Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, January 29, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoE/71/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2306211597
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2306211597.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Katarína Arnouldová a sudcov:
JUDr. Silvia Hýbelová a Mgr. Fedor Benka, v exekučnej veci oprávneného: Krajské riaditeľstvo
Policajného zboru v Banskej Bystrici, so sídlom 9. mája 1, Banská Bystrica, IČO: 00735833, proti
povinnému: E. U., nar. X.XX.XXXX, bytom W. H. XXX/XX, J., za účasti súdneho exekútora JUDr.
Bronislava Pračková, so sídlom ul. Cyrila a Metoda 22, Žiar nad Hronom, pod sp.zn. EX 1461/06,

o vymoženie 33,19 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Galanta č. k. 7Er/835/2006-31 zo dňa 31. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom
oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 463,20

eura, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ustanovenia § 166a ods. 1 písm. a), § 167f ods. 1, 2, 3,
4, 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, § 57 ods. 2, § 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods.
3, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, § 6, § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky MSSR č.
288/1995 Z.z o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom a účinnom do 30.4.2008.

3. Vecne súd prvej inštancie uviedol, že v priebehu konania zistil, že na majetok povinného bol
uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 25OdK/59/2017 dňa 16.10.2017 vyhlásený konkurz. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na to, že v predmetnej exekúcii sa vymáha pohľadávka, ktorá
môže byť uspokojená iba v konkurze, súd prvej inštancie exekúciu v zmysle citovaných ustanovení
zastavil. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 463,20 eura, pozostávajúce z odmeny vo

výške 286,00 eur, za zriadenie exekučného záložného práva vo výške 33,19 eura, z náhrady hotových
výdavkov vo výške 64,50 eura, z náhrady za stratu času 2,31 eura a z 20% DPH vo výške 77,20 eura.
Súd prvej inštancie po preskúmaní špecifikácie trov exekúcie dospel k záveru, že súdny exekútor si
odmenu a náhradu hotových výdavkov v rámci doteraz vzniknutých trov exekúcie vyčíslil správne, a
preto sa s predloženou špecifikáciou plne stotožnil, pričom na ich úhradu zaviazal oprávneného v zmysle
§ 203 ods. 3 Exekučného poriadku z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného.

4. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.
Poukázal na § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008,
§ 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení platnom a účinnom do 30.4.2008 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Mcdo/7/2006 z
28.5.2007. Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie, nakoľko len

takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie (exekučný titul). V prípade, že sa exekučný titul po
začatí exekúcie stal neúčinným, je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty,
ktorú zákon stanovuje na vykonanie exekučného titulu. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo
zo zákona a na jej zánik súd prihliadne, aj keď sa nenamieta. Vo vzťahu k tomu, že exekúcia bola

zastavená vyhlásením konkurzu na majetok povinného, ktorý bol vyhlásený uznesením Okresného
súdu v Trnave pod sp.zn. 25OdK/59/2017 zo dňa 16.10.2017 a zverejnený v Obchodnom vestníku
číslo 84/2018 zo dňa 2.5.2018 oprávnený poukazuje na to, že 5.3.2007 uplynula trojročná prekluzívna
lehota, teda o viac ako 9 rokov pred tým, ako bol vyhlásený konkurz na majetok povinného a v
čase vydania napadnutého uznesenia pohľadávka oprávneného už neexistovala. Po uplynutí trojročnej

prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu bolo ďalšie vykonávanie exekúcie neprípustné,
nezákonné (viď uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 15CoE/119/2013 zo dňa 2.10.2013).
Skutočnosť, že bol na majetok povinného vyhlásený konkurz má vplyv len na označenie účastníka
konania na strane povinného. Na základe uvedeného mal oprávnený za to, že v predmetnej veci sú
dôvody osobitného zreteľa v zmysle § 243j Exekučného poriadku odôvodňujúce nepriznanie nároku
na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade s

Exekučným poriadkom a zároveň po zistení dôvodu na zastavenie exekúcie nepredložil súdu vec na
zastavenie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku. Oprávnený poukázal na tú skutočnosť, že náhrada
trov exekúcie je vo výraznom nepomere k výške vymáhanej pohľadávky (33,19 eur). Vo vyčíslení chýba
v uznesení konkrétna a podrobná špecifikácia vynaložených trov exekúcie. Z uznesenia nie je vôbec
jasné, ako sudca okresného súdu dospel k sume 286,00 eur (odmena). Oprávnený nemá k dispozícii

vyúčtovanie trov exekúcie, preto ani nevie posúdiť, či všetky úkony, ktoré boli súdnou exekútorkou v
danom exekučnom konaní vyúčtované súviseli priamo s predmetnou exekúciou. Navrhol, aby sudca
Okresného súdu v Galante, resp. Krajský súd v Trnave, uvedené uznesenie v časti dôvodu zastavenia
zrušil a zároveň dôsledne preskúmal, či uložená výška trov exekúcie, ktorú má uhradiť oprávnený, je
v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení

platnom a účinnom do 30.4.2008, ktoré sa vzťahuje na exekučné konania začaté do 30.4.2008.

5. Vyjadrenie k odvolaniu povinný nepodal.

6. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa

tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok)
(ďalej len „C.s.p.“), postupujúc podľa § 470 C.s.p., pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia
zisťoval, či odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie nepripúšťa (§ 57 E.p., § 357 C.s.p.), či podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127

a § 363 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. á contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie v časti zastavenie exekúcie je potrebné podľa § 358 C.s.p. odmietnuť ako
odvolanie podané len proti odôvodneniu rozhodnutia a že odvolanie v časti trov exekúcie je potrebné
podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietnuť ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon
nepripúšťa.

9. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

10. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

11. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

12. Na mieste je konštatovať, že z podaného odvolania vyplýva, že oprávnený podal odvolanie aj proti

odôvodneniu výroku o zastavení exekúcie, bez toho, že by spochybňoval potrebu zastavenia exekúcie.
Z obsahu podaného odvolania je ďalej zrejmé, že oprávnený mal záujem na zastavení exekúcie, tak ako
to bolo uvedené vo výroku napadnutého uznesenia, ale z iného právneho dôvodu, a to že namiesto § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku mal byť aplikovaný § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Zhľadiska právneho posúdenia je potrebné zdôrazniť, že na základe právnej interpretácie ustanovenia §
359 CSP je nutné vyvodiť, že záväzné účinky pre účastníkov konania má len výrok rozhodnutia, nie jeho
odôvodnenie, nakoľko odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie

vydané. Preto v tejto časti odvolanie oprávneného odmietol podľa § 386 písm. b) CSP ako podané len
proti odôvodneniu rozhodnutia.

13. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutia súdu napadnúť
riadnym opravným prostriedkom. Rozhodnutia, proti ktorým odvolanie je prípustné, sú v zákone

taxatívne stanovené, v zmysle § 357 CSP, odvolanie proti uzneseniu v exekučnom konaní vo
všeobecnosti nie je prípustné, výnimkou je situácia, kedy Exekučný poriadok výslovne odvolanie proti
určitému uzneseniu pripúšťa.

14. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 30.6.2016, proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

15. Novela Exekučného poriadku účinná od 1. novembra 2013 (z. č. 299/2013 Z. z.) zrušila možnosť
podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.

16. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie v rozhodnutí podľa § 57

Exekučného poriadku bola upravená tak, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu prípustné bolo.
Až novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 299/2013 Z. z. vypustila z ustanovenia § 58
ods. 6 Exekučného poriadku prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktorá musí byť v Exekučnom poriadku výslovne upravená. Z dôvodovej správy k novele
vyplýva, že keďže sa navrhovanou právnou úpravou zásadným spôsobom nemenia ustanovenia o

trovách exekúcie a pravidlá rozhodovania exekučných súdov o trovách exekúcie pri jej zastavení boli
medzičasom ustálené judikatúrou krajských súdov, vypúšťa sa vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku devolutívny účinok odvolania a súčasne aj právo
generálneho prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie.

17. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že neprípustnosť odvolania proti uzneseniam vydaným
v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku je zakotvená tak, že sa odvolanie vo všeobecnosti
nepripúšťa, pričom výnimkou sú iba tie uznesenia, proti ktorým Exekučný poriadok výslovne odvolanie
pripúšťa. Ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku možnosť podať odvolanie proti výroku o trovách
exekúcie vypustilo.

18. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 31.7.2018, nebolo proti výroku o trovách
exekúcie možné podať odvolanie.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol v zmysle § 358

a 386 písm. c) CSP bez toho, aby sa zaoberal napadnutým uznesením z hľadiska jeho vecnej správnosti.

20. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).