Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 31, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 17Csp/138/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217215444
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217215444.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: SWAN, a.s., IČO: 47

258 314, so sídlom Borská 6, Bratislava, právne zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, proti žalovanej: K. R. M., N.. XX.XX.XXXX, A. C. XXXX, o zaplatenie 253,96 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 137,56 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 40,69 eur od 24.06.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 24,90 eur od 27.06.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 23,99 eur od 16.07.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 23,99 eur od 18.08.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne

zo sumy 23,99 eur od 17.09.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 8,32 %. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.09.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k

zaplateniu sumy 253,96 eur s príslušenstvom a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že
dňa 02.06.2015 uzavreli žalobca so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom
ktorej bolo poskytovanie elektronických komunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických
komunikáciách v platnom a účinnom znení. Žalobca sa zaviazal poskytovať žalovanej elektronické
komunikačné služby a žalovaná sa zaviazala platiť cenu za využívanú službu v zmysle dojednaných
podmienok bližšie špecifikovaných v Objednávke služieb SWAN Multimedia zo dňa 02.06.2015, ktorá
ako neoddeliteľná súčasť zmluvy tvorila jej prílohu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné

podmienkynaposkytovanieverejnýchslužiebžalobcu.Žalovanáneuhradilakudňupodaniažalobycenu
za poskytnuté služby spolu 137,56 eur, vyúčtovanú 5 faktúrami ako na čl. 2, zmluvnú pokutu vo výške
45,- eur uplatnenú za porušenie zmluvnej povinnosti vrátiť po skončení zmluvy poskytnuté zariadenie
podľa bodu 6.3 zmluvy a čl. 10 bod 10.3 VOP, vyúčtovanú faktúrou splatnou 02.03.2016, a doplatok
zľavy z mesačného poplatku a z aktivačného poplatku spolu vo výške 71,40 eur, uplatnený podľa bodu
6.2 zmluvy a čl. 10 bodu 10.2 Všeobecných podmienok, vyúčtovaný faktúrou splatnou 02.03.2016.
Nakoľko sa žalovaná s plnením svojho peňažného dlhu dostala do omeškania a svoje splatné záväzky

neuhradilaaninažalobcovevýzvy,žalobcalistomzodňa26.01.2016odstúpilodzmluvy,pričomvžalobe
si uplatnil úroky z omeškania v zákonnej výške samostatne z každej faktúry odo dňa nasledujúceho po
dni splatnosti tej-ktorej faktúry.2. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo
dňa 02.06.2015, objednávku služby SWAN Multimedia, odovzdávací protokol, Všeobecné podmienky
na poskytovanie verejných služieb spoločnosti SWAN, a.s., 7 faktúr a odstúpenie od zmluvy zo

dňa 26.01.2016 s kópiou obálky z vrátenej zásielky.

3. Žalobu a jej prílohy spolu s ďalšími písomnosťami (poučenia, výzva na vyjadrenie) súd doručil
žalovanej do vlastných rúk dňa 27.07.2018. Žalovaná sa však k žalobe s prílohami písomne nevyjadrila
a uplatnený nárok nijakým spôsobom nesporovala.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá C.s.p. keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Rozsudok bol
verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. Miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote,

strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

5. Súd sa oboznámil so žalobou a s podstatným obsahom spisu, vo veci vykonal dokazovanie
vyššie uvedenými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a právny stav veci: Žalobca dňa
02.06.2015 uzavrel so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. D., predmetom ktorej bolo

poskytovanie elektronických komunikačných služieb v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách.Žalovanásazaviazalariadneužívaťslužbyelektronickejkomunikácieaplatiťzanecenu
uvedenú v Objednávke. Žalovaná porušila svoje povinnosti zo zmluvy, najmä povinnosť uhrádzať cenu
za poskytované služby. Celková pohľadávka žalobcu voči žalovanej predstavuje sumu 253,96 eur, ktorá
pozostáva z neuhradenej ceny za služby vo výške 137,56 eur s príslušenstvom, zo zmluvnej pokuty za

nevrátenie zariadenia vo výške 45,- eur a z doúčtovania mesačných poplatkov a aktivačného poplatku
vo výške poskytnutej zľavy z nich spolu vo výške 71,40 eur. Žalovaná sa s plnením svojich peňažných
záväzkov zo zmluvy dostala do omeškania, pričom ich neuhradila ani na žalobcove výzvy, preto žalobca
listom zo dňa 26.01.2016 odstúpil od zmluvy a predmetnou žalobou si popri istine uplatňuje aj úroky z
omeškania z dlžných súm odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr.

Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom
vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa ust. § 488 a § 494 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým

vzťahom je vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi
vzniká povinnosť splniť záväzok. Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa
zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa ust. § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však

nesmie odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona.

Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má
právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa ods. 12 písm. a/, písm. b/ účastník je povinný
používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní

verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a
ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

6. Zmluvný vzťah zo zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským (právny
predchodaca žalobcu poskytoval verejné služby v rámci svojho podnikania a žalovaná tieto služby

neprijímala a nevyužívala na takéto účely - § 52 Občianskeho zákonníka), preto sa na daný právny
vzťah vzťahujú aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o spotrebiteľských
zmluvách.

Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkoviporušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 a 3 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny

úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa ust. 517 ods. 1 OZ /prvá veta/ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ
v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím a skutočnosť, že sa jedná o právny vzťah,

ktorý vznikol po 01.02.2013) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
7. V predmetnom konaní si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie ceny služieb spolu vo
výške 137,56 eur vyúčtovanej faktúrou č. 1150644721 so splatnosťou 23.06.2015, faktúrou č.
XXXXXXXXXX so splatnosťou 26.06.2015, faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 15.07.2015,

faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 17.08.2015, faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou
16.09.2015, všetko za elektronické komunikačné služby, ktoré žalobca žalovanej riadne poskytol
na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. D. uzavretej medzi stranami sporu dňa 02.06.2015
podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Žalovaná nárok žalobcu po vecnej
(skutkovej), ani po právnej stránke nesporovala (podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany,

ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné) a neuviedla žiadnu takú okolnosť, ktorá
by spochybňovala právo žalobcu na zaplatenie ceny ním poskytnutých elektronických komunikačných
služieb v období uvádzanom vo faktúrach. Nakoľko teda žalobca vyúčtované elektronické komunikačné
služby riadne dodal, pričom žalovaná ich prijala a nezaplatila za ne, súd mal s poukazom na citované
zákonné ustanovenia v celom rozsahu preukázaný nárok žalobcu na zaplatenie ceny týchto služieb

stanovenej zmluvou vrátane jej súčastí. Súd preto žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 137,56 eur
vrátane nároku na úroky z omeškania z tejto sumy, ktorý bol uplatnený v súlade s § 517 ods. 2 OZ a
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej-ktorej faktúry
(výrok I).

8. Súd však žalobe vo zvyšnej časti uplatneného nároku, t.j. nároku na zmluvnú pokutu za
nevrátenie zariadenia vo výške 45,- eur a nároku na doúčtovanie mesačných poplatkov a
aktivačného poplatku vo výške poskytnutej zľavy z nich spolu vo výške 71,40 eur nevyhovel. Podľa
názoru súdu je z umiestnenia oboch dojednaní v bodoch 6.2 a 6.3 zmluvy (tesne za sebou), ako
aj z ich obdobného obsahu a účelu (obidve tieto dojednania sankcionujú spotrebiteľa pre porušenie jeho

povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti fixnými peňažnými sumami) je zrejmé, že
aj nárok na doplatenie mesačných poplatkov a aktivačného poplatku vo výške poskytnutej
zľavy z nich má povahu zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody
a je aj sankciou pri neplnení zmluvných povinností. V danom prípade žalobca ponúka svoje služby
spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené (formulár) a v ktorých

spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu nijakým spôsobom ovplyvniť. Žalovaná ako spotrebiteľ mala
síce zrejme možnosť oboznámiť sa s predmetnými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy,
ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v predmetnej zmluve
preto nemožno považovať za individuálne dojednané (§ 53 ods. 2 OZ ). Je nesporné, že žalovaná ako spotrebiteľ nemala žiadnu reálnu možnosť

ovplyvniť ani obsah vopred dodávateľom navrhnutého a v predloženej zmluve fixne formulovaného
dojednania o zmluvnej pokute. Mohla iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa
teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať,
že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. §53 ods. 3 Občianskeho zákonníka bolo na
žalobcovi zastúpenom v konaní advokátom (vtedy platí ust. § 160 ods. 3 C.s.p.) Žalobca ale v konaní
individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal, a preto bolo nevyhnutným v súlade s § 53

ods. 3 OZ predmetnú zmluvnú podmienku
nepovažovať za individuálne dojednanú.

9. V § 544 ods. 2 Obč. zák. sa kogentne ustanovuje, že na platnosť záväzku o zmluvnej pokute sa
vyžaduje písomná dohoda zmluvných strán, v ktorej musí byť určená výška zmluvnej pokuty alebo

určený spôsob jej určenia. Zároveň je však nepochybné, že v samotnej dohode o zmluvnej pokute
musíbyťurčenáajpovinnosť,ktorúzmluvnápokutazabezpečuje.Písomnosťprejavuvôlespočívavtom,
že obsah prejavu vôle je zachytený v texte listiny, spravidla celý právny úkon musí byť pojatý do jednej
listiny a písomnosť tak musí predstavovať navonok jeden celok. Celistvosť listiny je zachovaná i vtedy,
ak je jednota listín spoznateľná z hľadiska obsahu právneho úkonu a spolunáležitosť listín je nesporná.
V danom prípade zmluva o poskytovaní verejných služieb odkazuje na Všeobecné podmienky, pričom

práve tieto všeobecné podmienky obsahujú v bodoch 12.5 a 4.1 písm. o), resp. v čl. 10 bod 10.2
ustanovenia o určení tých povinností, ktorých nedodržanie zmluvná pokuta sankcionuje. Predmetné
Všeobecnépodmienkyvšaknebolispotrebiteľompodpísanéažalobcažiadnymspôsobomnepreukázal,
že sa s nimi žalovaná pri podpise zmluvy podrobne oboznámila a súhlasila s ustanoveniami o
povinnostiach, ktorých dodržanie zabezpečuje zmluvná pokuta. Predmetné Všeobecné podmienky na

poskytovanie verejných služieb spoločnosti SWAN a.s. sú pritom napísané veľmi malým a hustým
písmom a dojednania o povinnostiach zabezpečovaných zmluvnou pokutou nie sú žiadnym spôsobom
zvýraznené. Existuje tak nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť
textu obsahujúcu podstatné dojednanie o povinnosti zabezpečovanej zmluvnou pokutou. V súvislosti s
uvedeným mal súd za to, že dohoda o zmluvnej pokute, čiastočne obsiahnutá v bodoch 12.5 a 4.1 písm.

o) a v čl. 10 žalovanou nepodpísaných Všeobecných podmienok, nebola platne písomne dojednaná
v súlade s ustanovením § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V danom prípade teda nebol splnený
zákonný predpoklad dojednania zmluvnej pokuty v písomnej forme podľa § 40 ods. 3 Občianskeho
zákonníka (chýba tam podpis konajúcej osoby, čo je podmienkou platnosti tohto písomného úkonu),
nesplnenie ktorej má za následok absolútnu neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty v zmysle § 40

ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto súd žalobcovi nárok na zaplatenie súm 45,- eur a 71,40 eur s
príslušenstvom nemohol priznať a žalobu v tejto časti zamietol (výrok II). Pokiaľ by súd vyhovel nároku
na zaplatenie predmetných zmluvných pokút, došlo by k porušeniu zákona a zároveň by bol porušený
aj princíp proporcionality uplatňovaný v súkromnom práve tak ako je to uvedené v ďalších odsekoch
odôvodnenia.

10. Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre

strany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.Smernicazároveňvprílohevypočítava
pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych
predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“.
S účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi
neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

11. Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k/ a 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl.
Bolo by v rozpore so zameraním Smernice, keby bol pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ
chránený a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je
objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. (čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného
práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora
je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa

alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.) Cieľ
článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre
spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej
povahe takých podmienok. Účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť len ak súd prehlási, že má
právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh. Opatrenia proti nečestným klauzulám

musia byť efektívne a odradzujúce (čl. 7 ods. 1 Smernice).

13. Žalobca žiada od spotrebiteľov pri dobe užívania zariadenia do 12 mesiacov (v danom prípade
zmluva skončila po 7 mesiacoch) zaplatiť zmluvnú pokutu vždy v nezmenenej výške 100 % zo základu
bez ohľadu na to, aký čas zostáva „účastníkovi“ pri porušení podmienok do konca tejto doby (zmluvná
pokuta je 100 % zo základu tak pri dobe užívania zariadenia 1-6 mesiacov, ako aj pri dobe užívania

zariadenia 7-12 mesiacov). Tu môže nastať prípad, kedy k porušeniu zmluvných podmienok zo
strany „účastníka“ môže dôjsť v poslednom mesiaci 12-mesačnej doby, pričom žalobca si voči nemu
uplatní zmluvnú pokutu v plnej výške, rovnako, ako voči „účastníkovi“, ktorý porušil zmluvné podmienky
po jednom mesiaci od začiatku zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dojednáva
zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, nerešpektujú skutočnosť, aká miera porušenia

povinnosti účastníka zmluvného vzťahu tu nastala, čo nepochybne poškodzuje spotrebiteľa. Predmetné
zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute pri dobe užívania zariadenia do 12 mesiacov spôsobuje zjavnú
nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
pretože vyžaduje od neho, aby zaplatil neprimerane prísnu sankciu bez ohľadu na rozsah porušenia
jeho povinností. V tomto smere sa súdna prax už ustálila v názore, že odstupňovanie

zmluvnej pokuty podľa rozsahu a intenzity uvedeného porušenia je v rámci spotrebiteľských vzťahov
dôležité, pretože tu treba rozlišovať situácie, kedy a za akých podmienok, v akom rozsahu dôjde k
neplneniu povinností spotrebiteľa (porovnaj rozsudok ESD vo veci C-618/10). Predmetná zmluva pri
dobe užívania zariadenia do 12 mesiacov však neobsahuje žiadne odstupňovanie zmluvnej pokuty
podľa rozsahu a intenzity porušenia povinností účastníka práve počas tejto doby. Uvedené primerane

platí aj na povinnosť žalovaného doplatiť zľavu z aktivačného poplatku bez ohľadu na reálnu dobu
poskytovania a odoberania služieb.

14.Pozornostisúdutiežneuniklo,žepreprípadporušeniazmluvnýchpovinnostížalobcuakododávateľa
(poskytovateľa služieb) nie je v zmluve o poskytovaní verejných služieb vôbec dojednaný prípadný nárok

žalovanej ako spotrebiteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcom ako dodávateľom. Z uvedeného je
zrejmé,žezmluvnápokutavdanomprípadelenjednostrannezaťažujespotrebiteľapreprípadporušenia
jeho povinností, a tak i z tohto dôvodu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorého povinnosťou je zotrvať v zmluvnom vzťahu s
poskytovateľom služieb po celú dobu viazanosti a platiť riadne a včas cenu poskytnutých elektronických

komunikačných služieb.

15.Vzhľadomnauvedenésúddospelkzáveru,žepredmetnéustanoveniaozmluvnejpokutedojednané
vrámcizmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebzodňa02.06.2015bybolizhľadiskaichobsahuneplatné
aj v zmysle § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k/ a 5 OZ, pokiaľ by bola zachovaná ich povinná písomná

forma celého právneho úkonu. Z neplatnej zmluvnej podmienky by potom žalobcovi nevzniklo právo
na plnenie a žalovanej povinnosť plniť, čo by bolo dôvodom na zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie
zmluvných pokút aj z tohto dôvodu. V tejto veci však bola prvotným dôvodom zamietnutia žaloby v
časti nepriznaného nároku absencia povinnej písomnej formy celých dojednaní o zmluvnej pokute, čo
spôsobuje ich absolútnu neplatnosť, a preto tu nebol daný dôvod na prípadný postup podľa § 298 ods. 1,

2 C.s.p., t.j. vyslovovať ex offo vo výroku rozsudku neplatnosť dotknutej zmluvnej podmienky z dôvodu
jej neprijateľnosti.

Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255
ods. 2 C.s.p. pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanej vrozsahu 8,32 %, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci úspešný na 54,16 % a neúspešný na 45,84
%, t.j. čistý úspech žalobcu predstavuje 8,32 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným uznesením (výrok III).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).