Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/57/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220200656
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7220200656.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek
senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej vo veci starostlivosti súdu o
maloletú I. C. nar. XX.X.XXXX dieťaťa rodičov O.. H. C. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na H. ul. č. X v
Košiciach zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Hencovskou so sídlom na Bajzovej ul. č. 2 v Košiciach a
O.. Z. C. Dr. rer. nat. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na ul. Z. jednoty č. XX/X v G. toho času na P. ul. č. X v

G. zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou so sídlom na Štúrovej ul. č. 20 v Košiciach v konaní
o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného
súdu Košice II z 28.1.2020 č.k. 43P/9/2020- 236 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh matky, ktorým sa domáhala zrušenie

neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Košice II z 20.10.2017 č.k. 43P
153/17-24 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 17.1.2018 č.k. 8CoP/359/2017 - 255 a
vydania nového neodkladného opatrenia, ktorým žiadala zveriť mal. I.. do svojej osobnej starostlivosti,
uložiť otcovi povinnosť odovzdať jej maloletú do osobnej starostlivosti v lehote 3 dní od doručenia
uznesenia a zákaz vycestovať s maloletou mimo územia Slovenskej republiky.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa s návrhom, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil v zmysle jej návrhu. Uplatnila odvolacie dôvody podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného
mimosporovéhoporiadku.Vyslovilanázor,ženapadnutérozhodnutiesúdujevecneaprávnenesprávne,
neodôvodnené a nepreskúmateľné, nakoľko konajúci súd sa vôbec nevysporiadal so všetkými
relevantnými skutočnosťami majúcimi význam pre výrok rozsudku. Z odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia tiež nie je možné vyvodiť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Ďalej namietala, že právne závery
súdu sú v extrémnom nesúlade s ňou predloženými a osvedčenými dôkazmi a ich vyhodnotenie v
rozhodnutí absentuje, rozhodnutie je nepresvedčivé a arbitrárne. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
odôvodnil jednou vetou a to, že ako navrhovateľka neosvedčila naliehavosť predbežnej úpravy pomerov,
pretože starostlivosť o dieťa je zabezpečená otcom. Vyslovila názor, že ňou predložené listinné

dôkazy dostatočne preukazujú a osvedčujú nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a pokiaľ bol
konajúci súd opačného názoru, bolo jeho povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia vyjadriť prečo na ňou
predložené dôkazy neprihliadol a aké boli jeho úvahy keď vyslovil, že dieťaťu nehrozí nebezpečenstvo
žiadnej ujmy. V konkrétnostiach poukázala na správu z logopedickej intervencie z 2.10.2019 a odpoveď
Súkromnej materskej školy, z ktorých jednoznačne vyplýva, že maloletá stagnuje, pretože sa jej otec
nevenuje. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru, že

práva maloletej, ako aj jej práva ako matky sú realizované, keďže z uznesenia o vznesení obvinenia
jednoznačne vyplynulo, že otec sústavne marí jej styk s maloletou, pričom toho času zmaril už 175stretnutí. Pokiaľ jeden z rodičov opakovane a nepretržite bráni druhému vo výkone jeho rodičovských
práv a povinností a dokonca porušuje práva dieťaťa upravené v Dohovore o právach dieťaťa, je daný
dôvod, aby bolo dieťa bezodkladne zverené do starostlivosti druhého rodiča. Tvrdila, že otec sa už vyše

troch mesiacov nachádza v Rusku, aj napriek jej výslovnému nesúhlasu. Otec vycestoval s maloletou
do Ruska ešte 30.10.2019 a pokračuje v cestovaní aj napriek vyhlásenému stavu globálnej zdravotnej
núdze, pričom o príchodoch na Slovensko ju vôbec neinformuje. Z uvedeného je zrejmé, že otec
priamo vystavuje dieťa nebezpečenstvu riziku ohrozenia života a zdravia. Poukázala na to, že dlhodobá
absencia matky pri výchove maloletej je vzhľadom na jej vek schopná spôsobiť definitívne vzájomné

odcudzenie kým konajúci súd rozhodne v merite veci. Ďalej tvrdila, že otec jej o maloletej neposkytuje
žiadnedôležitéinformácie,napr.aképredškolskézariadenienavštevuje,kdesavdanomčasenachádza
alebo akým lekárskym vyšetreniam bola podrobená, preto musela v tejto súvislosti iniciovať ďalšie
súdne konanie, ktoré je vedené na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 43P/110/2018. V ďalšej časti
spochybnila spôsobilosť otca zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletú, nakoľko tento sa jej nevenuje
a starostlivosť o ňu prenecháva na cudzie osoby. Poukázala na to, že otec je bývalý psychiatrický

pacient a za excesy vo svojom správaní už bol niekoľko krát hospitalizovaný. Poukázala na to, že kolízny
opatrovník na pojednávaní vo veci pod sp.zn. 14P/266/2017 jasne a zreteľne odporučil zveriť maloletú
do jej osobnej starostlivosti a súd by jeho stanovisko nemal ignorovať.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.

Konštatoval, že matka sa domáhala zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia už návrhom z
21.5.2019, pričom Okresný súd Košice uznesením z 18.6.2019 sp.zn. 43P/51/2019 tento návrh
zamietol a Krajský súd v Košiciach na jej odvolanie toto rozhodnutie uznesením z 13.9.2019 sp.zn.
8CoP/207/2019 potvrdil, pričom obsahom návrhu a odvolania matky sú tie isté tvrdenia, s ktorými sa
už vysporiadali súdy oboch inštancii. Matka si celkom zjavne neuvedomuje, že jej opakované návrhy

na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú treťou, štvrtou ani piatou opravnou inštanciou voči
právoplatnému rozhodnutiu súdu. Konštatoval, že na matkine tvrdenia už opakovane reagoval, preto
považuje za potrebné zareagovať len na tie, ktoré sú skutočne ,,nové“ oproti tým, ktoré matka už
vo svojich doterajších podaniach predložila. Poprel tvrdenia matky o tom, že by maloletá vo svojom
vývoji nijako nenapredovala. Zdôraznil, že maloletej venuje všetku svoju starostlivosť, podporuje rozvoj

všetkých stránok jej osobnosti a pre vytvorenie čo najoptimálnejších podmienok pre ňu zabezpečil, v
čase jeho pracovných povinností, kvalifikovanú opatrovateľku s bohatými skúsenosťami s výchovou
a vzdelávaním detí predškolského veku, aby tak čo najlepšie naplnil jej špecifické vývinové potreby.
Zároveň s maloletou navštevuje logopedickú ambulanciu Mgr. P. a v správach z týchto vyšetrení z
15.2.2019 a 4.6.2019 boli gramatické deficity maloletej boli konštatované ako fyziologické. Zásadným

problémom matkinho prístupu k maloletej je, a to sa zjavne nezmenilo doposiaľ, jej neodkloniteľná
snaha podporovať maloletú v terapii a nie vo výchove. Toto bol zásadný dôvod, ktorý doviedol maloletú
do zúfalého stavu, v ktorom sa nachádzala v lete a začiatkom jesene 2017, kedy matka dennodenne
vyvolávala hádky o tom, akým rôznym terapiám je potrebné maloletú podrobiť, pervazívnu vývinovú
poruchu označovala ako potvrdenú a napriek tomu, že bola rôznymi psychologickými centrami, ktoré

s maloletou navštívila vybavená potrebnými manuálmi na to, ako k dieťaťu, ktorých základom bola
komunikácia s dieťaťom, s maloletou nerozprávala takmer vôbec. Vyslovil názor, že vzhľadom na
predchádzajúce správanie matky je tu reálne a vysoké nebezpečenstvo, že sa matka k uvedenému
spôsobu správania sa k maloletej vráti. V tejto súvislosti uviedol, že v priebehu rokov 2018 a 2019
predložil správy z pravidelných psychologických vyšetrení maloletej od poskytovateľov, ktorých pôvodne

navštívila aj matka, a ktoré opakovane konštatovali nielen výrazné napredovanie maloletej, ale svoj
pôvodný názor o podozrení na pervazívnu vývinovú poruchu považovali neskorším vývinom maloletej
za vyvrátený. Matka opakovane napáda všetky osoby, ktoré nesúhlasia s jej jedinou ,,pravdou“, kým ich
doslova ,,neodstráni z cesty“ alebo inak povedané nedosiahne, že tieto osoby nie sú ochotné sa vecou
zaoberať (napr. poskytnúť maloletej psychologické vyšetrenie) a uprednostnia ,,pokoj“ od matkiných

atakov. Takto matka dosiahla, že starostlivosť o mal. I. odmietlo poskytovať Súkromné centrum
špeciálnopedagogického poradenstva (ktoré si sama pôvodne vybrala), ako aj klinická psychologička
Mgr. U. U., ktorú sama oslovila. Matka napáda aj súdy, tvrdiac o ich rozhodnutiach, že boli vydávané
bez dôvodov a nemá tiež zábrany ani obviniť, priamo či nepriamo, sudcov a sudkyne z korupčného
správania. Tieto matkine útoky dosiahli bezprecedentnú intenzitu 3.2.2020, kedy sa v budove Národnej

rady Slovenskej republiky uskutočnila predvolebná tlačová beseda politického hnutia OĽANO, ktorá bola
vysielaná televíziou TA3. Tlačová beseda mala názov ,,175 rán do srdca matky - ako sú na Slovensku
potláčané práva detí a ich rodičov“, na ktorej priebeh v konkrétnostiach poukázal. Z uvedenej tlačovej
konferencie je tiež zrejmé, že matka má jedinú a svoju pravdu a ktokoľvek túto pravdu neakceptuje, stávasa terčom jej bezuzdných útokov. Vo vzťahu k tvrdeniam matky, že sa s maloletou dlhodobo zdržiava
v zahraničí uviedol, že už matke opakovane vysvetlil, že svoje pracovné povinnosti v Ruskej federácii
podriadil tomu, aby sa mohol zúčastňovať na nariadenom výchovnom opatrení, teda v priebehu pol

roka sa svojim pracovným povinnostiam venoval len v takom rozsahu, ako mu účasť na výchovnom
poradenstve umožňovala. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné, aby sa venoval svojim pracovným
úlohám, ktoré sa mu nakumulovali v období od apríla do októbra 2019. Následná situácia, ktorá vznikla
v súvislosti s pandémiou spôsobenou vírusom COVID-19, uzatvorenie hraníc Slovenska a následne
Európskej únie, neumožňujú v tomto čase cestovanie. Matka paradoxne na jednej strane poukazuje na

vzniknutú situáciu, na druhej strane otca obviňuje, že v tomto čase cestuje s maloletou, čo nie je pravda,
aby zároveň poukazovala na to, že otec nie je na Slovensku a stretnutia jej neumožňuje.

4. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 325 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) neodkladné
opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia

bude ohrozená.

7. Podľa § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia
pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a dospel k rovnakému
právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v tomto prípade neboli splnené zákonné podmienky pre
zrušenie už nariadeného neodkladného opatrenia, ktorým bola mal. I. zverená do osobnej starostlivosti

otca a nariadenia obsahovo odlišného neodkladného opatrenia v súlade s návrhom matky, ktorým sa
domáhala zverenia dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, nakoľko predpokladom zrušenia, resp. zmeny
rozhodnutia o dočasnej starostlivosti o maloleté dieťa je zmena tých okolností, z ktorých vychádzalo
predchádzajúce rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia za súčasného preukázania naliehavej
potreby upraviť pomery účastníkov konania iným spôsobom, prípadne preukázania skutočnosti, že

dôvody pre nariadenie predchádzajúceho neodkladného opatrenia zanikli, resp. sa zmenili.

10. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vysporiadal sa so všetkými relevantnými skutočnosťami
tvrdenými matkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odôvodnenie rozhodnutia, ktoré

spĺňa náležitosti ustanovené v § 236 CSP, je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje.

11. Odvolací súd zdôrazňuje, že zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je rýchla (bezodkladná)
a účinná úprava pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené konečným spôsobom,

teda meritórnym rozhodnutím vo veci, pritom nepredstavuje samo osebe výsledok procesu, v priebehu
ktorého by súd zvažoval, aké dôkazy vykoná a ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a aké skutkové
zistenia z nich vyvodí, preto sú jediným relevantným podkladom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia údaje a informácie obsiahnuté v spise, predovšetkým v návrhu a listinách
predloženýchnavrhovateľom,prípadneinýmiúčastníkmikonania.Posúdenie,čijevkonkrétnomprípade

nevyhnutná bezodkladná ingerencia do pomerov účastníkov, je ponechané na úvahu súdu, pričom v
konaniach starostlivosti súdu o maloleté dieťa súd posudzuje nevyhnutnosť nariadenia neodkladného
opatrenia z hľadiska záujmov maloletého dieťaťa, ktoré však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi
predstavami rodičov o realizácii rodičovských práv a povinností.12. Odvolací súd dospel po dôkladnom preštudovaní spisového materiálu k rovnakému záveru ako
súd prvej inštancie, že nebola preukázaná potreba dočasne zmeniť už upravené pomery právoplatným

rozhodnutím Okresného súdu Košice II z 20.10.2017 č.k. 43P 153/17-24 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach z 17.1.2018 č.k. 8CoP/359/2017 - 255, ktorým bola mal. Elena neodkladným
opatrením zverená do osobnej starostlivosti otca, nota bene argumentácia matky v odvolaní neobstojí.

13. Odvolací súd konštatuje, že návrh matky ktoré je predmetom terajšieho odvolacieho konania,

je obsahovo takmer identický s jej návrhom, ktorý bol uznesením Okresného súdu Košice II z
18.6.2019 č.k. 43P/51/2019 - 130 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 13.9.2019 č.k.
8CoP/207/2019-193 zamietnutý a v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie uznesenia odvolacieho
súdu z 13.9.2019, ktorý uzavrel, že otec zabezpečuje riadnu osobnú starostlivosť o dieťa, ktorá
nebola spochybnená ani kolíznym opatrovníkom. Vzhľadom na uvedené sú vyjadrenia matky, ktorá
konzistentne tvrdí, že otec nezabezpečuje starostlivosť o maloletú alebo túto nezabezpečuje v

dostatočnom rozsahu neopodstatnené. Odvolací súd v konaní vedenom pod sp.zn. CoP/207/2019
konštatoval, že so zreteľom na charakter konania o neodkladnom opatrení, ako aj jeho účelu, nie
je v záujme mal. dieťaťa zasiahnuť do stability výchovného prostredia za situácie, že zo strany otca
nebolo zistené zanedbávanie starostlivosti , preto nebolo spravodlivo možné neodkladne rozhodnúť
o návrhu matky na základe osobnostných predpokladov rodičov, ale bolo potrebné zamerať sa na

stabilitu a vhodnosť prostredia, v ktorom otec zabezpečuje starostlivosť o mal. C. od roku 2017. Dôvody
pre ďalšie trvanie už nariadených neodkladných opatrení, nota bene ingerencia súdu do pomerov
účastníkov a predovšetkým maloletého dieťaťa v súlade s jeho záujmom však naďalej trvá z dôvodu, že
rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, ich práva a povinnosti voči maloletému dieťaťu neboli
doposiaľ právoplatne upravené rozsudkom vo veci samej a rodičia zjavne nie sú prístupní žiadnej, ani

dočasnej dohode o riešení úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu, čím dieťaťu hrozí
nebezpečenstvo nestability výchovného prostredia, keďže obaja rodičia sa domáhajú zverenia dieťaťa
do svojej osobnej starostlivosti, čo rozhodne nie je v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa.
Argumentácia matky v návrhu na zrušenie, resp. nariadenie neodkladného opatrenia a tiež v odvolaní je
nepochybne relevantná v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu

na čas do rozvodu manželstva a po rozvode manželstva, aktuálne však nebolo úlohou odvolacieho
súdu sa nimi dôsledne zaoberať, pretože sa prakticky týkajú veci samej. V tejto súvislosti odvolací súd
zdôrazňuje, že v konaní vo veci samej vedenom na Okresnom súdu Košice II už boli účastníci vypočutí,
bolo nariadené znalecké dokazovanie a znalecké posudky boli predložené konajúcemu súdu, preto je
dôvodné predpokladať, že v blízkom časovom horizonte dôjde k rozhodnutiu vo veci samej na základe

už dôsledne vykonaného dokazovania.

14. K relevantnej odvolacej argumentácii matky odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nie je založené na výsledkoch dokazovania, na záveroch o
skutkovom stave a ani na právnom posúdení veci. Nepredstavuje samo osebe výsledok procesu,

v priebehu ktorého by súd zvažoval, aké dôkazy vykoná, ako bude vykonané dôkazy hodnotiť
a aké skutkové zistenia z nich vyvodí. Zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je rýchla a
účinná predbežná úprava pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené konečným
spôsobom, teda meritórnym rozhodnutím vo veci samej s tým, že predpokladom vyhovenia návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia sú navrhovateľom (v tomto prípade matkou) osvedčené skutočnosti

preukazujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Nemôže byť preto relevantným odvolacím
dôvodom, že súd nedostatočne zistil skutočný stav a dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, keď matka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov,
konkrétne zverením mal. I. do jej osobnej starostlivosti.

15. Pokiaľ matka namieta nedostatočnú odôvodnenosť napadnutého uznesenia, nakoľko nemá
náležitosti uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd dodáva, že na uznesenie sa primerane
použijú ustanovenia o rozsudku (§ 234 ods. 2 CSP) ak nie je ďalej ustanovené inak, pričom „ďalej
je ustanovené inak“ v § 236 CSP, a to že v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie
súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok,

stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní, deň a miesto vydania uznesenia. Vzhľadom na charakter
neodkladného opatrenia a procesný postup súdu pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia
je celkom zrejmé, že odôvodnenie takéhoto rozhodnutia nemôže obsahovať náležitosti vyplývajúce z §
220 ods. 2 CSP (rozsudku).16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa

§ 387 ods. 2 CSP.

17. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je
prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).