Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 17, 2020

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 13Csp/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320200609
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Kováčová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2020:4320200609.1

Uznesenie

Okresný súd Levice v spore žalobkyne: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX D., v konaní
zast.: JUDr. Peter Vachan, advokát so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 42 350 026,
proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 813 02 Bratislava, IČO: 31 340
890, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy č. 8868740885 zo dňa 26.11.2014

voči žalobkyni, ktorá bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o úvere lepšia
splátka č. 8868740885 zo dňa 26.11.2014 do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp. zn. 24Up/1293/2019.

II. Žalovaný je p o v i n n ý vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne: Cloetta Slovakia s.r.o.,
so sídlom Ul. Zeppelina 5, 934 01 Levice, IČO: 35 962 488, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy

žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy č. 8868740885 zo dňa 26.11.2014 v lehote 3 dní
od doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 20.01.2020 domáhala vydania neodkladného opatrenia,
aby súd uložil žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody
o zrážkach zo mzdy č. 8868740885 zo dňa 26.11.2014 na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo

Zmluvy o úvere lepšia splátka č. 8868740885 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 26.11.2014
a súčasne vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne: Cloetta Slovakia, s.r.o., U. Zeppelina 5,
934 01 Levice, IČO: 35 962 488, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o
zrážkachzomzdyč.8868740885zodňa26.11.2014nazabezpečeniepohľadávkyvzniknutejzo Zmluvy
o úvere lepšia splátka č. 8868740885.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že na základe Zmluvy o
úvere č. 8868740885 zo dňa 26.11.2014 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným jej bol poskytnutý
úver vo výške 15 000 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v pravidelných 120 mesačných splátkach
s výškou mesačnej splátky 242 eur, s úrokovou sadzbou 14,90 %, a RPMN vo výške 15,96 %. Na
zabezpečenie pohľadávky z vyššie uvedenej úverovej zmluvy bola uzavretá aj Dohoda o zrážkach zo
mzdy zo dňa 26.11.2014. Celková čiastka spojená zo zaplatením úveru bola vo výške 28 802,42 eura a

keďže sa žalobkyňa dostala do omeškania so splácaním úveru, tak žalovaný listom zo dňa 20.03.2017
vyzval jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy pri zmluve o úvere č. 8868740885. V
danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah pre ktoré je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často
predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v
návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť.
Žalobkyňa považuje Zmluvu o úvere č. 8888740885 zo dňa 26.11.2014 za bezúročnú a bez poplatkov

pre absenciu obligatórnych náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a to konkrétne nesprávny údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru, pretože súčinmesačnej splátky a počtu splátok, teda 242 eur x 120 = 29 040 eur, pričom zmluva uvádza celkovú
čiastku vo výške 28 802,42 eura. Okrem toho v dôsledku tejto skutočnosti je tam uvedený aj nesprávny
údaj o RPMN vo výške 15,96 %, pretože ak by celková čiastka spojená so zaplatením úveru mala byť vo

výške 29 040 eur, tak RPMN by mala byť vo výške 16,08 %. Žalovaný si uzavretou dohodu o zrážkach
zo mzdy tak zabezpečuje pohľadávku vo väčšej výške než na ktorú má nárok, pretože si zabezpečuje aj
zmluvný úrok a rôzne poplatky, na ktoré však vzhľadom na bezúročný úver a bez poplatkov nemá nárok.
Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.11.2014 tiež neobsahuje ustanovenie, na základe ktorého by
bola žalobkyňa oprávnená túto dohodu o zrážkach zo mzdy odmietnuť a ak tieto náležitosti absentujú

v písomne uzavretej dohode o zrážkach zo mzdy, je potom potrebné takýto právny úkon považovať
za neplatný pre rozpor s dobrými mravmi. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení predložila súdu:
Zmluvu o úvere lepšia splátka č. 8868740885 zo dňa 26.11.2014, Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa
26.11.2014, Výplatnú pásku žalobkyne za obdobie 10/2019, 11/2019 a Žiadosť o realizáciu zrážok zo
mzdy zo dňa 20.03.2017. Z predloženej zmluvy o úvere lepšia splátka zo dňa 26.11.2014 vyplýva,
že žalovaný poskytol na jej základe žalobkyni úver vo výške 15.000 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala

splácať formou mesačnej splátky vo výške 242 eur s dobou splácania 120 mesiacov, pričom RPMN
bola určená vo výške 15,96% s tým, že celková čiastka úveru bola dohodnutá vo výške 28.802,42 eur.
Zároveň v ten istý deň žalobkyňa uzavrela so žalovanou dohodu o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie
pohľadávky z vyššie uvedenej zmluvy o úvere s tým, že výška mesačnej úhrady bola dojednaná 242
eur. Takáto dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá na dobu určitú a to do splatenia pohľadávky.

Následne listom zo dňa 20.03.2017 požiadal žalovaný zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu Dohody
o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že žalobkyňa sa dostala do omeškania so splácaním svojho záväzku.
Z výplatnej pásky žalobkyne za obdobie 10/2019 okrem iného vyplýva, že boli vykonané tzv. ostatné
zrážky vo výške 82,89 eur s tým, že za obdobie 11/2019 mali byť vykonané zrážky vo výške 54,08
eur. Z pripojené spisu Okresného súdu Levice, sp. zn. 8Csp/54/2018 okrem iného vyplýva, že tunajší

súd uznesením zo dňa 04.06.2018 nariadil medzi rovnakými stranami sporu neodkladné opatrenie,
ktorým uložil žalovanej povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy č. 8868740885 zo dňa
26.11.2014 na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o úvere lepšia splátka č. 8868740885
zo dňa 26.11.2014. Okrem toho súd uložil žalovanej povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne,
aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy ako aj povinnosť podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy

o úvere ako aj o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a to v lehote 30 dní od doručenia
takéhoto uznesenia. Proti takémuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie a to do výroku o uloženie
povinnosti podať žalobu vo veci samej, pričom odvolací súd uznesením zo dňa 25.10.2018 takýto výrok
zrušil a vec vrátil v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne tunajší
súdu uznesením zo dňa 10.01.2019, právoplatným dňa 07.02.2019 uložil žalobkyni povinnosť podať

žalobu vo veci samej. Okresný súd Levice následne uznesením zo dňa 20.05.2019 zrušil uznesenie
o neodkladnom opatrení zo dňa 04.06.2018 v celom rozsahu a to s poukazom na ustanovenie § 336
ods. 3 CSP z dôvodu, že žaloba vo veci samej nebola podaná v určenej lehote. Takéto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 18.06.2019.Z pripojené spisu okrem iného tiež vyplýva, že zamestnávateľ
žalobkyne vykonal v súvislosti s predmetnou úverovou zmluvou, ktorú uzavrela so žalovaným zrážky zo

mzdy a to v mesiaci január 2018 vo výške 63,52 eur a v mesiaci február 2018 vo výške 75,52 eur.

3. Dôvodnosť neodkladného opatrenia teda vidí žalobkyňa v ochrane jej práv, ktoré sú porušované,
pretože žalovaný už vyzval zamestnávateľa žalobkyne na vykonávanie zrážok zo mzdy a žalobkyňa
zrážkam nevie zabrániť a musí žiadať o ochranu svojich práv súd. Zároveň žalobkyňa poukázala na

skutočnosť, že na základe žalobného návrhu žalovaného vydal Okresný súd Banská Bystrica dňa
08.11.2019 platobný rozkaz v upomínacom konaní na zaplatenie sumy vo výške 8.042,29 Eur, sp. zn.
24Up/1293/2019 proti ktorému bol však podaný odpor, pričom v blízkej dobe by mal upomínací súd
postúpiť vec na prejednanie Okresnému súdu Levice. Z uvedeného dôvodu sa tak žalobca domáha
nariadenia neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia takéhoto súdneho konania.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie

opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1 , inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

12. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené.

13. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola

uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť.

14. V súlade s § 551 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky
zákonník“), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom

o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

15. 16. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. Začiatok formulára
16.
17.

18.
19. V súlade s § 551 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky
zákonník“), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom
o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
15. Hlavným účelom neodkladného opatrenia je poskytnutie ochrany ohrozeným subjektívnym právam

žalobcu s tým, že neodkladné opatrenie je možné nariadiť iba v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné
bezokladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri rozhodovaní o
takomto návrhu súd spravidla nevykonáva dokazovanie a jeho povinnosťou je predovšetkým vyhodnotiť
splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Oproti predchádzajúcej
právnej úprave, po nariadení navrhovaných opatrení už nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo

veci samej, čo vyplýva z ustanovenia § 336 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd môže pri nariadení
neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť žalobcovi povinnosť podať v
určitej lehote žalobu vo veci samej a ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť
trvalúúpravupomerovmedzistranami,súdtútopovinnosťneuloží.Zcharakteruneodkladnéhoopatrenia
ďalej vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre

konečné rozhodnutie.16. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Moc nad majetkom žalobkyne je

koncentrovaná v rukách veriteľa - žalovaného, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva
naúčelymimosúdnehopostihnutiamajetkužalobkyne nepotrebujesúdnerozhodnutie.Uzavretázmluva
tak veriteľovi poskytuje priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z
neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale naopak,

na subjektívnej predstave veriteľa o výše pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže
mať oporu v zmluve, ale ako uvádza Súdny dvor EÚ (C-76/10 POHOTOVOSŤ proti Korčkovskej), pri
zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej
inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ
zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva sa do kolízie s verejným
poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok, alebo v

rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť
obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku. Spotrebiteľovi je nevyhnutné
poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo
mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (C-106/77

Simmenthal).

17. Z predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobkyňa sa podaným
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala bezodkladnej úpravy pomerov medzi

stranami sporu, pričom jej povinnosťou bolo osvedčiť základné skutočnosti odôvodňujúce nariadenie
neodkladného opatrenia. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že
žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa nakoľko predmetnú úverovú zmluvu ako aj dohodu o zrážkach zo
mzdy uzatvárala so žalovaným, ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ktorou je
okrem iného aj poskytovanie úverov s tým, že žalobkyňa nekonala v rámci predmetu svojho podnikania

alebo povolania. Zároveň úverová zmluva ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy mala formulárový
charakter, ktorej obsah bol vopred pripravený žalovaným a žalobkyňa nemohla podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Z predložených dokladov tiež vyplýva, že žalovaný vyzval zamestnávateľa
žalobkyne na vykonávanie zrážok zo mzdy, ktoré sa už realizujú, pričom neodkladné opatrenie vydané v
súdnom konaní vedeným pod sp. zn. 8Csp 54/2018 bolo zrušené, a preto podľa názoru súdu žalobkyni

bezprostredne hrozí možnosť ujmy tým, že prichádza o svoj majetok na základe takejto dohody o
zrážkach zo mzdy, ktorá umožňuje vykonávať takéto zrážky bez ohľadu na to či je nárok žalovaného
z takejto úverovej zmluvy dôvodný v celom rozsahu nakoľko žalobkyňa podľa názoru súdu dôvodne
spochybňuje jeho nárok na dohodnuté úroky a poplatky s poukazom na nesprávne údaje uvedené
v úverovej zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v dôsledku čoho by bol takýto

úver bezúročný a bezpoplatkový. Len z jednoduchého prepočtu celkovej sumy, ktorú má žalobkyňa
zaplatiť žalovanému je zrejmé, že v úverovej zmluve je nesprávne uvedená suma vo výške 28 802,42
eur, hoci správne má byť suma 29.040 eur /120 mesiacov x 242 eur/ v dôsledku čoho je vypočítaná
nesprávne aj RPMN v neprospech spotrebiteľa, a preto s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z. by bol takýto úver bezúročný a bezpoplatkový. Súd preto nariadil neodkladné

opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia takejto dohody o zrážkach zo mzdy
nakoľko ten si prostredníctvom takejto dohody uhrádza svoju pohľadávku, ktorá je sporná a nebola
doposiaľ judikovaná. Súd tiež dospel k názoru, že takéto neodkladné opatrenie je primerané vzhľadom
na skutočnosť, že žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa a z jej mzdy sú vykonávané zrážky, pričom
hrozí, že bude zrazená aj suma, ktorá presahuje odôvodnený a zákonný nárok žalovaného. Okrem

toho možno mať dôvodné pochybnosti o platnosti takejto dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že je
v rozpore so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pretože ustanovenie § 5a ods. 1 písm.
a/ zákona o ochrane spotrebiteľa síce nevylučuje zabezpečenie záväzku v spotrebiteľských vzťahoch
formou dohody o zrážkach zo mzdy avšak len za predpokladu, ak tá je dohodnutá formou osobitnej
zmluvy, spotrebiteľ bol poučený o jej následkoch a mal možnosť ju odmietnuť. Uzavretá dohoda o

zrážkachzomzdybolasícedojednanáformouosobitnejzmluvy,bolavšakvopredpripravenážalovaným
a spotrebiteľ mal sťaženú možnosť odmietnuť ju nakoľko ak chcel získať úver tak musel uzavrieť aj
takúto dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom z jej ustanovení nevyplýva, že by mal právo odmietnuť ju
uzavrieť. Takáto forma zabezpečenia záväzku tak jednoznačne bola výhodná pre žalovaného nakoľkomu umožňuje vymôcť svoju pohľadávku bez ohľadu na to, aby súd preskúmal, či si neuplatňuje aj
nároky, ktoré vyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok resp. na ktoré nemá nárok z dôvodu, že
zmluva o úvere je bezúročná resp. bezpoplatková.

18.Po vyhodnotení návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných
dôkazov tak dospel súd k záveru, že žalobkyni je dôvodné poskytnúť neodkladným opatrením
bezodkladnú ochranu a to i za stavu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený. Takouto

bezodkladnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi, obsahom tejto úpravy súd nebude v konaní vo veci samej viazaný a môže rozhodnúť
inak. Nakoľko zo strany žalovaného už došlo k použitiu Dohody o zrážkach zo mzdy, pričom ten si z
nej uplatňuje právo na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne, tak súd uložil žalovanému povinnosť
zdržať sa používania takejto dohody o zrážkach zo mzdy až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej, ktorým je súdne konanie prebiehajúce na upomínacom súde medzi stranami sporu, pričom jeho

predmetnom je nárok žalovaného na zaplatenie peňažnej sumy z titulu úverovej zmluvy voči žalobkyni.
Súd zároveň podotýka, že upomínací súd je kauzálne príslušný len v prípadoch, v ktorých sa rozhoduje
o peňažných nárokoch uplatnených spôsobom podľa zákona č. 307/2016 Z. z., pričom takýto súd
nie je oprávnený rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré navrhnú strany
sporu. Z uvedených dôvodov je tak tunajší súd oprávnený rozhodnúť o takomto návrhu žalobkyne na

nariadenie neodkladného opatrenia, pričom trvanie neodkladného opatrenia bolo časovo obmedzené
a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej, predmetom ktorého je zaplatenie peňažnej
sumy, ktorú si uplatňuje žalovaný voči žalobkyni. Predmetné rozhodnutie vydal ako zastupujúci sudca
Mgr. Daniel Koneracký v zmysle Rozvrhu práce Okresného súdu Levice pre rok 2020, pretože zákonná
sudkyňaMgr.VieraKováčová,ktorejbolavecpridelenájedlhodobopráceneschopná.Otrováchkonania

súvisiacich s neodkladným opatrením bude rozhodnuté v konaní vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie,
a/ ktorému súdu je určené,
b/ kto ho robí,
c/ ktorej veci sa týka,

d/ čo sa ním sleduje,
e/ podpis.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolanie dôvody) čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1/ ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.