Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8C/71/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215225546
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1215225546.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom, v spore žalobcu: W.. I. O., nar. XX.XX.XXXX,

J. - E. XXXXX, XXX XX J., zastúpený JUDr. Martinom Slúkom, advokátom, Hviezdoslavova 41, Spišská
Nová Ves proti žalovaným: 1. C.. C. Y., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, XXX XX P., zastúpený matkou W.. T.
Y., D. XX, XXX XX P.Š., o zaplatenie 1.200,- EUR s príslušenstvom, a 2. C. Y., nar. XX.XX.XXXX, D. XX,
XXX XX P., o zaplatenie 1.200,- EUR s príslušenstvom., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu proti žalovanému v l. rade a žalovanému v 2. rade z a m i e t a .

Žalovaným v 1. a v 2. rade sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.11.2016 domáhal rozhodnutia, ktoré by

žalovaného v 1. rade zaviazalo na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.200,- Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.200,- Eur od 12.11.2015 do zaplatenia a
žalovaného v 2. rade podobne zaviazalo na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.200,- Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.200,- Eur od 12.11.2015 do zaplatenia.

2. Uplatnené nároky oprel o nasledujúce skutkové tvrdenia.

3. Žalobca a W.. T. Y.Č., ako bývalí manželia, sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností v Bratislave
(Vrakuni):

-pozemkovparc.č.XXXX/X-záhradyovýmere324m2aparc.č.XXXX/X-zastavanéplochyanádvoria
o výmere 77 m2,
- záhradného domu súp. č. XXXXX postavený na parc.č. XXXX/X, všetko v kat. úz. Vrakuňa, obec
Bratislava - m.č. Vrakuňa, zapísaných na LV č. XXX.

4. Žalovaní vedome užívali nehnuteľnosti v období od septembra 2013 do marca 2014 bez toho, aby
na to mali súhlas žalobcu, ako bezpodielového spoluvlastníka. Opakované výzvy na odsťahovanie a
úhradu odplaty žalobcovi za užívanie nehnuteľností v rozhodnom období zostali bez odozvy. Žalobca
si dal vypracovať trhový odhad hodnoty nájmu jednej izby v rodinnom dome vo Vrakuni spoločnosťou
MAGNUM Real ESTATE s.r.o. Realitná kancelária výšku nájmu v obdobných rodinných domoch odhadla
na sumu 200,-Eur mesačne pre jednu osobu. Až týmto mal žalobca vedomosť o rozsahu bezdôvodného

obohatenia. Žalovaná suma predstavuje odplatu za nezákonné užívanie predmetných nehnuteľností zo
strany žalovaných v rozsahu minimálne šiestich kalendárnych mesiacov od septembra 2013 (najneskôr
od 15.9.2013) do marca 2014 (minimálne do 22.3.2014). Žalovaní sa teda bezdôvodne obohatiliminimálne v rozsahu šiestich mesiacov, čo predstavuje žalované sumy vo výške 2 x 1.200,-Eur (6
mesiacov po 200,- Eur).

5. Právne žaloba odôvodnila nárok ustanoveniami § 145 ods. 1 OZ a § 451 ods. 1,2 OZ.

6. K žalobe boli pripojené listinné dôkazy, konkrétne výzvy právneho zástupcu žalobcu žalovaným na
úhradu 1.080,-Eur, ako odplatu za nezákonné užívanie nehnuteľností v období šiestich mesiacov (z 19.
a 20. 10. 2015) a elektronickú komunikáciu bezpodielových spoluvlastníkov z marca 2014. K samotnej

výške nároku potom trhový odhad mesačného prenájmu 1 izby v rodinnom dome v bratislavskej Vrakuni,
v období rokov 2013/2014 od spoločnosti MAGNUM Real ESTATE s.r.o.

7. Z dôvodu nedostatku procesnej spôsobilosti žalovaného v 1. rade, pre jeho nízky vek, bol v konaní
zastúpený zákonnou zástupkyňou.

8. Žalovaní v spoločnej replike neuznanie uplatneného nároku odôvodnili nesplnením podmienok vzniku
bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaní nie sú účastníkmi neplatného právneho úkonu, pretože
tentomedzižalobcomažalovanýmižiadnynevznikol.Súčasťouobranybolaďalejnámietkauplatneného
nároku s tým, že je v hrubom rozpore s morálkou a dobrými mravmi. V predmetnej nehnuteľnosti
v rozhodnom období žila zákonná zástupkyňa žalovaného v 1. rade a zároveň bezpodielová

spoluvlastníčka spolu so spoločnou maloletou dcérou bývalých manželov od roku 2007, kde bola dcéra v
domácom prostredí, ktoré z vážnych dôvodov odmietala opustiť. Dcéra po návrate zo spoločného pobytu
s otcom (žalobcom) v Austrálii, v máji 2013, mala komplikovanú situáciu po vynechaní ôsmeho ročníka
ZŠ, spojenú s prípravou na diferenčné skúšky v auguste 2013. V septembri 2013 sa narodil žalovaný
v 1. rade a bolo úplne nevhodné, aby sa dcéra Veronika práve vtedy odsťahovala zo svojho domáceho

prostredia. Žalobca bol spoluvlastníčkou informovaný o narodení žalovaného v 1. rade, s tým, že syn
býva s ňou v ich spoločnej nehnuteľnosti. Žalobcu požiadala o súhlas s dočasným bývaním žalovaného
v 2. rade v predmetnej nehnuteľnosti, s čím po pôvodnom súhlase žalobca tento vzal späť a požiadal,
aby sa matka s novorodeniatkom aj s dcérou Veronikou vysťahovali k žalovanému v 2. rade do P..
Tento návrh z dôvodu ochrany záujmu maloletej dcéry bývať v jej domácom prostredí nebol akceptovaný

a bolo zároveň nemysliteľné uvažovať o odsťahovaní sa mal. Matúša, novorodenca - dojčené dieťa,
od matky. Zvolené riešenie bolo v súlade s ustanovením § 28 ods. 2 zákona o rodine, podľa ktorého,
rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého
dieťaťa. Vzhľadom na skutkové okolnosti označili žalovaní nárok uplatnený voči žalovanému v 1. rade
za neetický a nemorálny.

9.Žalovanýv2.radenesúhlasspoluvlastníkaakceptoval,donehnuteľnostisanenasťahoval,domácnosť
len často navštevoval za účelom plnenia rodičovských povinností.

10. Popri základe namietli, ako nedôvodnú, aj výšku nároku tak, že v prípade úspechu by žalobcovi, ako

jednému z bezpodielových spoluvlastníkov, patrila iba polovica z uplatnenej sumy. Navyše nehnuteľnosť
je menších rozmerov a vzhľadom na počet členov domácnosti nie je ani teoreticky priestor na prenájom
celej izby.

11. Ako listinné dôkazy boli pripojené rozsudok tunajšieho súdu o rozvode bezpodielových

spoluvlastníkov s právoplatnosťou 15.03.2011, ktorým bola zároveň maloletá dcéra zverená do
starostlivosti matke. Ďalej elektronická komunikácia bývalých manželov a tiež žalobcu so synom.

12. Žalobca v obsahu dupliky reagoval na obranu protistrany argumentom, že vzťah medzi stranami
vznikolužokamihomužívaniapredmetnýchnehnuteľnostížalovanými,bezohľadunato,žebolzaložený

neplatným právnym úkonom so súhlasom len jedného z dvoch bezpodielových spoluvlastníkov, bez
súhlasu druhého. Súhlas žalobcu bol potrebný, keďže nešlo o bežnú vec týkajúcu sa spoločných
nehnuteľností. Ak teda žalobca na takýto právny úkon nedal svoj súhlas (bezodplatné užívanie
nehnuteľností žalovanými), je takýto právny úkon neplatný. Relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu
sa žalobca dovolal doloženou emailovou komunikáciou z 16.10.2013 a 17.10.2013, a výzvami z

19.10.2015a20.10.2015.Spoluvlastníčkaajvinýchsúdnychkonaniachpotvrdila,ževnehnuteľnostiach
bývala, v rozhodnom čase, spolu so žalovanými, a títo si boli vedomí jeho nesúhlasu, čo potvrdili vo
svojej replike, tvrdenia strán sú teda zhodné.13. K popretiu tvrdenia, že žalovaný v 2. rade v rozhodnom čase býval (žil) v predmetnom rodinnom
dome, žalobca odkázal na obsah návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z 24.3.2014, ktorým sa
spoluvlastníčkaneúspešnedomáhala toho,abysúdrozhodol ozákazevstupužalobcunanehnuteľnosti

(aby tam mohla ona nerušene ďalej bývať aj so žalovanými). Tieto skutočnosti potvrdila opakovane aj
vo svojom odvolaní z 29.4.2014. Obdobne tieto skutkové tvrdenia uviedla aj v konaní o návrhu žalobcu
na zverenie mal. Veroniky do striedavej starostlivosti.

14. Skutkové tvrdenia v duplike žalobca preukazoval doloženým rozhodnutím tunajšieho súdu č.k.

19C 74/2014-18 z 09.04.2014, odvolaním proti tomuto rozhodnutiu a potvrdzujúcim rozhodnutím KS v
Bratislave č.k. 9Co 445/2014-86. Tiež vyjadrením spoluvlastníčky k návrhu na zverenie maloletej do
striedavej osobnej starostlivosti.

15. Opäť spoločným vyjadrením, žalovaní svoju obranu v reakcii na dupliku žalobcu doplnili nasledujúco.
Zotrvali na námietke nedostatku svojej vecnej pasívnej legitimácie, keďže nie sú účastníkmi tvrdeného

neplatného právneho úkonu. Z ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak spočíva
bezdôvodné obohatenie v plnení na základe neplatného právneho úkonu, sú vo vzájomnom vzťahu
len účastníci tohto neplatného právneho úkonu a dôsledkom plnenia z neplatného právneho úkonu
je povinnosť jeho účastníkov vzájomne si vrátiť všetko, čo plnením z neplatného právneho úkonu
nadobudli.

16. Žalovaní vo veci získania súhlasu so žalobcom nekomunikovali. Spoluvlastníčka, ktorej bol nesúhlas
oznámený, nemala inú možnosť, ako s novorodeniatkom, žalovaným v 1. rade, ostať v spoločnej
nehnuteľnosti, spolu s maloletou dcérou, ktorá jej bola po rozvode zverená do opatery. To, že matka,
ktorej sa narodí dieťa, ubytuje toto dieťa v dome, v ktorom žije a ktorého je spoluvlastníkom, je vec

bežná, teda bez potreby súhlasu druhého spoluvlastníka.

17. Vyjadrenia o skutkových okolnostiach spolužitia žalovaného v 2. rade v predmetnej nehnuteľnosti
v iných konaniach neboli pre tieto konania rozhodujúce, preto ich treba brať ako zjednodušujúce,
nešpecifikované, navyše sa netýkali celého rozhodného obdobia pre predmetné konanie.

18. Akýkoľvek výskyt žalovaného v 2. rade v predmetnej nehnuteľnosti bol vynútený faktom, že tam
bývala jeho partnerka, matka jeho syna Matúša, žalovaného v 1. rade. Tá tam bývala z dôvodu
starostlivostiospoločnúdcérusožalobcom,ktorájejbolazverenádoopateryporozvodeichmanželstva.

19. Zisk z prenájmu nehnuteľnosti sa delí medzi jej vlastníkov, v prípade žalobcu teda 100,- Eur. V
predmetnej nehnuteľnosti sú však len 3 izby - spálne, z toho 2 izby obývajú deti žalobcu, tretiu matka
spolu so žalovaným v 1. rade. V prípade teoretického prenájmu by ubytovaná osoba mohla bývať len
s ďalšími dvoma osobami, čo znamená, že by platila každému z vlastníkov nehnuteľnosti po 33,33 Eur
za mesiac a teda maximálne toľko by v takom prípade prináležalo žalobcovi. Tvrdením, že žalobca si

nemorálne nárokuje celý podiel na mesačnom ušlom „nájme“ žalovaní poukázali na nemorálnosť žaloby,
pričom v žiadnom prípade ani len nepriamo nepotvrdzujú jej dôvodnosť.

20. Žalovaný v 2. rade je vlastníkom nehnuteľnosti - domu v P.Á., kde od narodenia vrátanie rozhodnej
doby žil, platil náklady a nebol odkázaný na iné bývanie. Bývaním inde by sa neobohatil.

21. Za predpokladu, že dieťa má platiť nájomné vlastníkom domu, v ktorom žije, dochádza ku stavu,
kedy by žalovaný v 1. rade - teda novorodenec, dieťa jedného z vlastníkov, mal platiť nájomné obom
vlastníkom nehnuteľnosti, teda aj vlastnej matke, čo je v rozpore s morálkou, dobrými mravmi a aj so
zákonom.

22. Dôsledkom uzavretia manželstva rodičmi žalovaného v 1. rade bola, okrem iného, zmena priezviska
spoluvlastníčky.

23.Napojednávanístranyvpodstatezopakovalidoterajšievyjadreniabezzásadnejzmenyvskutkových

či právnych argumentoch.

24. Z vykonaného dokazovania a nesporných tvrdení strán súd zistil nasledujúci skutkový stav.25. Žalobca a W.. T. Y. uzavreli dňa 14.12.1991 manželstvo, ktoré bolo právoplatne rozvedené
15.03.2011. Z manželstva pochádzajú dve deti, Šimon, narodený XX.XX.XXXX a Veronika, narodená
XX.XX.XXXX, ktoré, ako v čase rozvodu maloleté, boli zverené do osobnej starostlivosti W.. Y.. Podľa

výpisu z listu vlastníctva č. XXX Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, pre okres
Bratislava II, obec m. č. E., katastrálne územie E., nadobudli bývalí manželia počas manželstva, na
základe kúpnej zmluvy v roku 2004, vyššie identifikované nehnuteľnosti. Rozhodným obdobím, ako ho
žalujúca strana špecifikovala, je obdobie od 15.09.2013 do 22.03.2014. Keďže strany neprodukovali iné
tvrdenia, je potrebné konštatovať, že celé rozhodné obdobie zostali predmetné nehnuteľnosti v režime

bezpodielového spoluvlastníctva, teda aj po uplynutí troch rokov od jeho zániku. Zároveň bolo nesporné,
že v predmetnej nehnuteľnosti, v rozhodnom období, žila spolu s W.. Y. dcéra Veronika, žalovaný v 1.
rade a v nehnuteľnosti mal svoju izbu aj syn Šimon, v rozhodnom období na študijnom pobyte v Škótsku.
Žalobca sa rovnako zdržiaval v zahraničí.

26. Podľa ust. § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom

vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

27. Podľa ust. 145 ods. 1 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov.
V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

28. Podľa ust. § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa

ustanovení § 49a , § 140 , § 145 ods. 1 , § 479 , § 589 a §
701 ods. 1 , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To
isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40 ). Ak je
právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu,
v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

29. Podľa ust. § 146 ods. 1 OZ, ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach

vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.

30. Podľa ust. § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

31. Podľa ust. § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto

ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom
im najbližšie.

32. Podľa ust. § 451OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

33. Podľa ust. § 456 OZ, Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

34. Podľa ust. § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.35. Podľa ust. § 458 ods. 1,2 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto

obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

36. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle právneho posúdenia podľa vyššie citovaných
ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

37. Primárne súd vyhodnotil skutkovú a právnu konštrukcia žaloby spočívajúcej v tom, že jeden
z bezpodielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti túto poskytol do užívania (plnenie) tretím osobám
(žalovaným) bez súhlasu druhého spoluvlastníka (žalobcu). Žalobca sa úspešne dovolal relatívnej
neplatnosti tohto právneho úkonu, čím bola splnená jedna zo zákonom predpokladaných skutkových
podstát bezdôvodného obohatenia, konkrétne plnenia z neplatného právneho úkonu. Ekvivalent plnenia
z neplatného právneho úkonu za obdobie od 15.09.2013 do 22.03.2014 vyčíslil u oboch žalovaných

sumou 1.200,-Eur ako obvyklé nájomné v danom čase a mieste.

38. Bolo nesporné, že predmetné nehnuteľnosti boli v rozhodnom čase v bezpodielovom
spoluvlastníctve, na tunajšom súde bolo začaté konanie o jeho vyporiadanie pred uplynutím trojročnej
lehoty, po zániku BSM rozvodom. Preto sa na nehnuteľnosti aj v rozhodnom období vzťahovala právna

úprava ustanovení o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov podľa druhej hlavy druhej časti OZ.
Podľa ustanovení §§ 143 a nasl. OZ, každý zo spoluvlastníkov disponuje k celej veci právami, ktorých
obmedzenie spočíva výlučne v rovnakých právach druhého spoluvlastníka. To znamená oprávnenie
každého z bezpodielových spoluvlastníkov uskutočniť právne úkony týkajúce sa spoločných vecí,
a to s účinkami pre obidvoch spoluvlastníkov. Pokiaľ však takýto právny úkon vybočuje z rámca

bežných vecí, druhý spoluvlastník má právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu, ku ktorému nedal
súhlas. Nesúhlas žalobcu ani dovolanie sa relatívnej neplatnosti voči všetkým účastníkom napadnutého
právneho úkonu nebolo sporné.

39. Súčasťou obrany žalovaného v 1. rade bolo tvrdenie, že spoluvlastníčkou poskytnuté užívanie

nehnuteľnostídieťaťu,ktoréhojematkou,jebežnouvecouanepodliehasúhlasudruhéhospoluvlastníka.
Túto obranu súd vyhodnotil ako neúčinnú. Pojem bežná vec v ustanovení § 145 OZ sa vzťahuje výlučne
na spôsob nakladania so spoločnou vecou medzi jej spoluvlastníkmi. Poskytnutie užívania nehnuteľnosti
v akomkoľvek rozsahu tretím osobám sa týka samotnej podstaty účelu rodinného domu a je spôsobilé
meniť charakter a rozsah výkonu spoluvlastníckeho práva, preto nemôže spadať do rámca bežnej veci.

40. Rovnako ako neúčinnú súd vyhodnotil obranu žalovaného v 2. rade, keď namietal nedostatok svojej
pasívnej vecnej legitimácie tým, že v rozhodnom období predmetné nehnuteľnosti užíval len v rozsahu
návštev. Opačnému tvrdeniu žaloby prisviedčajú doložená elektronická komunikácia spoluvlastníčky z
18.10.2013 „...on tu vôbec nechce bývať. Ale keď som mu povedala, že by pre Veroniku bolo lepšie,

aby sa nemusela sťahovať, povedal, že sa prispôsobí...“. Z 22.03.2014 „..teraz tu bývame my... so mnou
tu teraz býva aj môj polročný synček a môj partner...“. Reakcia žalobcu z 16.10.2013 „...z rozhovoru
v nedeľu som pochopil, že máš kritickú situáciou so svojim novorodeniatkom a potrebuješ prítomnosť
jeho otca v našom dome...“. Aj z 13.10.2013 (synovi) „...Katka sa ma spýtala či môže k nim prísť bývať
Martin na mesiac...“. Zároveň tiež obsah podaní spoluvlastníčky v konaniach tunajšieho súdu a OS BA

III o nariadenie predbežného opatrenia „...sa jej narodil syn, ktorý spolu s jeho otcom C. Y. žije spolu s
navrhovateľkouvrodinnomdomevoE.E.J....“,(rozhodnutiez09.04.2014)„...akouviedlanavrhovateľka
v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, žije so svojím partnerom a ich spoločným dieťaťom v
nehnuteľnosti, ktorú má v bezpodielovom spoluvlastníctve s odporcom...“, (odvolanie z 29.04.2014) a o
zverenie maloletej do striedavej starostlivosti „...do jeho návratu späť na Slovensko sme v dome vo E. s

dcérkou, mojím tretím dieťatkom a jeho otcom bývali...“ (vyjadrenie z 10.02.2015). Súd obsah vyjadrení
v kontexte skutkových okolností potreby starostlivosti o novorodenca a maloletú dcéru interpretoval
zhodne so žalobou a obranu žalovaných vyhodnotil ako účelovo prispôsobenú predmetu tohto konania.
Je navyše veľmi pravdepodobné očakávať, že otec novorodenca v maximálne možnej miere prispôsobí
svoj život novým okolnostiam.

41. Napokon ako neúčinnú súd vyhodnotil aj obranu žalovaných námietkou nedostatku ich vecnej
pasívnej legitimácie z dôvodu, že neboli v žiadnom právnom vzťahu s žalobcom, keď takúto podmienku
predpokladá ustanovenie § 457 OZ. Toto ustanovenie upravuje len jeden zo spôsobov reštitúciebezdôvodného obohatenia, konkrétne skutkovú podstatu, keď oprávnený aj povinný z bezdôvodného
obohateniabolivzmluvnomvzťahu,nazákladektoréhosiajpredjehokvalifikovanýmzánikomvzájomne
plnili. Stále však platí, že vo všeobecnosti je základným pojmovým znakom bezdôvodného obohatenia,

ktorýidentifikujeajvecnelegitimovanésubjekty,nerovnováhavmajetkovejsfére,ktorávzniklavpríčinnej
súvislosti a bez relevantného dôvodu. Teda okolnosť, či takto identifikované subjekty bezdôvodného
obohatenia boli pôvodne v nejakom právnom vzťahu, nie je pre vznik vecnej legitimácie podstatná.

42. V ďalšej časti vyššie uvedenej konštrukcie žaloba už bremeno tvrdenia ani dôkazu neuniesla a

obranu žalovaných súd považoval za účinnú.

43. Je povinnosťou súdu pri aplikácii právnej normy prihliadnuť na zistené skutkové okolnosti, ktoré
sú pre každý spor špecifické. Vo všeobecnosti platí, že imanentnou podmienkou vzniku bezdôvodného
obohatenia je majetkový prospech, ktorý sa prejaví zvýšením aktív alebo neznížením pasív na strane
obohateného. V prípade užívania nehnuteľnosti vo výške bežného nájomného.

44. Účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je poskytnúť spôsob nápravy nespravodlivého
stavu, ktorý sa prejavuje v majetkovej sfére obohateného bez legitímneho dôvodu. Zároveň sa toto
obohatenie v príčinnej súvislosti prejaví úbytkom v majetkovej sfére „iného“.

45. Zistené nesporné skutkové okolnosti takéto podmienky nenapĺňajú. Dôvodom a účelom užívania
predmetných nehnuteľností žalovanými bola vecná realizácia ústavného práva dieťaťa na rodičovskú
výchovu a starostlivosť, a práva rodičov na starostlivosť o dieťa a jeho výchovu. O dieťa, ktorého matka
ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti tento výkon ústavného práva sprístupnením nehnuteľnosti umožnila.
Pomery tak nenasvedčujú jednoznačne nespravodlivému a nelegitímnemu stavu, ale maximálne kolízii

dvoch práv chránených Ústavou SR, konkrétne nerušeného práva vlastniť majetok a práva dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Z pohľadu proporcionality dosiahnutia účelu práv,
samotná kolízia žiadnym spôsobom neobmedzovala výkon práva žalobcu, vzhľadom na jeho pobyt v
zahraničí v rozhodnom období. Korektný postup voči nemu dokresľuje aj fakt, že o spôsobe užívania
nehnuteľnosti po narodení dieťaťa bol informovaný a po jeho návrate na Slovensko bola nehnuteľnosť

dobrovoľne uvoľnená.

46. Žalobca tak podľa názoru súdu neuniesol účinne popreté bremeno tvrdenia o nelegitímnom,
nespravodlivomaleboirelevantnomužívanínehnuteľnostižalovanými.Zároveňtiežneuniesolpovinnosť
dôkazuoobohatenísanastranežalovanýchnajehoúkoravpríčinnejsúvislosti.Vpredmetnejvecinieje

možné analogicky prevziať ustálenú prax obvyklého nájomného, ako finančného ekvivalentu obohatenia
nezákonného užívateľa nehnuteľnosti na úkor jej vlastníka, navyše spôsobom, akým nárok odôvodnil
žalobca. Nehnuteľnosť nebola reálne rozdelená a výlučné užívanie jednej izby hypotetickým nájomcom
ani možné, vzhľadom na prítomnosť detí spoluvlastníkov. To platí aj pre izbu syna, ktorý v prípadoch
návratu domov počas štúdia v zahraničí inou možnosťou ubytovania nedisponoval. Nie je preto dôvodné

vychádzať pri formálnom určení výšky bezdôvodného obohatenia z trhového odhadu prenájmu jednej
izby v rodinnom dome v mestskej časti E., ak výlučné užívanie jednej z izieb ktorýmkoľvek so žalovaných
bolo iluzórne. Okrem toho pre vznik bezdôvodného obohatenia musí existovať určitá kauzálna väzba
medzi obohatením sa jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom (ujmou) v majetkovej sfére
inéhosubjektu.Pokiaľjeobsahnájomnéhovzťahuanímdefinovanáušláplatbavhodnotenájomnéhoza

jednu izbu ako ujma vylúčená, nemôže dôjsť k splneniu podmienky kauzálnej väzby, ktorá predpokladá
reálnu ujmu (úbytok) v majetkovej sfére žalobcu. Napokon žaloba ani neobjasnila, ako sa mal majetkový
prospech (nezníženie pasív) prejaviť v majetkovej sfére či už maloletého dieťaťa, síce s právnou
subjektivitou, ale bez spôsobilosti na právne úkony alebo žalovaného v 2. rade, ktorý mal vlastné
bývanie.

47. Z vyššie uvedených dôvodov mal uzavrel, že neboli splnené podmienky vzniku bezdôvodného
obohatenia a žalobu zamietol. Súčasťou obrany žalovaných bola aj námietka, že žaloba je v hrubom
rozpore s morálkou a dobrými mravmi. Podľa ust. § 3 OZ nesmie byť výkon práva v rozpore s dobrými
mravmi. Pokiaľ súd rozhodol, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nevzniklo, venovať sa

ochrane žalovaných, z dôvodu výkonu (neexistujúceho) práva v rozpore s dobrými mravmi, stratilo
význam. Táto obrana však vyústila do polemiky strán o dôvode rozvratu manželstva spoluvlastníkov a
úrovni vzťahu rodičov k maloletej Veronike, ktorú súd, ako nesúvisiacu s predmetom konania, nebral pri
vyhodnotení dokazovania v úvahu.48. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

49. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancii

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

51. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní boli v konaní
úspešní, preto by mali nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Nakoľko im však v konaní žiadne
preukázateľné trovy nevznikli, ich náhradu im súd proti neúspešnému žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.