Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2020

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7Csp/76/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618202549
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2020:2618202549.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v právnej veci žalobcu: C. D. &. D., W..Y..R..,

W. W. V., Ž. D. XXX, H.: XX XXX XXX, V.. G..: Y. S. U. V. W..Y..R.., W. W. V., Ž. D. XXX, V. Ž.: X.
B. E., K.. X.X.XXXX, O. Q., G. XX, X. U. E., K.. XX.XX.XXXX, O. Q., G. XX, o zaplatenie 775,47 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
407,20 €, s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 407,20 € od 26.9.2014 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.10.2018 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného v 1. rade a žalovanú v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 775,47 € spolu
s úrokom vo výške 11,10 % ročne zo sumy 407,20 € od 26.9.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 8,00 % ročne zo sumy 407,20 € od 26.9.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Keďže súdu sa nepodarilo doručiť žalobu s prílohami, poučenie a výzvu na vyjadrenie k žalobe
žalovaným do vlastných rúk, súd postupoval podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

3. Nakoľko sa jedná o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné a predmetom konania je zaplatenie sumy 775,47 €, ktorá suma neprevyšuje 1.000,- €, podľa
ust. § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku v takomto prípade nie je potrebné na prejednanie veci
nariadiť pojednávanie. Rozhodnuté tak bolo vo veci bez nariadenia pojednávania.

4. Vo veci bolo vykonané dokazovanie listinami predloženými žalobcom, a to zmluvou o splátkovom
úvere, oznámením o postúpení pohľadávky, všeobecnými obchodnými podmienkami, špecifikáciou
pohľadávky, výpisom z úverového účtu žalovaných, prehľadom platieb žalovaných, výzvami na úhradu
dlžnej sumy. Na základe takto vykonaného dokazovania bol zistený nasledovný skutkový stav veci:

5. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 7.10.2014 mal súd preukázané, že na základe Zmluvy

o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 25.9.2014 uzatvorenej medzi Slovenská sporiteľňa,
a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na
žalobcu.6. Právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.), ako to vyplýva aj z údajov obchodného
registra verejne dostupného na internetovej stránky www.orsr.sk mal aj má v
predmete činnosti okrem iných zapísané aj poskytovanie úverov. Žalovaní uzatvárali zmluvu ako fyzické

osoby - občania, nie ako osoby oprávnené na podnikateľskú alebo inú obdobnú činnosť a ani na výkon
svojho povolania. Opak zo zmluvy nevyplýva. Z pripojenej písomnej zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 15.4.2005 vyplýva, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaní ako
spotrebitelia a dlžníci uzavreli podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvu o úvere. Predmetom
zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 1.659,70 €. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžníci úver uhradia v

pravidelných rovnomerných 60 mesačných splátkach v sume po 37,94 €. Priemerná ročná percentuálna
miera nákladov nebola v zmluve uvedená. Žalobca vyzval žalovaných výzvou zo dňa 17.4.2015 na
úhradu dlžnej sumy do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Žalovaní na uvedenú výzvu
nereagovali a dlžnú sumu neuhradili.

7. Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, bola uzavretá podľa § 497 a nasledujúcich

Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi
tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov. Zároveň, keďže žalovaní uzavreli predmetnú zmluvu ako spotrebitelia, na daný právny vzťah
sa vzťahuje aj zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

8. Podľa § 1 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

9. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, sa na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o

spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ

nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby

veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto
zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky

poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem
úrokov.

10. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku

dňu uzavretia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

13. Podľa § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia

ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné
prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

14. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok

alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

15. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným

spôsobom.

16. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov

občianskeho práva.

17. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

18. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.1.2013, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Právny predchodca žalobcu má aj mal v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov. Z
uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy bol
dodávateľom a zároveň veriteľom podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ako aj podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože
túto činnosť vykonáva v rámci svojho podnikania. Žalovaní v zmluvnom vzťahu vystupovali ako fyzické

osoby - občania, teda ide o spotrebiteľov ako to vyplýva z § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch
č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a tiež z § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka,
pretože nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Okolnosť, že
by žalovaní konali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti z pripojenej
zmluvy nevyplýva a žalobca takéto postavenie žalovaných netvrdil. Vzhľadom na postavenie účastníkov

zmluvného vzťahu je zrejmé, že ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy. Z obsahu zmluvy
vyplýva, že ide o právnym predchodcom žalobcu vopred pripravené tlačivo zmluvy a obchodných
podmienok a to pre širší vopred neurčený okruh účastníkov ako dlžníkov, na príprave ktorých sa dlžník
nepodieľa (okrem údajov, ktoré sa do zmluvy len dopĺňajú) a nemá ani možnosť zásadným spôsobom
meniť jej obsah.

20. Ak ide potom o vzťah dodávateľ a spotrebiteľ, pričom je zrejmé z obsahu listín, že ide o zmluvu, aká
sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje, ide o vzťah spotrebiteľský, a to bez ohľadu na jej právnu formu. Z obsahu zmluvytotiž vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaní uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
Predmetom je poskytnutie finančných prostriedkov formou úveru, teda ide o dočasné poskytnutie
finančných prostriedkov, ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi za dohodnutých podmienok. Zmluva

o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy musí mať písomnú formu. Absencia písomnej formy má za následok
jej absolútnu neplatnosť. V danom prípade písomná forma je zachovaná. Súd po preskúmaní zmluvy
dospel k záveru, že táto neobsahuje niektoré základné náležitosti tak, ako to má na mysli § 4 zákona o
spotrebiteľských úveroch, najmä § 4 ods. 2 písm. a) a g) zákona č. 258/2001 Z.z. Preto žalobca nie je

oprávnený zo zmluvy vyžadovať okrem istiny poskytnutého úveru aj iné plnenia ako úroky aj poplatky
obsiahnuté v zmluve, nakoľko poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov. Zmluva neobsahuje
presnú výšku toho ktorého nároku tak, ako to má na mysli vyššie uvedené zákonné ustanovenie.
Spotrebiteľ podľa citovaných zákonných ustanovení má právo na informácie o tom, v akej sume splatil
samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho platí na úroky a v akej
výške platí tie úroky. V danom prípade takýto údaj v zmluve absentuje. Rovnako v zmluve chýba

uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov. Pre absenciu tejto náležitosti zmluvy treba považovať
tento spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a bez úrokov ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia
§ 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy.
Vychádzajúc z uvedeného sú potom žalovaní povinní vrátiť žalobcovi hodnotu toho, čo im žalobca
poskytol bez akéhokoľvek navýšenia a po odpočítaní toho, čo už zaplatili. Súd preto rozhodol tak, že

žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi len istinu
z titulu poskytnutého úveru v sume 407,20 €. V ostatnej časti súd žalobu zamietol.

21. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od
žalovaných ako dlžníkov, popri plnení, aj úrok z omeškania z dlžnej sumy, keďže ide o omeškanie s

plnením peňažného dlhu. Súd preto dospel k záveru, že žalobca žiada oprávnene úrok z omeškania, a
preto zaviazal žalovaného v 1. rade a žalovanú v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úrok
z omeškania vo výške 8,00 %, ktorý je v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku

a žiadnej zo strán nepriznal právo na ich náhradu. Žalobca mal v konaní úspech len čiastočný, a to v
časti istiny v sume 407,20 € a úroku z omeškania vo výške 8,00 % z nesplatenej istiny. V časti istiny v
sume 368,27 € a príslušenstva pohľadávky žalobcu súd žalobu zamietol, a teda v tejto časti mali úspech
žalovaní.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na
súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 CSP).