Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 12, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/95/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317219144
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317219144.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s.,
IČO: 47 967 692, so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, so sídlom Bratislava, Martinčekova
13, proti žalovanému: Q. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. S., o zaplatenie 1.564,51 Eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 30Csp/319/2017-96 zo dňa 21.
januára 2019 - zamietnutá časť, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietnutí a v časti o náhrade trov konania

p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 1.564,51 Eur
spolu s úrokom vo výške 198,46 Eur, úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.564,51 Eur
od 8.6.2017 do zaplatenia a poplatkami vo výške 39,28 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (v
poradí prvý výrok), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (v poradí druhý výrok), žalovanému uložil povinnosť
zaplatiťžalobcovináhradutrovkonaniavrozsahu100%stým,žeovýšketejtonáhradybuderozhodnuté

samostatným uznesením (v poradí tretí výrok).

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 497, § 363 ods. 3 Obchodného
zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), c), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
znení ku dňu uzavretia zmluvy 17.6.2011 (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1, 2, 3,
4, § 53 ods. 9, § 524 ods. 1, 2, § 565, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z., s poukazom aj na procesné ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového

poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že Zmluvou o úvere - dostupná pôžička
6356480311 zo dňa 17.6.2011 právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 3.500,-
Eur, ďalej si dohodli výška mesačnej splátky 106,29 Eur, dátum prvej platby 17.7.2011, dátum každej
ďalšej platby 17. deň v mesiaci, dátum konečnej splatnosti 17.8.2015, poistenie - základný súbor
poistenia, počet splátok 50, celkovú výšku nákladov 1.637,92 Eur, priemernú RPMN 20,56%, RPMN

21,34%, úrokovú sadzbu 19,5%. Za obdobie od 17.7.2011 do 24.3.2014 žalovaný vykonal úhrady
vo výške 3.473,48 Eur (aktuálny stav úveru ku dňu 7.6.2017). Upozornením - výzvou na splatenie
dlžnej časti úveru zo dňa 20.10.2014 právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného, že ku dňa
17.10.2014 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehotesplatnosti a upozornila ho, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy, bude banka oprávnená využiť
§ 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver predčasne splatným. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo
dňa 3.11.2014 - oznámila Poštová banka, a.s. žalovanému, že pretože podstatným spôsobom porušil

ustanovenia Zmluvy o úvere, stáva sa jeho úver k 3.11.2014 predčasne splatným v celom rozsahu.
Výška dlžnej sumy bola ku dňu výzvy 1.802,25 Eur, ktorá pozostávala z dlžnej istiny 1.564,51 Eur,
úroku 198,46 Eur, poplatkov za upomienky 39,28 Eur (doručená žalovanému náhradným spôsobom dňa
25.11.2014). Zmluvou o postúpení pohľadávok z 13.6.2017 postúpila Poštová banka, a.s. pohľadávku
voči žalovanému na žalobcu. Podaním doručeným dňa 14.11.2017 žalobca doplnil žalobu o špecifikáciu

úrokov, podľa ktorej zmluvné úroky do zosplatnenia úveru boli vyčíslené na sumu 1.640,92 Eur, úroky z
omeškania do zosplatnenia na sumu 22,05 Eur, na úhradu úrokov bola započítaná časť úhrad vo výške
1.464,51 Eur, neuhradená časť úrokov prestavuje sumu 198,46 Eur. Nepredložil žiadne vysvetlenie k
úrokom vo výške 997,30 Eur.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie právne uzavrel, že preskúmal obsahové

náležitostiúverovejzmluvyzodňa17.6.2011azistil,žetátoobsahujevšetkypodstatnénáležitostizmluvy
o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný uhradil v
splátkach celkovo sumu 3.473,48 Eur. Potom ako bol žalovaný v omeškaní so splátkami, pristúpil právny
predchodca listom zo dňa 3.11.2014 k zosplatneniu celého úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie
dlhu vo výške 1.802,25 Eur do 10 dní od doručenia výzvy. Žalobu považoval v časti uplatnenej úverovej

istiny vo výške 1.564,51 Eur, zosplatnených a neuhradených zmluvných úrokov a úrokov z omeškania
vo výške 198,46 Eur vyčíslených do vyhlásenia predčasnej splatnosti a poplatkov za upomienky a výzvy
vo výške 39,28 Eur za dôvodnú. Priznal žalobcovi z nezaplatenej úverovej istiny a zmluvných úrokov
úrok z omeškania vo výške 5,25%, ktorý neprekračuje výške zákonného úroku z omeškania ku dňu
prvého omeškania, t.j. ku dňu nasledujúcemu po predčasnej splatnosti úveru. V časti zmluvného úroku

vo výške 19,5% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.564,51 Eur od 8.6.2017 do zaplatenia, v časti
vyčíslených úrokov vo výške 997,30 Eur (ktorých vyčíslenie však žalobca žiadnym spôsobom neobjasnil,
a to ani po výzve zo strany súdu, ktorý sa môže len domnievať, že ide o úroky/úroky z omeškania
po vyhlásení predčasnej splatnosti do 7.6.2017) žalobu žalobcu ako nedôvodný zamietol. Strany si
dojednali zmluvný úrok 19,9 % (zrejme mal na mysli 19,5 % pozn. odvolacieho súdu) ako fixný do doby

splatnosti úveru. Právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu celého úveru skôr, a to k 3.11.2014.
Jenesporné,žeúverovývzťahspočívav poskytnutípeňažnýchprostriedkova dovráteniaposkytnutých
prostriedkov má dlžník platiť úroky. Účastníci úveru si pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver
poskytuje. V takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov.
Pokiaľ si však účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do

dohodnutej doby nevrátil, prichádzajú do úvahy za obdobie od splatnosti úveru úroky z omeškania.
Vychádzal z uznesenia ÚS SR sp. zn. IV. 476/2012, 012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril
názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu,
následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Pri predčasnom a
mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru,

vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ teda navodzuje stav, v ktorom má
právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ
už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ
inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom

prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru,
ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.

5. Žalobca bol v konaní úspešný v uplatnenej istiny v plnom rozsahu, preto mu okresný súd ako úspešnej
strane priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov

konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Proti tomuto rozsudku výlučne voči zamietnutej časti (v poradí druhý výrok) podal odvolanie žalobca,
pričom navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov
konania alternatívne zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na odvolacie

dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že
napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože nie je zrejmé z akého právneho
predpisu okresný súd vychádzal, keď uzavrel, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca
nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Nesúhlasí s poukazom okresného súdu na uznesenie NSSR sp. zn. 4Obo/143/1998, ktoré nevyhovuje potrebám súčasného právneho stavu. Poukázal na §
16 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorého výkladom a contrario, v prípade ak dôjde k
vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru veriteľom pre porušenie platobnej disciplíny dlžníka, veriteľ by

mal mať rovnako zachované právo na vrátenie peňažných prostriedkov spolu s dohodnutým úrokom
až do okamihu splatenia úveru. Má za to, že ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej povahy, je
spojené s istinou úveru, od ktorej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok ako forma odmeny veriteľa
(žalobcu). Poukázal na § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje obdobie za ktoré veriteľ má
nárok na zmluvný úrok (až do splatenia úveru). Úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe úverovej zmluvy predstavujú cenu úveru. Je nepochybné, že úročenie úveru
zmluvnou úrokovou sadzbou od jeho poskytnutia až do úplného splatenia bolo úmyslom žalobcu a
žalovanému musel byť tento úmysel vzhľadom na formuláciu jasný s poukazom na bod 6.4 Obchodných
podmienok (obdobne rozsudok NS ČR sp. zn. 32Cdo/3830/2014). Nesúhlasí so záverom okresného
súdu, že súbežným uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádza k hrubej nadvláde
veriteľa. Dohodnuté úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí, naproti tomu, úroky z omeškania

sú sankciou za porušenie povinností - nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Povinnosť platiť úroky
vzniká zo záväzku uvedeného v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona. Obidva
úroky môže teda veriteľ žiadať popri sebe, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide alebo nejde o
občianskoprávny vzťah. Poukázal na rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Co/13/2018
a sp. zn. 43Co/1/2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/22/2018. dopísať len stranu

104 a 105.

7. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a/, f/, h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219

ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre potvrdenie napadnutého zamietajúceho výroku (v poradí druhý výrok) podľa § 387 CSP.

9. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 1.564,51
Eur, úrokov vo výške 198,46 Eur, úrokov vo výške 997,30 Eur, úrokov 19,5 % ročne zo sumy 1.564,51

Eur od 8.6.2017 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.564,51 Eur od
8.6.2017 do zaplatenia, poplatkov 39,28 Eur.

10. Odvolaním nebol napadnutý vyhovujúci výrok (v poradí prvý výrok), ktorým bolo uložené žalovanému
zaplatiť žalobcovi sumu 1.564,51 Eur, úroky vo výške 198,46 Eur, úroky z omeškania vo výške 5,25 %

ročne zo sumy 1.564,51 Eur od 8.6.2017 do zaplatenia, poplatky 39,28 Eur, preto v tejto časti nadobudol
rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu (čiastočne) zamietol (úrok 997,30

Eur, úrok 19,5% ročne zo sumy 1.564,51 Eur od 8.6.2017 do zaplatenia), a to s poukazom na odvolacie
argumenty uplatnené odvolateľom, ktorý namietal, že veriteľ má nárok na zmluvný úrok 19,5% ročne,
ktorý bol dohodnutý ako zmluvné plnenie akcesorickej povahy až do splatenia úveru, že rozhodnutie
je nepreskúmateľné, keďže nie je zrejmý právny predpis, z ktorého vyplýva záver, že po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru, žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky.

12. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného
dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní
dostatočným spôsobom preukázané, že návrh žalobcu je čiastočne nedôvodný, i keď z iného dôvodua na základe odlišného právneho posúdenia, keď podľa odvolacieho súdu je na daný prípad potrebné
aplikovať ust. § 9 ods. 2 písm. j), § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení k 17.6.2011, ktoré sú pre posúdenie veci potrebné, odvolací súd preto v zmysle § 382 CSP

vyzval strany, aby sa vyjadrili k možnej aplikácii týchto ustanovení. Strany sa k použitiu predmetných
ustanovení nevyjadrili.

13. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch v znení
k 30.11.2011, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa občianskeho

zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.

14. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch v znení

k 30.11.2011, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

15. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle

§ 52 ods. 1 (a nasl.) Občianskeho zákonníka, keď ide štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú
medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom, pričom predmetná
zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase ich uzavretia, čo nespochybnil ani žalobca. Právny predchodca žalobcu
ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úvery žalovanému, ktorý nekonal v rámci

predmetu svojho povolania alebo podnikania. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie úveru,
teda poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľská zmluva nesmie
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú
neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy ňou
založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. A to bez ohľadu na
to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S
poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej
špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je
nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka
a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

16. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 17.6.2011 Zmluvu o pôžičke (dostupná pôžička)

č. 6356480311, ktorou právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 3.500,- Eur s
dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou 19,5%, RPMN 21,34%, s celkovou výškou nákladov 1.637,92
Eur, priemernou hodnotou RPMN 20,56%, počtom mesačných splátok 50, výškou splátky 106,29 Eur,
splatnosťou splátok v k 17. dňu v mesiaci, dátumom prvej splátky 17.7.2011, dátumom konečnej
splatnosti 17.8.2015. Zároveň bolo dojednané poistenie schopnosti splácať splátky - základný súbor

poistenia. Žalovaný zaplatil z poskytnutého úveru sumu 3.473,48 Eur.

17. Výklad a aplikácia ust. § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch musí byť v súlade
so zmyslom a účelom citovaného zákona. Tým, že zákonné dodržanie iba niektorých obsahových
náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné

podstatné obsahove náležitosti zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k
esenciálnym, teda podstatným obsahovým náležitostiam zo zmluvy vyplývajúcimi jednak z ust. § 497
Obchodného zákonníka a jednak vo vzťahu k tým náležitostiam, ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch a zároveň aj v § 11 ods. 1 citovaného zákona. Pokiaľ zmluva uzavretá
medzi stranami niektorú z náležitostí vymenovaných v ust. § 11 ods. 1 zákona o

spotrebiteľských úveroch neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná
forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.18. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý
dodávateľom a teda spotrebiteľ legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať
voči nemu s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára

úverovú zmluvu s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v
písomnej podobe a predloží spotrebiteľovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa
neboli naplnené. Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v
zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho

účastníka zmluvného vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

19. Odvolací súd preskúmaním predmetnej úverovej zmluvy dospel k záveru, že úver, ktorý právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému a ktorý on čerpal, je bezúročný a bez poplatkov, keď
v úverovej zmluve absentuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere /17.6.2011/,
teda celková čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

20. V predmetnej úverovej zmluve nie je uvedená celková čiastka úveru, uvedená je len výška úveru

3.500,- Eur a celková výška nákladov 1.637,92 Eur s tým, že drobnými písmenami je uvedené, že
celkovú čiastku úveru predstavuje súčet úveru a celkových nákladov spojených s úverom (bez uvedenia
číselného vyjadrenia). Žalovaný mal úver splatiť v 50 splátkach po 106,29 Eur, čo je celkovo v súčine
suma 5.314,50 Eur, teda suma vyššia, než je súčet úveru 3.500,- Eur a celkových nákladov spojených s
úverom 1.637,92 Eur, t.j. 5.137,92 Eur. Zo zmluvy teda vyplýva nižšia celková výška nákladov ako bola

reálna, čo je v neprospech spotrebiteľa.

21. Keďže v predmetnej úverovej zmluve je uvedená celková čiastka úveru spotrebiteľa 3.500,- eur
pri súčasnom uvedení výšky mesačnej splátky úveru 106,29 Eur a počte splátok úveru 50,
je nepochybné, že celková čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť uvedená v zmluve je v rozpore so

skutočnou celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a ktorá je vypočítaná na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (106,29 Eur x 50 = 5.314,50 Eur). Takýto
rozpor môže objektívne spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho záväzku a preto možno
dôvodne poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/
zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere). Žalobcovi tak

vzniklo právo len na vrátanie istiny poskytnutého úveru, preto súd prvej inštancie rozhodol v zamietajúcej
časti vecne správne.

22. Vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru bolo nadbytočným riešiť
otázku nároku žalobcu na dohodnutý úrok po zosplatnení.

23. Na základe uvedených záverov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietnutej časti, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania (odvolacími
dôvodmi osobitne nenapadnutého), potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, aj keď na
základe iného právneho posúdenia.

24.Žalobcavosvojomodvolacíďalejpoukázalzaodvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.a)CSP,avšak
tietoibaodcitovalvichzákonnomzneníbeztoho,abyichpodporilkonkrétnouodvolacouargumentáciou,
čím odvolaciemu súdu znemožnil posúdiť rozhodnutie v napadnutom rozsahu aj s ohľadom na tento
odvolací dôvod. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných jeho stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, ktorý tak má nárokna náhradu trov odvolacieho konania. Keďže však žalovanému objektívne žiadne trovy odvolacieho
konania nevznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

26. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).