároku na
náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poistníka žalovaného. V danom prípade
išlo o objektívnu zodpovednosť, ktorej sa nemožno zbaviť a vzniká bez ohľadu na

zavinenie škodcu. Prvú podmienku, t.j. skutočnosť, že škodová udalosť bola vyvolaná osobitnou
povahou prevádzky mal súd za preukázanú v zmysle Záznamu o dopravnej nehode zo dňa
17.03.2019.Vznikškody,t.j.poškodeniečelnéhosklavozidlažalobcu,malsúd zapreukázanú
zo záznamu o dopravnej nehode, ako aj z faktúry zo dňa 19.03.2019, z ktorej vyplýva výmenačelného skla na motorovom vozidla zn. HONDA Jazz, ktorej držiteľom bol žalobca. Príčinnú súvislosť
medzi udalosťou a vznikom škody dokumentuje práve záznam o dopravnej nehode a vyplýva to zo
zhodného tvrdenia žalobcu a škodcu. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný spochybnil uvedené dôkazy,

a teda vznik a priebeh škodovej udalosti, keď uviedol, že pre jednoznačné preukázanie zodpovednosti
jeho poistenca nestačí vyhlásenie poisteného a poškodeného o vzniku škodovej udalosti, nakoľko
takéto vyhlásenie nemá charakter hodnoverného dôkazu o tom, že čelné sklo na motorovom vozidle
poškodeného bolo poškodené v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovaného.
Z opisu priebehu škodového deja mal súd prvej inštancie za preukázané, že kameň, ktorý spôsobil

poškodenie čelného skla na vozidle žalobcu, bol vymrštený spod kolies pred ním idúceho
vozidla. Žalobca okamžite na nehodovú udalosť upozornil škodcu, s ktorým spísal
záznam o nehode. Navyše súd prvej inštancie k námietke žalovaného uviedol, že v zmysle predložených
listinných dôkazov vznik a priebeh škodovej udalosti zhodne opísali poškodený a škodca v Zázname o
dopravnej nehode. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že listinný dôkaz (obsahujúci v tomto
prípade vyjadrenie fyzických osôb - účastníkov udalosti) je jedným z dôkazných prostriedkov, ktoré

dôkazné prostriedky súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z uvedených zákonných zásad hodnotenia
dôkazov, konštatoval, že z vykonaného dokazovania nevyplynul žiadny rozpor či vnútorný nesúlad v
žalobcom predložených dôkazoch (listinách zachytávajúcich vyjadrenia účastníkov škodovej udalosti),

a nakoľko ďalšie dôkazy neboli v konaní produkované, ani rozpor týchto dôkazov s inými dôkazmi.
Zdôraznil tiež, že žalovaný v priebehu konania nepredložil ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, ktorý by
bol spôsobilý spochybniť vierohodnosť navrhovateľom predložených listinných dôkazných prostriedkov
a obsah vyjadrení účastníkov škodovej udalosti vyplývajúci z týchto listinných dôkazných prostriedkov,
a teda neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že škodová udalosť sa stala inak, než zhodne

vyplýva z vyjadrení účastníkov škodovej udalosti.
9. V nadväznosti na názor žalovaného, že vyhlásenie poisteného a poškodeného o vzniku škodovej
udalosti nemá charakter hodnoverného dôkazu o priebehu škodovej udalosti, t. j. o tom, že čelné sklo
na motorovom vozidle poškodeného bolo poškodené v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla
poistenca žalovaného, súd prvej inštancie analogicky poukázal na právne závery a úvahy obsiahnuté v

náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9. júna 2015, č. k. III. ÚS 276/2014-29.
10. Podľa súdu prvej inštancie v spore nevznikla pochybnosť, že k poškodeniu vozidla žalobcu došlo
práve v dôsledku predmetnej škodovej udalosti, pričom žalovaný žiadnym dôkazom nevyvrátil existenciu
príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a škodou, preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že
žalobca aj ohľadom tohto predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu uniesol dôkazné bremeno.

11. Záverom súd prvej inštancie zhodne so žalobcom poukázal na § 428 OZ a Stanovisko
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna 2014, Cpj 5/2014, v zmysle
ktorého aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom
vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou
pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 prvá veta Občianskeho zákonníka

nemožno zbaviť. V odôvodnení citovaného stanoviska sa okrem iného uvádza, že nie sú pochybnosti o
tom,žesamotnýpohyb(valivýpohybkolies)arýchlosťdopravnéhoprostriedkusúosobitnou,špecifickou
vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa,
ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou
motorového vozidla, t.j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto

prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia
otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k
jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia
kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu. Vychádzajúc z
uvedenéhostanoviska,sktorýmsasúdprvejinštancieplnestotožnil,súdkonštatoval,ževposudzovanej

veci nemožno uplatniť liberačné dôvody uvedené v § 428 OZ, nakoľko žalovaný nepreukázal, že škode
sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
12. Podľa súdu prvej inštancie žalobca v konaní preukázal, že mu vznikla škoda poškodením čelného
skla na jeho osobnom motorovom vozidle vo výške 451,34 eur, pričom žalovaný mu na jeho
žiadosť odmietol uhradiť ním uplatnený nárok na náhradu škody.

13. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol na základe ustanovenia §
255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi ako v celom rozsahu úspešnej strane
sporu (neúspech spočíval iba v späťvzatí žaloby v časti príslušenstva, t. j. úrokov z omeškania) priznal
proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.14. V zákonnej lehote žalovaný podal odvolanie proti výrokom II. a III. rozsudku a domáhal sa, aby
odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Žalovaný namietal, že

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako
aj to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Taktiež
namietal, že pokladá rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti za nesprávny, nezákonný a aj
arbitrárny a podľa jeho názoru je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie, pričom trpí vo svojej
podstate nepreskúmateľnosťou. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a

nesprávnym spôsobom vyporiadal s argumentáciou žalovaného, poukazujúc na skutočnosť, že žalobca
dôvodnosť uplatneného nároku vo vedenom spore relevantne nepreukázal, pričom práve na žalobcovi
spočívalo dôkazné bremeno. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalovaný predložil v súdnom konaní
záznam o nehode, z ktorého nie je zrejmé, z akého dôvodu a za akých okolností bol ako vinník
vzniku škodovej udalosti uvedený poistený a rovnako sa v ňom uvádza len stručný a arbitrárny popis
vzniku škodovej udalosti. Ani prípadné súhlasné vyhlásenie vodiča motorového vozidla, ktoré údajne

malo poškodenie čelného skla spôsobiť a vodiča poškodeného motorového vozidla, nemá charakter
preukázania okolnosti vzniku škody. Žalovaný má tiež za to, že žalobca v tejto otázke neuniesol dôkazné
bremeno. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie nesprávne priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu,
hoci je nepochybné, že žalobca vzhľadom na čiastočné späťvzatie úspešný v plnom rozsahu nebol.

15. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný nijako bližšie nezdôvodnil, v
čom tkvie nezákonnosť, nesprávnosť a arbitrárnosť rozsudku. Podľa názoru žalobcu sa jeho odvolanie
stáva neurčitým a nepreskúmateľným. Nestotožňuje sa tiež s názorom žalovaného, ktorý tvrdí, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré tvrdil, hoci bližšie neuviedol, prečo
nemožno výsluch žalobcu, svedkyne G. U., ako aj záznam o nehode vlastnoručne podpísaný vodičom,

ktorý škodu spôsobil, považovať za nedostatočné dôkazy. Záznam o nehode dostatočne preukazuje
škodovú udalosť skúmanú v tejto veci, ktorá objasňuje všetky konkrétne relevantné okolnosti ako dátum
a čas nehody, miesto nehody, označenie účastníkov nehody, poškodené vozidlo, dôvod vzniku škody,
atď. Poukázal tiež na to, že z dôvodovej správy k Zákonu o cestnej premávke vyplýva, že práve tlačivo
„Správa o nehode“ bolo zavedené pre zjednodušenie prístupu k náhrade škody, pretože prax ukázala, že

účastníci nehody si často vymieňajú len základné informácie bez toho, aby spísali akékoľvek vyhlásenie
o priebehu nehody. Napokon uviedol, že odvolanie žalovaného je procesným úkonom, ktorý celkom
zjavne slúži na zneužitie práva na odvolanie a na bezúspešné uplatňovanie tohto práva. Preto navrhol
potvrdiť rozsudok.

16. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP
a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 451,34 eur a vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolací súd nedotkol, keďže

tento nebol napadnutý odvolacími námietkami.

17. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol

a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP Odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z
uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

18. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi

predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje
sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.19. Krajský súd pokladal za nevyhnutné reagovať na odvolaciu námietku žalovaného formulovanú
v podanom opravnom prostriedku, pričom sa nezaoberal inými pochybeniami súdu prvej inštancie
vzhľadom na princíp neúplnej apelácie. V tejto súvislosti poukazuje aj na zodpovednosť odvolateľa za

obsahové vymedzenie svojho odvolania, keďže odvolací súd je povinný aplikovať inštitút viazanosti
odvolacími dôvodmi.

20. Námietku žalovaného ohľadne nezákonnosti, nesprávnosti, arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti
rozsudku súdu prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa krajského súdu odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a
zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je
predmetom odvolacieho prieskumu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutia
súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo
svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. Navyše v danom prípade

žalovaný ani bližšie nezdôvodnil, z akého konkrétneho dôvodu vo väzbe na odôvodnenie samotného
preskúmavaného rozsudku má spočívať nesprávnosť, nezákonnosť a arbitrárnosť napadnutého
rozsudku.

21. Pokiaľ žalovaný spochybňuje relevantnosť dôkazného prostriedku, a to záznamu o dopravnej

nehode s poukazom na jeho nedostatočnosť, odvolací súd konštatuje, že sa s touto námietkou
nestotožňuje. Predmetný záznam o dopravnej nehode, rovnako ako súd prvej inštancie, pokladá za
dokument dostatočne preukazujúci škodovú udalosť skúmanú v prejednávanej veci, ktorý dostatočne
objasňujevšetkykonkrétnearelevantnéokolnosti,medziktorépatrídátumačasnehody,miestonehody,
označenie účastníkov nehody, označenie poškodeného vozidla, dôvod vzniku škody, atď. Osobitne za

situácie, keď ďalšie detaily boli doplnené tak výsluchom samotného žalobcu, ako aj svedkyne, pričom
žalovaný mal možnosť sa týchto výsluchov zúčastniť a zároveň klásť otázky, avšak tejto možnosti
sa dobrovoľne vzdal, keď sa samotného pojednávania nezúčastnil. Navyše je potrebné uviesť, že z
dôvodovej správy k § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vyplýva, že
tlačivo „Správa o nehode“ bolo zavedené pre zjednodušenie prístupu k náhrade škody, pretože prax

ukázala, že účastníci nehody si často vymenili len základné informácie o priebehu nehody bez toho, aby
spísali akékoľvek vyhlásenie o priebehu nehody. V prípade, že osoba zodpovedná za škodu odmietla
udalosť svojmu poisťovateľovi oznámiť, prípadne spochybňovala tvrdenie poškodenej strany o priebehu
nehody, nebol poškodený schopný svoj nárok preukázať, čiže tlačivo „Správa o nehode“ bolo prijaté
práve za účelom zjednodušenia preukázania priebehu nehody poškodeným. Samotné spochybňovanie

vierohodnosti údajov uvedených žalobcom v predloženom zázname o nehode zo dňa 17.03.2019 zo
strany žalovaného pokladá odvolací súd, rovnako ako žalobca, za konanie, ktoré popiera celý význam
predmetného dokumentu a je aj v rozpore s účelom vyššie citovaného ustanovenia Zákona o cestnej
premávke. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS
31/2013zodňa17.01.2013,podľaktorého:„...všeobecnýsúdnemusírozhodovaťvsúladesoskutkovým

a právnym názorom účastníkov konania. Procesný postoj účastníka konania nemôže bez ďalšieho
dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu, akceptovať jeho návrhy, procesné úkony, obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.“

22. Odvolací súd opätovne konštatuje, že v súdenej veci súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil

zákonu zodpovedajúcim spôsobom, pričom právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s právom
strany sporu byť pred súdom úspešnou, prípadne s právom na vydanie rozhodnutia v súlade s jej
požiadavkami a právnymi názormi. Z uvedeného dôvodu potom, ak súd nerozhodne podľa predstáv
strany sporu, nedochádza k porušeniu daného práva. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie
ústavných základných práv podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 344/2010 dosahuje

len také odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého
dôvody sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky alebo ak sú tieto dôvody
zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti.

23. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré
na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom
dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať
za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov saprvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto
rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody
odvolateľa boli neopodstatnené, odvolací súd tento napadnutý rozsudok potvrdil.

24. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, keďže
sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca ako v celom rozsahu úspešná strana má nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže jej neúspech spočíval len v nepatrnej časti.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania
má žalobca v plnom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní proti žalovanému úspešný.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou

organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)