Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/148/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118368001
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6118368001.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a

členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: SetCar sk,
a.s. so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50387189, právne zastúpený JUDr. Tomášom
Zbojom, advokátom, so sídlom O. X, XXX XX P., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 585
441, právne zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom T. A. X/A, XXX XX W., o
zaplatenie 378,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin zo
dňa 16.04.2019 č.k. 5C/9/2019-88, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom
rozsahu (100 %).

O výške náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin ako súd prvej inštancie rozhodol v tomto spore tak, že:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 378 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 378 eur od 3.2.2019 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.
O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
V odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku súd prvej inštancie popísal obsah písomných podaní,
zistené skutočnosti, vykonané dôkazy, následne citoval niektoré ustanovenia zák. č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

účinného v čase uplatnenia náhrady škody, ako aj ustanovenia § 442 ods. 1 a § 524 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. V súvislosti s právnym posúdením veci súd prvej inštancie následne uviedol:
Žalovaný v priebehu konania poukázal na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, z
dôvodu postúpenia neexistujúcej pohľadávky poškodeného na žalobcu. K platnosti Zmluvy o postúpení
pohľadávky a samotného postúpenia pohľadávky súd uvádza, že budúca splatnosť pohľadávky
poškodeného voči žalobcovi, nie je prekážkou pre jej postúpenie, ak je táto dostatočne určitá a
identifikovateľná. Postupovaná pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol

viazaný na ďalšie právne úkony, ktorými sú odplatnosť postúpenia a vzájomne započítanie pohľadávok.
Súd má za to, že postupovaná pohľadávka bola v bode 1 Zmluvy o postúpení pohľadávky riadne
identifikovaná. Zmluvné strany sa tiež v bode 4 Zmluvy dohodli na odplatnom postúpení pohľadávky,
pričom výška dohodnutej odplaty zodpovedala nároku žalobcu voči poškodenému vyplývajúcemu zfaktúry č. 170535. V bode 5 Zmluvy sa zmluvné strany zároveň dohodli na započítaní vzájomných
pohľadávky, t.j. pohľadávky žalobcu voči poškodenému a pohľadávky poškodeného voči žalobcovi. Súd
tak, v zmysle uvedeného, ustálil, že Zmluva o postúpení pohľadávky je platným právnym úkonom a k

postúpeniu pohľadávky došlo v súlade s ust. § 524 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s uvedeným
súd poukazuje tiež na skutočnosť, že po tom, ako došlo k postúpeniu pohľadávky poškodeného na
žalobcu, na neplatnosť ktorého žalovaný v priebehu konania poukazoval, žalovaný poskytol žalobcovi
časť poistného plnenia za zapožičanie náhradného vozidla vo výške 831,60 eur, z čoho vyplýva, že
žalovaný v čase poskytnutia čiastočného plnenia, nemal pochybnosti o platnosti Zmluvy o postúpení

pohľadávky zo dňa 29.11.2017 a platnosti samotného postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto
konania.
Žalovaný ďalej v priebehu konania poukázal na absenciu náležitostí podanej žaloby, nakoľko žalobca v
podanej žalobe presne nešpecifikoval skutočnosti a dôkazy, o ktoré opiera svoj nárok. Žalobca neuviedol
o akú škodovú udalosť ide, kto bol poškodeným, neuviedol údaje zmluvy o nájme a vystavenej faktúry,
uvedené vyplýva len z príloh podanej žaloby. Tvrdenia žalovaného súd posúdil ako účelové, nakoľko

z podkladov predložených žalobcom s podanou žalobou - správy o nehode, zmluvy o nájme č. 513 zo
dňa 14.11.2017, faktúry č. 170535, Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.11.2017, Oznámenia o
postúpení a Oznámenia žalovaného o poistnom plnení jednoznačne vyplýva o akú škodovú udalosť išlo,
kto bol poškodeným atď...Žalovaný ďalej poukázal na absenciu údajov o počte najazdených kilometrov
prenajatéhonáhradnéhomotorovéhovozidlavnájomnejzmluve.Vsúvislostisuvedenýmsúdpoukazuje

naskutočnosť,žepočetnajazdenýchkilometrovnebolúdajsmerodajnýnaurčenievýškynájmu,nakoľko
v tomto prípade bol dohodnutý denný nájom motorového vozidla, bez ohľadu na počet najazdených
kilometrov.
Žalovaný ďalej spochybnil samotný nárok žalobcu na náhradu účelne vynaložených nákladov na
prenájom náhradného vozidla. Poškodený náhradné motorové vozidlo užíval v dôsledku škodovej

udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného, a to v období od
14.11.2017 do 29.11.2017, t.j. 16 dní, počas nevyhnutej doby opravy poškodeného motorového
vozidla. Z čestného vyhlásenia poškodeného vyplýva, že tento náhradné motorové vozidlo užíval za
účelom zabezpečenia bežných životných potrieb, a to na cestovanie do práce a zabezpečenie chodu
domácnosti. Možnosť využiť náhradné vozidlo počas doby opravy vlastného motorového vozidla je

akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného, slúži tiež na zachovanie
sociálneho komfortu poškodeného. Podstatné pre posúdenie nutnosti a účelnosti je, že v dôsledku
škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo
a bol nútená zapožičať si iné vozidlo, za ktoré musel následne uhradiť nájomné, čím mu vznikla
škoda, ktorá sa kryje z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Poškodený bol nútená

v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou požičať si iné vozidlo, za ktoré musel uhradiť
nájomné, čím mu vznikla škoda, ktorá sa kryje z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu. Súd sa v zmysle uvedeného stotožnil s právnym názorom žalobcu, že v danom prípade išlo
o účelne vynaložené náklady. Poškodený náhradné motorové vozidlo užíval v období od 14.11.2017
do 29.11.2017, t.j. 16 dní, pri zmluvne dohodnutej cene nájmu za jeden deň vo výške 75,60 eur tak

nájomné za celú dobu nájmu náhradného motorového vozidla predstavuje sumu vo výške 1 209,60
eur s DPH. Žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie celkom vo výške 831,60 eur, pričom neuznal
náklady na použitie náhradného vozidla za 16 dní, ale len za 11 dní, čo odôvodnil rozsahom poškodenia
a pracnosťou opravy motorového vozidla poškodeného. Rozdiel medzi fakturovaným nájomným a
poskytnutým poistným plnením tak predstavuje sumu vo výške 378,- eur. Skutočnou škodou, ktorá

bola poškodenému spôsobená škodovou udalosťou, nárok na náhradu ktorej poškodenému vyplýva z
citovaného ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je však v tomto prípade nájomné za celú dobu
nájmu náhradného vozidla, bez ohľadu na individuálne výpočty žalovaného, ktoré v priebehu konania
žiadnym spôsobom nepreukázal. Úhrada za nájom náhradného vozidla je dôvodná za dobu, počas
ktorej nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo a bol obmedzený vo svojom vlastníckom práve

k svojmu motorovému vozidlu, pričom túto skutočnosť sám nezavinil. Súd má za to, že žalovaný, v
rámci popretí skutkových okolností neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že tvrdenia žalobcu
nevyplývajú zo skutočného stavu veci.
Súd v zmysle uvedeného považoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 118,41 eur v plnom
rozsahu za dôvodný. Súd zároveň žalobcovi priznal úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške určenej

podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v súlade s ust. § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., a to
odo dňa 3.02.2019 do zaplatenia, vychádzajúc pritom z ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.
Podľa§262ods.1a2Civilnéhosporovéhoporiadku(C.s.p.)onárokunanáhradutrovkonaniarozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sak onanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodnesúd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v
konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd, v zmysle citovaného ust. § 262 ods. 2 C.s.p. po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný

prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukazoval
na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Ďalej uviedol, že považuje rozsudok prvoinštančného súdu
za nesprávny, nezákonný, a navyše aj arbitrárny a podľa jeho názoru je výsledkom zjavnej svojvôle

súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj nepreskúmateľnosťou. Má za to, že prvoinštančný súd
vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné
pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú nedostatočne
odôvodnil. Odvolateľ vo svojom odvolaní ďalej všetky svoje tvrdenia podrobne rozviedol.

3. K odvolaniu žalovaného proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu postupom podľa § 387 CSP potvrdiť ako vecne správny. Zároveň žiadal priznať
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Vo svojom odvolaní poukazoval na to,
že považuje všetky námietky žalovaného uvedené v odvolaní za neopodstatnené. Rozsudok súdu prvej

inštancie považuje za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený.
Tvrdenia žalovaného, že súd sa nevysporiadal so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné
pre právne posúdenie veci, ako aj tvrdenia o nedostatočnosti odôvodnenia právnych záverov
prvoinštančného súdu, považuje za neopodstatnené. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení podrobne
reagoval na všetky argumenty žalovaného, ktoré uviedol vo svojom odvolaní.

4. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §

387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

9. S rozhodnutím okresného súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací
súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej
neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé
inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal

so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj
v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd uvádza nasledovné:

11. Z odvolania žalobcu vyplýva, že namieta odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), f),

h) CSP.

12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistení skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil

iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne
ho interpretoval na daný prípad.

13. Ďalší uplatnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní
skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo

podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t.j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec
posúdilpoprávnejstránkeaktoréjenesprávnevtomzmysle,ženemáoporuvovykonanomdokazovaní,
pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť,
keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočným) skutkových zistení môže byť chybný právny
názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný

právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide
o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti.

14. Uplatnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP sa týka nedostatku riadneho
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že všetky uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej
inštancie vykonal vo veci náležité dokazovanie a z neho získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných

kritérií v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP a na základe toho ustálil správny skutkový stav, z ktorého pri
rozhodovaní vychádzal a ktorý aj správne právne posúdil.

16. Odvolací súd tak, ako aj súd prvej inštancie, vyhodnotil predmetnú pohľadávku ako pohľadávku
spôsobilú na postúpenie a zmluvu o postúpení pohľadávky hodnotí ako platný právny úkon spĺňajúci

všetky kritériá platnosti právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávky stanovené hmotnoprávnou
úpravou. Na základe doposiaľ predložených listinných dôkazov konštatuje, že v predmetnom konaní bol
preukázaný vznik škody, ktorá spočívala v nákladoch na zapožičanie náhradného vozidla. Žalovaný vo
svojich vyjadreniach nespochybnil, že náklady na požičanie náhradného vozidla predstavujú náklady
vzniknuté v príčinnej súvislosti so vznikom poistnej udalosti. Postupcovi ako poškodenému z dopravnej

nehody vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi vyfakturovanú sumu spočívajúcu v nájomnom za prenájom
motorového vozidla. To, že uvedený záväzok postupca priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku
uplatnil započítanie, ktoré predstavuje tiež jeden zo spôsobom zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik
pohľadávky z titulu náhrady škody. Žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol
existujúcu žalovanú pohľadávku, ktorá zakladá jeho aktívnu vecnú legitimáciu v prejednávanom spore.

17. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií
odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako
vecne správny.18. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ustanovenie §
396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd priznal strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech
strana žalobcu, a preto odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa ustanovenia § 262 ods. 2
CSP súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)