Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 16, 2020

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4220200208
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Czafiková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4220200208.2

Uznesenie

Okresný súd Komárno v spore žalobcu: C.. L. G., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. H.. P. XXXX/XX, M., práv.
zast.: JUDr. Iveta Majlingová, advokátka so sídlom Pohraničná 7, Komárno, proti žalovanej: Y. G., O..
XX.XX.XXXX, Z. V. D. E. XXXX/X, M., o určenie právnej neúčinnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Súd žiadnej zo strán nepriznáva náhradu trov konania.

Súd žalobcovi v r a c i a krátený súdny poplatok v sume 92,80 eur cestou Slovenskej pošty, a.s. -
prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.01.2020 sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti
právnych úkonov.

2. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 04.03.2020 vzal podanú žalobu v plnom rozsahu späť a
žiadal, aby súd konanie zastavil a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania. Žalobca uviedol, že k
späťvzatiu žaloby, ktorá bola jednoznačne podaná dôvodne, pristúpil z dôvodu zmeny prístupu matky

žalovanej, dlžníčky žalobcu, ktorá po podaní žaloby a vydaní neodkladného opatrenia č.k. 8C/1/2020
zo dňa 21.01.2020, ktorým súd zakázal žalovanej nakladať s majetkom, ktorý na ňu previedla dlžníčka
žalobcu, zaplatila pohľadávku priznanú rozsudkom Krajského súdu Nitra sp. zn. 12Co/165/2017 zo dňa
26.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.12.2019 a vykonateľnosť dňa 31.12.2019. Dlžníčka
žalobcu, matka žalovanej túto súdom priznanú pohľadávku žalobcu zaplatila dňa 21.02.2020 až potom,
ako voči nej žalobca podnikol príslušné právne kroky. Vzhľadom na to, že v zmysle § 256 ods. 1 CSP

zastavenie konania zavinila žalovaná, uplatňuje si žalobca náhradu trov konania v plnom rozsahu. K
späťvzatiu žaloby žalobca pripojil dôkaz o úhrade dlžnej sumy a uznesenie Okresného súdu Komárno
sp. zn. 8C/1/2020-42 zo dňa 21.01.2020.

3. Žalovaná sa k späťvzatiu žaloby vyjadrila v podaní doručenom súdu dňa 14.04.2020, v ktorom uviedla,
že súhlasí so späťvzatím žaloby, nesúhlasí však, aby bola zaviazaná nahradiť trovy žalobcovi. Uplatnený

nárok na náhradu trov konania považuje žalovaná za nedôvodný. Žalovaná nielen v tomto konaní, ale aj
v konaní o vydanie neodkladného opatrenia vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 8CV/1/2020
uviedla, že má vedomosť, že jej matka je pripravená plniť pohľadávku žalobcu, čo sa aj následne
potvrdilo,keďjejmatkasvojupohľadávkuvočižalobcovisplnila.Tátožalobanemohlabyťnikdyúspešná.
Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla, aby súd konanie zastavil a naopak priznal žalovanej plnú
náhradu trov konania.4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať
žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

9. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 04.03.2020 vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť. Žalovaná
v podaní zo dňa 08.04.2020 vyslovila svoj súhlas so späťvzatím žaloby. Vzhľadom k uvedenej
skutočnosti súd konanie v zmysle § 145 ods. 1 CSP zastavil.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 257 CSP, podľa
ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.
Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu

pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel
zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil
zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo toho, aby išlo o
reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy

žalovaného žalobca. Istou výnimkou v tomto smere je ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Z právneho hľadiska
platí, že § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je z obsahového hľadiska v podstate zhodný so
skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto
dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (nález Ústavného súdu SR zo dňa 20. 03. 2018 sp. zn. ÚS 569/2017-46). Pri použití
§ 146 ods. 2 prvej vety OSP treba otázku, či účastník konania zavinil zastavenie konania, posudzovať
podľa procesného výsledku. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu, možno
odporcovi uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bol
vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Vo všeobecnosti možno uviesť, že odporca procesne zaviní

potrebu späťvzatia návrhu a následného zastavenia konania spravidla vtedy, keď sa po podaní návrhu
rozhodne navrhovateľov nárok uspokojiť (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 03.
2006 sp. zn. II. ÚS 569/2017).

12. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného

hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však
nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom
príčinou je správanie sa strany sporu, t. j. aj jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby a dôsledkom
je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 563/01, sp. zn. I. ÚS 469/04).

Pojem„procesnézavinenie“jetakpotrebnévykladaťkomplexneaextenzívne,čozodpovedáajustálenej
judikatúre, t. j. nie v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je
správanie účastníka konania. Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady
nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie
konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to

vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a
skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 09. 2011 sp. zn. 7M Cdo 4/2010).13. V danom prípade má súd za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd v zmysle
§ 257 CSP žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. Dôvodom späťvzatia žaloby žalobcom bola
skutočnosť, že dlžník žalobcu, matka žalovanej, po podaní žaloby uhradila pohľadávku žalobcu, čím

sa spor stal bezpredmetným. Z uvedeného je zrejmé, že späťvzatie žaloby nezavinila žalovaná, ale jej
matka,ktorávšakniejestranousporu.Žalovanejtedanemožnopripísaťzavinenienazastaveníkonania.
Rovnako však zavinenie na zastavení konania nemožno pripísať ani žalobcovi, ktorý dôvodne podal
žalobu, ktorú vzal späť až potom, ako bola v priebehu súdneho konania jeho pohľadávka uhradená.
Práve okolnosť, že zastavenie konania zavinila tretia osoba, ktorá nie je stranou sporu, súd vyhodnotil

ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý v zmysle § 257 CSP žiadnej zo strán sporu nepriznal
náhradu trov konania.

14. Podľa § 11 ods. 3 zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania,
odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba,

návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo
späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo
dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej
inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa

poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu
konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.

15. Podľa § 11 ods. 4 prvá veta zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku,

ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej
však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

16. Vzhľadom k tomu, že k späťvzatiu žaloby došlo otvorením prvého pojednávania, bolo potrebné v
zmysle § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. vrátiť žalobcovi súdny poplatok. Keďže žalobca zaplatil súdny

poplatok za žalobu v sume 99,50 eur, súd mu v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. vrátil krátený
súdny poplatok v sume 92,80 eur (99,50 eur - 6,70 eur = 92,80 eur) cestou Slovenskej pošty, a.s.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Komárno (§ 357 písm. a) a m) CSP a § 362 ods. 1 CSP).

Proti tomuto uzneseniu v časti o vrátenie zaplateného súdneho poplatku nie je prípustné odvolanie.

Lehota na podanie opravného prostriedku neplynie do 30. apríla 2020 v súlade s § 2 odsek 1 veta
pred bodkočiarkou a § 1 písmeno a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v

súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1 a 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).